K rozlíšeniu organizovanej skupiny a zločineckej skupiny

 

JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát so sídlom v Nitre

K rozlíšeniu organizovanej skupiny a zločineckej skupiny

 

V minulosti (pred rokom) bol na tomto portály uverejnený článok z názvom „Definičné kritériá zločineckej skupiny“ , ktorý som napísal spolu s kolegom JUDr. Pavlom Gráčikom (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1058-definicne-kriteria-zlocineckej-skupiny). V článku sme sa venovali zákonom predpokladaným atribútom zločineckej skupiny a vyjadrovali sme nesúhlas s rozhodovacou praxou Špecializovaného trestného súdu, ktorá mala tendenciu vyvíjať sa smerom, kedy by za zločinecké skupiny boli označované aj organizované skupiny, pričom uvedený trend v rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu sa opieral o Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5To/9/2013 z 24. apríla 2014, v ktorom sa podľa nášho názoru rozhodovacia prax bezdôvodne odklonila od konštantnej judikatúry vo vzťahu k preukazovaniu zločineckých skupín a to s odkazom na obsah  Dohovoru Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra 2000 (ďalej aj ako „Dohovor“) a Rámcového rozhodnutia Rady číslo 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (ďalej aj ako „Rámcové rozhodnutie“).

V nižšie predkladanom rozhodnutí, ktoré by podľa môjho názoru malo ašpirovať na uverejnenie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, senát 4T najvyššieho súdu vykonáva dôkladnú analýzu rozdielov medzi organizovanou skupinou a zločineckou skupinou, pričom senát  sa nestotožnil s právnym názorom uvedeným v Uznesení Najvyššieho súdu SR 5To/9/2013 z 24. apríla 2014 (pozn. autora v ktorom, zjednodušene povedané, bol jediným rozdielom medzi organizovanou a zločineckou skupinou čas trvania skupiny, resp. doba páchania trestnej činnosti jej členmi). Najvyšší súd zároveň v zhode s našim názorom uverejneným v predchádzajúcom článku uviedol, že ako definičný prameň práva pri skúmaní naplnenia atribútov zločineckej skupiny nemožno použiť Dohovor ani Rámcové rozhodnutie, ale treba vychádzať výlučne z definície uvedenej v Trestnom zákone a konštantnej judikatúry a to aj napriek existujúcemu trendu spočívajúcemu v zvoľňovaní pravidiel v zločineckých skupinách a zmene  ich orientácie z násilnej na ekonomickú trestnú činnosť. 

Nemenej zaujímavým je aj zrušenie uznesenia o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvinených z väzby na slobodu a postúpenie veci na okresný súd v sídle kraja v situácii, kedy bola skupinová vec realizovaná ako zločinecká skupina, pričom obhajoba hneď pri vzatí obvinených do väzby namietala, že skupina nenapĺňa kritériá zločineckej skupiny. Tieto argumenty obhajoby boli v úvodných fázach trestného stíhania zo strany súdov odmietnuté, avšak po 5 mesiacoch od vzatia do väzby, Najvyšší súd vzhľadom na to, že už nejde o úvodné štádium trestného konania a OČTK mali dostatok času na riadne preukázanie atribútov zločineckej skupiny, vykonal kritickú analýzu dosiaľ vykonaného vyšetrovania a vec právne vyhodnotil tak, že napriek tomu, že je vec stále vo fáze prípravného konania, skupina obvinených netvorila zločineckú skupinu a vec po zrušení uznesenia ŠTS postúpil na prejednanie Okresnému súdu Bratislava I ako okresnému súdu v sídle kraja.  

Napokon ako kuriózne možno označiť to, že iba 9 dní po prijatí nižšie predkladaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa prokurátor ÚŠP nespokojný s týmto rozhodnutím, osobitným procesným návrhom pred Okresným súdom Bratislava I domáhal odňatia veci tomuto súdu a jej prikázaniu naspäť na Špecializovaný trestný súd a to iba na základe nesúhlasu, resp. polemiky s uvedeným rozhodnutím. Okresný súd Bratislava I o tomto návrhu nekonal s odôvodnením, že len pred 9 dňami NS SR formuloval svoj jasný právny názor o tom, že rozhodovať má okresný súd v sídle kraja,  za 9 dní nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by taký postup odôvodnila a sekundárne aj z dôvodu, že v prípravnom konaní nemožno vec súdu odňať a prikázať inému súdu, nakoľko nejde o súdne  konanie podľa Tretej časti Trestného poriadku, ale ide len o rozhodovanie o zásahoch do práv obvinených v prípravnom konaní podľa § 2 ods. 3 Trestného poriadku, kedy je prokurátor dominus listis a on rozhoduje na ktorý súd ten-ktorý návrh predloží. 

Podľa ustálenej súdnej praxe [rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 51/2013] zločinecká skupina je relatívne časovo a organizačne stabilná skupina najmenej troch osôb, ktorej cieľom je páchať koordinovanú trestnú činnosť vo forme zločinov a v § 129 ods. 4 Trestného zákona vymedzených trestných činov; na rozdiel od organizovanej skupiny je charakteristická aj vertikálnou organizačnou štruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (respektíve i jej časti) a so sofistikovaným riadením (pričom pod výrazom sofistikovaný je potrebné rozumieť dobre premyslený, dobre zorganizovaný, dobre fungujúci). Tieto znaky zločineckej skupiny musia byť predmetom dokazovania v trestnom konaní, pričom tzv. dôkazné bremeno ťaží prokurátora.

Podľa názoru najvyššieho súdu tento ustálený výklad slovného spojenia „zločinecká skupina" v nadväznosti na definovanie rozdielov medzi organizovanou a zločineckou skupinou nebol zásadne prekonaný ani postupným vývojom (formou určitého zvoľnenia) definície zločineckej skupiny[od jej zavedenia zákonom číslo 183/1999 Z. z., novelou v tom čase platného a účinného Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) v § 89 ods. 27, cez ďalšiu novelu ostatne spomínaného Trestného zákona, teda zákon číslo 421/2002 Z. z., ďalej zákon číslo 403/2004 Z. z. okrem iného taktiež novelu Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov až po „nový" Trestný zákon (zákon číslo 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) v § 129 ods. 4], ktorá sa od 1. januára 2006 v zásade nezmenila (okrem zmeny pomenovania trestného činu podľa § 233 Trestného zákona), a ohľadom ktorej sa prax najvyššieho súdu ustálila v roku 2013, a ani prirodzeným vývojom charakteru organizovanej trestnej činnosti (zohľadňujúci vývoj celej spoločnosti) od rigídnych „mafiánskych " zoskupení zaoberajúcich sa okrem iného aj násilnou trestnou činnosťou, u ktorých bolo násilie organickou súčasťou, po voľnejšie zoskupenia zaoberajúce sa ekonomickou trestnou činnosťou, pre ktoré používanie násilia nie je charakteristické a ani dôvodné ( primerane vo vzťahu k vývoju definície a charakteru zločineckých skupín aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5To/9/2013).

