Odborné publikácie, ktoré stoja za prečítanie

1/ Ne­jed­lý, J.: Zá­kon­nost du­ka­zu v tres­tním říze­ní ve svět­le Ev­rop­ské úm­lu­vy o ochraně lid­ských práv a zá­klad­ních svo­bod.Pra­ha:Uni­ver­zi­ta Karlo­va v Pra­ze, Práv­nic­ká fa­kul­ta, 2013

 Autor Jo­zef Ne­jed­lý skon­ci­po­val, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, vy­ni­ka­jú­cu pub­li­ká­ciu, kto­rá sa pod­rob­ne ve­nu­je prob­le­ma­ti­ke zá­kon­nos­ti dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní na pod­kla­de roz­hod­nu­tí Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va.

 Autor pub­li­ká­ciu čle­ní na šty­ri ťa­žis­ko­vé ka­pi­to­ly, kto­ré sa za­obe­ra­jú

 - dô­kaz­mi zís­ka­ný­mi za po­mo­ci agen­ta pro­vo­ka­té­ra (zá­ka­zom štát­nej pro­vo­ká­cie k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, pro­vo­ká­ciou k dô­ka­zu ako aj zmys­lom a vý­zna­mom zá­ka­zu štát­nej pro­vo­ká­cie)

 - dô­kaz­mi zís­ka­ný­mi mu­če­ním, ne­ľud­ským, či po­ni­žu­jú­cim za­ob­chá­dza­ním (pou­ži­tie ne­zá­kon­ne zís­ka­ných dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní z poh­ľa­du člán­kov 3 a 6 Do­ho­vo­ru)

 - dô­kaz­mi zís­ka­ný­mi po­ru­še­ním prá­va na súk­ro­mie (zá­kon­nosť dô­ka­zov z poh­ľa­du člán­ku 8 Do­ho­vo­ru, pou­ži­tie ne­zá­kon­ne zís­ka­ných dô­ka­zov z poh­ľa­du člán­ku 6 Do­ho­vo­ru)

 - sve­dec­kým vý­po­ve­ďa­mi a prá­vom ob­vi­ne­né­ho vy­po­čú­vať sved­kov pro­ti se­be (uz­na­nia vin­ným za­lo­že­né na vý­po­ve­di sved­kov, kto­ré ob­vi­ne­ný ne­mo­hol vy­po­čú­vať ale­bo dať vy­po­čuť, for­mu­lá­cia tzv. pra­vid­la je­di­né­ho, či roz­ho­du­jú­ce­ho dô­ka­zu, pri­pus­te­nie vý­ni­miek z pra­vid­la je­di­né­ho, či roz­ho­du­jú­ce­ho dô­ka­zu, spo­chyb­ne­nie pra­vid­la je­di­né­ho, či roz­ho­du­jú­ce­ho dô­ka­zu, špe­ciál­ne pra­vid­lá tý­ka­jú­ce sa in­šti­tú­tu ano­nym­né­ho a ko­run­né­ho sved­ka)

 Pub­li­ká­cia Jo­ze­fa Ne­jed­lé­ho je cen­ná nie­len tým, že pod­rob­ne ma­pu­je všet­ky ťa­žis­ko­vé roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, kto­ré sa tý­ka­jú da­nej prob­le­ma­ti­ky, ale tie­to aj ro­zo­be­rá, či v niek­to­rých prí­pa­doch aj spo­chyb­ňu­je a kri­ti­zu­je. Za pov­šim­nu­tie sto­jí nap­rík­lad auto­ro­va kri­ti­ka (s kto­rou sa mož­no pl­ne sto­tož­niť) roz­hod­nu­tia Veľ­ké­ho se­ná­tu ESLP, kto­rý dňa 15.12.2011 vy­hlá­sil dl­ho oča­ká­va­ný roz­su­dok v kau­zách Al-Khawaja a Ta­he­ry pro­ti Spo­je­né­mu krá­ľov­stvu, kto­rým sa, do ur­či­tej mie­ry, od­klo­nil od pra­vid­la je­di­né­ho, či roz­ho­du­jú­ce­ho dô­ka­zu, kto­ré sa ap­li­ko­va­lo v prí­pa­doch, v kto­rých doš­lo k ob­me­dzeniu ob­vi­ne­né­ho vy­po­čú­vať ale­bo dať vy­po­čuť sved­kov pro­ti se­be a vy­tvo­ril po­chyb­ný troj­stup­ňo­vý test za­lo­že­ný na tzv. exis­ten­cii dob­ré­ho dô­vo­du, vá­he dô­ka­zu a vy­va­žo­va­cích opat­re­ní.

