Rozuzlenie "rozuzlenia" alebo ako sa dá vyfabrikovať trestné stíhanie

 

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

IV/3 Pz 126/23/1000-6 IV/3 Pz 128/23/1000-5

Uznesenie

                                                                         Bratislava, 12 marca 2024

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej veci obvinených Ing V P, PhD a JUDr. R K za skutky právne kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, evidovanej na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp zn VII/2 Gv 63/22/1000, o návrhoch obvinených Ing V P, PhD, zo 16 11 2023, a JUDr R K z 15 11 2023 na zrušenie právoplatného uznesenia v prípravnom konaní, podľa § 363 ods 1, § 364 ods 1 písm. a), § 366 ods 1, ods 2, § 367 ods 1 písm b) Trestného poriadku, takto

rozhodol:

Právoplatným uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08 2023 sp. zn PPZ-2/NKA-ST1-2023 v časti, ktorou podľa § 206 ods 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie Ing V P, PhD , v bode I za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a v bode II za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona,

bol porušený zákon

v ustanovení § 206 ods. 1, ods 3 Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods 1, ods 9, ods 10, ods 12, § 119 ods 3, § 176 ods. 2 Trestného poriadku, a v ustanoveniach § 296, § 326 ods 1 písm. a), ods 2 písm c) Trestného zákona, v neprospech obvineného Ing. V P, PhD., narodeného ..., trvalé bytom ....

a právoplatným uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08.2023 sp zn PPZ-17/NKA-ST1-2022 v časti, ktorou podľa § 206 ods 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie JUDr R K za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona, a Ing V P, PhD , za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona, spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm d) Trestného zákona,

bol porušený zákon

v ustanovení § 206 ods 1, ods 3 Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods 1, ods 10, ods 12, § 119 ods 3, § 176 ods. 2 Trestného poriadku, a v ustanovení § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona, v neprospech obvineného JUDr. R K, narodeného ...., trvalé bytom ....,

v ustanovení § 206 ods 1, ods 3 Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods 10, ods. 12, § 119 ods 3, § 176 ods 2 Trestného poriadku, a v ustanoveniach § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm. c), § 21 ods. 1 písm d) Trestného zákona, v neprospech obvineného Ing. V P, PhD., narodeného ...., trvalé bytom ....

Právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08.2023 sp zn PPZ-2/NKA-ST1-2023 sa zrušuje v časti, ktorou podľa § 206 ods 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie Ing. V P, PhD , v bode I za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, a v bode II. za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona

Právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08 2023 sp. zn PPZ-17/NKA-ST1-2022 sa zrušuje v časti, ktorou podľa § 206 ods 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie JUDr R K za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona, a Ing V P, PhD , za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa §21 ods 1 písm d) Trestného zákona

Zrušuje sa aj právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17.08 2023 sp zn PPZ-2/NKA-ST1-2023, ktorým podľa § 21 ods 3 Trestného poriadku (per analogiam) s poukazom na § 18 ods 1 Trestného poriadku spojil na spoločné konanie trestnú vec obvinených JUDr P K, LL.M., MBA, Ing. V P, PhD , JUDr M A, PhD , Mgr. J K a Mgr M C, trestne stíhaných uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08 2023 sp zn PPZ-2/NKA-ST1-2023, s trestnou vecou obvinených JUDr R K a Ing V P, PhD , trestne stíhaných uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08 2023 sp. zn. PPZ-17/NKA-ST1-2022, naposledy vedenou pod sp. zn. PPZ- 112/NKA-ST1-2023

Vyšetrovateľovi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Odôvodnenie

Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred (ďalej aj „vyšetrovateľ PZ“) uznesením zo 17.08 2023 sp zn. PPZ-2/NKA-ST1-2023 podľa § 199 ods 1, ods 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie, okrem iných, aj Ing V P, PhD (ďalej aj „obvinený V P“), v bode I. tohto uznesenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a v bode II tohto uznesenia za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že^-

„skutok I

najneskôr od roku 2016 až minimálne do mesiaca september roku 2021 sa sformovala, existovala a pôsobila najmä v Bratislave, v prostredí silových a bezpečnostných zložiek Slovenskej republiky, skupina osôb riadená obvineným JUDr. P K, s prezývkou „pán X“, ktorý bol osobou stojacou mimo bezpečnostných zložiek, s vplyvom Ing V P od roku 2020, ktorému boli na druhej, podriadenej úrovni skupiny zaviazaní a plnili jeho príkazy viacerí (minimálne traja) vysokí funkcionári štátnych orgánov, a to Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“), Policajného zboru SR (ďalej len „PZ“) a Národného bezpečnostného úradu SR (ďalej len „NB Ú“), a v ďalšej najnižšej úrovni tohto spoločenstva pôsobili im podriadení pracovníci týchto štátnych orgánov - a to nimi vykonávanou nelegálnou činnosťou v prospech obvineného JUDr. P K, ako aj v prospech jednotlivých členov skupiny na rôznych úrovniach, kedy členovia tejto skupiny nevykonávali svoju činnosť vo verejnom záujme, ale v záujme členov danej skupiny,

pričom takto sformované zoskupenie osôb sa v presne nezistenom čase, na prelome rokov 2020 - 2021 aktivizovalo, najneskôr po zistení, že minimálne JUDr Ľ M, Ing. B S, JUDr B B a P P postupne spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) vo viacerých, v tom čase prebiehajúcich trestných konaniach tým spôsobom, že z riadiacej úrovne tohto spoločenstva boli na nižšie postavené články prenášané úlohy smerujúce k páchaniu minimálne zločinov marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm a), ods 2 písm c), písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona a zločinu Zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods 2 písm c) Trestného zákona, s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona, za účelom sťaženia alebo zmarenia vyšetrovaní korupčných trestných činov, z ktorých boli vtedy podozriví JUDr. P K a Ing. V P, a iných súvisiacich konaní vyšetrovaných na národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NAKA P PZ“) pracovnou skupinou „Očistec“, s cieľom vytvorenia dojmu systémového zlyhávania zákonného vedenia trestných konaní manipuláciou výpovedí svedkov, v snahe vytvoriť podmienky pre uniknutie JUDr. P K a Ing V P spod zákonného riešenia ich trestných vecí, a to minimálne v trestných konaniach :

CVS: PPZ-21/NKA-BA1-2021 týkajúce sa osôb JUDr. P K, LLM, MBA - za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods 2 písm b) Trestného zákona a JUDr D K, PhD - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

CVS: PPZ-331 /NKA-B A2-2020 týkajúce sa osôb Ing. N B - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, neskôr aj za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný formou účastníctva podľa §21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona; PaedDr. T G - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm c) Trestného zákona, za prečin podplácania podľa § 333 ods 1, ods. 2 písm b) Trestného zákona, za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2, ods. 3 Trestného zákona; JUDr D K, PhD - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona; Mgr R K - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods 2 Trestného zákona, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona; Mgr. M Z - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm. a), ods 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona, zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods. 2 Trestného zákona; JUDr. P H - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm c) Trestného zákona, neskôr aj za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, Ing B S - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona, za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, Mgr. P V - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2, Trestného zákona; neskôr aj za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm. a) Trestného zákona; Mgr. M M - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona; Ing V B - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods 2 Trestného zákona, za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; Mgr M Ž - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2 Trestného zákona; neskôr aj za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; Mgr. I B - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2 Trestného zákona; neskôr aj za prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm. a) Trestného zákona; Ing. M F - za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods 3 Trestného zákona, JUDr Ľ M - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2, ods. 3 Trestného zákona, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona, neskôr aj za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods 2 písm. b) Trestného zákona, Mgr. F B - za pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona; Ing. M F, P J, B T - za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona; Ing. F I, Ing PhDr M S, Ing M G - za prečin podplácania podľa § 333 ods 1, ods 2 písm b) Trestného zákona, ČVS' PPZ-254/NKA-BA2-2020 týkajúce sa osôb Ing. Ľ K - za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods 4 písm c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 141 písm a) Trestného zákona, JUDr. Ľ M - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm h), písm. j) Trestného zákona, za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa §189 ods 1, ods 2 písm a), ods 3 písm b) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona; neskôr aj za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1 Trestného zákona; Mgr. F B - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona; neskôr aj za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1 Trestného zákona, P K - za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods 1, ods. 2 písm. a), ods 4 písm. cjTrestného zákona s poukázaním na § 138 písm j) Trestného zákona a §141 písm. a) Trestného zákona; M P - za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods 1, ods 2 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm j) Trestného zákona a § 141 písm a) Trestného zákona, JUDr. D K, PhD - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. c) Trestného zákona, v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona; Mgr. N P - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm a), ods 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm c) Trestného         zákona,        v        súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej       skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods 1 Trestného zákona, za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného      zákona,          v        súbehu s prečinom ohrozenia      dôvernej       skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona, M Z - za zločin podplácania podľa § 333 ods 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ČVS:PPZ-339/NKA-BA2-2020 týkajúce sa osôb Mgr. M L - za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods. 2, ods 3 Trestného zákona; JUDr B B - za prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods 1 Trestného zákona, za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona; Ing P G - za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa §189 ods. 1, ods 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona; PhDr. J R - za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2 Trestného zákona, Ing M K - za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods 2, ods 3 Trestného zákona, Ing. D Č - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, Mgr. L V - za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa §189 ods 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona; Ing N B za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona; CVS.PPZ-7/NKA-BA4-2021 týkajúce sa osôb Ing. F I; Ing. PhDr. M S, Ing J B, Ing M G - za pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm i) Trestného zákona; Ing J B a P B - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona; Ing. D Č - za pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona, v súbehu s pokračovacím zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266 ods 1, ods 3 písm. a) Trestného zákona, neskôr aj za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona; Ing. M F - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva, JUDr. Ľ M - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1 Trestného zákona; Ing J B - za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods 1 písm. a), ods. 3 písm c), ods. 4 písm a) Trestného zákona v znení zákona účinného v čase spáchania skutku, s poukazom na ustanovenie §138 písm. i) Trestného zákona; Ing PhDr. M S - za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm a), ods. 3 písm c), ods. 4 písm a) Trestného zákona v znení zákona účinného v čase spáchania skutku, s poukazom na ustanovenie §138 písm i) Trestného zákona, za zločin podplácania podľa § 333 ods 1, ods 3 Trestného zákona; Ing. F I - za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, Mgr M B - za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení zákona účinného v čase spáchania skutku, s poukazom na ustanovenie §138 písm i) Trestného zákona, Ing. árch. M S - za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods. 3 Trestného zákona, JUDr. A H - za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266 ods 1, ods 3 písm. a) Trestného zákona formou pomoci podľa §21 ods 1 písm d) Trestného zákona; Ing. M V - za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona; Ing. R K, PhD, Ing L W, JUDr. D Ž, PaedDr. K Č - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, Trestného zákona; J B, MBA - za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení zákona účinného v čase spáchania skutku, s poukazom na ustanovenie §138 písm. i) Trestného zákona ČVS:PPZ-165/NKA-BA4-2022 týkajúce sa osôb Ing. J B - za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods 2 písm b), ods. 3 Trestného zákona a JUDr R K - za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods 2 písm b), ods. 3 Trestného zákona formou účastnictva ako organizátor podľa §21 ods 1 písm. a) Trestného zákona;

ČVS-PPZ-15/NKA-BA4-2023 týkajúce sa osoby Ing. F I - za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods 3 Trestného zákona;

ČVS:PPZ-105/NKA-VY4-2020 týkajúce sa osôb PaedDr. Ľ A, Ing, Ľ T, JUDr. F P. M T. G T - za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa §189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona, spáchaného vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona;

Č VS. PPZ-111/NKA-ZA2-2021 týkajúce sa osôb Ing. V P - za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods 2 Trestného zákona, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 pism. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. a) Trestného zákona, za prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods 1 Trestného zákona, PhD., JUDr. Z K - za prečin podplácania podľa § 333 ods 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

za týmto účelom členovia skupiny podriadení JUDr. P K a Ing V P, zastávajúcemu v období od 15.04.2020 do 18.03 2021 funkciu riaditeľa SIS, minimálne JUDr M A, v tom čase v postavení námestníka riaditeľa SIS a v období od 06.05 2021 do súčasnosti zastávajúci funkciu riaditeľa SIS, Mgr. J K, v tom čase v postavení policajta NAKA P PZ s miestom výkonu štátnej služby Bratislava od 15.02 2017, v období od 01.07.2020 do 01 09.2020 povereného zastupovaním dočasne neobsadenej riadiacej funkcie vedúci 2. operatívneho oddelenia, odboru Bratislava, NAKA P PZ a od 01 09.2020 do 15.06 2021 vedúceho 2. operatívneho oddelenia, odboru Bratislava, NAKA P PZ a Mgr M C, v tom čase v postavení príslušníka SIS, v úmysle mariť vyšetrovanie podozrení smerujúcich nie len voči niektorým z nich, ale aj voči osobám, s ktorými boh súkromne, pracovne, či inak prepojení, konali v rozpore s ustanovením § 48 ods 3 písm. a) zákona č 73/1998 Z z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, kedy členovia skupiny a iné osoby činné a podporujúce túto skupinu pripravovali diskreditáciu osôb s postavením OČTK, ako aj na iných pozíciách v štátnych orgánoch, a to spôsobom vytvárania, zabezpečovania značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií, ktoré následne koordinovane zhromažďovali, následne časť takto vytvorených a zhromaždených informácií odstúpili „oprávneným príjemcom“ ako výsledok služobnej činnosti SIS, aby aj zneužitím svojho postavenia vytvorili podmienky spôsobilé navodiť dojem páchania trestnej alebo inej protiprávnej činnosti osobami, ktoré boli cieľom diskreditácie členmi skupiny, s úmyslom iniciovať voči týmto osobám rôzne trestnoprávne alebo iné konania s personálnym dosahom tak, aby zabránili týmto osobám vykonávať služobné a iné úkony v neprospech členov skupiny; keď konkrétne skutok II

JUDr P K, vedený ako „informátor“ Mgr J K, ktorého člena skupiny v skutočnosti riadil, zabezpečil, že po zadržaní JUDr. Ľ M a neskôr JUDr. B B, ale predovšetkým po „zachytení“ informácií o ich ochote spolupracovať s OČTK na objasňovaní trestných vecí vyšetrovaných pracovnou skupinou „Očistec“, aby Mgr. J K v záujme stanoveného cieľa diskreditácie členov a spolupracujúce osoby uvedenej pracovnej skupiny, v rozpore s ustanovením § 48 ods 3 písm a) zákona č 73/1998 Z z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, prezentoval minimálne pred riaditeľom NAKA - Mgr. B Z a riaditeľom odboru Bratislava NAKA - Mgr J Š, na prelome rokov 2020/2021, nepravdivé informácie týkajúce sa jeho informátora P P a realizácie vyšetrovacích úkonov v rámci skupiny „Takáčovci“, konkrétne zabezpečenia k výsluchu osoby M M a realizácie výsluchov osôb M Z C D, ako informácie získané vlastnou „operatívnou činnosťou“;

JUDr. P K následne, ako najvyššie postavený člen skupiny, majúci v skupine rozhodovaciu a riadiacu právomoc, v súčinnosti s členmi skupiny - Ing. V P a JUDr. M A, využijúc ich postavenie v štruktúrach SIS, ktorí mali v rámci hierarchickej štruktúry skupiny oprávnenia voči Mgr. M C a ďalším doposiaľ nestotožneným, nižšie postaveným členom skupiny zabezpečil, aby v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm a) zákona č. 73/1998 Z z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, SIS nielen cielene vyhľadávala, ale aj vytvárala nepravdivé kompromitujúce informácie tykajúce sa činnosti a osôb kooperujúcich v pracovnej skupine "Očistec"; kedy konkrétne Mgr M C dostal pokyn na spracovanie spravodajskej informácie na osobu P P, ktorú informáciu vytvoril tak, aby aspoň vo všeobecnej rovine obsahovala, napriek absencii predchádzajúceho spravodajského rozpracovania, poznatky v rozsahu pôsobnosti zákona č. 46/1993 Z. z. o SiS a boh tak vytvorené podmienky, na podklade ktorých bola možnosť nasadiť informačno-technické prostriedky voči uvedenej osobe, ktoré po zabezpečení súhlasu Krajského súdu v Bratislave pod č 3Ntt/22/2021-2-D-KS BA zo dňa 08 02.2021, boli aj skutočne použité skrytým zabudovaním audiorekordéra do vozidla menovaného a používali ich až do doby jeho zadržania dňa 17.03.2021;

dezinterpretáciou ktorých informácií vytvorili podmienky k nasadeniu informačno- technických prostriedkov Úradom inšpekčnej služby (ďalej len UIS) voči vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom NAKA, činným v pracovnej skupine „Očistec“, a to vyhotovovaním zvukových a obrazovo-zvukových záznamov skrytým zabudovaním kamery a mikrofónu do odevu osoby Mgr J K (v procesnom postavení agenta, ako to vyplýva z obsahu jeho výpovede zhrnutej v uznesení ČVS: UIS-352/OISZ-2021 zo dňa 13.09.2021 - číslo listu 78-105 kópie dotknutého vyšetrovacieho spisu, tvoriaceho samostatnú prílohu), ako aj „nasadením“ odposluchov v kanceláriách vyšetrovateľov a operatívy NAKA - BA, na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava III, č .p.: Ntt 40/2021-2-V-OSBAI II z 13.05.2021, Ntt 41/2021-2-V-OSBAIII z 13.05.2021, Ntt/57/2021-2-V-OSBAI II z 26.05.2021, Ntt/60/2021-2-V-OSBAI II z 27.05.2021, Ntt 61/2021-2-V-OSBAIII z 27.05.2021, Ntt 89/2021-2-V-OSBAIII z 20.09.2021, pričom Mgr. J K, konajúci v úmysle vytvoriť účelové zdanie manipulácie trestných konaní a zabezpečiť tak falošný dôkaz sám, bez toho, aby bol v pozícii tzv. agenta provokatéra v zmysle ustanovenia §117 ods 2 Trestného poriadku, inicioval dňa 02. máj 2021 stretnutie s osobou R S, operatívnym pracovníkom pracovnej skupiny „Očistec“ pri McDonald's v Martine, ktorého sa snažil vyprovokovať k tomu, aby tento sám použil slová, z ktorých by sa dal odvodiť záver o manipulácii trestných konaní vedených pracovnou skupinou „Očistec“, čo potvrdzuje kópia neutajovanej prílohy číslo 1 k č p.- UIS-IS-OSC-28/022/2021-EDUS-TP zo dňa 04 06.2021, konkrétne doslovné prepisy záznamov hovorov vyhotovených výkonným pracoviskom, odborom špeciálnych činností, útvaru inšpekcie, úradu inšpekčnej služby, na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, č p I KO-V-34/2021/1100-7 zo dňa 30.04.2021 o 13.15 hod a jeho následného potvrdenia sudkyňou pre prípravné konanie. Okresného súdu Bratislava III, č p  Ntt 34/2021 zo dňa 01.05.2021, a to doslovný prepis označený 02.05.2021 od 16:41 h do 17.16 h /nahrávka CD ozn. 02 05 2021.wav/ kde z rozhovoru citujem.