...

Cieľom Dohovoru je pomôcť pri spolupráci v efektívnejšom predchádzaní nadnárodnému organizovanému zločinu a v boji proti nemu a cieľom Rámcového rozhodnutia je harmonizovať právne predpisy Európskej únie a členských štátov v oblasti kriminalizácie týchto trestných činov a ustanoviť za ne tresty s tým, že členské štáty musia uznať aspoň jeden z dvoch typov konaní, a to aktívna účasť na trestnej činnosti organizácie s vedomím jej cieľa alebo zámeru spáchať trestné činy, alebo dohoda na spáchaní trestnej činnosti, a to aj vtedy, ak sa daná osoba nepodieľa na samotnom páchaní tejto činnosti a uložiť za ne tresty (minimálne 2 roky ako hornú hranicu). Ani z jedného z vyššie uvedených dokumentov však neplynie, že by Európska únia, či svetové spoločenstvo štátov mali v úmysle vnútiť jednu legálnu definíciu zločineckej skupiny jednotlivým štátom viazaným vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi (Dohovorom a Rámcovým rozhodnutím), ale potierať organizovaný zločin, spolupracovať v tejto oblasti, a to aj zosúlaďovaním právnej úpravy stanovením základných kritérií pre definovanie trestnej činnosti, proti ktorej je nevyhnutné v zmysle vyššie uvedených medzinárodných dokumentov bojovať.

...

Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené kritériá pre konštatovanie existencie organizovaného zločinu definované vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi (Dohovorom a Rámcovým rozhodnutím), nie je možné dospieť k záveru, že by pojmom (slovným spojeniam) „organizovaná zločinecká skupina" (Dohovor) a „zločinecká organizácia" (Rámcové rozhodnutie) zodpovedal v podmienkach Slovenskej republiky výlučne pojem (slovné spojenie) zločinecká skupina, už len z dôvodu, že sa vzťahuje na tie skupiny, ktoré sa zameriavajú na páchanie zločinov a ďalších bližšie špecifikovaných trestných činov, pritom zločinom podľa § 11 Trestného zákona je úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 5 rokov, hoci vyššie uvedené medzinárodné dokumenty uvažujú v tomto smere o trestných činoch s hornou hranicou 4 roky .

...

Zhrnúc vyššie uvedené je teda zrejmé, že zatiaľ čo dotknuté medzinárodné dokumenty na účely potierania organizovaného zločinu (mimo trestných činov na úseku terorizmu a extrémizmu) uvažujú o jednej forme organizovaného zločinu, v Slovenskej republike na tento účel slúžia dve formy, a to zločinecká skupina a do značnej miery aj organizovaná skupina, vyjadrujúce rôzne stupne závažnosti z hľadiska organizovanosti.Nie je preto možné, podľa názoru najvyššieho súdu, pri výklade slovného spojenia „zločinecká skupina" v podmienkach slovenského trestného práva vychádzať výlučne z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov bez zohľadnenia existencie „organizovanej skupiny", bez zohľadnenia účelu zakotvenia dvoch takýchto skupín do Trestného zákona a vymedzenia rozdielu medzi nimi.

....

Z uvedeného je taktiež zrejmé, že čím vyššia forma organizovanosti, svedčiaca o vyššom stupni závažnosti konania, je vzhliadnutá v konaní určitého zoskupenia osôb, tým prísnejšie, náročnejšie musia byť splnené kritériá pre jej konštatovanie.Zároveň platí, že čím sofistikovanejšia je samotná trestná činnosť vo svojej základnej skutkovej podstate, tým sofistikovanejšia forma organizácie musí byť preukázaná, aby bolo možné konštatovať jej existenciu.Inak povedané, ak samotná základná skutková podstata stíhaného trestného činu predpokladá určité rozdelenie úloh a ich koordináciu medzi viacerými osobami, pretože bez nich nie je vôbec možné trestný čin spáchať, pre konštatovanie existencie organizovanej skupiny a lebo prípadne zločineckej skupiny v takýchto prípadoch sa vyžaduje určitý vyšší stupeň rozdelenia úloh, ich koordinácie, a tak ďalej [napríklad pre ukradnutie voľne vystaveného tovaru z obchodu postačí jeden človek bez akejkoľvek prípravy, organizácie, rozdelenia úloh a podobne, pre spáchanie trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní je potrebné zapojenie spravidla súťažiteľa, jednej alebo viacerých osôb často na rôznych postoch zastupujúcich obstarávateľa (napríklad vypracovateľa súťažných podkladov, člena hodnotiacej komisie, čo spravidla nie sú tie isté osoby), prípadne sprostredkovateľa medzi nimi, pritom každá z týchto osôb má svoju jedinečnú úlohu z titulu svojho postavenia, nie zapojenia do trestnej činnosti a nepochybne činnosť týchto osôb musí byť nejakým spôsobom koordinovaná a to už za účelom, aby bol ostatne spomínaný trestný čin vôbec vo svojej základnej skutkovej podstate spáchaný a bez toho, aby zapojenie viacerých osôb, rozdelenie úloh medzi nimi a koordinácia ich postupu boli vyžadované za účelom zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti spáchania dotknutého trestného činu].

...

Avšak aj keď s ohľadom na vyššie uvedené v súčasnosti už existencia násilia, vynucovanie si poslušnosti, či zotrvania v zločineckej skupine, rôzne kódexy, rituály, demonštrácie sily nemusia byť nevyhnutne v takýchto skupinách prítomné, každopádne, aby bolo možné konštatovať, že nejde „len" o organizovanú skupinu, ale skupinu zločineckú, ako najvyššiu formu organizovaného zločinu najprísnejšie trestanú, musí ísť o skupinu aj vertikálne členenú, pričom medzi jej jednotlivými organizačnými zložkami vo vzťahu nadradenosti a podriadenosti musí existovať určitý stupeň kontroly, určitá spätná väzba, vyvodenie dôsledkov aj keď len v zmysle vylúčenia člena z takejto organizácie so stratou dosahovania príjmu z jej činnosti, za účelom zabezpečenia ďalšieho úspešného fungovania dotknutej skupiny, pričom dôkazné bremeno v tomto smere ťaží prokurátora.

...

....pričom rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 5To/9/2013 z 24. apríla 2014, na ktoré prokurátorka odkazuje, a v ktorom dospel najvyšší súd k záveru, že podstatnými znakmi, ktoré predstavujú deliacu čiaru medzi zločineckou skupinou a organizovanou skupinou sú systematické a sústavné, tak z hľadiska početnosti trestných útokov, ako aj z hľadiska časového (dlhodobé páchanie týchto trestných útokov spravidla po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov) v snahe o priame alebo nepriame získanie finančnej výhody, nevysvetľuje, prečo sa odkláňa od ustálenej súdnej praxe, teda záverov obsiahnutých v publikovanom rozhodnutí R 51/2013, prijatom v roku 2013.