 2/ Bo­bek, M., Kuhn, Z. a kol. Ju­di­ka­tu­ra a práv­ní ar­gu­men­ta­ce. 2 vy­dá­ní. Pra­ha: Audi­to­rium, 2013

 Aj tú­to pub­li­ká­ciu mož­no ozna­čiť za vy­ni­ka­jú­cu, kto­rá roz­hod­ne sto­jí za pre­čí­ta­nie. Auto­ri sa v nej pod­rob­ne ve­nu­jú prob­le­ma­ti­ke ju­di­ka­tú­ry a cel­ko­vo práv­nej ar­gu­men­tá­cii.

 Úvod pub­li­ká­cie je za­me­ra­ný na vý­znam ju­di­ka­tú­ry v kon­ti­nen­tál­nom prá­ve a pre­ce­den­tu v tra­dí­cii com­mon law, k úlo­he, kto­rú má ju­di­ka­tú­ra v tých­to práv­nych sys­té­moch a za­obe­rá sa aj po­žia­dav­ka­mi Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach, kto­ré sú kla­de­né na vnút­roš­tát­nu ju­di­ka­tú­ru.

 Nas­le­du­jú ka­pi­to­ly

 - o úlo­he ju­di­ka­tú­ry vo vnút­roš­tát­nom prá­ve (nap­rík­lad zá­väz­nosť súd­ne­ho roz­hod­nu­tia v in­di­vi­duál­nej kau­ze, zá­väz­nosť pre­ce­den­tné­ho cha­rak­te­ru, nor­ma­tív­na si­la ju­di­ka­tú­ry, ju­di­ka­tú­ra ako pod­por­ný ar­gu­ment, zme­na ju­di­ka­tú­ry)

 - o ča­so­vej pô­sob­nos­ti ju­di­ka­tú­ry

 - o ar­gu­men­tá­cii a ci­tá­cii ju­di­ka­tú­ry sú­dom a ad­vo­ká­tom (nap­rík­lad za­ují­ma­vá pod­ka­pi­to­la o roz­sa­hu zá­sa­dy iura no­vit cu­ria, ďa­lej ako ci­to­vať ju­di­ka­tú­ru, prob­le­ma­ti­ka neur­či­tých a vág­nych od­ka­zov na ju­di­ka­tú­ru, ar­gu­men­tá­cia ne­pub­li­ko­va­nou ju­di­ka­tú­rou)

 - o pub­li­ká­cii ju­di­ka­tú­ry

 - o ju­di­ka­tú­re Súd­ne­ho dvo­ra Európ­skej únie, Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, o ju­di­ka­tú­re v ús­tav­nom prá­ve, v správ­nom prá­ve, v ob­čian­skom a ob­chod­nom prá­ve a v tres­tnom prá­ve.

 3/ Křís­tek, L. Zna­lec­tví: Pra­ha: Wol­ters Kluwer ČR, 2013

 Ide o po­mer­ne za­ují­ma­vú pub­li­ká­ciu od auto­ra Lu­ká­ša Křís­te­ka, kto­rý vy­čer­pá­va­jú­cim spô­so­bom ob­sia­hol té­mu zna­lec­tva a zna­lec­kých po­sud­kov a to naj­mä na pod­kla­de vlas­tných prak­tic­kých skú­se­nos­tí a na pod­kla­de roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov.

 Autor sa v pub­li­ká­cii, ok­rem iné­ho, pod­rob­ne ve­nu­je sys­té­mu prá­va a znal­co­vi, teóriám zna­lec­kej čin­nos­ti, zna­lec­ké­mu po­sud­ku ako dô­ka­zu (nap­rík­lad pod­ka­pi­to­ly za­me­ra­né na to, ke­dy je pot­reb­ný zna­lec­ký po­su­dok, zna­lec­ký po­su­dok ako lis­tin­ný dô­kaz, pou­ži­tie zna­lec­ké­ho po­sud­ku, vlas­tnos­ti zna­lec­ké­ho po­sud­ku ako prav­di­vosť, pres­ved­či­vosť, pres­kú­ma­tel­nosť, bez­roz­po­ro­vosť, úpl­nosť, ná­le­ži­tos­ti zna­lec­ké­ho po­sud­ku).