(číslo listu 842) „Mgr. K ..Sorry, že som ťa takto prepadol, do piči, ale chcel som (nezrozumiteľné slovo)

R S . No. Ale sa musí niečo kurva diať, do piči

Mgr. K . Nedeje sa nič, dopiči, kurva, len

R St ..Len? Len čo?

Mgr. K ...tak ja som pozeral čo mám zálohy a v cloude čo mám fotky, nie, čo som mal aj screenshoty ... Všetkých, plno vecí čo mi posielal správy, odkazy nejaké . .Myslíš, že to bude v pohode?

R S ...Záleží, čo tam bolo, vieš.

Mgr. K ...Šak tam boli také kokotiny, že ohľadom toho C Z, že niečo, že inštruovanie a takéto motanice . A bola tam aj taká jedna správa, že čo som posielal Tigrovi. Konkrétne D, že to takto, to, to, to má rozprávať, napríklad To som ja posielal, do piči. Ja som to posielal. Ty nemáš o tom odkiaľ vedieť

R S ...(nezrozumiteľné slová)

Mgr. K .Príklad, keď M sa mal vracať, čo bol R ho mal pri sebe, však on ho stopol vtedy, keď som mu, keď sme boli v kancelárii. R vravel, že idú, idú sa vrátiť, napríklad A čo vtedy povedal tento, Jano? Že nie. Zastavte ho. A toto vyvolal Tiger a povie ja som, takéto veci som mu robil Však to urobil Však vtedy sme boli všetci v kancelárii, keď mu volal na hlasito Však on preto to chcel, aby na hlasito sme, vieš, aby to počul, no ...A plnom takých vecí robil. Však on robil všetko, do piči. Na pokyn. Vieš. Vieš, toľko vecí, som s ním takto riešil? Všetko. Všetko

R S . To bola možno chyba, Jano, z tvojej strany, vieš. Poviem ti na rovinu Vieš, to je presne to, čo som sa ti ja snažil, aj som ti povedal, aj keď si mi ho dal, že bav sa s nim A ja preto hovorím, že ja som sa vždycky snažil s ním baviť len o tom, čo som sa mohol baviť a čo som sa vedel baviť.“ ale tiež aj doslovný prepis označený 05.05.2021 od 08:18 h do 09:21 h /nahrávka CD ozn. 05 05 2021-l.wav/. vyhotovený v Bratislave, na Račianskej 45, v budove P PZ, na 3. poschodí, v kancelárii pplk. Mgr. J Č v tom čase vedúceho pracovnej skupiny „Očistec“, kde sa Mgr. J K taktiež Mgr. Č snažil vmanipulovať do pozície, aby svojím prejavom potvrdil navádzanie svedkov na krivé výpovede, kde v nahrávkach tiež zaznelo:

Mgr. K To si mi poslal Ty, ja som to poslal Tigrovi hneď.

J Č Piči.

Mgr. K... To bolo vtedy s tým D.

J Č Do piči, toto nemôžeš robiť.

Mgr. K ...Do piči, to bolo v sobotu. Ja, Ty si išiel na východ, ja som mu to preposlal hneď.

J Č ...veci čo sa my medzi sebou bavíme kokotovi nejakému?

J Č ...lebo vieš, je jedna vec, že ja som ti to poslal, že čo vlastne rozprával bandurka. Ale vieš, ty teraz ťažko budeš vysvetľovať, prečo ty si toto posielal Tigrovi.

Mgr. K ...No šak to sa pýtam do piči.

J Č ...Jano a prečo si mu to posielal? Ja sa pýtam čo sa pýtam. Tvoja veta. Do piči, veď nemôžeš posielať veci čo my si medzi sebou bavíme sa oné kade tade. Jak teda.

Mgr. K... Vážne? “

Mgr. K „...Ano, ale potom o týždeň na to alebo o dva on povedal, že tam zariaďuje nejaké veci. A Tiger mi volal, že chce sa vrátiť M s R. Že R mu volal, že sa ide vrátiť do eh, ide vypovedať. Ja som prišiel vtedy tu, za vami. Všetci sme tu boli, to bolo po pracovnej dobe. Tu sme boli, v tejto výsluchovke. A neviem či ty či Paľo, ešte mi vtedy povedal, že do piči nech sa nevracia. Šak ja som to povedal Tigrovi, že zastav ho. On ho zastavil. Toto sa ma Tiger opýtal raz. A toto nebolo Janko zlé? Toto neni do piči marenie?

J Č . ..ja nevidím dôvod prečo ja by som mal chcieť, aby neprišiel človek, ktorý chce vypovedať, však na M bol zatykač.“ (ďalej aj „uznesenie PPZ- 2/NKA-ST1-2023“).

Uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 bolo vydané so súhlasom dozorového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor ÚŠP GP SR“) zo 16.08.2023 sp. zn. VII/2 Gv 63/22/1000-19.

Proti uzneseniu PPZ-2/NKA-ST1-2023 podal obvinený V P 19.08.2023 sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu obvineného z 19.08.2023. Písomným podaním z 10.11.2023, doručeným 10.11.2023, obvinený V P vzal späť sťažnosť podanú proti uzneseniu PPZ-2/NKA-ST1-2023 a toto vo vzťahu k jeho osobe nadobudlo právoplatnosť 10.11.2023. Späťvzatie sťažnosti obvineného V P proti uzneseniu PPZ-2/NKA-ST1-2023, vzal na vedomie nadriadený prokurátora ÚŠP GP SR uznesením podľa § 188 ods. 4 Trestného poriadku z 20.12.2023 sp. zn. VII/2 Gv 63/22/1000-169.

Vyšetrovateľ PZ uznesením zo 17.08.2023 sp. zn. PPZ-17/NKA-ST1-2022 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b), písm. c) Trestného zákona a za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods 1 písm d) Trestného zákona a súčasne podľa § 206 ods 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie JUDr R K (ďalej aj „obvinený R K“ alebo spoločné označenie „obvinení“) za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b), písm c) Trestného zákona a Ing V P, PhD (ďalej aj „obvinený V P““ alebo spoločné označenie „obvinení“), za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b), písm c) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods 1 písm d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

„obvinený JUDr. R K, od 01.06.2019 až do súčasnosti zastávajúci funkciu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj „NBÚ“ alebo „Úrad“), po tom ako sa v doposiaľ presne nezistenom období v roku 2020 dozvedel minimálne od vtedajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“), obvineného Ing V P, PhD., o kritike svojej osoby zo strany vtedajších príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, poškodených Ing. M H, nar. ... a Mgr. S H, n a r. ...., ktorí v priebehu roka 2020, najmenej v období po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pred rôznymi osobami, minimálne však v prítomnosti osoby PaedDr. Ľ A, nar..., prezentovali svoje výhrady voči spôsobu riadenia NBÚ zo strany riaditeľa Úradu, obvineného JÚDr. R K, najmä v súvislosti s manažovaním procesov a realizácie verejných obstarávaní vykonávaných NBÚ, v ktorých figurovala aj spoločnosť A Slovakia s.r.o., IČO ...., so sídlom ....., ktoré poškodení považovali za nehospodárne, zmanipulované a predražené a tiež aj v súvislosti s podozreniami z manipulácií pri získavaní potvrdení o priemyselnej bezpečnosti právnických osôb zo strany NBÚ, kde zároveň poškodení taktiež rozoberali aj spôsoby a možnosti odvolania riaditeľa NBÚ z funkcie, následne na stretnutí zorganizovanom obvineným Ing. V P, PhD., v presne nezistenom období od mesiaca máj 2020 do konca leta 2020 v kancelárii riaditeľa Slovenskej informačnej služby v Bratislave, obvinený JUDr R K prezentoval, že má vedomosť, že proti nemu manželia H už dlhšiu dobu vystupujú, že mu „pijú krv“ a má v pláne Ing. M H a Mgr S H postaviť mimo službu a otvoriť im bezpečnostnú previerku, pričom v danej súvislosti, s cieľom účelovo zabezpečiť odchod poškodených z NBÚ, požiadal na predmetnom stretnutí o odstúpenie správy, ktorej pôvodcom by bola Slovenská informačná služba, a v ktorej bude popísaná činnosť vtedajších manželov H ako činnosť, pri ktorej dochádza k prezrádzaniu utajovaných skutočností, z dôvodu, aby sa mu ľahšie vykonávali personálne úkony voči týmto osobám, pričom na základe uvedeného vtedajší riaditeľ SIS, obvinený Ing V P, PhD., zabezpečil, že NBÚ bola v stupni utajenia „vyhradené“ zo SIS skutočne odstúpená minimálne spravodajská informácia č ...., na základe čoho následne obvinený JUDr R K dňa 11.09.2020 vydal personálne rozkazy riaditeľa NBÚ č. 376 a č 377, v zmysle ktorých podľa § 46 ods 1 písm. a) a ods 2 zákona č. 73/1998 Z z v znení neskorších predpisov od 12 09 2020 do 11.03.2021 dočasne pozbavil výkonu štátnej služby poškodených, pplk Mgr S H zaradeného v danom čase v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista pracoviska pre hybridné hrozby a dezinformácie Národného bezpečnostného úradu v Bratislave a mjr Ing. M H zaradenú v danom čase vo funkcii starší referent špecialista odboru správy majetku a služieb kancelárie Národného bezpečnostného úradu v Bratislave, a to okrem iného z dôvodu, že poškodení mali dlhodobo, systematicky a organizovane vyzvedať a získavať utajované a neutajované informácie o služobnej činnosti úradu, organizačnej štruktúre, jeho príslušníkoch a ich osobných údajoch, personálnych opatreniach a sú dôvodne podozriví, že tieto vynášajú mimo chránených priestorov úradu, kde následne informácie poskytujú neoprávneným osobám za účelom získania neoprávneného finančného prospechu, čím hrubo porušujú aj nariadenie riaditeľa úradu č 16/2004 o plnení vybraných úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností (nariadenie utajovaného charakteru), pričom následne obvinený JUDr R K z titulu svojej funkcie dňa 12.11.2020 Mgr S H rozhodnutím o rozklade č. 07196/2020/KU- 008 a Ing. M H rozhodnutím o rozklade č. 07198/2020/KU-008 zamietol rozklady poškodených a potvrdil personálne rozkazy riaditeľa NBÚ zo dňa 11.09 2020 a účelovo vykonával aj ďalšie opatrenia sťažujúce práva Mgr. S H a Ing M H v danom konaní, kde napriek skutočnosti, že účastníkom konania Ing. M H a Mgr. S H nebolo umožnené nahliadnuť do utajovanej časti spisu, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutí o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, svojim rozhodnutím zo dňa 20 11.2020 č 06560/2020/OPSZ-011 neudelil súhlas s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami, ktorých pôvodcom je Úrad, ani advokátovi poškodených JUDr. Mgr. J S, pričom napriek následnému nepreukázaniu podozrení voči poškodeným boli po uplynutí lehoty ich dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, na základe intervencie obvineného JUDr. R K týmto bez relevantného právneho dôvodu robené v zamestnaní ďalšie obštrukcie spočívajúce, okrem iného v nevrátení ich služobných preukazov a vstupných kariet, pričom Ing. M H bola zároveň personálnym rozkazom riaditeľa NBÚ č 269 zo dňa 24.03 2021 dňom 31 03.2021 odvolaná podľa § 35 ods. 1 písm. a), ods. 8 a 9 zákona č. 73/1998 Z z v znení neskorších predpisov z doterajšej funkcie a dňom 01.04 2021 ustanovená podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č 73/1998 Z z. v znení neskorších predpisov na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, konkrétne na detašované pracovisko T odboru administratívnych činností Kancelárie Národného bezpečnostného úradu v Bratislave, následkom čoho Mgr. S H ku dňu 23 04.2021 a Ing. M H ku dňu 01.05 2021 požiadali o uvoľnenie zo služobného pomeru, čím boli uvedeným konaním obvinených robené jednak opatrenia s cieľom sťaženia a zamedzenia odkrytia minimálne možnej protiprávnej činnosti spoločnosti A Slovakia s. r. o., IČO: , ktorá sa podieľala na dodávaní tovarov a služieb pre NBÚ ako aj minimálne osoby JUDr. P K, LL M, MBA, nar. ..., ktorá má fakticky ovládať túto spoločnosť a tiež aj spôsobená ujma na právach poškodených spočívajúca jednak v dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby založenom na účelovo vytvorených podkladoch a v súvislosti s nadväzujúcim konaním obvineného JUDr. R K aj vo vytvorení takých podmienok na pracovisku, v dôsledku ktorých poškodení požiadali o uvoľnenie zo služobného pomeru, čím obvinený JUDr. R K ako riaditeľ NBÚ konal v rozpore s ustanovením § 43 ods. 3 písm a), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov“ (ďalej aj „uznesenie PPZ-17/NKA-ST1-2022“)

Uznesenie PPZ-17/NKA-ST1-2022 bolo vydané so súhlasom dozorového prokurátora ÚŠP GP SR zo 16.08 2023 sp zn VII/2 Gv 134/21/1000-53

Proti uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 podal obvinený R K 21 08.2023 sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu obvineného z 21.08 2023. Písomným podaním z 13 11.2023, doručeným 14 11.2023, obvinený R K vzal späť sťažnosť podanú proti uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 a toto vo vzťahu k jeho osobe nadobudlo právoplatnosť 14 11.2023 Spaťvzatie sťažnosti obvineného R K proti uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 vzal na vedomie nadriadený prokurátora ÚŠP GP SR uznesením podľa § 188 ods 4 Trestného poriadku z 20 12.2023 sp. zn VII/2 Gv 63/22/1000-169

Proti uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 podal obvinený V P 19.08.2023 sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu obvineného z 19 08.2023 Písomným podaním z 10.11 2023, doručeným 10.11.2023, obvinený V P vzal späť sťažnosť podanú proti uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 a toto vo vzťahu k jeho osobe nadobudlo právoplatnosť 10 11.2023. Spaťvzatie sťažnosti obvineného V P proti uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 vzal na vedomie nadriadený prokurátora ÚŠP GP SR uznesením podľa § 188 ods 4 Trestného poriadku z 20 12 2023 sp zn VII/2 Gv 63/22/1000-169

Vyšetrovateľ PZ uznesením zo 17 08 2023 sp zn PPZ-17/NKA-ST1-2022 podľa § 21 ods 1 Trestného poriadku vylúčil trestnú vec obvinených JUDr R K a Ing V P, PhD, trestne stíhaných uznesením PPZ-17/NKA-ST1-2022, zo spoločného konania vedeného pod sp. zn PPZ-17/NKA- ST1-2022 vo veci (v bode I.) zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, (v bode II) zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods. 2 Trestného zákona, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods 1, ods. 2 písm b) Trestného zákona, (v bode III) prípravy zločinu marenia spravodlivosti podľa § 13 ods 1, § 344 ods 1 písm d), ods. 2 písm. c), písm d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona, (v bode IV) návodu na prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 21 ods 1 písm b), § 326 ods 1 písm c) Trestného zákona, za ktoré bolo uznesením prokurátora ÚŠP GP SR z 20.10 2021 sp. zn VII/2 Gv 134/21/1000 podľa § 199 ods 1, ods 2 Trestného poriadku, s použitím § 230 ods 2 písm c) Trestného poriadku začaté trestné stíhanie. Vylúčená trestná vec obvinených JUDr R K a Ing V P, PhD., bola následne vedená pod sp zn PPZ- 112/NKA-ST1-2023.