 

sp. zn. 4Tostš/1/2023

 U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč Šeberu v trestnej veci obvineného JUDr. J. X. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 24. januára 2023 v Bratislave, o sťažnostiach obvinených JUDr. J. X. a J. T. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 22. decembra 2022, sp. zn. 6Tp/11/2022,

takto r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku  z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 244 ods. 1 písm. a ) Trestného poriadku, per analogiam, trestnú vec vedenú na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti obvinenému JUDr. J. X. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona a iné, pod sp. zn. 6Tp/11/2 022  p o s t u p u j e  Okresnému súdu Bratislava I.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej tiež „súd prvého stupňa" alebo „Špecializovaný trestný súd") rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosti obvinených JUDr. J. X. a J. T. zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.    Proti tomuto uzneseniu podali obvinení JUDr. J. X. a J. T. (ďalej tiež „obvinení" alebo „sťažovatelia"), v zákonom stanovenej lehote, sťažnosti, ktoré osobitnými podaniami, prostredníctvom svojich obhajcov, aj odôvodnili. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti obvinený J. T. namietal, že ku stíhaným skutkom sa pri svojom výsluchu spontánne priznal, objasnil 4 skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, pričom v súvislosti s nimi sa vyjadroval aj k nejasnostiam, nepresnostiam a nedostatku dôkazov, ktorými v súčasnosti uznesenie o vznesení obvinenia trpí, sám v priebehu výsluchu odstraňoval pochybnosti, najmä tam kde orgány činné v trestnom konaní nemali dostatok dôkazov alebo informácií s tým, že súčasťou spisu sú aj dve utajované prílohy, G. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx . Tieto skutočnosti považuje obvinený J. T. za dôkaz svojej úprimnej ľútosti vo vzťahu k ním páchanej trestnej činnosti, toho, že sa napravil, a preto v budúcnosti už trestnú činnosť páchať nebude. Okrem toho dotknutý obvinený požiadal 27. júla 2022 dozor konajúceho prokurátora, aby začal vo vzťahu k nemu konanie o dohode o vine a treste, pričom vyhlásil, že v budúcnosti nebude páchať žiadnu trestnú činnosť, lebo vedel, že inak by dohodu o vine a treste nemohol uzavrieť a keďže dozor konajúca prokurátorka o tejto jeho iniciatíve nevedela, zopakoval ju aj 14. novembra 2022, no prokurátorka doposiaľ na tieto podnety nereagovala. Zdôraznil, že domová prehliadka uňho realizovaná sa skončila negatívne, avšak obvinený J. T. spontánne sám priznal, kde drogu umiestnil, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Vyjadril názor, že dôvod väzby plynúci z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nie je uňho daný, pretože má na Slovensku citové väzby, žije v dlhoročnom stabilnom vzťahu s priateľkou, rešpektuje svojich rodičov zvlášť svojho otca, ktorý má na neho zrejmý vplyv, okrem toho namietal, že prejednávaná trestná vec sa už nenachádza v počiatočnom štádiu konania, trestné stíhanie prebieha od novembra 2021, obvinený nemá žiaden dôvod v trestnej činnosti pokračovať, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx , postup orgánov činných v trestnom konaní aj sudca pre prípravné konanie označil 14. októbra 2022 za pomalý nezodpovedajúci požiadavke promptného väzobného konania. Namietal, že v spise, podľa jeho názoru, niet žiadnej zmienky o podozrení z pokračovania v páchaní trestnej činnosti z jeho strany, trest, ktorý mu bol uložený v roku 2014 bol podmienečne odložený, dotknutý obvinený sa osvedčil, pričom aj jeho skutok z roku 2016 je zahladený, jeho skúsenosť s omamnými látkami je 10 rokov stará, kedy občas fajčil marihuanu, v súčasnom období už drogy neužíva, neexistenciu závislosti od drog konštatovala aj psychologička D. T., je nemajetný, býva v prenajatom jednoizbovom byte, používal xxxxxxxxxxxxx staré motorové vozidlo xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ktoré patrilo jeho otcovi, finančné prostriedky, použité na dovolenku s priateľkou (2.000, Eur) si požičal od obvineného S. U. a následne si ich musel odpracovať, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx . Vo vzťahu k dlhodobosti ním páchanej trestnej činnosti namietal, že považoval úvahy sudcu pre prípra xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx vné konanie spočívajúce v tom, že stíhaná trestná činnosť mala byť páchaná dlhodobo, s medzinárodným prvkom (o čom nemal dotknutý obvinený vedomosť), v rámci zločineckej skupiny, z ktorej mal mať dlhodobý a vysoký prospech, za nesprávne, keďže vykonané dôkazy a jeho majetkové pomery o tom nesvedčia. Vo vzťahu k záruke ponúknutej jeho otcom obvinený J. T. uviedol, že je pravdou, že sa v minulosti radami otca neriadil, chcel mu dokázať, že dokáže žiť bez jeho pomoci a opory, no pochopil, že cesta páchania zločinu je scestná, vedie k životným traumám, v čase vykonávania väzby našli s otcom spoločnú reč, ich vzťah sa zlepšil, a preto sú významné otcove záruky, že po jeho (obvineného) prepustení bude pracovať v jeho spoločnosti ako stavbyvedúci, bude bývať v spoločnej domácnosti a otec bude svojou autoritou pôsobiť na jeho osobnosť, aby cesta, po ktorej sa chce vydať, bola legálna a spoločnosťou akceptovaná. Na podklade vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. V doplnení dôvodov svojej sťažnosti obvinený J. T. vyjadril predpoklad, že vzhľadom na vykonané dokazovanie je predpoklad modifikovania miery jeho spoluúčasti na stíhanej trestnej činnosti, keďže je nemajetný, nebol uňho nájdený väčší obnos peňazí a ani väčšie množstvo drog, nájdené drogy xxxxxxxxxxxx boli určené výlučne pre jeho potrebu, neboli určené na predaj. Opätovne poukázal na svoju spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx , preto sa v tejto súvislosti prostredníctvom svojej obhajkyne obrátil na dozorujúcu prokurátorku, no do dnešného dňa mu nebolo odpovedané, preto jej bola zaslaná v tomto smere urgencia, pričom tieto skutočnosti považoval za výnimočné okolnosti, ktoré umožňujú nahradiť jeho väzbu niektorým z inštitútov podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku. Vzhľadom na to, že doposiaľ (v minulosti) nebol vo výkone trestu odňatia slobody, žiadal, aby v jeho prípade bol o dbané na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. V tejto súvislosti navrhol, aby jeho väzba bola nahradená zárukou dôveryhodnej osoby za ďalšie jeho správanie ponúknutou jeho otcom W. T. (priloženou k doplneniu dôvodov sťažnosti), ktorý je konateľom a spoločníkom spoločnosti G. Y. W., s.r.o., v ktorej je ochotný dotknutého obvineného zamestnať, vyplácať mu mzdu a tým vytvoriť podmienky pre získanie zdrojov zabezpečujúcich mu riadny život, čím by sa eliminovala obava z páchania trestnej činnosti, ktorou by si zabezpečoval zdroj príjmov. Zároveň navrhol, aby jeho väzba bola nahradená jeho písomným sľubom, ktorý zároveň priložil, dohľadom probačného a mediačného úradníka a peňažnou zárukou ponúknutou jeho otcom W. T. v návrhu, ktorý taktiež priložil k doplneniu dôvodov jeho sťažnosti. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutého uznesenie a jeho prepustil z väzby na slobodu za súčasného nahradenia väzby jeho písomným sľubom, zárukou dôveryhodnej osoby za ďalšie jeho správanie a peňažnou zárukou ponúknutými jeho otcom, dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložením primeraných povinností a obmedzení a kontroly technickými prostriedkami, podmienky na uloženie ktorých spĺňa.  

