Právne vety:
I. Z hľadiska princípu zdržanlivosti, primeranosti, subsidiarity, proporcionality a fakultatívnosti musí byť zadržanie obvineného nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestného konania, a najmä neodkladné, a nie účelovo obchádzajúce zákon
II Prípadnú preťaženosť orgánov činných v trestnom konaní konajúcich vo veci v súvislosti s dodržiavaním zákonných lehôt, nie je možné pričítať na ťarchu zadržanému obvinenému, nakoľko je vecou štátu, aby si zorganizoval svoj trestný systém takým spôsobom, aby orgány trestného stíhania mohli konať s požadovanou rýchlosťou.
Uznesenie
Okresný súd v Pezinku, v konaní pred sudcom pre prípravné konanie JUDr. Davidom Lindtnerom, o návrhu Okresnej prokuratúry Pezinok na vzatie obv. M. J. do väzby, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 72 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. por. súd nevyhovuje návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok na vzatie obv. M.J., nar., trv. bytom do väzby.
II. Podľa § 87 ods. 2 Tr. por. súd obvineného M. J. prepúšťa zo zadržania na slobodu.
O d ô v o d n e n i e:
Na Okresný súd v Pezinku bol dňa 07.04.2011 doručený návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok na vzatie obv. M. J. do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por..
Sudca pre prípravné konanie preskúmal návrh prokurátora na vzatie obvineného do väzby, kompletný k veci sa vzťahujúci spisový materiál a vypočul obvineného. Súd pri rozhodovaní o návrhu prokurátora prioritne zisťoval, či v danej veci boli splnené všetky formálne podmienky rozhodovania o väzbe, ktoré sú predpokladom na to, aby súd mohol ďalej skúmať, či sú v danej veci u obvineného splnené materiálne podmienky, teda, či z konkrétnych skutočností vyplýva aj niektorý z väzobných dôvodov, pričom zistil a ustálil nasledovné skutočnosti:
Ako to vyplýva zo záznamu o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby Obvodného oddelenia PZ Pezinok zo dňa 02.04.2011, podozrivej osobe M. J. bola obmedzená osobná sloboda dňa 02.04.2011 v čase o 05.10 hod. a to v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por.
Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby OR PZ Pezinok vyplýva, že podozrivý M. J. bol dňa 02.04.2011 o 14.55 hod. prevzatý vyšetrovateľom.
Dňa 02.04.2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci a následne toho istého dňa vyšetrovateľom OR PZ Pezinok uznesením vznesené obvinenie obvinenému M. J. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa §323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Dňa 02.04.2011 o 16.10 hod. bol M. J. vyšetrovateľom vypočutý v procesnom postavení obvineného, pričom využil svoje právo v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. a odmietol vypovedať.
Opatrením vyšetrovateľa OR PZ Pezinok bol obvinený Matúš Juriš dňa 02.04.2011 o 18.10 hod. v zmysle § 85 ods. 4 Tr. por. prepustený zo zadržania na slobodu s odôvodnením, že nie je zdravotne spôsobilý na umiestnenie do cely policajného zaistenia, pričom o prepustení obvineného zo zadržania bol vyrozumený prokurátor.
Z uvedeného postupu orgánov činných v trestnom konaní teda jednoznačne vyplýva, že potom, ako bolo obvinenému doručené uznesenie o vznesení obvinenia a bol vyšetrovateľom vypočutý, nepredložil vyšetrovateľ prokurátorovi spis s podnetom na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby a prepustil ho na slobodu s tým, že z dôvodu konštatovania lekára nie je spôsobilý na umiestnenie do CPZ /súd pre úplnosť dodáva, že takýto dôvod prepustenia obvineného zo zadržania Trestný poriadok nepozná, ochorenie obvineného nie je bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý by nemohol byť vzatý do väzby/, čím vyšetrovateľ fakticky sám nepriamo konštatoval absenciu obavy, že obvinený po prepustení na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti alebo že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu a teda sám uznal v danom štádiu trestného konania neexistenciu dôvodov tzv. útekovej a preventívnej väzby.
