Teória a prax právnej normotvorby - recenzia

 

doc. JUDr. Boris Balog, PhD., prodekan, Fakulta práva, Paneurópsky vysoká škola

 

BUJŇÁK, V., GAŇA, S., HODÁS, M. Teória a prax právnej normotvorby. 1. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR, 2023, 440 strán. ISBN 978-80-571-0621-0  - recenzia

 

Recenziu učebnice „Teória a prax právnej normotvorby“ začnem netradične poďakovaním autorom za to, že takúto učebnicu spracovali. Vítam každý publikačný výstup, ktorý sa venuje tvorbe práva a legislatíve. Osobitne vítam publikačný výstup od autorov, u ktorých už dopredu viem, že k téme majú naozaj čo povedať...či napísať. Recenzovať takú učebnicu je radosť, spojenie príjemného čítania, ale aj užitočného v tom, že človek aj malým príspevkom v podobe recenzného posudku prispeje k dobrej a potrebnej veci.

Recenzovaná učebnica je spracovaná kolektívom skúsených autorov z Právnickej fakulty UK, ktorí majú tak teoretické poznatky a vedomosti prezentované v mnohých doterajších publikačných výstupoch, ako aj praktické skúsenosti s normotvorbou spojené s ich bývalým, ale aj súčasným profesionálnym pôsobením v legislatívnej oblasti a spolu tak dávajú predpoklad, že cieľ , či zámer autorov učebnice bude naplnený.

Spracovanie recenzovanej učebnice súčasne vnímam tak, že medzi študentami Právnickej fakulty UK je stále záujem o predmet Teória a prax legislatívy, ktorý je zabezpečovaný Katedrou ústavného práva. Záujem o tento predmet je nádejou, že bude rovnako tak záujem aj o samotnú prácu v oblasti legislatívy, čím sa zmiernia aj niektoré problémy normotvorby, na ktoré autori poukazujú v poslednej kapitole učebnice.

Autori učebnicu nazvali ako teória a prax „normotvorby“, čo bolo iste motivované aj snahou odlíšiť sa od opakovanej teórie a praxi legislatívy, ale súčasne je to nepochybne aj vyjadrením zamýšľaného rozsahu učebnice – je to nielen tá „klasická“ etatistická legislatíva, teda tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov s celoslovenskou pôsobnosťou, ale učebnica venuje zodpovedajúci priestor aj legislatívnemu procesu na úrovni územnej samosprávy, pričom táto téma nie je vyčerpaná iba v samostatnej 10. kapitole, ale téme VZN sa učebnica dôsledne venuje aj v každej kapitole, ktorá sa týka vlastnej normotvorby. Inak povedané, autori neupravujú legislatívny proces na úrovni územnej samosprávy iba ako nejaký „prílepok“ k normotvorbe, ale upravujú to ako riadnu súčasť normotvorby v Slovenskej republike. Tým recenzovaná učebnica poskytuje poslucháčom širší pohľad, než na aký sme v rámci klasickej teórie a praxi legislatívy zvyknutí, čo je iste potrebné oceniť.

Cieľom učebnice je poskytnúť nielen teoretické poznatky o normotvorbe, ale priniesť aj praktické poznatky a skúsenosti jej autorov. Tomu je podriadená tak štruktúra učebnice, ako aj jej jednotlivých kapitol.

Keďže ide (aj) o teóriu normotvorby, vstupné kapitoly majú práve teoretický charakter a predstavujú vstup do vlastnej témy legislatívy Teoretický úvod učebnice predstavujú 1. kapitola a 2. kapitola, ktoré svojím obsahom prekračujú učebnice venované striktne legislatíve a zasahujú aj do teórie práva a do ústavného práva. Tým vytvárajú teoretický vstup, resp. teoretický základ učebnice legislatívy.

Na tomto teoretickom základe sú potom postavené ďalšie kapitoly učebnice tvoriace jej inštitucionálnu časť (3. kapitola), do ktorej autori zaradili aj Ústavný súd SR s osobitnou pozornosťou zameranou na čl. 125 ods. 4 Ústavy SR, tvorivú časť (4. kapitola), technickú časť (5. kapitola), ktorá obsahuje aj niektoré zásady, ktoré by si možno zaslúžili samostatnú kapitolu mimo legislatívnej techniky a procesnú časť (6. až 8. kapitola). Všetky tieto kapitoly sú dopĺňané príkladmi z praxe a tam, kde sú k dispozícii aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR.

Osobitná kapitola je venovaná legislatívnemu procesu na úrovni územnej samosprávy, pričom učebnica zahŕňa v tejto súvislosti tak zdroje normotvornej právomoci územnej samosprávy, samotné VZN a ich prijímanie.

Nielen pohľad na legislatívny proces na úrovni územnej samosprávy, ale aj tri záverečné kapitoly rozširujú tradičný pohľad na učebnicové spracovanie teórie a praxe legislatívy. Autori učebnice „uzatvárajú“ normotvorbu kapitolou o jej kontrole. Do kontrolnej časti zahrnuli popri kontrole tvorby právnych noriem štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprávy aj kontrolu dodržiavania pravidiel pri referende a aj (aktuálne) ochranu rozpočtovej zodpovednosti.

Autori zamerali svoju pozornosť aj na vplyv práva Európskej únie na normotvorbu v Slovenskej republike, na účinky prameňov práva Európskej únie na právny poriadok členského štátu, ale aj prakticky na transpozíciu technických predpisov a jej špecifiká.

Na záver autori zaradili ako 13. (symbolicky?) kapitolu „Problémy normotvorby“. Identifikované problémy pokrývajú tradične známe neduhy tvorby právnych predpisov na Slovensku, a to tak na úrovni celoštátnej – časté novelizácie, legisvakančná lehota, skrátené legislatívne konanie, prílepky – ale čo je prínosom je aj zameranie na úroveň VZN, v ktorej autori rovnako poukazujú na nedostatky normotvorby.

Oceňujem recenzovanú učebnicu a jej prínos pre rozširovanie poznatkov o teórii a praxi normotvorby medzi jej čitateľmi, primárne, ale nielen, študentmi Právnickej fakulty UK. Ak autori poukazujú na potrebu účasti odborníkov v legislatívnom procese, čo plne podčiarkujem, je aj táto učebnica príspevkom k tomu, aby bolo týchto odborníkov viac a aby boli na prácu v legislatíve lepšie pripravení, ako študenti, alebo lepšie vybavení, ak už majú štúdium za sebou a legislatíve sa venujú alebo zamýšľajú venovať.

 

 

 

 

Diskusia