Obvinený JUDr. J. X. v písomných dôvodoch podanej sťažnosti, prostredníctvom svojho obhajcu, namietal, že v prejednávanej veci neexistuje, podľa jeho názoru, žiaden konkrétny dôkaz o existencii zločineckej skupiny, poprel, aby bol členom takejto skupiny, zdôraznil, že uňho neboli zachytené žiadne drogy, nebolo preukázané, že by mal z údajného členstva v zločineckej skupine dlhodobý a vysoký nelegálny zisk, svoje majetkové pomery vysvetlil, podložil konkrétnymi listinnými dôkazmi. Vyjadril názor, že dôvod jeho väzby sa odvíja výlučne od výpovede svedka U., teda spolupracujúcej osoby (ktorých využívanie v trestnom konaní v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov v Slovenskej republike je v súčasnosti veľmi časté, bezmedzné a ktorých význam je preceňovaný), bez existencie iného podporné ho dôkazu, prokurátor a sudca pre prípravné konanie odôvodňujú dôvodnosť jeho trestného stíhania tými istými dôkazmi s tým, že ostatné dôkazy, a to výpovede X., N., U. či rekognícia k osobe F., stotožnenie tejto osoby podľa DNA, nepreukazujú žiadne prepojenie jeho osoby s páchaním trestnej činnosti a už vôbec nie skutkov uvedených v obvinení. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Namietal ďalej, že orgány činné v trestnom konaní požiadali o právnu pomoc vo vzťahu k potrebe vypočutia osôb , a to O., U. a X. až na konci novembra 2022, hoci obvinenie bolo vznesené už 13. júla 2022, čo predstavuje, podľa jeho názoru zásadný prieťah v konaní. V tejto súvislosti potom namietal, že v jeho prípade, podľa jeho názoru, nedošlo k posilneniu podozrenia, že sa stíhanej trestnej činnosti dopustil a nemôže obstáť tvrdenie prokurátora, že sa toto podozrenie neoslabuje s tým, že nájdenie dvoch sklenených fajok, dvoch 500 eurových bankoviek a dvoch 20eurových bankoviek ho nijakým spôsobom so stíhanou trestnou činnosťou nespája. Vo vzťahu kargumentu súdu prvého stupňa, že v jeho neprospech vyznieva výpoveď obvineného X. namietal, že dotknutý obvinený vypovedal, že J. X. pozná skôr ako konzumenta drog, nie dealera. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a jeho prepustil z väzby na slobodu.  

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinení JUDr. J. X. a J. T. podali sťažnosti, ako i konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že námietky obvinených týkajúce sa nenaplnenia znakov trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sú dôvodné. Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor") sa k podaným sťažnostiam nevyjadril. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ uznesením z 13. júla 2022 pod ČVS:PPZ-332/NKAZA12021vzniesol obvinenie okrem iných aj JUDr. J. X. a J. T.:JUDr. J. X. v bode 1 za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a v bode 2, 3, 6 a 12 za pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona účinného do 30.04.2022,J. T. v bode 1 za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a v bode 3, 4 a 12 za pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 a v bode 17 za čiastkový útok pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4  písm. c), ods. 6 písm. b), ods. 8 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a § 141 písm. a) Trestného zákona účinného od 01.05 .2022, na tom skutkovom základe ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Trestné stíhanie je voči obvineným vedené väzobne, pretože uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 15. júla 2022, sp. zn. 6Tp/11/2022 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. augusta 2022, sp. zn. 4Tostš/17/2022, boli obvinení JUDr. J. X. a J. T. (spolu s obvinenými J. N., W. E., H. X., J. X. a Y. R.) z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatí do väzby. Naposledy bolo o väzbe dotknutých obvinených rozhodované uznesením súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2022, sp. zn. 6Tp/11/2022 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 8. novembra 2022, sp. zn. 4Tostš/19/2022, kedy boli žiadosti obvinených JUDr. J. X. a J. T. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuté a ich väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej pre jednanie príslušný. 

Podľa § 129 ods. 4 Trestného zákona zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viac ej zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.

Podľa § 14 písm . j) a písm. n) Trestného poriadku pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou a na trestné činy súvisiace s trestným i činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

Podľa ustálenej súdnej praxe [rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 51/2013] zločinecká skupina je relatívne časovo a organizačne stabilná skupina najmenej troch osôb, ktorej cieľom je páchať koordinovanú trestnú činnosť vo forme zločinov a v § 129 ods. 4 Trestného zákona vymedzených trestných činov; na rozdiel od organizovanej skupiny je charakteristická aj vertikálnou organizačnou štruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (respektíve i jej časti) a so sofistikovaným riadením (pričom pod výrazom sofistikovaný je potrebné rozumieť dobre premyslený, dobre zorganizovaný, dobre fungujúci). Tieto znaky zločineckej skupiny musia byť predmetom dokazovania v trestnom konaní, pričom tzv. dôkazné bremeno ťaží prokurátora.

Podľa názoru najvyššieho súdu tento ustálený výklad slovného spojenia „zločinecká skupina" v nadväznosti na definovanie rozdielov medzi organizovanou a zločineckou skupinou nebol zásadne prekonaný ani postupným vývojom (formou určitého zvoľnenia) definície zločineckej skupiny[od jej zavedenia zákonom číslo 183/1999 Z. z., novelou v tom čase platného a účinného Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) v § 89 ods. 27, cez ďalšiu novelu ostatne spomínaného Trestného zákona, teda zákon číslo 421/2002 Z. z., ďalej zákon číslo 403/2004 Z. z. okrem iného taktiež novelu Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov až po „nový" Trestný zákon (zákon číslo 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) v § 129 ods. 4], ktorá sa od 1. januára 2006 v zásade nezmenila (okrem zmeny pomenovania trestného činu podľa § 233 Trestného zákona), a ohľadom ktorej sa prax najvyššieho súdu ustálila v roku 2013, a ani prirodzeným vývojom charakteru organizovanej trestnej činnosti (zohľadňujúci vývoj celej spoločnosti) od rigídnych „mafiánskych " zoskupení zaoberajúcich sa okrem iného aj násilnou trestnou činnosťou, u ktorých bolo násilie organickou súčasťou, po voľnejšie zoskupenia zaoberajúce sa ekonomickou trestnou činnosťou, pre ktoré používanie násilia nie je charakteristické a ani dôvodné ( primerane vo vzťahu k vývoju definície a charakteru zločineckých skupín aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5To/9/2013). Prvá definícia zločineckej skupiny zakotvená zákonom číslo 183/1999 Z. z. (§ 89 ods. 27 Trestného zákona (číslo 140/1961 Zb.), ktorá definovala zločineckú skupinu, zjednodušene povedané, ako dlhší čas trvajúce zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestnej činnosti s tam uvedeným cieľom (dosiahnuť zisk, preniknúť do orgánov verejnej moci, podnikateľských subjektov a podobne), ktoré sa vyznačovalo vysokým stupňom deľby práce medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania, vznikla ešte pred prijatím Dohovoru Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra 2000, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 2. januára 2004 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 621/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) ďalej tiež „Dohovor".

