Mayday. Počuje nás niekto?

 

Mgr. Mar­ce­la Ko­so­vá, sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a člen­ka Súd­nej ra­dy SR

                                          May­day. Po­ču­je nás niek­to?

May­day je ek­vi­va­len­tom vo­la­nia o po­moc SOS z Mor­seov­ho kó­du. Po­kiaľ je pri­ja­té vo­la­nie May­day, pob­rež­ná stráž mô­že vy­slať zá­chran­né lo­de a vr­tuľ­ní­ky, aby po­moh­li lo­di, kto­rá má prob­lé­my, naj­hor­šia si­tuácia je, že sa po­tá­pa. Po­kiaľ nie je mož­né vy­slať vo­la­nie May­day kvô­li ne­dos­tup­nos­ti rá­dia, ale­bo na opa­ko­va­né vy­sla­nie May­day nik­to ne­rea­gu­je, May­day mô­že byť vy­sla­né za po­mo­ci inej lo­di pou­ži­tím do­ho­dy zva­nej May­day Re­lay. To­to je pre­ná­ša­né z lo­di, kto­rá za­stu­pu­je loď v nú­dzi.

Zvlášt­ny úvod k jus­tič­nej té­me. Bo­hu­žiaľ. A k súd­nej ma­pe tiež. Tiež bo­hu­žiaľ.

Už je to tak­mer ako man­tra, ale čo už, pri­po­me­niem. Sud­co­via ve­dia, že re­for­mu tre­ba a aj ju chcú. TO­TO, čo sa de­je, nie je re­for­ma.

May­day...

No­vá súd­na ma­pa bu­de a ho­to­vo. Nech sud­co­via ar­gu­men­tu­jú, pa­ni mi­nis­ter­ka ich vní­ma. A vy­ba­ve­né. Keď uz­re­la svet­lo sve­ta no­vá súd­na ma­pa vy­tvo­re­ná bez spolu­prá­ce sud­cov ale­bo ich zá­stup­cov, ale­bo spolu­prá­ce ko­ho­koľ­vek, ko­ho sa tá­to zme­na do­tý­ka, priš­lo k nej vy­še šty­ris­to pri­po­mie­nok. Je­den by si mys­lel, že múd­re hla­vy na mi­nis­ter­stve /mu­sia byť múd­re, keď ne­pot­re­bo­va­li k návr­hu ma­py ni­ko­ho/ si sad­nú, pre­čí­ta­jú, nie­čo za­pra­cu­jú a nie­čo nie. Ak ne­zap­ra­cu­jú, bu­de roz­po­ro­vé ko­na­nie a tak...Tak to uk­la­dá le­gis­la­tív­ny pro­ces. Nes­ta­lo sa.

Ma­lá poz­nám­ka. „Ko­ho­koľ­vek“ zna­me­ná všet­kých ob­ča­nov. Len aby sa ne­za­bud­lo.

Sta­lo sa nie­čo iné. Cel­kom zvláš­tne. Pa­ni mi­nis­ter­ka za­ho­di­la všet­ky pri­po­mien­ky do ko­ša a ide dať ich pred­kla­da­te­ľom zno­vu „mož­nosť“ up­lat­niť no­vé. Nie, nes­tiah­la návrh. Čí­ta­te dob­re. Sme stá­le v tom is­tom le­gis­la­tív­nom pro­ce­se. Len pri­po­mien­ky vá­že­ní daj­te zno­vu. Žiad­ne roz­po­ro­vé ko­na­nie. Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá sem, le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá tam. Mož­no ste si to niek­to­rí roz­mys­le­li ale­bo čo, veď le­to, do­vo­len­ky a bu­de to­ho há­dam me­nej.