Vyšetrovateľ PZ uznesením zo 17 08.2023 sp. zn. PPZ-2/NKA-ST1-2023 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku (per anaiogiam) s poukazom na § 18 ods 1 Trestného poriadku spojil na spoločné konanie trestnú vec obvinených JUDr P K, LL M , MBA, Ing. V P, PhD , JUDr. M A, PhD , Mgr J K, Mgr M C, trestne stíhaných uznesením PPZ-2/NKA-ST1-2023 s trestnou vecou obvinených JUDr R K a Ing V P, PhD , trestne stíhaných uznesením PPZ-17/NKA-ST1- 2022, naposledy vedenou pod sp zn. PPZ-112/NKA-ST1-2023 (ďalej aj „uznesenie o spojení veci“)

Proti uzneseniu o spojení veci podal obvinený R K sťažnosť, ktorú podaním z 13 11.2023, doručeným 14.11.2023, vzal späť Uznesenie o spojení veci nadobudlo právoplatnosť 14.11 2023

Preskúmaním veci som zistil, že

-       právoplatným uznesením PPZ-2/NKA-ST1-2023 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods 1, ods 9, ods 10, ods 12, § 119 ods. 3, § 176 ods 2, § 206 ods 1, ods 3 Trestného poriadku a v ustanoveniach § 296, § 326 ods. 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona, v neprospech obvineného Ing V P, PhD ,

-       právoplatným uznesením PPZ-17/NKA-ST1-2022 bol porušený zákon

v ustanoveniach § 2 ods 1, ods. 10, ods 12, § 119          ods 3, § 176 ods                                                                                    2,                § 206

ods 1, ods. 3 Trestného poriadku         a v ustanovení, §  326 ods 1 písm                                                                               a),  ods 2

písm c) Trestného zákona, v neprospech obvineného JUDr. R K a v ustanoveniach § 2 ods 1,ods                10, ods 12, §119  ods 3, § 176 ods                                                                                2,  §206

ods 1, ods 3 Trestného poriadku         a v ustanoveniach  § 21 ods 1 písm                                                                               d),  § 326

ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona, v neprospech obvineného Ing V P, PhD.

Podľa § 363 ods 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon

Podľa § 364 ods 1 Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363 ods 1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a)    obvinený vo svoj prospech,

b)    v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,

c)    poškodený v neprospech obvineného,

d)    zúčastnená osoba

Podľa § 364 ods 3 Trestného poriadku generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods 1 do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

Podľa § 366 ods 1 Trestného poriadku, ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

Podľa § 366 ods 2 Trestného poriadku, ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo Ak je nezákonný len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 367 ods. 1 písm b) Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol

Podľa § 2 ods 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený mak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok

Podľa § 2 ods 9 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa § 2 ods 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie

Podľa § 2 ods 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán

Podľa § 119 ods 3 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona Dôkaznými prostriedkami sú najma výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti

Podľa § 176 ods 2 Trestného poriadku v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najma skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti

Podľa § 206 ods 1 veta prvá Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore, o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného

Podľa § 206 ods 3 Trestného poriadku uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Podľa § 21 ods 1 písm d) Trestného zákona účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najma zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník)

Podľa § 128 ods 1 veta prvá, veta druhá Trestného zákona účinného do 31 12 2020, verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou

Podľa § 128 ods 1 veta prvá, veta druhá Trestného zákona účinného od 01 01.2021, verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 129 ods 4 Trestného zákona zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.

Podľa § 140 písm b) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu z pomsty

Podľa § 140 písm c) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin

Podľa § 141 písm a) Trestného zákona nebezpečným zoskupením sa rozumie zločinecká skupina

Podľa § 296 Trestného zákona trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa dopusti, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje

Podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm. c) Trestného zákona trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a taký čin spácha z osobitného motívu

Týmito ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona sa vyšetrovateľ PZ a prokurátor ÚŠP GP SR, ktorý udelil súhlas na vydanie uznesení PPZ-2/NKA- ST1-2023 a PPZ-17/NKA-ST1-2022, v predmetnej trestnej veci dôsledne neriadili Preto možno námietky obvinených V P a R K považovať za dôvodné.

Po preskúmaní veci bolo potrebné konštatovať nezákonnosť uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vo vzťahu k osobe obvineného V P, ako aj nezákonnosť uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 vo vzťahu k osobám obvinených R K a V P, najma pre ich neurčitosť, zmatočnosť, nepreskúmateľnosť a absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí

Z ustanovenia § 363 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta nielen v prípade zistenia procesných pochybení, ale aj v prípade zistenia pochybení v hmotnoprávnych predpisoch Zároveň z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že takýto postup generálneho prokurátora je obligatórny, čo je vyjadrené slovom „zruší“

Skutočnosť, že postupom podľa § 363 ods 1 Trestného poriadku a nasledujúcich dochádza k zrušeniu právoplatných uznesení prokurátora alebo policajta tak v prípade zistenia porušenia procesných noriem, ako aj v prípade porušenia hmotnoprávnych noriem, je vyjadrením jednej zo základných zásad trestného konania, upravenej v ustanovení § 2 ods. 1 Trestného poriadku, ktorou sa riadi celé trestné konanie, teda konanie podľa Trestného poriadku (§ 10 ods 14 Trestného poriadku)

Z ustanovenia § 1 Trestného poriadku vyplýva, že postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov upravuje Trestný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený mak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon

Kedy môže byť niekto stíhaný ako obvinený pre spáchanie trestného činu ustanovuje § 206 Trestného poriadku. Zároveň platí, že trestne stíhať podľa Trestného poriadku možno len pre trestný čin

Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov je premietnutím zásady vyjadrenej v čl. 17 ods 2 Ústavy Slovenskej republiky do Trestného poriadku a je najdôležitejšou zásadou trestného konania Táto zásada nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), ktorá je upravená v čl 49 Ústavy Slovenskej republiky a v čl 39 Listiny základných práv a slobôd Táto zásada je primárnou a najdôležitejšou zásadou trestného konania, od ktorej sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania, nakoľko ide nielen o zásadu trestného práva, ale aj o zásadu ústavnú V zmysle tejto zásady trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, teda v prípade existencie konania definovaného v osobitnej časti Trestného zákona, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom

Daná trestná vec už bola predmetom preskúmania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v súvislosti s trestným stíhaním spoluobvineného Mgr M C, kedy bolo uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20 02 2024 sp zn IV/3 Pz 127/23/1000-5 vyslovené porušenie zákona v neprospech obvineného Mgr. M C a zároveň bolo právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08 2023 sp zn PPZ-2//NKA-ST1-2023 zrušené v časti týkajúcej sa obvineného Mgr M C

Vo vzťahu ku skutku v bode I. uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023

Uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 v skutkovej vete v bode I trpí značnou neurčitosťou a skutkovou nedostatočnosťou, keďže vyšetrovateľ PZ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin Skutková veta v bode I je síce svojou kvantitou rozsiahla, avšak jej výpovedná hodnota z hľadiska popisu skutkových okolností, ktoré by boli subsumovateľné pod skutkovú podstatu stíhaného trestného činu, je nulitná Nespĺňa tak náležitosti uvedené v ustanovení § 206 ods 3 Trestného poriadku (kvalitu), z ktorého vyplýva, že pri vznesení obvinenia (§ 206 ods 1 až 3 Trestného poriadku) sa vyžaduje opis skutku už na úrovni jeho vecnej a časopriestorovej nezameniteľnosti s iným skutkom

Opis skutku tak, ako je naformulovaný v bode I , je neurčitý, nejasný a zmätočný, nezodpovedajúci podmienkam vyplývajúcim z ustanovenia § 206 ods 3 Trestného poriadku, nakoľko neobsahuje všetky skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie veci v kontexte zákonných znakov trestného činu, ohľadom ktorého sa trestné konanie vedie, a ktoré zároveň charakterizujú skutkový dej.

Predmetom trestného stíhania totiž nie je pomenovanie trestného činu s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa významný z hľadiska trestného práva hmotného, teda taký skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu Konkrétny skutok treba odlišovať od znakov skutkovej podstaty určitého trestného činu, ktoré samy osebe nie sú skutkom Vzhľadom na základnú zásadu trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon (§ 2 ods 1 Trestného poriadku), konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť trestné stíhanie, musí byť popísaný tak, aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet, a teda met skutku, o ktorom by bolo možné konať a rozhodovať (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.05.2005 sp zn 1 Tzo V 1/2005)

I keď popis skutku pri vznesení obvinenia nemusí byť úplne vyčerpávajúci a v priebehu trestného stíhania môže dochádzať k jeho zmene (úprave), musí byť formulovaný tak, aby skutková veta obsahovala popis skutkových okolností, na základe ktorých by bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov stíhaného trestného činu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III ÚS 509/2015, judikáty R 22/15, R57/2016, R14/2019)

Skutok, ako je opísaný v bode I skutkovej vety, je neudržateľný aj z hľadiska hmotnoprávneho, nakoľko nezodpovedá právnej kvalifikácii ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, keďže neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obvineného (ale nielen jeho), ktorým mal naplniť zákonné znaky uvedeného trestného činu Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom, nakoľko v ňom absentujú zákonné znaky stíhaného trestného činu definované v Trestnom zákone, čím došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku)

Uvedený nedostatok nie je možné napraviť am v ďalšom konaní, napríklad upravením skutkovej vety v obžalobe (v prípade jej podania), nakoľko pre neurčitosť, zmatočnosť a nezrozumiteľnosť skutku uvedeného v bode I skutkovej vety uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 by takouto úpravou skutku za účelom dosiahnutia jeho určitosti, zrozumiteľnosti a obsiahnutia všetkých zákonných znakov stíhaného trestného činu, došlo k porušeniu zásady totožnosti skutku.

Aj keď judikačná prax súdov totožnosť skutku vymedzuje pomerne široko „Podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z toho potom vyplýva, že totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem iného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu, ako aj formy zavinenia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn 3 Tdo/86/2017), zmenu, ktorou by sa do skutku až následne v ďalšom priebehu trestného stíhania doplnili okolnosti obsahujúce zákonné pojmové znaky stíhaného trestného činu, v žiadnom prípade nemožno považovať za zmenu, ktorá skutok iba individualizuje a nenarušuje jeho totožnosť

Pre kvalifikáciu určitého konania (skutku) ako trestného činu sa vyžaduje, aby boli súčasne naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu, teda subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, a pri prečinoch aj materiálny znak, ktorým je vyjadrený stupeň závažnosti činu Pri absencii ktoréhokoľvek zákonného znaku nemôže ísť o trestný čin

V    prípade skutku v bode I skutkovej vety absentuje vyjadrenie obligatórnych zákonných znakov stíhaného trestného činu a zákonných definičných znakov zločineckej skupiny

Ako už bolo uvedené vyššie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sa dopustí, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje. Ústredným pojmom skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je „zločinecká skupina“

Trestný zákon definuje pojem skupina osôb a organizácia v § 129, v odseku 2 konkrétne organizovanú skupinu a v odseku 4 zločineckú skupinu Z ich zákonného vymedzenia vyplýva, že u oboch skupín ide o skupinu najmenej troch osôb, ktoré pre uľahčenie spáchania trestnej činnosti konajú s určitou plánovitosťou, koordinovanosťou, a teda deľbou úloh v ich rámci.

Nad tento spoločný rámec Trestný zákon, oproti organizovanej skupine, zločineckú skupinu definuje aj ako relatívne časovo a organizačne stabilnú skupinu najmenej troch osôb, ktorej cieľom je páchať koordinovanú trestnú činnosť vo forme zločinov a v § 129 ods. 4 Trestného zákona vymedzených trestných činov, ktorá je charakteristická aj svojou štruktúrovanosťou (R 51/2013)

V   prípade zločineckej skupiny ide podľa platných hmotnoprávnych predpisov o najvyššiu a najsofistikovanejšiu mieru spolupráce medzi páchateľmi, ktorá sa navyše musí vyznačovať ďalšími znakmi uvedenými v zákone

Zločinecká skupina ako najvyššia forma trestnej súčinnosti je podľa v súčasnosti platnej legálnej definície charakterizovaná nasledujúcimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne

-        skupina najmenej troch osôb,

-        skupina je štruktúrovaná,

-        existencia počas určitého časového obdobia,

-        koordinované konanie s cieľom spáchania jedného alebo viacerých zločinov, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona alebo niektorého z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,

-        páchanie trestných činov s cieľom priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody

Práve znak štruktúrovanosti zločineckej skupiny a formy jej riadenia v podstatnej miere zvyšujú nebezpečenstvo jej konania (pravdepodobnosť úspešného dosiahnutia cieľa) a zároveň majú podstatný vplyv na jej relatívnu stabilitu v čase, čo predstavuje ďalší zo znakov zákonného vymedzenia zločineckej skupiny na rozdiel od organizovanej skupiny

Ide totiž o to, že práve štruktúra tejto skupiny (inak aj organizačná štruktúra) ako usporiadame jej častí do celku tvorí kostru, ktorá spolu so sofistikovaným riadením umožňuje veľmi efektívne dosahovať cieľ Pritom na rozdiel od organizovanej skupiny zločinecká skupina je organizačne členitejšia, hlavne vertikálne, a ďaleko formálnejšia v zmysle vzťahov nadriadenosti a podriadenosti jej zložiek bez ohľadu na existenciu nejakých písomných noriem, ako je tomu u organizácií pôsobiacich v rámci zákona

Uvedená štruktúra teda spolu so sofistikovaným riadením, medzi ktoré patrí dôsledné plánovanie činnosti (na rozdiel od organizovanej skupiny hlavne dlhodobé a strategické), operatívne riadenie zložiek štruktúry pre dosiahnutie už konkrétnych cieľov (na rozdiel od organizovanej skupiny), kontrola zložiek skupiny a spätná vazba na vyvodenie dôsledkov a opatrení pre jej ďalšiu činnosť do budúcna (plánovanie a zvyšovanie jej úspešnosti) sú tie zásadné rozdiely, ktoré túto skupinu odlišujú z hľadiska formy a obsahu od riadenia organizovanej skupiny, teda nižšej formy organizovaného zločinu

Dá sa teda zhrnúť, že zločinecká skupina je stabilná skupina najmenej troch osôb, ktorej cieľom je páchať trestnú činnosť vo forme zločinov a vymedzených trestných činov, charakteristická predovšetkým (na rozdiel od organizovanej skupiny) vertikálnou organizačnou štruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (resp i jej časti) a so sofistikovaným riadením (R 51/2013)

K obdobným záverom výkladu pojmu zločineckej skupiny dospela judikačná prax súdov aj v ďalších rozhodnutiach, napríklad

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22 03 2007 sp zn 3Ndtš 1/2007, v ktorom sa uvádza; “(. .) zločinecká skupina (na rozdiel od organizovanej skupiny) je vyššou formou organizovanej skupiny páchateľov, ktorá je charakterizovaná tým, že je štruktúrovanou skupinou najmenej troch osôb. Takáto štruktúrovaná skupina je skupina, ktorá nebola vytvorená náhodne na bezprostredné spáchanie konkrétneho trestného činu, a v ktorej spravidla nie sú formálne rozdelené úlohy jednotlivých členov. Organizačná štruktúra zločineckej skupiny sa spravidla skladá z vedenia organizácie, zo stredného článku a výkonnej zložky. Pre takúto skupinu sú charakteristické hierarchické väzby a pevné organizačné vzťahy medzi vedením a výkonnými zložkami skupiny Vyznačuje sa vysokou deľbou práce, ale celková štruktúra organizácie je pre členov neprehľadná, čo má konšpiratívny význam. “.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06 12 2012 sp zn 5 Ndt 18/2012, v ktorom sa uvádza “A/a rozdiel od organizovanej skupiny, ktorú charakterizuje určité rozdelenie úloh medzi jej členmi, pre zločineckú skupinu nestačí iba toto rozdelenie, ale sa vyžaduje aj určitá vnútorná organizačná štruktúra Pre túto vnútornú organizačnú štruktúru sú charakteristické stabilne usporiadané vzťahy medzi jednotlivými zložkami, ktoré uvedenú skupinu tvoria. Vzájomné vzťahy sú vymedzené najmä z toho hľadiska, ktorá zložka je nadriadená a predstavuje riadiace centrum, ktorá zložka je podriadená a predstavuje stredný článok zaisťujúci konanie ďalšieho výkonného článku Zločineckú skupinu taktiež charakterizuje relatívna stálosť a prísne dodržiavanie pravidiel, podľa ktorých jednotlivé zložky medzi sebou kooperujú. Práve táto organizačná štruktúra spolu so sofistikovaným riadením majú za následok, že zločinecká skupina môže efektívnejšie dosahovať svoj cieľ V posudzovanej veci práve preto, že chýba vnútorná organizačná štruktúra, nemožno hovoriť o zločineckej skupine(...)“.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 01 2016 sp zn 2 Ndt 27/2015, v ktorom sa uvádza „(..) zásadným rozdielom medzi organizovanou a zločineckou skupinou, ako vyplýva už zo samotného názvu a čiastočne i z ich definícií, ktoré sa však v mnohom prekrývajú (deľba úloh, plánovitosť, koordinovanosť s cieľom páchať trestnú činnosť), je (interpretačnej okolnosť, že organizovaná skupina vzniká spontánne, v snahe uľahčiť a zjednodušiť páchanie trestnej činnosti, ktorej by sa mohol dopustiť i jeden páchateľ alebo dvaja spolupáchatelia, lenže komplikovanejšie než skupina páchateľov, ktorí si medzi sebou delia úlohy a konajú koordinovane. Nie je však organizovaná skupina na rozdiel od zločineckej skupiny dopredu a zámerne už pri svojom vzniku vybudovaná profesionálne za účelom páchania najzávažnejšej trestnej činnosti, keď takto je zločinecká skupina i štruktúrovaná a riadená, vrátane imanentného atribútu takého riadenia - vzťahov nadriadenosti a podriadenosti, ktorých nerešpektovanie je sankcionovateľné prostriedkami skupiny v rámci jej vnútornej štruktúry “.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30 04 2015 sp zn 6 Tost 3/2015, v ktorom sa uvádza „ Pre naplnenie znakov zločineckej skupiny sa vyžaduje už určitá štruktúrovanosť v rámci zoskupenia jednotlivých osôb Vyžaduje sa určitá koordinovanosť medzi jednotlivými členmi. Existujú v nej vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Spoločným cieľom členov zločineckej skupiny je získanie finančnej alebo inej výhody. Z časového hľadiska ide o dlhšie trvajúce zoskupenie so strategickým a operatívnym riadením so zameraním na dosiahnutie konkrétnych cieľov Z hľadiska početnosti páchania trestných činov, znak zločineckej skupiny je naplnený aj vtedy, ak je spáchaný aj jeden trestný čin Dôležitý je zámer zločineckej skupiny spočívajúci v tom, že trestná činnosť sa pácha sústavne.“