Ďalšou novelou vtedy platného a účinného Trestného zákona (číslo 140/1961 Zb.), teda zákonom číslo 421/2002 Z. z., prijatou taktiež pred platnosťou vyššie uvedeného Dohovoru pre Slovenskú republiku, došlo „len" k spresneniu trestnej činnosti, ktorá mala byť cieľom páchania zločineckej skupiny. Následnými zmenami Trestného zákona [novelou zákonom číslo 403/2004 Z. z. a „novým" Trestným zákonom (zákonom číslo 300/2005 Z. z.)] došlo podľa dôvodových správ k týmto právnym predpisom k zosúladeniu definície zločineckej skupiny práve s vyššie spomínaným Dohovorom (podľa dôvodovej správy k Trestnému zákonu číslo 300/2005 Z. z. zákonodarca považoval doterajšiu definíciu za rozpornú s dotknutým Dohovorom). Zákonom číslo 403/2004 Z. z. došlo v podstate k vypusteniu znaku „vysoký stupeň deľby práce v rámci vnútorného organizačného usporiadania medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny", ktorý bol nahradený požiadavkou „štruktúrovanosti skupiny najmenej troch osôb existujúcej počas určitého časového obdobia a konajúcej koordinovane" s tým, ž e k takejto úprave definície zločineckej skupiny došlo aj z dôvodu, že monitoring vykonaný orgánom Bezpečnostnej rady OSN v októbri 2003 zistil, že zužujúce podmienky doterajšieho ustanovenia (doterajšej definície zločineckej skupiny) sú prekážkou medzinárodnej spolupráce s tým, že „nový" Trestný zákon zadefinoval zločineckú skupinu v podstate v podobe aká existuje dodnes (okrem zmeny pomenovania trestného činu podľa § 233 Trestného zákona). Vyššie spomínaný Dohovor v článku 2 písm. a) používa pojem (slovné spojenie) organizovaná zločinecká skupina, ktorú definuje ako štruktúrovanú skupinu troch alebo viacerých osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej závažných trestných činov alebo trestných činov ustanovených podľa tohto dohovoru na účely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo s tým, že podľa svojho článku 2 písm. c) štruktúrovanou skupinou rozumie skupinu, ktorá nebola náhodne vytvorená na bezprostredné spáchanie trestného činu, a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, nevyžaduje sa trvanie členstva v nej alebo rozvinutá štruktúra.

Obdobne určitú formu organizovaného zločinu, ktorú ale pomenúvava ako zločineckú organizáciu, definuje aj Rámcové rozhodnutie Rady číslo 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (ďalej tiež Rámcové rozhodnutie) s tým, že ide o štruktúrovanú skupinu, ktorá existuje dlhšie obdobie, ktorú tvoria viac ako dve osoby páchajúce spoločne trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranne´ opatrenie s hornou hranicou najmenej štyri roky alebo prísnejší trest, aby priamo alebo nepriamo získali finančný alebo iný hmotný prospech, pričom „štruktúrovaná skupina" je skupina, ktorá nebola vytvorená náhodne na účel bezprostredného spáchania trestného činu a ktorá nemusí mať formálne rozdelené úlohy svojich členov, pokračovanie členstva ani rozvinutú štruktúru. Cieľom vyššie uvedeného Dohovoru je pomôcť pri spolupráci v efektívnejšom predchádzaní nadnárodnému organizovanému zločinu a v boji proti nemu a cieľom vyššie spomínaného Rámcového rozhodnutia je harmonizovať právne predpisy Európskej únie a členských štátov v oblasti kriminalizácie týchto trestných činov a ustanoviť za ne tresty s tým, že členské štáty musia uznať aspoň jeden z dvoch typov konaní, a to aktívna účasť na trestnej činnosti organizácie s vedomím jej cieľa alebo zámeru spáchať trestné činy, alebo dohoda na spáchaní trestnej činnosti, a to aj vtedy, ak sa daná osoba nepodieľa na samotnom páchaní tejto činnosti a uložiť za ne tresty (minimálne 2 roky ako hornú hranicu). Ani z jedného z vyššie uvedených dokumentov však neplynie, že by Európska únia, či svetové spoločenstvo štátov mali v úmysle vnútiť jednu legálnu definíciu zločineckej skupiny jednotlivým štátom viazaným vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi (Dohovorom a Rámcovým rozhodnutím), ale potierať organizovaný zločin, spolupracovať v tejto oblasti, a to aj zosúlaďovaním právnej úpravy stanovením základných kritérií pre definovanie trestnej činnosti, proti ktorej je nevyhnutné v zmysle vyššie uvedených medzinárodných dokumentov bojovať. Určitým špecifikom Slovenskej právnej úpravy (na rozdiel od vyššie uvedených medzinárodných dokumentov) je, že Trestný zákon nezakotvuje a nedefinuje jednu formu organizovaného zločinu, ako je tomu v prípade Dohovoru, ktorý pojednáva o organizovanej zločineckej skupine a Rámcového rozhodnutia, ktorý zakotvuje zločineckú organizáciu, ale upravuje dve základné formy organizovaného zločinu rôzneho stupňa závažnosti, a to organizovanú skupinu a zločineckú skupinu, z ktorých je potom ešte samostatne vyčlenená teroristická skupina a extrémistická skupina s ohľadom na špecifický charakter trestnej činnosti, za účelom páchania ktorej vznikli, pritom s ohľadom na terminológiu použitú vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, sa dá vo všeobecnosti povedať, že každá zločinecká skupina je vo svojej podstate zároveň aj organizovanou (nejde o chaotickú, nikým nekoordinovanú činnosť) a každá organizovaná skupina je svojou podstatou zločinecká (nie v zmysle legálnej definície, ale v tom smere, že ide o skupinu „zločincov", teda osôb páchajúcich trestnú činnosť).