Aha, vlas­tne eš­te me­dzi­tým bo­lo ako­že ta­ké ma­lé „roz­po­ro­vé“ ko­na­nie, či di­alóg so sud­ca­mi, keď­že pa­ni mi­nis­ter­ka nav­ští­vi­la tak­mer všet­ky kraj­ské sú­dy. Tak­mer. Bra­tis­la­va je ďa­le­ko. Te­da ok­rem „tyr­šá­ku“ a mé­dií, kde sa nah­rá­va­jú pod­kas­ty a roz­ho­vo­ry. Keď­že my v Bra­tis­la­ve sme tú česť ne­ma­li, po­žia­da­la som sud­cov z iných kra­jov, aby mi zhr­nu­li, aký di­alóg sa ko­nal.

Asi ta­ký­to. Pa­ni mi­nis­ter­ka roz­prá­va­la o sta­ve v koa­lí­cii i vnút­ros­tra­níc­kych tur­bu­len­ciách. Zdô­raz­ňo­va­la pot­re­bu re­for­my, svo­ju ot­vo­re­nosť dis­ku­sii a schop­nosť na­čú­vať vec­ným pod­ne­tom. Neuvied­la nič k to­mu, či ma­pu pre­ro­bi­la. Nič kon­krét­ne. Za­tiaľ stá­le mo­no­lóg. Súd­na ma­pa pad­ne, keď pad­ne vlá­da, ale to sa nes­ta­ne. Tak po­ve­da­la. Ona na súd­nej ma­pe tr­vá a nik ju nep­res­ved­čí o opa­ku. Su­per, že? Tiež po­ve­da­la, že do­te­raj­šie pri­po­mien­ky vní­ma a štu­du­je. A! Po­zor, pri­chá­dza di­alóg. Keď jej bo­la po­lo­že­ná otáz­ka, od ko­ho kon­krét­ne vie, že te­raj­šia sús­ta­va je ne­fun­kčná, uvied­la, že sa ne­mu­sí ni­ko­ho pý­tať, le­bo vie. Ne­bu­de sa pý­tať účas­tní­kov, ad­vo­ká­tov, znal­cov, tl­moč­ní­kov, účas­tní­kov... ju ne­zau­jí­ma­jú ľu­dia ale čís­la. A eš­te sa sud­co­via doz­ve­de­li, že NIK­DY neo­dô­vod­ňo­va­la pot­re­bu pri­ja­tia no­vej súd­nej ma­py pretr­hnu­tím ko­rup­čných vä­zieb. Kon­krét­nu pred­sta­vu, ako bu­dú nap­rík­lad fun­go­vať se­ná­ty kraj­ských sú­dov na di­aľ­ku vy­svet­liť ne­ve­de­la. Ne­ve­de­la, ako ov­plyv­ní pri­ja­tie súd­nej ma­py per­so­nál­ne ob­sa­de­nie sú­dov sud­ca­mi a ad­mi­nis­tra­tí­vou, le­bo mi­nis­ter­stvo ne­zis­ťo­va­lo, kto zo zru­še­ných a spo­je­ných sú­dov je ochot­ný a schop­ný do­chá­dzať. A pre­sun agen­dy? O tom­to reč ani ne­bo­la. Keď­že sa nes­tí­ha, ma­pa sa po­su­nie o ne­ja­ký rok dva ale­bo o koľ­ko. Tu­ším som jej to v jed­nom roz­ho­vo­re v roz­hla­se pred pol ro­kom po­ve­da­la, že to sú ne­reál­ne ča­so­vé ho­ri­zon­ty, pa­ni mi­nis­ter­ka tr­va­la, že to je ok.

May­day...

Ak už pa­ni mi­nis­ter­ka vy­tvo­ri­la súd­nu ma­pu sa­ma, dob­re. Ako­že nie nao­zaj dob­re, ale tvár­me sa tak. Ne­mal byť ná­ho­dou ab­sen­tu­jú­ci di­alóg či spolu­prá­ca nah­ra­de­ný tým, že na jej návrh bu­de­me v zmys­le zá­kon­ných pro­ce­sov po­dá­vať „proti­návrh“ v po­do­be pri­po­mie­nok? Uro­bi­li sme tak. Reak­cia pred­kla­da­te­ľa. Tie­to sa mi ne­pá­čia a je ich ve­ľa.