Štruktúrovanosťou skupiny je tak potrebné rozumieť vnútorné usporiadame skupiny vyplývajúce zo vzťahov medzi jej jednotlivými členmi, teda hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska postavenia a vplyvu v skupine Organizačná štruktúra skupiny predstavuje mechanizmus, ktorý slúži na koordináciu a riadenie aktivít jej členov Jej zmyslom je rozdelenie úloh medzi členov a koordinácia aktivít tak, aby boli zamerané na dosahovanie jej cieľov O štruktúrovanú skupinu pôjde, ak vo vnútri skupiny existujú minimálne v neformálnej rovine vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, ktoré sú členmi skupiny aspoň konkludentne rešpektované a viac menej dodržiavané Vzťahy nadriadenosti a podriadenosti v skupine nemusia mať a zvyčajne ani nemajú trvalý charakter, podliehajú vývoju (najmä u nižšie postavených osôb), kedy sa napríklad z rovnako postaveného člena môže stať nadriadený ostatným členom

Štruktúrovanou skupinou treba chápať ľudí vyberaných, pripravovaných, vopred určených na určité poslanie a postavenie, vedomých si svojho postavenia na určitom stupni a úloh v skupine (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 01 2016 sp zn 2 Ndt 27/2015).

Pre organizačnú štruktúru zločineckej skupiny je typická vertikálna organizačná členitosť založená na hierarchickom odstupňovaní jej členov Býva založená minimálne na dvoch, častejšie na troch stupňoch riadenia a stupni výkonu Spravidla sa skladá z vedenia organizácie, zo stredného článku a výkonných článkov. Štruktúra zločineckej skupiny je hierarchicky členená a vykazuje organizačné vzťahy medzi centrom a výkonnými článkami skupiny Štruktúru zločineckej skupiny tvorí spravidla najvyššie centrum (šéf alebo riadiace centrum), ktoré určuje pravidlá organizácie hierarchie jednotlivých stupňov, spôsob komunikácie, výber ľudí, využitie ziskov a koordinuje styky Stredný stupeň je tvorený vedúcimi jednotlivých skupín so svojím ochranným a finančným personálom, výkonná zložka, ktorá zaisťuje konkrétne špecializované činnosti.

Štruktúrovanosť ako usporiadame skupiny, kde má každý člen skupiny svoje miesto, v sebe zahŕňa aj istú mieru deľby určených úloh, plánovitosti a koordinovanosti

Koordinované konanie, ktoré je ďalším definičným znakom zločineckej skupiny, predstavuje určitý vzájomne zladený, zharmomzovaný postup osôb zúčastnených na činnosti zločineckej skupiny, a to nielen pri páchaní trestnej činnosti, prípadne pri jej následnom maskovaní, resp jej príprave, ale aj pri fungovaní samotnej zločineckej skupiny Koordinácia môže byť výsledkom vzájomnej dohody členov alebo aj príkazu nadriadeného člena Legálna definícia zločineckej skupiny nevyžaduje formálne rozdelenie (deľbu) úloh alebo funkcií, avšak vzhľadom na potrebu koordinovaného konania bude zvačša s koordináciou konania spojená aj deľba úloh medzi osoby podieľajúce sa na činnosti zločineckej skupiny, v rámci ktorej majú členovia aspoň vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri páchaní trestnej činnosti, či už pri jej príprave, samotnej realizácii, prípadne i po spáchaní trestného činu V rámci plánovitosti by páchatelia ako členovia zločineckej skupiny mali konať s aspoň rámcovou predstavou o činnostiach, ktoré vykonali, vykonávajú alebo vykonajú ostatní členovia skupiny, resp iné osoby podieľajúce sa na činnosti skupiny alebo na trestnom čine alebo trestných činoch skupinou páchaných

Cieľom koordinovaného konania zločineckej skupiny je spáchanie jedného alebo viacerých zločinov alebo trestných činov vymedzených v § 129 ods 4 Trestného zákona Páchanie týchto trestných činov zločineckou skupinou, ako aj celá činnosť skupiny je zameraná na priame alebo nepriame získanie finančnej alebo inej výhody

Ďalším zákonným znakom zločineckej skupiny je jej existencia počas určitého časového obdobia, avšak nemusí ísť o trvalé zoskupenie Tento časový znak je potrebné vykladať v závislosti od cieľov zločineckej skupiny a povahy ňou páchanej trestnej činnosti. Aj rozhodovacia prax súdov sa priklonila skôr k flexibilnému výkladu tohto znaku zločineckej skupiny, keď napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 18 04.2018 sp zn 4 To 4/2018 skonštatoval, že zločinecká skupina je najvyššou formou organizovaného zločinu, existuje počas určitého časového obdobia, nevznikla ad hoc (spontánne, len s cieľom uľahčenia si páchania trestnej činnosti, na rozdiel od organizovanej skupiny), má určitú organizačnú štruktúru s rozdelením funkcií a deľbou činností, je charakterizovaná vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti, je relatívne stabilná s dodržiavaním vlastných pravidiel ajej organizačná štruktúra je dôsledne utajovaná

Objektívna stránka zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona spočíva v založení alebo zosnovaní zločineckej skupiny, pričom trestné je aj samotné členstvo, činnosť pre zločineckú skupinu alebo podpora v takejto skupine Na naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu stačí jedno z uvedených konaní

Za zakladateľa zločineckej skupiny treba považovať subjekt, ktorý vykonal činnosť (úkony) smerujúcu k vzniku (založeniu) zločineckej skupiny a k jej ďalšiemu trvaniu, a má v zoskupení postavenie „spiritus rector“ (riadiaceho vodcu)

Za zosnovateľa zločineckej skupiny treba považovať subjekt, ktorý vymyslel takúto skupinu a vyvíjal činnosť spočívajúcu v iniciovaní dohody o založení zločineckej skupiny, vo vytvorení plánu činnosti, vyhľadaní osôb, rozdelení ich úloh, systému odmeňovania a sankcií, určení hierarchie a štruktúry vzťahov podriadenosti a nadriadenosti (uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 22 12 2011 sp zn. 2T/17/2011-6256)

Zakladateľ alebo zosnovateľ zločineckej skupiny je spravidla aj členom zoskupenia.

Za člena zločineckej skupiny treba považovať subjekt, ktorý má v hierarchii zoskupenia určité postavenie a vykonáva činnosť (úkony), ktorou prispieva k ďalšiemu trvaniu zoskupenia, dosiahnutiu konkrétneho cieľa zoskupenia a k naplneniu účelu jeho vzniku K začleneniu sa do štruktúry môže prísť aj počas existencie a fungovania skupiny.

I keď formálne prijatie za člena skupiny v zmysle platnej judikatúry nie je potrebné, každý člen takejto skupiny sa musí minimálne cítiť ako člen pevného a dobre organizovaného zoskupenia, pričom pre vznik členstva sa nevyžaduje formálne prijatie (uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 17 12 2009 sp zn BB-3 T 27/09)

Z hľadiska závažnosti subjektívneho vzťahu zakladateľa, zosnovateľa alebo člena k zločineckej skupine je treba uviesť, že najvyššiu závažnosť vo vzťahu k zoskupeniu a trestnému činu má zakladateľ zločineckej skupiny, nižšiu závažnosť má zosnovateľ zločineckej skupiny a najnižšiu závažnosť vo vzťahu k zoskupeniu a trestnému činu má člen zločineckej skupiny

Tieto formy objektívnej stránky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sú vo vzájomnom pomere subsidiarity a konzumpcie

Činnosť pre zločineckú skupinu alebo jej podporovanie je tiež zákonným znakom objektívnej stránky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, teda vyjadruje modus operandi tohto trestného činu Zároveň vyjadruje objektívny vzťah osoby vykonávajúcej činnosť v prospech zločineckej skupiny alebo podporujúcej jej vznik a trvanie, k tejto kvalifikovanej forme trestnej súčinnosti Vzhľadom na to, že tieto zákonné znaky objektívnej stránky trestného činu majú objektívny charakter, sú aj legálne definované v zákone (§ 129 ods 6, ods 7 Trestného zákona)

Trestnoprávnou podstatou „činnosti pre zločineckú skupinu“ a „podporovania zločineckej skupiny“ je iné súčinnostné konanie páchateľa pre skupinu, popísané v § 129 ods 6 a ods 7 Trestného zákona, než páchanie trestnej činnosti členom alebo spoločne s členom zločineckej skupiny. Definičné rozlíšenie však vždy neplatí pre členstvo v zločineckej skupine a činnosť pre zločineckú skupinu, keď „členstvo“ v zločineckej skupine (§ 296 Trestného zákona) je synonymom pre „úmyselnú účasť“ v takej skupine, teda činnosti pre zločineckú skupinu (§ 129 ods 6 pism a) Trestného zákona), čo znamená kvalifikačnú duplicitu V naposledy uvedenom prípade je potrebné kvalifikovať len znak členstva, nie kumulatívne aj znak činnosti pre zločineckú skupinu, rovnako však aj v prípade, keď je páchateľ členom skupiny a je pre ňu činný aj inak než členstvom, alebo ju popri členstve aj podporuje (ide o konzumáciu nižšej formy vyššou formou spáchania zločinu podľa § 296 Trestného zákona) Páchateľ však môže byť pre zločineckú skupinu činný inak než členstvom v skupine a nemusí byť zároveň jej členom, rovnako môže skupinu podporovať ako nečlen (R 29/2018)

Aby určité konanie mohlo byť kvalifikované ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, musí v sebe implikovať všetky zákonom vyžadované znaky, vrátane definičných znakov zločineckej skupiny, ktoré musia nájsť svoj odraz vo vyjadrení skutkovej vety rozhodnutia

Obvinenému V P sa v skutku v bode I kladie za vinu členstvo v pozícii nadriadeného, teda v riadiacej zložke zločineckej skupiny V opise inkriminovaného skutku však úplne absentuje popis skutkových okolností obsahujúcich základné pojmové znaky zločineckej skupiny, ktorej riadiacim členom mal byť obvinený V P, ktoré by vyjadrovali najma spôsob fungovania zločineckej skupiny, jej organizačnú štruktúru, vrátane vertikálneho členenia, koordinovanosť jej konania, a z popisu ktorých by bolo zároveň evidentné postavenie obvineného V P v hierarchii skupiny

Navyše, nie je zrejmé, akým spôsobom konštatovaná zločinecká skupina vôbec vznikla a bola reálne vytvorená, keďže skutková veta v bode I. obsahuje iba všeobecné konštatovanie, že „najneskôr od roku 2016 až minimálne do mesiaca september roku 2021 „sa sformovala“, existovala a pôsobila ( .) skupina osôb riadená (pričom takto sformované zoskupenie osôb sa v presne nezistenom čase na prelome rokov 2020-2021 „aktivizovalo“ (...)“

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 z roku 2003 význam slova „sformovať sa“ znamená nadobudnúť formu, podobu; utvoriť sa „žiaci sa sformovali do štvorstupu“; „sformovali sa odbojové skupiny“.

Možno sa teda domnievať, že vyšetrovateľ PZ použitím výrazu „sa sformovala“ mal na mysli zrejme založenie (vznik) zločineckej skupiny, k čomu ale neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti, napr. ako sa sformovala, kto ju sformoval, aké mala personálne obsadenie a štruktúru a čo bolo jej cieľom Zo skutkovej vety v bode I. je možné zistiť iba to, že v prostredí silových a bezpečnostných zložiek „sa sformovala“ skupina osôb „riadená“ JUDr. P K, osobou mimo bezpečnostných zložiek, „s vplyvom“ Ing V P od roku 2020 (otázne je, s koho „vplyvom“ to malo byť od roku 2016 do roku 2020), ktorému boli na druhej, podriadenej úrovni skupiny, zaviazaní a plnili jeho príkazy viacerí, minimálne traja vysokí funkcionári štátnych orgánov, a to Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru a Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky (ktorí konkrétni traja funkcionári to mali byť sa v skutku neuvádza), a v najnižšej úrovni spoločenstva pôsobili im podriadení pracovníci týchto štátnych orgánov (am v tomto prípade nie je uvedené, ktorí konkrétni „im“ podriadení pracovníci by to mali byť), ktorí mali vykonávať bližšie nešpecifikovanú nelegálnu činnosť v prospech JUDr P K a v prospech jednotlivých členov skupiny na rôznych úrovniach

Z následného znenia skutkovej vety je možné vyvodiť, že najneskôr na prelome rokov 2020-2021 už táto skupina musela existovať a pôsobiť, nakoľko v tomto období má dochádzať k jej „aktivizovaniu sa“ (poznámka^- podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 z roku 2003 význam slova „aktivizovať sa“ znamená vyvíjať, vyvinúť zvýšenú činnosť)

Zostávajú tak nezodpovedané otázky týkajúce sa personálneho zloženia, organizačnej štruktúry, cieľa a účelu zamerania zločineckej skupiny v období od roku 2016 do prelomu rokov 2020-2021, jej konkrétnej činnosti, ktorú v tomto období skupina vykonávala, keďže kjej zvýšenej činnosti („aktivizovaniu sa“) malo dôjsť práve na prelome rokov 2020-2021. Odpovede na tieto otázky nevyplývajú nielenže zo skutkovej vety v bode I , ale ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023

Pokiaľ sa zločinecká skupina mala sformovať v období najneskôr od roka 2016, v tomto období je jej organizačná štruktúra neznáma, nakoľko z opisu skutku v bode I. je zrejmé len to, že mala byť riadená JUDr P K, s vplyvom Ing V P od roku 2020 (zrejme od 15 04.2020, kedy bol vymenovaný za riaditeľa Slovenskej informačnej služby) Jej ďalšia organizačná štruktúra v podobe uvedenia konkrétnych členov hierarchicky zaradených a pôsobiacich na jednotlivých stupňoch štruktúry, známa nie je a je konštatovaná iba vo všeobecnej rovine. Pri takto neurčito vymedzenom personálnom zložení zločineckej skupiny v období od roka 2016 do prelomu rokov 2020-2021, a to v štádiu vznesenia obvinenia, tak nie je možné konštatovať naplnenie znaku - existenciu stabilnej skupiny najmenej troch osôb

Nejasný a zákonnému vymedzeniu nezodpovedajúci je aj cieľ existencie skupiny v období rokov 2016 - 2020, ktorý je vo vzťahu k tomuto časovému obdobiu v popise skutku vyjadrený nasledovne „(. .) a to nimi vykonávanou nelegálnou činnosťou v prospech obvineného JUDr P K, ako aj v prospech jednotlivých členov skupiny na rôznych úrovniach, kedy členovia tejto skupiny nevykonávali svoju činnosť vo verejnom záujme, ale v záujme členov danej skupiny“. Takto neurčito a všeobecne vyjadrený cieľ - „vykonávanie nelegálnej činnosti“ nemožno považovať za súladný so zákonom, pretože cieľom existencie zločineckej skupiny je páchanie zločinov, alebo niektorého z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Trestného zákona Nelegálna činnosť je síce činnosť nezákonná, protiprávna, ale neznamená, že ňou automaticky dochádza iba k páchaniu zločinov, alebo niektorého z trestných činov uvedených v ustanovení § 129 ods 4 Trestného zákona, pretože nelegálnou činnosťou možno spáchať napr aj priestupok, správny delikt, disciplinárne previnenie a pod

Bez jasného vymedzenia trestnej činnosti, páchanie ktorej má byť cieľom zločineckej skupiny za účelom získania výhod, a ktorým v tomto období (v období od roka 2016 do prelomu rokov 2020-2021, kedy má dochádzať k aktivizovaniu sa skupiny) určite nemohlo byť marenie trestných konaní, ktoré v tom čase ešte neprebiehali a nikto nemohol am vedieť, že koncom roka 2020 bude na národnej kriminálnej agentúre zriadená pracovná skupina Očistec, nie je možné určiť ani to, či ide o konanie páchateľa zodpovedajúce vo vzťahu k zločineckej skupine alebo o exces z činnosti zločineckej skupiny.