Je zjavné, že dotknuté medzinárodné dokumenty (Dohovor a Rámcové rozhodnutie) nerozlišujú medzi jednotlivými stupňami organizovaného zločinu z hľadiska jeho závažnosti, ale stanovujú jednotné spoločné kritériá pre vyhodnotenie trestnej činnosti ako organizovanej, o ktorú pôjde vtedy zjednodušene povedané, ak je páchaná štruktúrovanou skupinou (nie náhodne vzniknutou, aj keď nemusí mať rozvinutú štruktúru, formálne rozdelené úlohy medzi jej členmi a trvanie členstva) najmenej 3 osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej závažných trestných činov, ktorými je potrebné rozumieť trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej štyri roky. Slovenský Trestný zákon však, ako to už bolo vyššie naznačené, rozlišuje jednotlivé formy a stupne (z hľadiska závažnosti) spoločného konania viacerých páchateľov trestnej činnosti od spolupáchateľstva cez organizovanú skupinu až po skupinu zločineckú. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené kritériá pre konštatovanie existencie organizovaného zločinu definované vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi (Dohovorom a Rámcovým rozhodnutím), nie je možné dospieť k záveru, že by pojmom (slovným spojeniam) „organizovaná zločinecká skupina" (Dohovor) a „zločinecká organizácia" (Rámcové rozhodnutie) zodpovedal v podmienkach Slovenskej republiky výlučne pojem (slovné spojenie) zločinecká skupina, už len z dôvodu, že sa vzťahuje na tie skupiny, ktoré sa zameriavajú na páchanie zločinov a ďalších bližšie špecifikovaných trestných činov, pritom zločinom podľa § 11 Trestného zákona je úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 5 rokov, hoci vyššie uvedené medzinárodné dokumenty uvažujú v tomto smere o trestných činoch s hornou hranicou 4 roky . Ďalej vyššie spomínané Rámcové rozhodnutie požaduje organizovanú trestnú činnosť stíhať aspoň trestom s hornou hranicou minimálne 2 roky. V podmienkach Slovenskej republiky je spáchanie trestného činu zločineckou skupinou kvalifikačný moment, ktorý spravidla podmieňuje použitie tej najvyššej trestnej sadzby [napríklad pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona od 10 do 15 rokov, rovnako tak pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 4 písm. b) Trestného zákona].

V podmienkach Slovenskej republiky v súlade s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi je organizovaný zločin podľa názoru najvyššieho súdu potieraný aj prostredníctvom stíhania trestných činov spáchaných organizovanou skupinou, ktorej charakteristika sa do určitej miery s definíciou organizovaného zločinu podľa dotknutých medzinárodných dokumentov (Dohovor, Rámcové rozhodnutie) taktiež prekrýva (v podstate okrem prípadov, že organizovaná skupina existuje pomerne krátku dobu, prípadne vznikne jednorazovo za účelom spáchania jedného trestného činu, smeruje k páchaniu menej závažných trestných činov a jej cieľom nie je získanie finančnej alebo inej materiálnej výhody). Zhrnúc vyššie uvedené je teda zrejmé, že zatiaľ čo dotknuté medzinárodné dokumenty na účely potierania organizovaného zločinu (mimo trestných činov na úseku terorizmu a extrémizmu) uvažujú o jednej forme organizovaného zločinu, v Slovenskej republike na tento účel slúžia dve formy, a to zločinecká skupina a do značnej miery aj organizovaná skupina, vyjadrujúce rôzne stupne závažnosti z hľadiska organizovanosti.Nie je preto možné, podľa názoru najvyššieho súdu, pri výklade slovného spojenia „zločinecká skupina" v podmienkach slovenského trestného práva vychádzať výlučne z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov bez zohľadnenia existencie „organizovanej skupiny", bez zohľadnenia účelu zakotvenia dvoch takýchto skupín do Trestného zákona a vymedzenia rozdielu medzi nimi. V tejto súvislosti si je nutné potom uvedomiť, že už organizovaná skupina ako forma konania viacerých osôb sa musí vyznačovať vyšším stupňom závažnosti ako „obyčajné" spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona a zločinecká skupina vyšším stupňom závažnosti ako organizovaná skupina. O tom, že zločinecká skupina je závažnejšia, vyššia forma organizovaného zločinu ako organizovaná skupina svedčí skutočnosť, že zákonodarca považuje zločineckú skupinu (ako nebezpečné zoskupenie podľa § 141 Trestného zákona) za závažnejší kvalifikačný moment ako organizovanú skupinu [spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. i) Trestného zákona], napríklad porovnajúc vyššie uvedené trestné činy krádeže a podvodu je zrejmé, že spáchanie trestného čine krádeže zločineckou skupinou je podraditeľné pod ustanovenie § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona s trestnou sadzbou od 10 do 15 rokov a spáchanie rovnakého trestného činu, ale organizovanou skupinou, je potrebné kvalifikovať podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona s trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov, rovnako t ak pri trestnom čine podvodu je spáchanie dotknutého trestného činu zločineckou skupinou obsiahnuté v ustanovení § 221 ods. 4 písm. b) Trestného zákona s trestnou sadzbou od 10 do 15 rokov a organizovanou skupinou v ustanovení § 221 ods. 3 písm. c) Trestné ho zákona s trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov.

Z uvedeného je taktiež zrejmé, že čím vyššia forma organizovanosti, svedčiaca o vyššom stupni závažnosti konania, je vzhliadnutá v konaní určitého zoskupenia osôb, tým prísnejšie, náročnejšie musia byť splnené kritériá pre jej konštatovanie.Zároveň platí, že čím sofistikovanejšia je samotná trestná činnosť vo svojej základnej skutkovej podstate, tým sofistikovanejšia forma organizácie musí byť preukázaná, aby bolo možné konštatovať jej existenciu.Inak povedané, ak samotná základná skutková podstata stíhaného trestného činu predpokladá určité rozdelenie úloh a ich koordináciu medzi viacerými osobami, pretože bez nich nie je vôbec možné trestný čin spáchať, pre konštatovanie existencie organizovanej skupiny a lebo prípadne zločineckej skupiny v takýchto prípadoch sa vyžaduje určitý vyšší stupeň rozdelenia úloh, ich koordinácie, a tak ďalej [napríklad pre ukradnutie voľne vystaveného tovaru z obchodu postačí jeden človek bez akejkoľvek prípravy, organizácie, rozdelenia úloh a podobne, pre spáchanie trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní je potrebné zapojenie spravidla súťažiteľa, jednej alebo viacerých osôb často na rôznych postoch zastupujúcich obstarávateľa (napríklad vypracovateľa súťažných podkladov, člena hodnotiacej komisie, čo spravidla nie sú tie isté osoby), prípadne sprostredkovateľa medzi nimi, pritom každá z týchto osôb má svoju jedinečnú úlohu z titulu svojho postavenia, nie zapojenia do trestnej činnosti a nepochybne činnosť týchto osôb musí byť nejakým spôsobom koordinovaná a to už za účelom, aby bol ostatne spomínaný trestný čin vôbec vo svojej základnej skutkovej podstate spáchaný a bez toho, aby zapojenie viacerých osôb, rozdelenie úloh medzi nimi a koordinácia ich postupu boli vyžadované za účelom zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti spáchania dotknutého trestného činu]. Pritom „drogová" trestná činnosť si nepochybne vyžaduje dodávateľa alebo výrobcu, prípadne sprostredkovateľa omamných a psychotropných látok (keďže ich výroba predstav uje pomerne zložitý chemický proces, ktorý nemusí zvládnuť ktokoľvek), prípadne prekurzorov, ich predajcu. Takáto trestná činnosť potom už vo svojom základe, aby vôbec mohla byť spáchaná, si vyžaduje určitú deľbu úloh medzi jednotlivými osobami na nej sa z účastňujúcimi a ich koordináciu. 