Následne dňa 06.04.2011 o 11.30!!!, zo súdu neznámych dôvodov, ktoré by boli dôvodmi zákonnými, po tom, čo bol obvinený dňa 02.04.2011 riadne vypočutý v procesnom postavení obvineného /kedy využil svoje právo odmietnuť vypovedať/, bez toho, aby bol vyšetrovateľom riadne písomne, prípadne telefonicky predvolaný, v čase, kedy vyšetrovateľ vykonával procesné úkony ako výsluch poškodeného, svedkov, zabezpečovania listinných a iných dôkazov, teda v čase, kedy takýto úkon nebol bezprostredne nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a súčasne v časovom odstupe 4 dní od skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, v ktorej dobe sa obvinený nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu ani protiprávneho konania, teda absolútne bezdôvodne policajt OR PZ Pezinok na základe dožiadania vyšetrovateľa predviedol obvineného pred vyšetrovateľa, ktorý ho o 12.40 hod. podľa § 86 ods. 1 Tr. por. zadržal ako obvineného z dôvodov väzby. Následne o 16.10 hod. vyšetrovateľ opätovne vypočul obvineného, ktorý opätovne odmietol vypovedať /k uvedenému súd uvádza, že jedným zo základných práv obvineného je jeho právo odmietnuť vypovedať, pričom k výpovedi nesmie byť nijakým spôsobom nezákonne donucovaný / teda ani šikanóznym predvádzaním na výsluch za účelom výpovede bez predchádzajúceho štandardného predvolania na výsluch!//. Bezprostredne po tom bol obvinený umiestnený do CPZ a následne, v tej istej trestnej veci, v ktorej už vypovedal a bol po výsluchu dňa 02.04.2011 prepustený zo zadržania na slobodu, bez toho, aby sa obvinený dopustil po jeho prepustení akéhokoľvek ďalšieho protiprávneho konania alebo aby akýmkoľvek spôsobom dal podnet na dôvodnosť takéhoto postupu, vyšetrovateľ podal podnet na jeho vzatie do väzby, ktorý si prokurátor osvojil a podal na obvineného sudcovi pre prípravné konanie návrh na jeho vzatie do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.!!!
Je zrejmé, že OČTK týmto postupom účelovo obchádzajú a porušujú zákon, aby tým konvalidovali svoje predchádzajúce pochybenie, keď obvineného prepustili bez zákonného dôvodu, iba na základe toho, že nebol podľa názoru lekára spôsobilý na umiestnenie do CPZ, a to v čase, kedy podľa názoru súdu materiálne dôvody väzby u obvineného jednoznačne existovali. Súd má tiež za to, že uvedený následný nezákonný postup OČTK pri zadržaní obvineného má nepochybne svoj pôvod tiež v mediálnom tlaku, ktorý bol na OČTK vyvinutý po tom, ako bol obvinený dňa 02.04.2011 prepustený zo zadržania, preto hľadali spôsob, ako „uspokojiť“ verejnú mienku a to aj za cenu porušenia zákona. Súd teda konštatuje, že zadržanie obvineného vyšetrovateľom dňa 06.04.2011 bolo v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že z hľadiska princípu zdržanlivosti, primeranosti, subsidiarity, proporcionality a fakultatívnosti musí byť zadržanie obvineného „nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestného konania“, a najmä neodkladné, a nie „účelové“, ako tomu bolo v danom prípade. Pokiaľ chcel vyšetrovateľ s obvineným vykonať nejaký procesný úkon, nič mu nebránilo tohto riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. por. tohto predvolať a až v prípade, že by sa to nepodarilo, zabezpečiť jeho predvedenie v súlade s ustanovením § 120 Tr. por. najmä vtedy, ak je to potrebné na úspešné vykonanie úkonu. V danom prípade vyšetrovateľ zabezpečil predvedenie obvineného bez splnenia uvedenej podmienky, nakoľko obvinený bol už vypočutý. Je teda zrejmé, že takto vyšetrovateľ postupoval iba účelovo z dôvodu, aby mohol podať návrh na väzbu obvineného, ktoré pri predchádzajúcom zadržaní obvineného bezprostredne po skutku svojim postupom zmaril. Argumentácia vyšetrovateľa v tomto smere, že existuje dôvodná obava, že sa obvinený skrýva, nakoľko sa mu dňa 05.04.2011 nepodarilo osobne !? doručiť predvolanie na úkon a jeho sestrou bolo oznámené, že sa doma nezdržiava, lebo bol vyhodený z domu a inú adresu kde sa bude zdržiavať neuviedol je účelová, zavádzajúca a nemá oporu v zákone, nakoľko obvinený nebol pri výsluchu vyzvaný, aby uviedol, kde sa zdržiava, ale aby uviedol adresu na doručovanie písomností. Teda skutočnosť, že v tom čase bol z domu vyhodený nijakým spôsobom nezakladá obavu, že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu, nakoľko nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že si na tejto adrese nebude preberať písomnosti a nebude na predvolania reagovať. Navyše obvinený je študentom gymnázia, pričom z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by školu nenavštevoval, rovnako zo spisu nevyplýva, že by nereagoval na prípadné telefonické výzvy vyšetrovateľa, keďže uviedol číslo svojho mobilného telefónu. Aj z týchto dôvodov možno konštatovať nezákonnosť postupu vyšetrovateľa pri predvedení obvineného.