Aj samotný vyšetrovateľ PZ v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 konštatuje^- „Hoci z vykonaného dokazovania zatiaľ nevyplývajú konkrétne skutky, ďalšie trestné činy, ktoré by boli týmto spoločenstvom páchané v období 2016-2020, je z vykonaného vyšetrovania zrejmé, že najneskôr na prelome rokov 2020-2021 sa táto skupina osôb aktivizovala s cieľom spáchania zločinov marenia spravodlivosti (...) teda najneskôr od uvedeného momentu toto spolčenie spĺňalo všetky zákonné definičné znaky (...) v tomto prípade minimálne od konca roka 2020 sú tieto znaky v opísanom spoločenstve dané (...)“

I keď vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin podľa § 296 Trestného zákona nie je podmienené tým, aby na skutok popisujúci založenie, zosnovanie zločineckej skupiny, členstvo v nej, činnosť pre ňu alebo jej podporu, musel nadväzovať konkrétny skutok zakladajúci niektorý z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Trestného zákona, spáchanie niektorého z tu vymedzených trestných činov je cieľom zločineckej skupiny, ktorý musí byť v skutku jasne vyjadrený a vymedzený

Trestnosť založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny totiž spočíva vo vedomej príslušnosti k účelovo zameranej skupine, v jednotlivých zákonom ustanovených formách takej príslušnosti, a účel existencie takej skupiny sa buď páchaním ďalšej trestnej činnosti naplní - vtedy pôjde o iné skutky a viacčinný súbeh trestných činov, alebo nenaplní - kedy je možné trestné stíhanie len za vytvorenie štruktúry skupiny a začlenenia sa do nej, napr. pri "predčasnom" odhalení takej činnosti bez jej konkrétnych, účel napĺňajúcich výsledkov, alebo vtedy, ak činnosť pre zločineckú skupinu alebo jej podpora spočíva v úmyselnom konaní, ktoré samo o sebe nie je trestné, avšak smeruje k zachovaniu existencie takej skupiny (§ 129 ods 6 písm a), ods 7 písm a) Trestného zákona)

Účel založenia zločineckej skupiny spočíva v maximalizácn kriminálne relevantného efektu (napr majetkového profitu z trestnej činnosti taxatívne uvedenej v § 129 ods 4 Trestného zákona) Splnenie kvalifikačných parametrov trestnej činnosti charakteristickej pre zločineckú skupinu (nie trestnej činnosti ex post spáchanej, ale z hľadiska účelu skupiny zamýšľanej) teda nie je limitované ďalšími skutkami, ktoré sú členom (preukázateľne založenej) zločineckej skupiny, resp osobám pre ňu činným alebo ju podporujúcim, v priebehu jej činnosti dokázané (R 50/2021)

Zodpovedanie uvedených otázok je pritom relevantné z hľadiska možnosti konštatovania existencie zločineckej skupiny, ktorej činnosť sa mala zvýšiť na prelome rokov 2020-2021, a to „(...) tým spôsobom, že zriadiacej úrovne tohto spoločenstva boh na nižšie postavené články prenášané úlohy smerujúce k páchaniu minimálne zločinov marenia spravodlivosti podľa § (...) a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § (...) za účelom sťaženia alebo zmarenia vyšetrovaní korupčných trestných činov, z ktorých boh vtedy podozriví JUDr P K a Ing V P, a iných súvisiacich konaní vyšetrovaných na národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného (..) pracovnou skupinou Očistec, s cieľom vytvorenia dojmu systémového zlyhávania zákonného vedenia trestných konaní manipuláciou výpovedí svedkov, v snahe vytvoriť podmienky pre uniknutie JUDr P K a Ing. V P spod zákonného riešenia ich trestných vecí, a to minimálne v trestných konaniach (...), za týmto účelom členovia skupiny podriadení JUDr. P K a Ing V P, zastávajúcemu (. .) funkciu riaditeľa SIS, minimálne JUDr. M A, vtom čase v postavení námestníka riaditeľa SIS (...), Mgr. J K, vtom čase v postavení policajta NAKA P PZ (...) a Mgr. M C, v tom čase v postavení príslušníka SIS ( )“

Am z takto následne popísaného skutku, týkajúceho sa obdobia, v ktorom sa zločinecká skupina „aktivizovala“, teda od prelomu rokov 2020-2021 do septembra 2021, nevyplýva, že sa malo jednať o štruktúrovanú skupinu, nakoľko am pri najlepšej vôli nie je možné identifikovať jej organizačnú štruktúru so zadefinovaním osôb, ktoré mali tvoriť jej riadiacu zložku, stredný článok a výkonný článok, a z ktorej by zároveň vyplýval vzťah nadriadenosti a podriadenosti v rámci hierarchie skupiny, ako aj istá miera deľby určených úloh a koordinované konanie jej členov, a to v danom prípade o to viac, že JUDr P K je od 01 04 2021 v pátraní, a V P bol 11 03 2021 zadržaný (obmedzený na osobnej slobode) a následne do 31 08.2021 vo výkone väzby V skutku absentuje vyjadrenie, ako v tomto období a za danej situácie dochádzalo k vzájomnej koordinácii jej členov, vrátane kontroly plnenia úloh Aj Mgr J K je síce na úteku a 07 10 2021 bol na neho vydaný príkaz na zatknutie, avšak vychádzajúc zo skutkovej vety v bode I , zločinecká skupina mala pôsobiť do mesiaca september 2021.

V inkriminovanom skutku je vymenovaných päť osôb, z toho jedna osoba stojaca mimo bezpečnostných zložiek a štyria príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov s uvedením ich služobného zaradema/postavema a časového obdobia, v ktorom zastávali jednotlivé funkcie, okrem spoluobvmeného Mgr M C, pri ktorom nie je uvedené am časové obdobie, ani miesto jeho pôsobenia „(.) vtom čase v postavení príslušníka Slovenskej informačnej služby(...)“ Takéto všeobecné konštatovanie funkčného zaradenia jednotlivých osôb a časového vymedzenia ich pôsobenia na jednotlivých funkciách v žiadnom prípade nemôže zodpovedať štruktúrovanosti skupiny v poňatí, ako to má na mysli ustanovenie § 129 ods 4 Trestného zákona, nakoľko nie je možné zistiť ich zaradenie v rámci zločineckej skupiny (riadiaca zložka, stredný článok alebo výkonný článok)

Vo vzťahu k obvinenému V P je možné zistiť len to, že v období od 15.04 2020 do 18 03 2021 zastával funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, pričom nie je zrejmé, či práve v tomto období mal pôsobiť aj ako riadiaci člen zločineckej skupiny (rovnako am u žiadnej z vymenovaných osôb), a na ktorom stupni riadenia, kto konkrétne, a v ktorom období mal byť v jeho riadiacej línii (pôsobnosti), a teda následne nie je možné am posúdiť existenciu zákonného atribútu „štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb“

Vzhľadom na absenciu vyjadrenia štruktúry zločineckej skupiny a usporiadania jej jednotlivých častí (štruktúr) do celku, s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti, s ktorou sa spájajú, a od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie definičné znaky zločineckej skupiny, nadväzne chýba aj vyjadrenie sofistikovaného riadenia, dôsledného plánovania a koordinovania, kontroly vyšších riadiacich zložiek vo vzťahu k nižším, sledovania spätnej väzby na vyvodenie dôsledkov z nedodržania, či nerešpektovania pokynov vyšších riadiacich zložiek nižšími

Nejasným a zmatočným spôsobom je vymedzený aj účel pôsobenia zločineckej skupiny po jej „aktivizovaní sa“ na prelome rokov 2020-2021, ktorým malo byť páchanie minimálne zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti „(..) za účelom sťaženia alebo zmarenia vyšetrovaní korupčných trestných činov, z ktorých boh vtedy podozriví JUDr. P K a Ing V P, a iných súvisiacich konaní (. .) v snahe vytvoriť podmienky pre uniknutie JUDr. P K a Ing. V P spod zákonného riešenia ich trestných veci, a to minimálne v trestných konaniach (...)“, pričom nasleduje vymenovanie deviatich trestných vecí, z ktorých len dve sa týkajú osôb JUDr. P K, LL M., MBA (trestná vec PPZ-21/NKA-BA1-2021) a Ing V P, PhD (trestná vec PPZ-111/NKA-ZA2-2021), „za týmto účelom členovia skupiny (. ) v úmysle mariť vyšetrovanie podozrení smerujúcich nie len voči niektorým z nich, ale aj voči osobám, s ktorými boli súkromne, pracovne, či inak prepojení, konali v rozpore (...), kedy členovia skupiny a iné osoby činné a podporujúce túto skupinu pripravovali diskreditáciu osôb s postavením OČTK, ako aj na iných pozíciách v štátnych orgánoch, a to spôsobom vytvárania, zabezpečovania značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií (...) s úmyslom iniciovať voči týmto osobám rôzne trestnoprávne alebo iné konanie s personálnym dosahom (...), aby zabránili týmto osobám vykonávať služobné a iné úkony v neprospech členov skupiny,“ Nie je tak zrejmé, či účelom zločineckej skupiny bolo páchaním zadefinovanej trestnej činnosti dosiahnuť sťaženie/zmarenie vyšetrovaní korupčných trestných činov, z ktorých boli podozriví JUDr P K, LLM., MBA, a Ing V P, PhD , a iných súvisiacich konaní (nie je zrejmé, v čom mal spočívať súvis týchto iných trestných konaní, a ktoré trestné konania to mali byť), alebo jej cieľom bolo marenie vyšetrovania podozrení smerujúcich voči členom skupiny (otázne je, či voči všetkým členom skupiny, alebo len voči tým v riadiacich pozíciách) a voči osobám, s ktorými boli súkromne, pracovne, či inak prepojení (tu už vôbec nie je zrejmé, ktoré konkrétne osoby by to mali byť) Neurčito, značne široko a bez možnosti identifikácie je následne koncipovaný aj spôsob, akým mala zločinecká skupina dosiahnuť svoj účel, keď je zadefinovaný ako diskreditácia osôb s postavením orgánov činných v trestnom konaní (postavenie orgánu činného v trestnom konaní majú s poukazom na ustanovenie § 10 ods 1 Trestného poriadku policajti a prokurátori pôsobiaci na celom území Slovenska) a osôb na iných pozíciách v štátnych orgánoch (nie je zrejmé, konkrétne v ktorých z mnohých štátnych orgánov) prostredníctvom vytvárania a zabezpečovania značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií s úmyslom iniciovať voči týmto osobám rôzne trestnoprávne alebo iné konanie s personálnym dosahom

S poukazom na vyššie uvedené je vo vzťahu ku skutku v bode I nutné konštatovať nielen nenaplnenie pojmových znakov stíhaného zločinu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ale aj jeho značnú neurčitosť, nejasnosť, zmatočnosť a nepreskúmateľnosť.

Nakoľko konanie popísané v bode I nenapĺňa pojmové znaky zločinu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, nebolo predmetom prieskumnej činnosti v rámci konania o Návrhu 1 podrobné zaoberáme sa otázkou, či zadovážené dôkazy v dostatočnej miere odôvodňovali vznesenie obvinenia V P za konanie, ktorým by mohol naplniť zákonné znaky uvedeného zločinu V kontexte uvedeného nebola riešená am námietka obvineného obsiahnutá v Doplnení, a to aj s prihliadnutím na okolnosť, že v Doplnení namietané výsluchy svedkov- poškodených JUDr J S a M g r. J Č z novembra 2023 boli vykonané až v štádiu po vznesení obvinenia.

Vo vzťahu ku skutku v bode II uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023

Vskutku v bode II uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 popísané konanie obvineného V P je právne kvalifikované ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona

Podstata konania obvineného V P, ako je vymedzené v skutku v bode II , má byť v tom, že ako osoba s postavením v Slovenskej informačnej službe, poskytol súčinnosť JUDr. P K, ktorý zabezpečil „aby v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm a) zákona č 73/1998 Z z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej s justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len „zákon č 73/1998 Z z “), S/S nielen cielene vyhľadávala, ale aj vytvárala nepravdivé kompromitujúce informácie týkajúce sa činnosti a osôb kooperujúcich v pracovnej skupine „Očistec“, kedy konkrétne ( )“

Aj vo vzťahu k opisu skutku v bode II je nutné konštatovať jeho neurčitosť, nejasnosť a zmatočnosť, bez splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 206 ods 3 Trestného poriadku, nakoľko neobsahuje všetky skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie veci v kontexte zákonných znakov trestného činu, ohľadom ktorého sa vedie trestné konanie, a ktoré zároveň charakterizujú skutkový dej

V prvom rade je potrebné poukázať na absenciu vymedzenia času spáchania skutku obvineným V P, teda času, kedy malo dôjsť k poskytnutiu súčinnosti JUDr. P K pri zabezpečení vyhľadávania a vytvárania nepravdivých a kompromitujúcich informácií týkajúcich sa činnosti a osôb kooperujúcich v pracovnej skupine Očistec Uvedená skutková okolnosť je pritom dôležitá z hľadiska zodpovedania otázky, či obvinený konal ako verejný činiteľ, nakoľko k zmene legálnej definície pojmu verejný činiteľ v Trestnom zákone došlo s účinnosťou od 01.01 2021.

Podľa legálnej definície pojmu verejný činiteľ obsiahnutej v ustanovení § 128 ods 1 veta prvá, veta druhá Trestného zákona v znení účinnom do 31 12 2020 sa verejným činiteľom rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou

Z uvedenej definície je možné vyvodiť obligatórne znaky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby ju bolo možné považovať za verejného činiteľa. Táto osoba musí a) mať konkrétne postavenie, funkciu, pracovný alebo služobný pomer, b) podieľať sa na plnení úloh spoločnosti a štátu a c) používať pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená Znaky charakterizujúce fyzickú osobu ako verejného činiteľa musia byť splnené všetky súčasne (kumulatívne). Ak u osoby niektorý z uvedených znakov absentuje, nepôjde o verejného činiteľa v poňatí Trestného zákona

Naplnenie prvých dvoch znakov uvedených pod písmenami a) a b) možno v prípade obvineného V P konštatovať, nakoľko sa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby (bol v služobnom pomere) podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu (vykonával dôležitú verejnú funkciu). To už ale nemožno skonštatovať vo vzťahu k znaku pod písmenom c) - používanie zverenej právomoci Právomoc možno definovať ako súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva subjektu verejnej moci na výkon jeho činnosti. Výkonom právomoci je potom treba rozumieť oprávnenie vykonávať verejnú moc spočívajúcu predovšetkým v autoritatívnom rozhodovaní o právach a povinnostiach iných subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane Pritom musí ísť vždy o plnenie úloh, ktoré majú širší spoločenský dosah Podľa ustálenej súdnej praxe musí chápanie pojmu právomoci v sebe vždy zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania Verejný činiteľ realizuje svoju právomoc v poňatí ustanovenia § 128 ods 1 Trestného zákona v prípade, ak rozhoduje o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19 11.2015 sp zn 1 TdoV/1/2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.04 2013 sp zn 1TdoV/14/2012)

O inej situácii by sa dalo uvažovať v prípade, ak by k spáchaniu stíhaného skutku malo dôjsť v období od 01.01.2021, nakoľko s účinnosťou od 01.01 2021 pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa postačovalo, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou

Oveľa závažnejším nedostatkom opisu skutku v bode II je absencia vymedzenia konania obvineného V P, v ktorom by bolo možné vzhliadnuť zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu Údajná protiprávna činnosť obvineného V P má podľa popisu skutku spočívať v jeho súčinnostnom konaní pre JUDr. P K, ktorý mal využiť postavenie obvineného V P v štruktúrach Slovenskej informačnej služby, avšak v popise skutku nie je žiadnym spôsobom konkretizované, akým konkrétnym konaním malo byť jeho postavenie v štruktúrach Slovenskej informačnej službe využité, teda čo konkrétne mal obvinený V P konať Takýto stav vyvoláva nielen neurčitosť a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ale spôsobuje aj porušenie práva na obhajobu, nakoľko obvinený nevie, proti čomu sa má brániť

V popise skutku absentuje akékoľvek vymedzenie konania obvineného Aby obvinený V P mohol byť považovaný za verejného činiteľa, nepostačuje len zistenie, že ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol v služobnom pomere, a že sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, pretože súčasne by musela byť splnená aj podmienka, že používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená (pokiaľ by k spáchaniu skutku došlo do 31 12 2020), alebo že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho funkciou Na zodpovedanie tejto otázky by však v popise skutku muselo byť uvedené konkrétne konanie obvineného V P.

Pokiaľ ale vskutku nie je zadefinovaný čas spáchania skutku, ani konkrétne konanie obvineného V P, v ktorom sa vidí trestný čin, nie je možné kvalifikovane zodpovedať otázku, či obvinený konal v postavení verejného činiteľa, a to am v rovine dostatočne odôvodneného podozrenia.