 Veľ­mi pod­net­ná je ka­pi­to­la tý­ka­jú­ca sa hod­no­te­nia zna­lec­ké­ho po­sud­ku, kde autor ro­zo­be­rá nap­rík­lad zá­sa­du voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov, či súd mô­že voľ­ne hod­no­tiť zna­lec­ký po­su­dok, ro­zo­be­rá kri­té­riá hod­no­te­nia zna­lec­ké­ho po­sud­ku, va­dy zna­lec­kých po­sud­kov, vec­nú správ­nosť zna­lec­kých po­sud­kov ako aj sú­lad zna­lec­ké­ho po­sud­ku s os­tat­ný­mi dô­kaz­mi.

 4/ Wag­ne­ro­vá, E., Šimí­ček, V., Lan­gá­šek, T., Pos­pí­šil, I. a kol. Lis­ti­na zá­klad­ních práv a svo­bod. Ko­men­tář. Pra­ha: Wol­ters Kluwer ČR, 2012

 Ob­siah­la pub­li­ká­cia pod­rob­ne spra­co­vá­va a vy­svet­ľu­je zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy ob­siah­nu­té v Lis­ti­ne zá­klad­ných práv a slo­bôd a to for­mou ko­men­tá­ra, kto­rý je nás­led­ne dopl­ne­ný aj o ťa­žis­ko­vé roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du ČR ako aj Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va. Z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va je za­ují­ma­vý naj­mä roz­bor zá­klad­ných ľud­ských prá­va (nap­rík­lad prá­va na ži­vot, osob­nej slo­bo­dy, prá­va na súk­ro­mie, slo­bo­dy mys­le­nia) a prá­va na súd­nu a inú práv­nu ochra­nu (prá­vo na spra­vod­li­vý pro­ces, pro­ces­né ga­ran­cie spra­vod­li­vé­ho tres­tné­ho ko­na­nia).

 Ko­men­tár ob­sa­hu­je via­ce­ro za­ují­ma­vých a vý­stiž­ných pa­sá­ží. Nap­rík­lad k člán­ku 39 (len zá­kon sta­no­ví, kto­ré ko­na­nie je tres­tným či­nom a aký trest, ako aj iné uj­my na prá­vach ale­bo ma­jet­ku, mož­no za je­ho spá­chanie ulo­žiť) ko­men­tár pri­po­mí­na, že „nie je pri­ja­teľ­né s oh­ľa­dom na práv­nu is­to­tu, me­niť Trest­ný zá­kon vždy, keď sa ob­ja­ví no­vá for­ma tres­tnej čin­nos­ti. Na­priek to­mu je dnes tres­tná po­li­ti­ka tak­mer vý­hra­de reali­zo­va­ná včle­no­va­ním no­vých skut­ko­vých pod­stát, čo je na uj­me sta­bi­li­te prá­va, je­ho zná­mos­ti a účin­nos­ti. Tlak na zme­nu zá­ko­na je tak pre­ja­vom aj ur­či­té­ho ali­biz­mu, kto­rý má os­pra­vedl­niť skor­šiu ne­čin­nosť pri stí­ha­ní spo­lo­čen­sky škod­li­vé­ho ko­na­nia“. Ko­men­tár tu v pod­sta­te vy­chá­dza z to­ho, že štát by mal kri­mi­na­li­tu pos­ti­ho­vať a nie vy­tvá­rať tak, že za kaž­dé proti­práv­ne ko­na­nie sa bu­de vy­vo­dzo­vať tres­tnop­ráv­na zod­po­ved­nosť.