K postupu OČTK pri prvom zadržaní a následnom prepustení obvineného na slobodu z dôvodu jeho nespôsobilosti umiestnenia do CPZ je potrebné uviesť, že OČTK po tom, ako túto informáciu od lekára obdržali, mali postupovať tak, že osobu umiestnia do zdravotného zariadenia a pokiaľ mali za to, že dôvody väzby u obvineného existujú, mali podnet predložiť prokurátorovi, ktorý by následne so sudcom pre prípravné konanie konzultoval spôsob, na akom mieste vypočuť obvineného a rozhodnúť o jeho vzatí alebo nevzatí do väzby. V prípade, že takýto náhly zdravotný problém obvineného mal povahu prekážky brániacej ďalšiemu výkonu zadržania /čo však možno v danom prípade vzhľadom na povahu tejto zdravotnej „prekážky“ u obvineného jednoznačne vylúčiť, potvrdenie lekára totiž neobsahuje žiadny dôvod ani stanovenie diagnózy/ a to aj z hľadiska dodržania zákonnej 48 hodinovej lehoty pre jeho odovzdanie súdu, mali obvineného umiestniť do zdravotníckeho zariadenia, prepustiť zo zadržania a kontrolovať prostredníctvom príslušného lekára zdravotného zariadenia, či sa tento stav zmenil /doba umiestnenia osoby v zdravotníckom zariadení sa totiž do doby trvania zadržania obvineného nezapočítava/. Následne, pokiaľ mali za to, že existujú dôvody väzby, mali obvineného zadržať hneď ako okolnosti brániace jeho zadržaniu zanikli a predložiť súdu návrh na vzatie do väzby obvineného v zákonnej lehote 48 hodín. Keďže však obvinený od doby, kedy bol prepustený až po jeho opätovné zadržanie nebol umiestnený v zdravotníckom zariadení, bol de fakto na slobode, čo opätovne iba deklaruje, že jeho zdravotný stav v čase prepustenia zrejme nebol taký závažný, aby neumožňoval jeho umiestnenie do CPZ /správu príslušného lekára mali OČTK zodpovedne vyhodnotiť a preskúmať/, je potrebné dobu, po ktorú bol obvinený po prepustení na slobode až do jeho opätovného zadržania, započítať do celkovej doby zadržania. Je teda zrejmé, že táto doba, teda lehota na predloženie návrhu na vzatie obvineného do väzby sudcovi bola prekročená /02.04.2011 až 07.04.2011/. Súd má za to, že OČTK si boli tejto skutočnosti vedomí, a preto tento stav chceli konvalidovať „novým“ zadržaním za účelom založenia plynutia novej zákonnej 48 hodinovej lehoty. Taktiež nemožno akceptovať argumentáciu, že dôvodom, prečo návrh na vzatie obvineného do väzby nebol podaný bezprostredne po jeho prvom zadržaní bola skutočnosť, že skutok sa stal v deň pracovného pokoja, pričom v konaní bolo potrebné zabezpečiť všetky potrebné podklady pre prípadné rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby, pričom neexistovala reálna možnosť zabezpečiť potrebné podklady a lehota na predloženie návrhu na vzatie obvineného do väzby pre prokurátora by uplynula dňa 04.04.2011 o 05.10 h, čo pripadalo na noc z nedele na pondelok. Uvedenú argumentáciu je potrebné bez výnimky odmietnuť, nakoľko prípadnú preťaženosť orgánov konajúcich vo veci, nie je možné pričítať na ťarchu obvinenému, nakoľko je vecou štátu, aby si zorganizoval svoj trestný systém takým spôsobom, aby orgány trestného stíhania mohli konať s požadovanou rýchlosťou.
Súd preto konštatuje, že postup orgánov činných v trestnom konaní je flagrantným porušením základných ústavných práv obvineného vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2, ods. 3 Ústavy, ustanovení § 86 ods. 1 Trestného poriadku, absolútnym nerešpektovaním princípu právnej istoty a stým spojeným princípom predvídateľnosti práva a jednoznačne účelovým zákon obchádzajúcim postupom.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje nezákonnosť postupu OČTK pri opätovnom zadržaní obvineného a teda nedôvodné obmedzenie jeho osobnej slobody, pričom takéto porušenie zákona nie je možné odstrániť ani napraviť. OČTK nepostupovali pri opätovnom zadržaní obvineného v súlade so zákonom preto súd materiálne podmienky väzby v danom prípade neskúmal, nakoľko predpokladom takéhoto postupu je splnenie formálnych podmienok. Súd sa preto pri rozhodovaní o o väzbe obmedzil len na výrok o jeho prepustení na slobodu, nakoľko nezákonnosť konania orgánov činných v trestnom konaní môže súd „napraviť“ len tak, že prepustí obvineného na slobodu. V takýchto prípadoch neprichádza do úvahy skúmanie existencie materiálnych dôvodov väzby, pretože súd tak môže urobiť len vtedy, ak skonštatuje zákonnosť postupu OČTK, a teda splnenie formálnych náležitostí pre rozhodnutie o väzbe.
Súd záverom zdôrazňuje, že väzba predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd ku ktorému dochádza v dobe, kedy o vine obvineného nie je ešte právoplatne rozhodnuté a naráža tým priamo na princíp prezumpcie neviny, preto musia tak OČTK ako aj súd v konaní o to dôslednejšie dodržiavať všetky zákonné ustanovenia a postupovať v ich súlade a najmä zabezpečiť dôsledné dodržiavanie práv obvineného. Pokiaľ by súd za daných okolností rozhodol o väzbe obvineného, takéto rozhodnutie by bolo nezákonným, nakoľko by bolo založené na porušení práv obvineného a na porušení povinností orgánov činných v trestnom konaní.
Z hore uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby a obvineného prepustil zo zadržania na slobodu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom Okresného súdu v Pezinku, na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť nemá odkladný účinok. Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia.
JUDr. David Lindtner
sudca pre prípravné konanie
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.