Am z popisnej časti skutku, v ktorej sa konštatuje',/...) kedy konkrétne Mgr M C dostal pokyn na spracovanie spravodajskej informácie na osobu P P, ktorý informáciu vytvoril tak, aby aspoň vo všeobecnej rovine obsahovala, napriek absencii predchádzajúceho spravodajského rozpracovania (...)“, nevyplýva, že pokyn na spracovanie spravodajskej informácie, ktorá tiež nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná a identifikovaná a nedá sa zistiť ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, dostal Mgr M C práve od obvineného V P. Navyše, táto skutočnosť nevyplýva am z vykonaného dokazovania

Vo vzťahu ku skutku v bode II je nutné poukázať na nejasnosť a zmatočnosť aj v jeho následnej popisnej časti, v ktorej sa uvádza „(. ) dezinterpretáciou ktorých informácií vytvorili podmienky k nasadeniu informačno-techmckých prostriedkov Úradom inšpekčnej služby voči vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom NAKA, činným v pracovnej skupine „Očistec“ (. .)“. Vyvstávajú tak otázky kto, kedy, kde a akým spôsobom dezinterpretoval informácie získané informačno-tech niekým i prostriedkami použitými vo vzťahu k osobe P P Bol to aj obvinený V P? Tieto podstatné skutkové okolnosti nevyplývajú nielen z opisu skutku, ale am z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, v ktorom absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz svedčiaci o v skutku konštatovanej dezinterpretácn informácií získaných informačno-techmckýrm prostriedkami použitými u osoby Peter Petrov

Vyšetrovateľ PZ na strane 38 uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v súvislosti s „dezinterpretáciou“ informácií uviedol' “So zabezpečenými dôkazmi svedčiacimi v prospech dotknutých osôb (nie je zrejmé, aké dôkazy mal vyšetrovateľ PZ na mysli) manipulovali tak, aby sa vytvorili pochybnosti o ich dôveryhodnosti alebo relevancii a tým deformovali objektívny obraz reality Opomínali dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov (napr. doposiaľ nedisponujeme záznamami v celosti - vyhotovenými vo vozidle P P, aj keď sme o tieto žiadali) a ich prezentáciu v spravodlivom a vyváženom kontexte, a preto vytvorili neopodstatnené a mylné tvrdenie o manipulácii a koordinácií výpovedí svedkov.“. Pokiaľ vyšetrovateľ PZ manipulujúcimi osobami myslel obvineného V P (ako aj spoluobvinených, keďže sa vyjadruje v množnom čísle), opomenul skutočnosť, že obvinený V P (am nikto zo spoluobvinených) nemal postavenie orgánu činného v trestnom konaní a obvinený V P ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby dôkazy neobstarával, nevykonával, ani nevyhodnocoval Úlohou Slovenskej informačnej služby, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č 46/1993 Z. z o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 46/1993 Z. z.“) je získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, nie dôkazov Obvinený V P preto nemohol „opomenúť dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov“

Pokiaľ mal vyšetrovateľ PZ týmito „dôkazmi“ na mysli informácie získané použitím informačno-techmckého prostriedku v motorovom vozidle P P, netreba zabúdať na skutočnosť, že sa nejednalo o dôkaz v trestnoprávnom poňatí, ale o informácie získané informačno-techmckými prostriedkami v rámci plnenia úloh Slovenskej informačnej služby Zároveň vyšetrovateľ PZ v súvislosti s dezinterpretáciou informácií získaných informačno-technickými prostriedkami použitými v motorovom vozidle P P uviedol „( ..jdoposiaľ nedisponujeme záznamami v celosti - vyhotovenými vo vozidle P P, aj keď sme o tieto žiadali (..Z uvedenej formulácie nie je zrejmé, koho tým vyšetrovateľ PZ myslel, keďže sa vyjadruje v množnom čísle (mal o tieto záznamy žiadať vyšetrovateľ PZ alebo Mgr J Č a Mgr P Ď v ich trestnej veci ) Odhliadnuc od tejto nezrovnalosti, na základe predloženého vyšetrovacieho spisu je možné konštatovať, že vyšetrovateľ PZ kompletnými záznamami vyhotovenými použitím informačno-technického prostriedku vo vozidle P P v čase vydania uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 jednoznačne nedisponoval, nakoľko tieto mu boli na základe jeho žiadosti z 23.08 2023 sp zn PPZ-2/NKA-ST1-2023 predložené 31 08.2023 listom Slovenskej informačnej služby z 31 08 2023 sp. zn SIS-77/33-D- 8/2023-OČTK-S, ktorý tvorí utajovanú prílohu vyšetrovacieho spisu

Pokiaľ vyšetrovateľ PZ nedisponoval celistvými záznamami vyhotovenými použitím informačno-techmckých prostriedkov v motorovom vozidle P P, na základe akých dôkazov dospel k zisteniu, že došlo k ich dezinterpretácii? Je priam zarážajúce, že vyšetrovateľ PZ si až po vznesení obvinenia zabezpečuje vyžiadaním od príslušného orgánu (Slovenskej informačnej služby) dôkaz - záznamy vyhotovené na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave z 08 02 2021 č 3Ntt/22/2021-2-D- KS BA použitím informačno-techmckých prostriedkov v motorovom vozidle P P, ktoré tvoria podstatu stíhaného skutku v bode II Práve takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia s trestným stíhaním (dokazovaním), ktoré je paradoxne kladené za vinu obvinenému V P (ako aj ostatným spoluobvineným).

V kontexte týchto svojvoľných tvrdení o „dezmterpretácn informácií“, ktoré mali vytvoriť podmienky pre použitie informačno-techmckých prostriedkov zo strany vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby, netreba opomínať skutočnosť, že o použití procesných inštitútov vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby (agent a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov) rozhodoval príslušný sudca pre prípravné konanie, a je nepravdepodobné, že by tak urobil bez toho, aby mu bol predložený súvisiaci spisový materiál.

Aj k záveru o tom, že práve dezinterpretáciou informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, boli vytvorené podmienky pre použitie informačno-techmckých prostriedkov

vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby, dospel vyšetrovateľ PZ bez toho, aby disponoval relevantnými dôkazmi (napr. podnetom vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, návrhom prokurátora a príkazmi sudcu pre prípravné konanie), z ktorých by vyplynuli závery, že informačno-technické prostriedky použité v kanceláriách národnej kriminálnej agentúry boli zrealizované práve na základe informácií, ktoré vyplynuli z informačno-technických prostriedkov použitých u P P Z vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, či mal vyšetrovateľ PZ možnosť aspoň sa oboznámiť s príkazmi sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III č p Ntt 40/2021-2-V-OSBAIII z 13.05 2021, Ntt 41/2021-2-V-OSBAIII z 13 05 2021, Ntt/57/2021-2-V-OSBAIII z 26 05 2021,                                                                 Ntt/60/2021-2-V-OSBAIII z 27 05 2021,

Ntt/61/2021-2-V-OSBAIII z 27.05 2021 a Ntt 89/2021-2-V-OSBAIII z 20 09 2021 (napríklad nahliadnutím na príslušnom súde, nakoľko na vyhotovenie kópie, resp rozmnoženie príkazov súhlas udelený nebol), a či tieto tvorili podklad jeho rozhodnutia, pretože v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 nie je žiadna zmienka o tom, že by sa s uvedenými príkazmi sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III oboznámil, a že by z týchto vychádzal pri ustálení skutkového stavu veci, ktorý našiel odraz v ním sformulovanej skutkovej vete v bode II uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023

Z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti am o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného V P, a am o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P

Svedok Mgr J Č sa vo výpovedi zo 14 06 2022 k informačno- techmckým prostriedkom použitým v motorovom vozidle P P žiadnym spôsobom nevyjadroval Vo výpovedi z 28 09 2022 uviedol, že nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu vedeného na Úrade inšpekčnej služby pod sp zn UIS- 340/OISZ-2021 (poznámka jedná sa o trestnú vec obvinených Mgr J Č a spol) zistil, že príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov v kanceláriách národnej kriminálnej agentúry P PZ, odboru Bratislava, sú len okopírovanou verziou podnetu vyšetrovateľa a návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava Zároveň sa vyjadril ) Ďalej by som uviedol, že skutočnosť, že v našom prípade, ako aj v prípade spolupracujúcich osôb, ide len o cielenú diskreditáciu zo strany SIS prostredníctvom UIS a KP BA, vyplýva aj z toho, že v našom prípade neexistoval žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo dôvodné nasadenie ITP v našich kanceláriách a z kriminálneho prostredia mám informácie, že aj nahodenie motorového vozidla osoby P P bolo na základe vyfabulovaných dôkazov (..)“

Svedok Ing. M Š sa vo výpovedi zo 06 10 2022 k informačno- technickým prostriedkom použitým v motorovom vozidle P P žiadnym spôsobom nevyjadroval

Svedok Mgr L K vo výpovedi z 12 10 2022 v súvislosti s informačno-techmckýmí prostriedkami použitými v motorovom vozidle P P uviedol iba to, že niekedy na jar v roku 2021 sa stretol s P P, pričom toto stretnutie sa uskutočnilo vedľa budovy inšpekčnej služby na Ružinovskej ulici v Bratislave a prebiehalo vedľa jeho auta Škoda Rapid čiernej farby a aj v aute V súvislosti s predmetným stretnutím s P P následne uviedol'"f .) Prečo vlastne spomínam práve toto stretnutie uvádzam z dôvodu, že niekedy po tomto stretnutí v rádovo mesiacoch ma vtedajší riaditeľ alebo zástupca p. M oslovil s tým, že existuje nahrávka P P a mňa, kde sa rozprávame o trestnej činnosti príslušníkov NAKA. Konkrétne mi uviedol, že P P sa v našom rozhovore vyjadril, že on zabezpečil, aby sa M M nevrátil na Slovensko, načo mi uviedol, že týmto sa „NAKÁČI“ dopustili trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, načo som mu ja povedal, že o akom rozhovore hovorí, pričom M mi uviedol, že je to na nahrávke, ktorá ide internetom, alebo to bolo z uznesenia o obvinení Č a spol., to už nespomínam.“.

Svedok R S sa vo výpovedi z 19 10 2022 k informačno-techmckým prostriedkom použitým v motorovom vozidle P P žiadnym spôsobom nevyjadroval

K informačno-technickým prostriedkom sa vyjadrovali aj utajený svedok a svedkovia Ing P G a JUDr J S (tieto svedecké výpovede vyšetrovateľ PZ v odôvodnení vo vzťahu k bodu II, neuvádza, uvádza ich v jeho úvodnej časti)

V prípade svedka Ing P G ide o tzv svedka z počutia, ktorý vypovedá o skutočnostiach, ktoré mu mal uviesť Mgr. M C Podľa výpovede z 09 06.2022 mu mal Mgr. M C uviesť, že mal zabezpečiť komunikáciu s P P prezývaným Tiger, informácie od neho, ako aj následné spravodajské rozpracovanie uvedenej osoby V súvislosti so zápisnicou o výsluchu svedka P G je potrebné poukázať na skutočnosť, že je na nej uvedená spisová značka PPZ-269/NKA/VY2-2020, kde lustráciou v informačných systémoch prokuratúry bolo zistené, že pod uvedenou spisovou značkou je vedená trestná vec týkajúca zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods 2, ods 4 písm a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods 1 Trestného zákona a iných Zároveň je nesprávne uvedený dátum konania výsluchu 08 06 2022, nakoľko správne mal byť zrejme 09 06 2022

Svedok JUDr. J S vo výpovedi z 15 11.2022 hovorí o vymyslenej informácii o stretávaní sa M a S, keď uviedol' “Následne sme sa dozvedeli informáciu aj o tom, že obdobnú vymyslenú informáciu mal do informačného systému TOK nahrať aj M C, ktorý tam mal napísať, že S, M sa stretávajú na chate a zosúlaďujú informácie. Túto informáciu mal do TOK-u nahrať C na základe pokynu nadriadených.“ V súvislosti s informačno- techmckými prostriedkami použitými v motorovom vozidle P P uviedol “ (.) mali sme informácie, že spravodajská činnosť voči Pe má byť nezákonná, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky. Mali sme informáciu o tom, že M C mal byť pod hrozbou otvorenia previerky zo strany nadriadených až stropného vedenia (zrejme malo byť „nútený do“?) nahratia vymyslenej informácie do TOK-u “

Z výpovede utajeného svedka z 11 08 2023 vyplynulo, že poznatky, o ktorých vypovedal, pramenia z jeho vzťahov s príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, keď sa vyjadril „(...) Z obdobia môjho pôsobenia v službe poznám mnoho príslušníkov, s ktorými mám nadviazané vzájomné korektné a na dôvere založené vzťahy, z čoho pramení aj rozsah mojich poznatkov, o ktorých dnes vypovedám ( )“ Utajený svedok zároveň uviedol, že bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby M C (poznámka jedná sa o osobu Mgr, M C) dostal pokyn na rozpracovanie a spracovanie prvotnej informácie k osobe P P, teda nie na spracovanie vymyslenej spravodajskej informácie Pokiaľ je nejaká informácia „prvotná“, je logické, že jej nepredchádza spravodajské rozpracovanie, ale že práve táto prvotná informácia môže byť podkladom pre jej ďalšie spravodajské rozpracovanie Aj bez podrobnej znalosti metód činnosti spravodajských dôstojníkov je zrejmé, že v rámci svojej činnosti získavajú informácie (napríklad od osôb konajúcich v prospech informačnej služby) a vždy je niektorá z informácií, ktorou disponujú (napr z vlastného poznania), alebo ktorú získajú, tzv prvotná, ktorá sa jej ďalším preverovaním, prípadne spravodajským rozpracovaním potvrdí, alebo nepotvrdí (avšak nie každá získaná informácia musí byť automaticky spravodajsky rozpracovaná) Pokiaľ sa aj utajený svedok vyjadruje, že prvotná informácia na P P mala byť napísaná tzv „od stola, bez spravodajského rozpracovania danej osoby“, netreba opomínať skutočnosť, že P P pochádzal z rovnakého mesta ako Mgr M C, navzájom sa poznali a v neposlednom rade, P P bol informátorom Mgr M C Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že utajený svedok na položenú otázku vyšetrovateľa PZ, či má vedomosť, že by niekedy niekto inštruoval nejakého spravodajského príslušníka k vytvoreniu, vykonštruovaniu vymyslenej, nepravdivej informácie, odpovedal “Viem o dvoch takýchto prípadoch Jeden sa týkal osoby bývalého policajta K a druhý osoby policajta M J. (. .)“

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že am Mgr. M C, ktorý v predmetnej trestnej veci vypovedal jednak ako oznamovateľ, a následne po začatí trestného stíhania ako svedok, v žiadnej zo svojich výpovedí, ani v podanom trestnom oznámení neuviedol, že by od nadriadených, vrátane obvineného V P, dostal pokyn k vytvoreniu akejkoľvek vymyslenej spravodajskej informácie

Z povahy procesného úkonu, akým je podanie trestného oznámenia, logicky vyplýva, že v prípade, ak by bol zo strany nadriadených nútený vytvoriť vymyslenú spravodajskú informáciu, a ešte pod hrozbou otvorenia previerky, zrejme by takúto podstatnú okolnosť pri podávaní trestného oznámenia nezabudol uviesť.

Zmatočnosť skutkovej vety v bode II spôsobuje aj okolnosť, že v jeho popise je citované z prepisov záznamov z rozhovorov medzi Mgr. J K a R S, a medzi Mgr. J K a J Č, ktoré majú odôvodňovať a potvrdzovať dôvodnosť trestného stíhania, preto mali byť obsiahnuté v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, nie v jeho výrokovej časti

Po preskúmaní veci a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné prijať záver, že skutkové okolnosti popísané v bodoch l. a II skutkovej vety, týkajúce sa obvineného V P, sú chaotické, uvedené veľmi neurčito a spôsobom nezodpovedajúcim hmotnoprávnemu hľadisku, am požiadavke nezamemteľnosti skutku vyjadrenej v ustanovení § 206 ods 3 Trestného poriadku (tzv. procesnému hľadisku), prípadne uvedenie konania obvineného V P, v ktorom sa vidí spáchanie konkrétneho trestného činu, úplne absentuje Preto uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 trpí deficitom nepreskúmateľnosti a nezákonnosti

Skutkom sa rozumie určitá udalosť vo vonkajšom svete spočívajúca v konaní človeka, ktorá môže mať znaky jedného alebo viacerých trestných činov, alebo nemusí vykazovať znaky žiadneho trestného činu, a táto udalosť je vymedzená ako skutok v príslušnom akte orgánu prípravného konania alebo súdu.

Skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (hmotnoprávne hľadisko) a vecné, miestne, časové a iné súvislosti (procesnoprávne hľadisko), ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok) a zo znakov skutkovej podstaty vytvárajú logický a časovo harmonizovaný dej Ich význam spočíva aj v tom, aby jeden skutok bol jednoznačne identifikovateľný a nezameniteľný s iným skutkom

Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie (R 22/2015)

Skutková veta musí zodpovedať právnej vete obsahovo, teda tak, aby bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov trestného činu (subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona (R 57/2016) Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačné použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona (R 14/2019)

Znaky trestného činu sú určené konkrétnou skutkovou podstatou uvedenou v osobitnej časti Trestného zákona Je nevyhnutné, aby skutková veta obsahovala všetky znaky základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty, ak bol skutok právne kvalifikovaný aj podľa nej Skutková veta (popis skutku) musí bezpodmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn III. ÚS 509/2015)

Týmto postupom orgánov činných v trestnom konaní zároveň došlo aj k porušeniu práva na obhajobu Zásada práva na obhajobu je vyjadrená v článku 50 ods 3 Ústavy SR a v čl 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd Právo na obhajobu upravuje aj čl 6 ods 3 písm b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd V neposlednom zásadu práva na obhajobu upravuje § 2 ods 9 Trestného poriadku a nadväzne § 34 Trestného poriadku Každá z uvedených úprav pritom reprezentuje požiadavku, aby v trestnom konaní bola zaručená úplná ochrana základných práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Právom na obhajobu sa rozumie súhrn práv daných osobe, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, na vykonanie obhajoby proti obvineniu Toto právo sa vzťahuje na celé trestné konanie a zahrňuje, okrem iných, aj právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený, ktoré reprezentuje aj vyššie uvedené ustanovenie § 206 ods 3 Trestného poriadku

Vážne výhrady možno vysloviť aj proti odôvodneniu uznesenia PPZ-2/NKA- ST1-2023, ktoré nezodpovedá požiadavkám kladeným na obsah odôvodnenia uznesenia v ustanovení § 176 ods 2 Trestného poriadku Uvedený nedostatok sa prejavuje najma v poukazovaní na neexistujúce dôkazy, teda na dôkazy, ktorými vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 reálne nedisponoval, a ktoré ako dôkazný prostriedok netvorili podklad jeho rozhodnutia.

Trestný poriadok v ustanovení § 119 ods 3 ustanovuje, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že podstatou dokazovania je jeho zákonnosť, nakoľko za dôkaz v trestnom konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku, respektíve podľa osobitného zákona Zároveň vymenúva dôkazné prostriedky, ktorými sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím mformačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti

Aby bolo možné v súlade s ustanovením § 2 ods 12 Trestného poriadku nejaký dôkaz hodnotiť, a aby tento mohol tvoriť podklad rozhodnutia, musí reálne existovať a byť súčasťou súvisiaceho spisového materiálu Vyšetrovateľ PZ na strane 38 odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia konštatoval “Členovia skupiny dôkazy a informácie interpretovali a prezentovali s predpojatosťou, alebo úmyselne skresľovali fakty, aby podporili vopred stanovený názor a v tomto duchu zabezpečili aj príslušnú agendu, ako napr Správu SIS z 05/2021 v určitom stupni utajenia (..), ktorú Správu (informáciu) Slovenská informačná služba - prezentovala predstaviteľom štátu a bezpečnostných zložiek (.) ako aj pripravila pre mimoriadnu schôdzu parlamentu (..) Napriek vyžiadaniu nám SIS doposiaľ neposkytla súčinnosť Aj táto objektívna okolnosť dokumentuje a podporuje výpovede svedkov.“

V     prvom rade je zavádzajúce tvrdenie o neposkytnutí súčinnosti zo strany Slovenskej informačnej služby, nakoľko na základe žiadosti vyšetrovateľa PZ z 13 02 2023, urgovanej 26 06 2023, Slovenská informačná služba poskytla odpoveď z 11.07 2023 sp zn SIS-77/33-10-3/2023-OČTK, v ktorej uviedla, že žiadosť doručenú im 23.02.2023, ako aj ostatnú žiadosť (poznámka žiadosť z 26 06.2023) objektívne nebolo možné vybaviť z dôvodu, že vjej pôsobnosti sa utajované registratúrne záznamy identifikované vyšetrovateľom PZ uvádzaným označením nenachádzajú Následne vyšetrovateľ PZ na základe odpovede Slovenskej informačnej služby spracoval novú žiadosť o poskytnutie súčinnosti z 25 07.2023, ktorá bola Slovenskej informačnej službe doručená 02 08.2023, a na základe ktorej Slovenská informačná poskytla požadované podklady listom z 09 08 2023 sp. zn SIS-77/33-D-6-1/2023-OČTK-3, ktoré boli vyšetrovateľovi PZ doručené 18.08 2023, teda po vydaní uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023

V    druhom rade nie je zrejmé, akým spôsobom táto „objektívna okolnosť“ dokumentuje a podporuje výpovede svedkov, a ktorých

Ďalej v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyšetrovateľ PZ konštatuje “Napriek tomu, že dotknutou Správou SIS z 05/2021 nedisponujem, som presvedčený, že uznesenia, ktorými boli vznesené obvinenie vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom, ale aj spolupracujúcim osobám v pracovnej skupine Očistec, dostatočne detegujú jej obsah Môžem tak vysloviť názor, že v dotknutej Správe SIS boli prezentované len pre SIS podporujúce dôkazy a ignorovali, minimalizovali dôkazy, ktoré boli v rozpore s ich zámerom (napr selektívne hodnotenie odposluchov = vypustenie kontextu.“

Vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia Absolútna svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je zaťažené uznesenie PPZ-2/NKA- ST1-2023, je nežiaducim prvkom, ktorý zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom.

Idea uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v kontexte s dôkazmi, najma svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ PZ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci vedenej pod sp zn UIS-340/OISZ-2021 (trestná vec známa ako „Č“).

Je neakceptovateľné, aby sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania, v danom prípade najma trestného stíhania známeho ako „Č“, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a v ktorom zákonnosť trestného stíhania obvinených osôb bola podrobená prieskumu v rámci sťažnostného konania, v ktorom došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ z 13 09 2021 sp zn UIS-352/OISZ-2021, ktorým bolo vznesené obvinenie pplk Mgr J Č a mjr Mgr P Ď (predmetná trestná vec bola pôvodne spojená s trestnou vecou vedenou pod sp zn UIS-340/OISZ-2021), vyhodnocovala a posudzovala vínom trestnom konaní, v danom prípade v preskúmavanej trestnej veci známej ako „Rozuzlenie“, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania osoby trestne stíhané v primárnej trestnej veci prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa, využijúc inštitút súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, zabezpečujú dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádza k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu

Uvedenému svedčí aj tvrdenie vyšetrovateľa PZ, ktorý v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 na strane 42 uviedol „Celkový dôkazný obraz vyšetrovanej veci bude ešte predmetom ďalšieho dokazovania Doposiaľ z neho vyplýva, že s informáciami vytvorenými, resp zabezpečenými aj spôsobom popísaným vo výrokovej častí tohto uznesenia, bolo vyšetrovateľmi tímu Oblúk, resp aj inými nakladané tak, že boli použité nekorektne -vytrhnuto z kontextu, dokazovanie teda bude zamerané aj na to, či.

-    kpt JUDr J K, v danom čase vyšetrovateľ odboru Bratislava NAKA P PZ, dočasne zaradený do špecializovaného tímu odboru inšpekčnej služby Západ Útvaru inšpekcie, pri vydaní uznesenia ČVS: UÍS-171/01 SZ-2021 zo dňa 20 07.2021

-    kpt. Mgr M V, v danom čase vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby Západ, Útvaru inšpekcie a súčasne dočasne povereným vedením špecializovaného tímu, pri vydaní uznesenia ČVS. UIS-352/OISZ-2021 zo dňa 13.09 2021 ( .) nevychádzali len zo selektívne a tendenčne vybraných zaznamenaných častí hovorov, tiež napríklad či neignorovali časové súvislosti a kontext aktivít obvinených vyšetrovateľov a ďalšie relevantné skutočnosti.“

Takýmto konaním dochádza k zásahom do prieskumných oprávnení dozorového prokurátora v prípravnom konaní Podľa § 230 ods 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Predmetné zákonné ustanovenie konštituuje postavenie a oprávnenia prokurátora v predsúdnom konaní (v postupe pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní) ako hlavného orgánu kontroly dodržiavania zákonnosti, resp ako „pána sporu“ (dominus litis) Prokurátor v predsúdnom konaní pôsobí jednak ako dozorový orgán s oprávneniami vyplývajúcimi z ustanovenia § 230 Trestného poriadku a jednak ako inštančný orgán, teda ako orgán rozhodujúci o sťažnostiach voči rozhodnutiam policajta Zákonný priebeh a výsledok prípravného konania v jednotlivej trestnej veci je tak plne v pôsobnosti dozorového prokurátora

Navyše, vo vzťahu ku skutku v bode II skutkovej vety uznesenia PPZ-2/NKA- ST1-2023 je potrebné dodať, že trestné stíhanie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona, ktorého spáchanie sa v tomto skutku kladie za vinu obvinenému V P, a ktorý bol spáchaný samostatným skutkom, bolo začaté vydaním uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, ktorým vyšetrovateľ PZ súčasne podľa § 199 ods 1, ods 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie, teda až dňom 17 08 2023

Konštatovanie a rámcový popis trestnej činnosti, na ktorú mala byť zločinecká skupina zameraná, v opise skutku uznesenia vyšetrovateľa PZ z 26.04 2022 sp zn PPZ-47/NKA-VY3-2022, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, nie je možné považovať za procesné relevantné začatie trestného stíhania aj vo vzťahu k trestnej činnosti popísanej v skutku v bode II (rovnako aj vo vzťahu ku skutku v bode III) uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, nakoľko v danom prípade išlo iba o vymedzenie účelu a okolností činnosti zločineckej skupiny

Zákon v ustanovení § 206 ods 2 Trestného poriadku pripúšťa procesný postup súčasného začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia jedným uznesením, avšak v takomto prípade je procesnú použiteľnosť zabezpečených dôkazov nutné vždy posudzovať so zreteľom na to, že k začatiu trestného stíhania došlo až okamihom vydania uznesenia o vznesení obvinenia Za takéto dôkazy možno s poukazom na ustanovenie § 206 ods 1 Trestného poriadku považovať trestné oznámenie a jeho prípadné doplnenie postupom podľa § 196 ods 2 Trestného poriadku, ako aj dôkazy, ktoré je možné získať z dôkazných prostriedkov aj pred začatím trestného stíhania podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona (§ 119 ods. 3 Trestného poriadku, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06 2022 sp zn. 5 To 5/2021).

Vzhľadom na uvedené, za procesné použiteľné dôkazy, ktoré sú vymenované v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 (čo však neznamená, že sú vo vzťahu k danému skutku a k osobe obvineného V P aj výpovedné relevantné), možno vo vzťahu ku skutku v bode II považovať zápisnicu o trestnom oznámení Mgr. M C z 22 04 2022, písomné podklady zabezpečené od Mgr J Č a Mgr P Ď, a to uznesenia sp zn • UIS-352/OISZ-2021 z 13 09 2021, UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09 2021, UIS-62/OISZ-2021 z 30 09 2021, uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 15.09 2021 sp zn Tp/46/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 01.10 2021 sp. zn. 2Tpo/65/2021, uznesenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo 04.02 2022 sp zn IV/3 GPt 117/21/1000-27, prepisy zvukových záznamov s CD nosičmi, vyhotovené na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III č p . Ntt 40/2021-2-V-OSBAIII z 13 05 2021, Ntt 41/2021-2-V-OSBAIII z 13 05 2021, Ntt/57/2021-2-V-OSBAI II z 26.05 2021, Ntt/60/2021-2-V-OSBAI II z 27 05 2021, Ntt/61/2021-2-V-OSBAlII z 27 05.2021 a Ntt 89/2021-2-V-OSBAIII Z20 09 2021, prepis zvukových a obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. p IKO-V-34/2021/1100-7 z 30 04 2021, potvrdeným sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III č p Ntt34/2021 z 01 05 2021 s DVD nosičom, prepisy informácií získaných použitím informačno-techmckého prostriedku na základe súhlasu sudcu Krajského súdu v Bratislave č p 3Ntt/22/2021-2D-KS BA z 08 02 2021 (zväzky VII a VIII vyšetrovacieho spisu), výzvu na vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku z 02.11 2022 sp zn. PPZ-47/NKA-VY3-2022 a zápisnicu o vydaní veci P P z 02 11 2022 sp zn PPZ-47/NKA-VY3-2022

V    súvislosti s týmito do úvahy prichádzajúcimi procesné použiteľnými dôkazmi je ale potrebné dodať, že vyšetrovateľ PZ v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1- 2023 tieto dôkazy síce konštatoval (vymenoval), avšak tieto dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil, neuviedol skutočnosti z nich vyplývajúce, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinenia obvinenému V P za skutok v bode II , preto uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 nie je vo vzťahu ku skutku v bode II ak osobe obvineného V P odôvodnené žiadnym procesné použiteľným dôkazom s relevantnou výpovednou hodnotou

V    súvislosti s výzvou na vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku z 02.11 2022 sp zn. PPZ-47/NKA-VY3-2022 a súvisiacim úkonom vydania veci P P z 02 11 2022 pod sp zn PPZ-47/NKA-VY3-2022, ktoré by sa mohli javiť ako úkon, ktorým bolo začaté trestné stíhanie, je potrebné uviesť nasledovné

Spôsob začatia trestného stíhania upravuje Trestný poriadok v ustanovení §199 ods 1, podľa ktorého trestné stíhanie možno začať i) vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a n) vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu

Z vyšetrovacieho spisu (rovnako aj z uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023) vyplýva, že trestné stíhanie vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona bolo začaté 26 04.2022 vykonaním zaisťovacieho úkonu, po vykonaní ktorého vyšetrovateľ PZ 26 04 2022 ihneď vyhotovil uznesenie podľa § 199 ods 1, ods 2, ods 4 Trestného poriadku sp zn PPZ-47/NKA-VY3-2022, v ktorom, uviedol, že trestné stíhanie bolo začaté zaisťovacím úkonom, konkrétne “Trestné stíhanie bolo dňa 26.4.2022 začaté zaisťovacím úkonom.“.

V    súvislosti s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona, za ktorý bolo obvinenému V P vznesené obvinenie, bolo trestné stíhanie začaté podľa § 199 ods 1, ods 2 Trestného poriadku vydaním uznesenia vyšetrovateľa PZ zo 17 08 2023 sp zn PPZ- 2/NKA-ST1-2023, ktorým bolo súčasne aj vznesené obvinenie viacerým osobám Z predmetného uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 nevyplýva, am sa v ňom neuvádza, že by trestné stíhanie vo vzťahu k tomuto trestnému činu bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu, v danom prípade napríklad vydaním veci P P podľa § 89a Trestného poriadku

I keď v prípade vydania veci podľa § 89a Trestného poriadku sa vo všeobecnosti jedná o zaisťovací úkon slúžiaci na zaistenie veci dôležitej pre trestné konanie, nie každým vykonaním tohto zaisťovacieho úkonu sa automaticky aj začína trestné stíhanie Konštitutívne účinky pre začatie trestného stíhania má vykonanie takého úkonu iba v prípade, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania

V     preskúmavanej veci vyšetrovateľ PZ po začatí trestného stíhania 26 04 2022 vykonával úkony podľa Trestného poriadku, najma výsluchy svedkov a zabezpečoval listinné dôkazy V rámci dokazovania vykonal aj výsluch svedka P P, a to 20.10 2022, v ktorom svedok okrem iného uviedol “(..) Všetky tieto skutočnosti mám z výsluchov v konaní UIS-171/2021, ktoré som našiel v obálke v mojej poštovej schránke na trvalom pobyte ( ) zároveň z výsluchov v konaní ČVS:UIS-2/OPBK-2022.“ Napriek tomu, že svedok sa o týchto veciach (výsluchoch z iných trestných konaní) vyjadroval už vo svojej výpovedi z 20.10 2022, vyšetrovateľom PZ nebol vyzvaný na ich vydanie bezprostredne po skončení výsluchu z 20.10 2022, ale až 02 11.2022 Preto úkon vydania veci P P z 02 11.2022 nemožno považovať za úkon, pri ktorom hrozilo nebezpečenstvo z omeškania, a ktorým by bolo fakticky začaté trestné stíhanie Tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že am samotný vyšetrovateľ PZ nevydal ihneď po vykonaní tohto úkonu uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré by spĺňalo náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 199 ods 3 Trestného poriadku, a v ktorom by zároveň uviedol, že trestné stíhanie bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu - vydaním veci P P z 02 11 2022

Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že trestné stíhanie nielen za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého spáchanie je kladené za vinu obvinenému V P, ale aj za trestný čin marenia spravodlivosti (v skutkoch v bodoch II a III), bolo začaté až 17 08 2023 Dôkazy, o ktoré vyšetrovateľ PZ oprel svoje skutkové zistenia, a ktorými odôvodnil vznesenie obvinenia obvinenému V P za skutok v bode II, tak nie sú dôkazmi procesné použiteľnými pre vznesenie obvinenia, nakoľko boli vykonané pred začatím trestného stíhania. Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17.08.2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia.

Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami

Čo sa týka namietanej zákonnosti zaisťovacieho úkonu z 26.04 2022 - prehliadky iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku (bod 35 Návrhu 1), zrejme vykonaním ktorého vyšetrovateľ PZ deklaruje začatie trestného stíhania vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (26 04 2022 boli realizované dva zaisťovacie úkony, pričom z uznesenia vyšetrovateľa PZ z 26 04 2022 sp zn PPZ-47/NKA-VY3-2022 nie je zrejmé, ktorým z týchto zaisťovacích úkonov začal trestné stíhanie), táto otázka nebola v súčasnom štádiu trestného konania predmetom prieskumnej činnosti, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k osobám všetkých obvinených

Vo vzťahu k uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022

V uznesení PPZ-17/NKA-ST1-2022 popísané konanie obvineného R K je právne kvalifikované ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm a), ods. 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona a konanie obvineného V P je právne kvalifikované ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm b), písm c) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa §21 ods 1 písm d) Trestného zákona.