Po­dob­ne mož­no uviesť za­ují­ma­vú časť ko­men­tá­ra k člán­ku 40 ods. 2 (pre­zum­pcia ne­vi­ny), kde ko­met­nár uvá­dza, že „prin­cíp pre­zum­pcie ne­vi­ny má zá­važ­ný do­pad v spo­ji­tos­ti s dĺžkou tres­tné­ho stí­ha­nia. Ak nie je tres­tné ko­na­nie fi­na­li­zo­va­né v ro­zum­nej do­be, sig­na­li­zu­je to nes­chop­nosť ob­ža­lo­by uniesť dô­kaz­né bre­me­no a ús­tav­ný prí­kaz pre­zum­pcie ne­vi­ny nú­ti pre­miet­nuť ten­to pro­ces­ný vý­voj do zá­ve­ru o neop­ráv­ne­nos­ti na­sa­de­nia tres­tnop­ro­ce­ných nás­tro­jov ob­me­dzu­jú­cich prá­va a slo­bo­dy. Be­hom tres­tné­ho stí­ha­nia sú za­bez­pe­čo­va­né dô­ka­zy a len nut­nosť za­obez­pe­čo­vať dô­ka­zy od­ôvod­ňu­je predl­žo­va­nie tres­tné­ho ko­na­nia. U vä­zieb pre­to pla­tí dok­trí­na neos­la­bo­va­nia po­doz­re­nia a pri pre­rio­dic­kom pries­ku­me väz­by mu­sí súd zvá­žiť, či vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie ne­vie­dlo k eró­zii pô­vod­né­ho skut­ko­vé­ho zá­kla­du od­ôvod­ňu­jú­ce­ho vza­tie do väz­by, bez to­ho, aby bo­li zis­te­né ďal­šie sku­toč­nos­ti potvr­dzu­jú­ce dô­vod­nosť vä­zob­né­ho tres­tné­ho stí­ha­nia. Ten­to pos­tup je pot­reb­né ap­li­ko­vať aj pri vy­uži­tí iných ob­me­dzu­jú­cich tres­tnop­ráv­nych pros­tried­kov ako sú nap­rík­lad od­pos­lu­chy“.

 Za­ují­ma­vým je aj nas­le­du­jú­ci pos­treh, v kto­rom ko­men­tár uvá­dza, že „s pre­zum­pciou ne­vi­ny je v ko­lí­zii aj čas­to ver­ba­li­zo­va­ný pos­toj ús­tav­ne po­vo­la­ných zá­stup­cov ve­rej­nej ob­ža­lo­by, kto­rí tvr­dia, že sú via­za­ní, v prí­pa­de po­chyb­nos­tí o vi­ne stí­ha­nej oso­by po­dať ob­ža­lo­bu s tým, že o nej roz­hod­ne súd. V tej­to sil­nej po­do­be je uve­de­ná pouč­ka v pria­mom roz­po­re s člán­kom 40 ods. 2 Lis­ti­ny. Opo­mí­na zá­važ­nosť zá­sa­hov spô­so­be­ných sa­mot­ných fak­tom tres­tné­ho stí­ha­nia a ne­reš­pek­tu­je ani zá­ko­nom da­nú úlo­hu štát­ne­ho za­stu­pi­teľ­stva v príp­rav­nom ko­na­ní, kto­ré do­hlia­da na zá­kon­nosť pos­tu­pu po­lí­cie pri zhro­maž­ďo­va­ní dô­ka­zov a ich prie­bež­né­ho vy­hod­no­co­va­nia. Mož­no sí­ce usu­dzo­vať, že pod­sta­ta uve­de­nej pouč­ky sa vzťa­hu­je skôr k vnú­tor­né­mu roz­po­lo­že­niu mys­le než k po­chyb­nos­tiam o po­va­he zhro­maž­de­né­ho dô­kaz­né­ho ma­te­riá­lu, av­šak ide o pos­toj ne­bez­peč­ný. Prin­cíp ža­lu­jem, ale o vi­ne mám po­chyb­nos­ti by te­da ne­mal viesť k ni­čo­mu iné­mu, než k os­lo­bo­de­niu spod ob­ža­lo­by. Ten­to prin­cíp, kto­rý pred­sta­vu­je zdr­žan­li­vosť pred dôs­led­ným ap­li­ko­va­ním pre­zum­pcie ne­vi­ny zrej­me tkvie v po­chyb­nej zá­sa­de ma­te­riál­nej prav­dy“.

 5/ Her­ceg, J.: Mé­dia a tres­tní říze­ní. Pra­ha: Le­ges, 2013

 Pred­met­nú pub­li­ká­ciu mož­no ozna­čiť za vy­slo­ve­ne žia­da­nú, na­koľ­ko mé­diá po­mer­ne ak­tív­ne in­for­mu­jú o veľ­kom množ­stve tres­tných káuz a ne­zried­ka vstu­pu­jú aj pria­mo do tvor­by tres­tnej po­li­ti­ky štá­tu.