Preto naďalej pre účely odlíšenia zločineckej skupiny od organizovanej skupiny, ako vyššej formy organizovaného zločinu, podľa názoru najvyššieho súdu platí, že zločinecká skupina na rozdiel od organizovanej skupiny je charakteristická aj vertikálnou organizačnou štruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (respektíve i jej časti) a so sofistikovaným riadením (už spomínané rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 51/2013). Je potrebné pripustiť, ako to už bolo vyššie naznačené, určitý prirodzený vývoj charakteru organizovanej trestnej činnosti (zohľadňujúci vývoj celej spoločnosti) od rigídnych „mafiánskych" zoskupení zaoberajúcich sa okrem iného aj násilnou trestnou činnosťou, u ktorých bolo násilie organickou súčasťou, po voľnejšie zoskupenia zaoberajúce sa najmä ekonomickou trestnou činnosťou, pre ktoré používanie násilia nie je charakteristické a ani dôvodné. Avšak aj keď s ohľadom na vyššie uvedené v súčasnosti už existencia násilia, vynucovanie si poslušnosti, či zotrvania v zločineckej skupine, rôzne kódexy, rituály, demonštrácie sily nemusia byť nevyhnutne v takýchto skupinách prítomné, každopádne, aby bolo možné konštatovať, že nejde „len" o organizovanú skupinu, ale skupinu zločineckú, ako najvyššiu formu organizovaného zločinu najprísnejšie trestanú, musí ísť o skupinu aj vertikálne členenú, pričom medzi jej jednotlivými organizačnými zložkami vo vzťahu nadradenosti a podriadenosti musí existovať určitý stupeň kontroly, určitá spätná väzba, vyvodenie dôsledkov aj keď len v zmysle vylúčenia člena z takejto organizácie so stratou dosahovania príjmu z jej činnosti, za účelom zabezpečenia ďalšieho úspešného fungovania dotknutej skupiny, pričom dôkazné bremeno v tomto smere ťaží prokurátora.

Rovnaký právny názor vyjadril najvyšší súd opakovane vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4To/7/2022 z 11. októbra 2022, 4Tost/27/2022 z 30. novembra 2022 a ani v staršom rozhodnutí vo veci sp. zn. 4Tost/51/2021 z 15. decembra 2021 nevyslovil iný právny názor, pokiaľ i de o vymedzenie rozdielov medzi organizovanou a zločineckou skupinou, konštatoval len, že rozhodnutie o postúpení veci okresnému súdu bolo v konkrétnych podmienkach dotknutej veci predčasné.  Prokurátorka v písomnom stanovisku, ktorým nevyhovela aktuálnym, ale aj predchádzajúcim žiadostiam obvinených o ich prepustenie z väzby na slobodu vo vzťahu k námietkam ohľadom nadkvalifikácie konania obvinených ako zločineckej skupiny, odkázala na výpoveď obvineného S. U. a vo vzťahu ostatným žiadostiam o prepustenie z väzby aj na odôvodnenie uznesenia, ktorým zamietla sťažnosti obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia. V dôvodoch uznesenia, ktorým boli zamietnuté sťažnosti obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia vo vzťahu k zločineckej skupine, poukázala prokurátorka na výpoveď obvineného S. U., ktorý popísal hierarchiu skupiny tak, že zdôraznila dlhodobosť xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx . V tejto súvislosti prokurátorka ešte páchania stíhanej trestnej činnosti, jej utajenosť, získavanie informácií z prebiehajúcich trestných konaní, podplácanie štátnych zamestnancov z dôvodu získania rôznych výhod a informácií.  Odvolávajúc sa na zjednodušenie legálnej definície zločineckej skupiny, s poukazom na definíciu v už vyššie spomínanom Dohovore OSN a obsah rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5To/9/2013 z 24. apríla 2014, dospela prokurátorka k záveru, že znaky skupiny stíhaných osôb tak, ako ich vo svojej výpovedi popísal obvinený S . U., pre konštatovanie zločineckej skupiny postačujú. Aj keď skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia a zároveň aj v prejedávanej veci vykonané dokazovanie (a to najmä výpoveď v tom čase obvineného S. U.), naznačujú existenciu určitej vertikálnej štruktúry stíhanej skupiny xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx dotknutá skutková veta neobsahujekonkrétne skutkovéokolnosti svedčiace o existencii určitého stupňa kontroly vyšších riadiacich zložiek vo vzťahu k nižším, sledovanie určitej spätnej väzby, a ani vyvodzovanie dôsledkov z nedodržania, či nerešpektovania pokynov vyšších riadiacich zložiek nižšími a o existencii takýchto skutočností, umožňujúcich konštatovanie znakov zločineckej skupiny, nesvedčí ani obsah v prejedávanej veci vykonaných dôkazov, pričom ani prokurátorka opak netvrdí, vyjadruje ale presvedčenie (ako to už bolo vyššie naznačené), že s ohľadom na zjednodušenie legálnej definície zločineckej skupiny, s poukazom na definíciu obsiahnutú v už vyššie spomínanom Dohovore OSN a obsah rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5To/9/2013 z 24. apríla 2014, znaky skupiny stíhaných osôb tak, ako ich vo svojej výpovedi popísal obvinený S. U., pre konštatovanie zločineckej skupiny postačujú. Takýto záver je však v rozpore s ustálenou súdnou praxou prezentovanou rozhodnutím najvyššieho súdu publikovaným v Zbierke pod číslom 51/2013 a opomína, že k zjednodušeniu legálnej definície zločineckej skupiny tak, ako je to vyššie rozvedené, došlo ešte pred platnosťou a účinnosťou aktuálneho Trestného zákona (zákona č. 300/2005 Z. z.), teda k jej zmene okrem pomenovania § 233 Trestného zákona od 1. januára 2006 nedošlo (pričom k ustáleniu súdnej praxe vyššie uvedeným rozhodnutím došlo v roku 2013), opomína, že požiadavkám potierania organizovaného zločinu a definícii obsiahnutej v Dohovore OSN zodpovedá do značnej miery (prekrýva sa s ňou) aj definícia organizovanej skupiny (taktiež tak ako je to vyššie rozvedené), pričom rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 5To/9/2013 z 24. apríla 2014, na ktoré prokurátorka odkazuje, a v ktorom dospel najvyšší súd k záveru, že podstatnými znakmi, ktoré predstavujú deliacu čiaru medzi zločineckou skupinou a organizovanou skupinou sú systematické a sústavné, tak z hľadiska početnosti trestných útokov, ako aj z hľadiska časového (dlhodobé páchanie týchto trestných útokov spravidla po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov) v snahe o priame alebo nepriame získanie finančnej výhody, nevysvetľuje, prečo sa odkláňa od ustálenej súdnej praxe, teda záverov obsiahnutých v publikovanom rozhodnutí R 51/2013, prijatom v roku 2013.