May­day...

Dis­cip­li­nár­ny po­ria­dok. No­vý. V le­te. Po uvoľ­ne­ní opat­re­ní, neod­chá­dzaj­te na do­vo­len­ky, pri­po­mien­kuj­te. A šup šup. Le­bo pr­vý august je za dve­ra­mi. Opäť skvost. V dô­vo­do­vej sprá­ve sa do­čí­ta­me, že návrh bol prip­ra­ve­ný aj za ak­tív­nej účas­ti súd­nej ra­dy. Bo­lo to tak­to. Za súd­nu ra­du sa zú­čas­tni­li až na jed­nom stret­nu­tí dve člen­ky dňa 08.03.2021, žiad­na ich pri­po­mien­ka ak­cep­to­va­ná ne­bo­la. Člen­ky súd­nej ra­dy ape­lo­va­li aj na pot­re­bu dvoj­stup­ňo­vé­ho ko­na­nia aj s kon­krét­ny­mi ar­gu­men­ta­mi. Keď­že obe člen­ky za­stu­po­va­li súd­nu ra­du, pred­lo­ži­li nám zá­pis­ni­cu z toh­to stret­nu­tia. Na žia­dosť na zá­kla­de in­fo zá­ko­na, kto­rú po­da­la ko­le­gy­ňa, sme sa však z mi­nis­ter­stva doz­ve­de­li, že zá­pis­ni­ca sa ne­vy­ho­to­vo­va­la. Tak bo­la či ne­bo­la?

Poz­ri­me sa na je­den prík­lad v tom­to návr­hu zá­ko­na. Se­ná­ty, kto­ré bu­dú stí­hať sud­cov. Bu­dú päť­člen­né, dva­ja zo sud­cov bu­dú „ľu­dia zvon­ka“. Nes­mú byť sud­ca­mi, nes­mú byť exekú­tor­mi, nes­mú byť no­tár­mi, nes­mú byť pro­ku­rá­tor­mi...Mu­sia mať trid­sať ro­kov a ukon­če­né práv­nic­ké vzde­la­nie. As­poň že. Ne­mu­sia byť ob­ča­nia Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ne­mu­sia dek­la­ro­vať, že nie sú na­via­za­ní na or­ga­ni­zo­va­ný zlo­čin, mô­žu byť nap­rík­lad po­li­ti­ci. Na­priek to­mu, že mô­žu „vy­zliecť sud­cu z ta­lá­ra“ za neú­my­sel­ný trest­ný čin, nap­rík­lad dop­rav­nú ne­ho­du, oni za ta­ké­to nie­čo od­sú­de­ní moh­li byť. Vy­vá­že­né. Ak ich súd­na ra­da nes­tih­ne zvo­liť de­sia­tich do pr­vé­ho augus­ta, vy­me­nu­je si svo­jich pa­ni mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti. Eš­te že ju má­me. Dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie bu­de jed­noin­štat­nčné. Riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok žiad­ny. A ozaj, pri návr­hu toh­to zá­ko­na sa tiež do­čí­ta­me, rov­na­ko ako pri súd­nej ma­pe, že ten­to re­žim nes­pa­dá pod prá­vo Európ­skej únie. Tak kam po­tom pat­rí­me?

May­day...

Tak si ob­čas spo­me­niem na slo­vá pa­ni Re­mi­šo­vej z jed­nej tla­čov­ky spred viac ako ro­ka. „Za­ča­li sme čis­tiť súd­nu ra­du...“ Asi tak. Nie oč­ista, ale čis­tky.

May­day. Po­ču­je nás niek­to?

 

 

Diskusia