 Autor sa v pub­li­ká­cii za­me­ral na roz­bor ši­ro­ké­ho ok­ru­hu prob­lé­mov a to nap­rík­lad roz­bo­ru pos­ky­to­va­nia in­for­má­cií o tres­tnom ko­na­ní (nap­rík­lad aj z poh­ľa­du ochra­ny súk­ro­mia poš­ko­de­né­ho), slo­bo­dy pre­ja­vu pri spra­vo­daj­stve o tres­tnom ko­na­ní (nap­rík­lad aj prob­le­ma­ti­kou prí­pus­tnej mie­ry kri­ti­ky sud­cov­ské­ho sta­vu, nes­tran­nos­ťou sud­cu a je­ho roz­ho­vor­mi v mé­diách, slo­bo­dou pre­ja­vu ad­vo­ká­tov), me­diál­nym od­sú­de­ním a pre­zum­pciou ne­vi­ny (nap­rík­lad zve­rej­ne­nie čas­ti spi­su v nes­kon­če­nej kau­ze), re­dak­čným ta­jom­stvom a ochra­nou zdro­ja in­for­má­cií a na­po­kon ro­zob­ral aj vy­bra­né za­hra­nič­né práv­ne úp­ra­vy (nap­rík­lad za­ují­ma­vou je pod­ka­pi­to­la o fun­go­va­ní Court TV v USA).

 V pub­li­ká­cii či­ta­teľ náj­de množ­stvo kon­krét­nych prí­pa­dov, kto­ré bo­li rie­še­né nie­len súd­mi v ČR, ale aj za­hra­nič­ný­mi súd­mi a v ne­pos­led­nom ra­de aj ťa­žis­ko­vé prí­pa­dy Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va.

 6/ Po­li­šen­ská, P. Přeh­led ju­di­ka­tu­ry ve věcech vy­ži­vo­va­cí po­vin­nos­ti ro­di­ču. Pra­ha: Wol­ters Kluwer ČR, 2013

 Autor­kou zos­ta­ve­ný preh­ľad ju­di­ka­tú­ry (ob­sa­hu­jú­ci nie­len práv­ne ve­ty, ale aj pod­stat­né čas­ti od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tí sú­dov) mož­no oce­niť hlav­ne pre­to, že je úpl­ný, te­da ob­sa­hu­je tak ci­vil­nú ako aj tres­tnú časť.

 Ci­vil­ná časť ob­sa­hu­je ju­di­ka­tú­ru, kto­rá sa tý­ka nap­rík­lad ur­čo­va­nia vý­šky vý­živ­né­ho, zvý­še­nia, či zní­že­nia vý­živ­né­ho, roz­sa­hu vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti, vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ro­di­čov a po­dob­ne.

 Tres­tná časť ob­sa­hu­je kom­plet­nú ju­di­ka­tú­ru oh­ľad­ne tres­tné­ho či­nu za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy ako aj ju­di­ka­tú­ru, kto­rá sa tý­ka pro­ces­nej úp­ra­vy pri pred­met­nom tres­tnom či­ne (nap­rík­lad po­su­dzo­va­nie pred­bež­nej otáz­ky oh­ľad­ne vý­šky vý­živ­né­ho, vy­hlá­se­nia kon­kur­zu na ma­je­tok po­vin­né­ho), ďa­lej ju­di­ka­tú­ru oh­ľad­ne prí­pa­dov s me­dzi­ná­rod­ným pr­vkom a na­po­kon aj ďal­šiu sú­vi­sia­cu ju­di­ka­tú­ru (nap­rík­lad sú­beh za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy a oh­ro­zo­va­nia mrav­nej vý­cho­vy mlá­de­že, po­su­dzo­va­nie práv­nej kva­li­fi­ká­cie ko­na­nia ro­di­ča, kto­rý po­dá­va­ním ne­dos­ta­toč­nej stra­vy spô­so­bí smrť svoj­ho di­eťa­ťa a po­dob­ne).

 7/ Sto­če­so­vá, S.: Om­yl v čes­kém a za­hra­nič­ním tres­tním prá­vu. Pl­zeň: Aleš Čeněk, 2013

 Pub­li­ká­cia pos­ky­tu­je zá­klad­né in­for­má­cie o po­mer­ne zlo­ži­tej prob­le­ma­ti­ke po­su­dzo­va­nia omy­lov na stra­ne pá­cha­te­ľa. Za­obe­rá sa roz­bo­rom skut­ko­vé­ho omy­lu (skut­ko­vý om­yl po­zi­tív­ny, ne­ga­tív­ny, om­yl v pred­me­te úto­ku, om­yl v kau­zál­nom prie­be­hu, oso­bit­ný prí­pad omy­lu v kau­zál­nom prie­be­hu), skut­ko­vým omy­lom o okol­nos­tiach vy­lu­ču­jú­cich proti­práv­nosť (ne­ga­tív­ny a po­zi­tív­ny om­yl o okol­nos­ti vy­lu­ču­jú­cej proti­práv­nosť), práv­nym omy­lom (po­zi­tív­ny a ne­ga­tív­ny om­yl o proti­práv­nos­ti či­nu, om­yl o tres­tnos­ti či­nu, práv­ny om­yl o okol­nos­tiach vy­lu­ču­jú­cich proti­práv­nosť), omy­lom a tres­tnou sú­čin­nos­ťou ako aj roz­bo­rom práv­nej úp­ra­vy omy­lu v ne­mec­kom tres­tnom prá­ve.