Prokurátorka vo svojom rozhodnutí, ktorým boli zamietnuté sťažnosti obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia síce poukazuje aj na R 51/2013, cituje však len jeho prvú vetu (zločinecká skupina je relatívne časovo a organizačne stabilná skupina najmenej troch osôb, ktorej cieľom je páchať koordinovanú trestnú činnosť vo forme zločinov a v § 129 ods. 4 Trestného zákona vymedzených trestných činov). Opomína však je druhú vetu [na rozdiel od organizovanej skupiny je charakteristická aj vertikálnou organizačnou štruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (respektíve i jej časti) a so sofistikovaným riadením], pritom princíp právnej istoty, teda predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako a aj keď predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne, teda obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach, v takom prípade však je súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť, a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorovane´, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (primerane nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018). Vychádzajúc z ustanovenia § 14 písm. j) Trestného poriadku je Špecializovaný trestný súd príslušný na prejednanie zločinu založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a len v tejto súvislosti podľa § 14 písm. n) Trestného poriadku ako súvisiaceho trestného činu aj obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona. Prokurátorkou zdôrazňované znaky ako dlhodobosť páchania stíhanej trestnej činnosti, jej utajenosť, získavanie informácií z prebiehajúcich trestných konaní, podplácanie štátnych zamestnancov z dôvodu získania rôznych výhod a informácií môžu (nemusia) byť znakmi aj organizovanej skupiny, preto pre posúdenie konania obvinených ako konania zločineckou skupinou nestačia a rovnako tak samé osebe v kombinácii ani s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, príslušnosť Špecializovaného trestného súdu nezakladajú.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Tost/17/2022 z 10. augusta 2022, ktorým boli zamietnuté sťažnosti obvinených proti uzneseniu súdu prvého stupňa o vzatí obvinených do väzby zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že nateraz v tomto štádiu trestného konania (teda v jeho počiatočnom štádiu) v uznesení o vznesení obvinenia uvedený popis štruktúry stíhanej skupiny pre jej definovanie ako zločineckej postačoval. Zdôraznil však, že v ďalšom konaní bude nevyhnutné vykonať precíznejšie dokazovanie zamerané na dôslednejšie preukázanie vertikálnej štruktúry stíhanej zločineckej skupiny v smere zisťovania konkrétnych skutočností nasvedčujúcich dôslednému riadeniu, koordinovaniu a kontroly jej činnosti, v čom spočívali prípadne dôsledky porušenia hierarchie, zadaných pokynov vyšších zložiek nižšími zložkami a podobne na účely jej odlíšenia od prípadnej organizovanej skupiny. Doposiaľ vykonané dokazovanie však k zisteniu vyššie naznačených konkrétnych skutočností neviedlo. Neplynú z výpovede v tom čase obvineného S. U. a už vôbec nie z výpovede obvineného J. N. (zo 4. augusta 2022), ktorý xxxxxxxxxxxx. Napokon ani prokurátorka opak netvrdí, vyjadruje však v rozpore s ustálenou praxou najvyššieho súdu (R 51/2013) a právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v uznesení sp. zn. 4Tost/17/2022 z 10. augusta 2022 presvedčenie, že obvineným S. U. popísaná štruktúra stíhanej skupiny tak, ako je to vyššie rozvedené, pre konštatovanie zločineckej skupiny postačuje. A aj keď takýto postoj vzhľadom na meniaci sa charakter zločineckých skupín a zmenu ich ponímania bol opodstatnený v počiatočnom štádiu trestného stíhania, po uplynutí viac ako 5 mesiacov (ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa) väzobného stíhania obvinených, ktorému predchádzalo určité ďalšie (po nie zanedbateľne krátku dobu) obdobie trestného stíhania už nemožno hodnotiť ako počiatočné. Za takejto situácie už podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné ďalej vyčkávať, či ďalšie do úvahy prichádzajúce dôkazy xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx predsa len nepodporia právnu kvalifikáciu konania stíhaných obvinených, ktorá by založila príslušnosť Špecializovaného trestného súdu.

Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že doposiaľ zhromaždený spisový materiál a doposiaľ vykonané dokazovanie (ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa) nepredstavuje dostatočný podklad pre právne posúdenie konania obvinených aj ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, čo znamená, že nebolo v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, vychádzajúc z ustanovenia § 14 Trestného poriadku, prejednať a rozhodnúť o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby na slobodu a sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol ako nezákonný sudca.  Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že dotknutú trestnú vec postúpi na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I, teda okresnému súdu v sídle kraja. V tejto súvislosti najvyšší súd upozorňuje, že podľa ustálenej súdnej praxe (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 99/2018) s úd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom už nemôže vyvolať spor o príslušnosť podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku. Úlohou Okresného súdu Bratislava I, ako okresného súdu v sídle kraja, preto bude urýchlene rozhodnúť o žiadostiach obvinených JUDr . J. X. a J. T. o prepustenie z väzby na slobodu a o medzičasom došlom návrhu na predĺženie lehoty väzby, o ktorom s ohľadom na začiatok plynutia lehoty väzby je potrebné právoplatne rozhodnúť do 12. februára 2023, a zároveň aj o medzičasom došlej žiadosti obvineného J. X. o prepustenie z väzby na slobodu. Vzhľadom na to, že vec sa nachádza v štádiu prípravného konania, nič nebráni v prípade, ak doplnené dokazovanie skutočne preukáže, že vyššie rozvedené znaky zločineckej skupiny (vrátane dôsledného preukázania vertikálnej štruktúry, a to konkrétnych skutočností nasvedčujúcich dôslednému riadeniu, koordinovaniu a kontroly činnosti skupiny, v čom spočívali prípadne dôsledky porušenia hierarchie, zadaných pokynov vyšších zložiek nižšími zložkami, ako bola realizovaná kontrola dodržiavania zadaných pokynov a podobne) konanie obvinených napĺňa, čo by malo za následok založenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, aby sa orgány činné v trestnom konaní pri potrebe ďalšieho rozhodovania súdu v prípravnom konaní obrátili na tento súd. Na základe vyššie uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, dňa 24 . 0 1.202 3

JUDr. Martina Zeleňaková sudca

 

Diskusia