 8/ Ví­tek, J.: Od­povědnost sta­tu­tár­ních or­gá­nu ob­chod­ních spo­leč­nos­tí. Pra­ha: Wol­ters Kluwer ČR, 2012

 Pred­met­ná pub­li­ká­cia nie je pri­már­ne za­me­ra­ná na tres­tné prá­vo, av­šak prob­le­ma­ti­ka práv­nej zod­po­ved­nos­ti šta­tu­tár­nych or­gá­nov je pod­stat­ná aj pri vy­vo­dzo­va­ní tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti šta­tu­tár­nych or­gá­nov nap­rík­lad pri niek­to­rých ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch (nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku), ale aj nap­rík­lad pri da­ňo­vých tres­tných či­noch.

 Autor sa pod­rob­ne ve­nu­je práv­nej úp­ra­ve zod­po­ved­nos­ti šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, vy­svet­ľu­je pod­stat­ný po­jem „sta­ros­tli­vosť riad­ne­ho hos­po­dá­ra“ (štan­dard po­vin­nej sta­ros­tli­vos­ti, po­vin­nosť sta­ros­tli­vos­ti v prí­pa­de od­bor­ní­ka, sta­no­vis­ká a roz­bo­ry od exter­ných od­bor­ní­kov, zlož­ky poj­mu sta­ros­tli­vosť riad­ne­ho hos­po­dá­ra), za­obe­rá sa po­vin­nos­ťou loa­ja­li­ty, le­ga­li­ty, ml­čan­li­vos­ti, zá­ka­zom kon­ku­ren­cie a veľ­mi dob­re je spra­co­va­né aj vý­znam­né pra­vid­lo pod­ni­ka­teľ­ské­ho úsud­ku (roz­ho­do­va­nie sa za ur­či­té­ho ri­zi­ka s tým, že pod­stu­po­va­nie ri­zi­ka je pod­sta­tou pod­ni­ka­nia a pri­ná­ša aj ur­či­tú prav­de­po­dob­nosť vzni­ku ško­dy).

 9/ Gus­tav Rad­bruch: O napě­tí me­zi úče­ly prá­va. Pre­lo­žil Li­bor Ha­nuš. Pred­ho­vor Pa­vol Hollän­der. Pra­ha: Wol­ters Kluwer ČR, 2012.

 Kni­ha pri­ná­ša niek­to­ré práv­no­fi­lo­zo­fic­ké prá­ce vý­znam­né­ho ne­mec­ké­ho práv­ni­ka a fi­lo­zo­fa Gus­ta­va Rad­bru­cha a to vrá­ta­ne je­ho sláv­nej prá­ce „Zá­kon­né nep­rá­vo a na­dzá­kon­né prá­vo“, kto­ré sa po­va­žu­je za jed­no z nav­plyv­nej­ších di­el práv­nej fi­lo­zo­fie 20. sto­ro­čia rie­šia­ce stret po­zi­tív­ne­ho a pri­ro­dze­né­ho prá­va. Pred­met­ná prá­ca ob­sa­hu­je aj sláv­nu tzv. Rad­bru­cho­vu for­mu­lu „Kon­flikt me­dzi spra­vod­li­vos­ťou a práv­nou is­to­tou mož­no zrej­me rie­šiť len tak, že po­zi­tív­ne prá­vo, za­bez­pe­čo­va­né pred­pis­mi a mo­cou, má pred­nosť aj vte­dy, keď je ob­sa­ho­vo nes­pra­vod­li­vé a neú­čel­né, to však ok­rem prí­pa­du, ke­dy roz­por me­dzi po­zi­tív­nym zá­ko­nom a spra­vod­li­vos­ťou do­siah­ne tak nez­ne­si­teľ­nej mie­ry, že zá­kon ako ne­pat­rič­né prá­vo mu­sí spra­vod­li­vos­ti us­tú­piť“. 

Diskusia