Podstata konania obvinených, ako je vymedzené v skutkovej vete, má spočívať vtom, že obvinený R K, ako riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, po tom, ako sa od vtedajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby, obvineného V P, dozvedel o kritike svojej osoby zo strany poškodených manželov Stanislava a Martiny H (ďalej aj spoločné označenie „poškodení“), na stretnutí zorganizovanom obvineným V P požiadal o odstúpenie správy, ktorej pôvodcom by bola Slovenská informačná služba, a v ktorej bude popísaná činnosť manželov Stanislava a Martiny H ako činnosť, pri ktorej dochádza k prezrádzaniu utajovaných skutočností, na základe čoho obvinený V P zabezpečil, že Národnému bezpečnostnému úradu bola zo strany Slovenskej informačnej služby odstúpená spravodajská informácia č , na základe čoho obvinený R K 11 09 2020 vydal personálne rozkazy riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 a č 377, ktorými podľa § 46 ods 1 písm a), ods 2 zákona č 73/1998 Z z poškodených S H a M H dočasne pozbavil výkonu štátnej služby, pričom obvinený R K následne 12.11 2020 z titulu svojej funkcie zamietol rozklady poškodených Stanislava a Martiny H a účelovo vykonával ďalšie opatrenia sťažujúce práva poškodených, kedy poškodeným neudelil súhlas s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami, pričom následne po uplynutí lehoty dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby poškodených boh na základe intervencie obvineného R K poškodeným robené ďalšie obštrukcie v zamestnaní - nevrátenie služobných preukazov a vstupných kariet, ustanovenie M H na inú funkciu do miesta výkonu štátnej služby v T, následkom čoho poškodení požiadali o uvoľnenie zo služobného pomeru, čím boli zo strany obvinených V P a R K robené opatrenia s cieľom sťaženia a zamedzenia možnej protiprávnej činnosti obchodnej spoločnosti A Slovakia, s r o , ako aj osoby JUDr P K, LL M , MBA, ktorý mal uvedenú obchodnú spoločnosť fakticky ovládať, čím obvinený R K konal v rozpore s ustanovením § 43 ods 3 písm a), písm f) zákona č. 73/1998 Z z

Ako už bolo uvedené vyššie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu

Vychádzajúc z popisu skutku, obvinenému R K sa kladie za vinu, že svoju právomoc vykonával v rozpore s ustanovením § 43 ods 3 písm a), písm. f) zákona č 73/1998 Z z Odhliadnuc od skutočnosti, že ustanovenie § 43 zákona č 73/1998 Z z upravuje podmienky zaradenia policajtov do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov a vyšetrovateľ PZ mal na mysli zrejme ustanovenie § 48 ods 3 písm a), písm. f) zákona č 73/1998 Z. z, upravujúce základné povinnosti policajta, predmetné zákonné ustanovenie sa na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu nevzťahuje, preto sa protiprávneho konania nemohol dopustiť v súvislosti s jeho porušením

Podľa § 71 ods 12 zákona č 215/2004 Z z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č 215/2004 Z z “) počas vykonávania funkcie sa na riaditeľa úradu primerane použijú ustanovenia podľa šiestej (poznámka bezpečnosť a ochrana zdravia pri výkone štátnej služby) a ôsmej časti (poznámka náhrada škody) a § 110 až 112, § 122 až 128 a § 141 osobitného predpisu (zákona č 73/1998 Z z.)

Vo vzťahu k personálnym rozkazom riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 a č 377 z 11 09 2020, v súvislosti s vydaním ktorých sa vidí protiprávnosť konania obvineného Romana Konečného a nadväzne aj obvineného V P vo forme pomoci, je potrebné uviesť nasledovné

Podľa § 70 ods 5 zákona č 215/2004 Z z úlohy úradu podľa tohto zákona plnia príslušníci úradu, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (poznámka zákon č 73/1998 Z z)

Podľa § 1 ods 4 písm b), písm. c) zákona č 73/1998 Z. z tam, kde sa v tomto zákone okrem § 33a až 33j a § 287j uvádza

b)   služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu,

c)   minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu

Podľa § 2 ods 1 zákona č 73/1998 Z z policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

Podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z. z v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 1 písm a) zákona č 73/1998 Z z policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh jeho konania a je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov, túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že obvinený R K, ako riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, bol oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru poškodených, a teda za existencie zákonných podmienok bol oprávnený vydať personálne rozkazy riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 a č 377, ktorými podľa § 46 ods 1 písm. a), ods 2 zákona č 73/1998 Z z rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby pplk Mgr S H a mjr Ing M H

Nie je zrejmé, na základe akej objektívnej skutočnosti a dôkazu dospel vyšetrovateľ PZ k záveru, že obvinený R K, ako riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, vykonával svoju právomoc - rozhodovanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, v rozpore so zákonom a účelovo s cieľom dosiahnuť odchod poškodených manželov H z Národného bezpečnostného úradu, keď v popise skutku konštatoval) s cieľom účelovo zabezpečiť odchod poškodených z NBÚ, požiadal na predmetnom stretnutí o odstúpenie správy, ktorej pôvodcom by bola Slovenská informačná služba, a v ktorej bude popísaná činnosť vtedajších manželov H ako činnosť, pri ktorej dochádza k prezrádzaniu utajovaných skutočností ( ) pričom na základe uvedeného vtedajší riaditeľ SIS, obvinený Ing V P, PhD., zabezpečil že NBÚ bola v stupni utajenia „vyhradené“ zo SIS skutočne odstúpená minimálne spravodajská informácia č ...,( )“

O „účelovosti“ konania obvinených R K a V P, v zmysle ich trestnoprávne relevantného konania motivovaného snahou dosiahnuť odchod poškodených z Národného bezpečnostného úradu, by bolo možné uvažovať v prípade, ak by obvinený Roman Konečný požiadal obvineného V P o zaslanie spravodajskej informácie, v ktorej by bolo uvedené vymyslené, teda realite nezodpovedajúce protiprávne konanie poškodených, a následne by obvinený V P zabezpečil jej vytvorenie a zaslanie Národnému Bezpečnostnému úradu Takéto konanie obvinených nielenže nevyplýva z popisu skutku, ale v čase vznesenia obvinenia (ani doposiaľ) nebolo preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, nakoľko vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 nedisponoval spravodajskou informáciou č ..., am žiadnym relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že skutočnosti uvedené v spravodajskej informácii č ... nezodpovedajú realite Závery vyšetrovateľa PZ o tom, že spravodajská informácia č ... nekorešponduje so skutočnosťou, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vyšetrovateľ PZ hodnotil dôkazy, ktorými v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 preukázateľne nedisponoval

Absencia nielen spravodajskej informácie č ...., ale aj podkladov, na základe ktorých bola spracovaná, prípadne dokumentácie týkajúcej sa spravodajského rozpracovania, ktoré tvorilo podklad pre jej spracovanie, zároveň vylučuje možnosť hodnotiť, či dôvody dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby pplk Mgr S H a mjr Ing M H, konštatované v personálnych rozkazoch riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 a č 377, korešpondovali so skutočnosťou

Pokiaľ by skutočnosti uvedené v predmetnej spravodajskej informácii vychádzali z reálnych podkladov (napríklad zo spravodajskej činnosti) a nasvedčovali možnému porušeniu služobnej povinnosti príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu Stanislavom a Martinou H, nebolo by možné hovoriť o protiprávnosti konania obvinených.

Pritom už aj zo samotného skutku vyplýva, že manželia H sa o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom štátnej služby v Národnom bezpečnostnom úrade, vyjadrovali pred inými osobami (minimálne v prítomnosti PaedDr Ľ A)

Z odôvodnenia uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ svoje závery o účelovosti spravodajskej informácie zaslanej Slovenskou informačnou službou Národnému bezpečnostnému úradu opiera najma o výpovede S H, M H a B B (viď najma strana 44 odôvodnenia) V prípade výpovedí svedkov S H a M H nemožno uvažovať ako o priamom a objektívnom dôkaze, nakoľko neboli oboznámení so spravodajskou informáciou ...., a ako osoby priamo dotknuté personálnymi rozkazmi o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, vydanými obvineným R K, vypovedajú o svojich subjektívnych domnienkach v súvislosti s ich dočasným pozbavením výkonu štátnej služby

Obdobný záver možno prijať aj vo vzťahu k svedeckým výpovediam P V, M B a Ing M K, ktorí neboli priamo účastní stretnutia obvinených R K a V P, neboli oboznámení so spravodajskou informáciou č ..., nezúčastňovali sa a ani žiadnym spôsobom neparticipovali na následnom konaní zo strany obvineného R K ako riaditeľa Národného bezpečnostného úradu v súvislosti s dočasným pozbavením výkonu štátnej služby Mgr S H a Ing M H Menovaní svedkovia uvádzajú iba svoje subjektívne pocity, domnienky a hodnotiace úsudky

Z odôvodnenia personálnych rozkazov riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 (mjr Ing M H) a č 377 (pplk. Mgr S H) vyplýva, že menovaní sú, okrem iného, dôvodne podozriví z porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s nimi

Svedkyňa M H vo výpovedi z 19 07 2023 pritom uviedla "f. ) začiatkom augusta 2020 bolo u nás na Ž v P bolo na záhrade pri dome stretnutie zorganizované za účelom, kde K povedal, že príde s nejakým človekom, ktorý má kontakty a vie zrealizovať to, aby sa na NBÚ prestali robiť nezákonné veci, o ktorých boli všeobecné povedomie na úrade, to čom videla pri verejných obstarávaniach () Na tom stretnutí som bola ja, neskôr prišiel aj môj vtedajší manžel S H, na stretnutí bol aj M B, bývalý námestník na NBÚ, pričom ešte pred nimi prišiel aj M K v sprievode Ľ A ( .) Na tom stretnutí sa riešilo to, že som zhruba prezentovala realizáciu niektorých projektov na NBÚ, avšak nie utajované skutočnosti ( ) Ja som tam však prezentovala ako sa to obstarávalo, čiže som tam prezentovala aj niektoré moje výhrady voči tomu, ako sa to robilo (.) A tieto veci, ktoré uvádzam v nejakej podobe, odzneli na tom stretnutí u nás, resp aj na ďalších stretnutiach s A, ktoré sa potom udiali, áno, na stretnutí sa rozoberali možnosti, ako by K nebol riaditeľom ( ) dovtedy som nemala nejaké výrazné problémy, aj keď som sa kriticky predtým aj v prostredí NBÚ vyjadrovala Avšak až po stretnutiach s A začali naše problémy

Aj svedok S H vo výpovedi zo 17 07 2023 uviedol, že si myslí, že dôvodom jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo to, že videl, ako prebiehali niektoré verejné obstarávania a bezpečnostné previerky firmy, nakoľko predtým robil bezpečnostné previerky firmám a manželka robila verejné obstarávania Zároveň uviedol, že okolnosti, o ktorých sa domnieva, že boli dôvodom jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, boli predmetom rozhovoru s inými osobami Konkrétne uviedol “ Vedel o tom Ľ S, ..... ( ), tiež o tom vedel M B, to je môj kamarát, bývalý policajt, on ma nakontaktoval na tohto pána S ( ) ja som mu chcel povedať o týchto veciach, čo sa dejú na NBÚ, o previerkach a obstarávaniach (..) Tiež o tom vedel A (..) Z týchto osôb to Ľ S vedel aj predtým, lebo toto som mu ja s B hovoril už keď M vyhral voľby, že čo sa na NBÚ deje (.) Moje prvé stretnutia s A bolo niekedy po voľbách 2020, myslím v apríli alebo máji 2020 ( ) Po tomto prvom stretnutí s A, som sa s A stretol viackrát ( ) stretávali sme sa tak raz za týždeň (.) Ľ A musel vedieť o tom, myslím o veciach, ktoré uvádzam vyššie, čiže nehospodárne nakladanie pn obstarávaniach na NBÚ a podobne, ešte predtým, ako nás dočasne pozbavili s manželkou výkonu štátnej služby, lebo ja som v tejto súvislosti spomínal aj riaditeľa NBÚ R K (. .) Ja som pred A spomínal veci, ktoré uvádzam vyššie, čiže nehospodárne obstarávania a podobne, kde som teda kritizoval aj K, ale tieto informácie som spomenul aj pred Ľ S (. )“

Obaja svedkovia teda zhodne uviedli, že sa s osobami mimo rezort Národného bezpečnostného úradu rozprávali o veciach a skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s plnením služobných úloh

Obdobne vypovedal aj svedok JUDr B B, ktorý sa vo svojich výpovediach vyjadroval aj k nahrávkam vyhotoveným PaedDr Ľ A, na ktorých boli zachytené rozhovory s manželmi H, v ktorých sa sťažovali na konanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu R K Konkrétne vo výpovedi zo 17 05 2022 uviedol “( ) podľa ich názoru pán K netransparentným spôsobom menežoval procesy pri obstarávaniach, ktoré vykonával NBÚ, konkrétne pri nákupoch CSIRTOV, ktoré mala pre NBÚ a čiastočne aj pre SIS dodávať v utajenom režime spoločnosť A Manželia Hi uvádzali v tomto rozhovore svoje názory, na základe ktorých bolo možné vyvodiť záver, že toto obstarávanie je predražené, zmanipulované a robené na mieru spoločnosti A ( )“

Z výpovedí svedka JUDr B B, ktorý bol osobne prítomný pri stretnutí obvinených V P a R K, zároveň vyplynulo, že spravodajská informácia, ktorá bola odstúpená Národnému bezpečnostnému úradu, a o ktorej sa svedok domnieva, nakoľko ju nevidel, že jej obsahom bola informácia, že manželia H prezrádzajú informácie, ktoré sú na Národnom bezpečnostnom úrade pod režimom utajenia, bola spracovaná na základe spravodajského rozpracovania Konkrétne vo výpovedi zo 14 08 2023 uviedol “( ) Ešte pred poradou viem, že bolo spravodajské rozpracovanie na základe nahrávok A, keďže sa tam spomínali NBÚ. (..) Po tej porade a požiadavke R K musel ísť pokyn odo mňa alebo od riaditeľa SIS, aby sa zo spravodajského rozpracovania spracovala informácia a takáto informácia bola príslušnou sekciou odstúpená na podpis riaditeľovi SIS a ďalej vyexpedovaná konečnému užívateľovi, čiže NBÚ na ďalší služobný postup ( ) Svedok sa ale nevedel vyjadriť k tomu, či predmetnú spravodajskú informáciu zaslanú Národnému bezpečnostnému úradu podpisoval on, a ak by tak bolo, bolo by to na základe pokynu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, obvineného V P Je teda zrejmé, že v prípade spravodajskej informácie č .... nejde ofabulovanú informáciu, ale o informáciu, ktorá vychádzala z nahrávok vyhotovených PaedDr Ľ A a z nadväzujúceho spravodajského rozpracovania

V súvislosti s nahrávkami vyhotovenými PaedDr Ľ A z rozhovorov s manželmi H, ktoré neboli zabezpečené a doposiaľ k mm nebol vypočutý am PaedDr Ľ A, svedok JUDr B B uviedol, že podľa jeho názoru informácie z nich vyplývajúce spadali skôr pod Policajný zbor a bolo skôr potrebné preverovať potenciálnu trestnú činnosť zo strany Národného bezpečnostného úradu, a nie zo strany týchto manželov Na tejto porade však neriešili, či vyjadrenia manželov H, zachytené na nahrávkach, sú pravdivé alebo nie

K tomuto sa žiada uviesť, že pokiaľ sa svedok, ako osoba znalá informácií vyplývajúcich z nahrávok vyhotovených PaedDr Ľ A, domnieval, že príjemcom informácií by mal byť Policajný zbor, a nie Národný bezpečnostný úrad, nič mu nebránilo v tom, aby splnenie pokynu odmietol, respektíve aby navrhol prijatie iných opatrení.

Z dôkazov zabezpečených síce až po vydaní uznesenia PPZ-17/NKA-ST1- 2022, ktoré tvoria utajovanú prílohu vyšetrovacieho spisu, pritom vyplynulo, že registratúrny záznam zo 07.09 2020 č. SIS-48/22-V-65-1/2020-S, ktorý medzi návrhmi opatrení obsahoval aj odstúpenie Národnému bezpečnostnému úradu, bol podpísaný svedkom JUDr B B

V kontexte uvedeného je potrebné poukázať na odpoveď Národného bezpečnostného úradu z 09.03 2023 sp zn 04783/2023/KÚ/OPS-002 (č I 3075- 3076 zv. IX. vyšetrovacieho spisu), z ktorej vyplýva, že Národný bezpečnostný úrad pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby vychádzal zo spravodajských informácií (teda nielen z jednej informácie, ktorá sa konštatuje v popise skutku), stupňa utajenia „Vyhradené“, ktorých pôvodcom je Slovenská informačná služba, a ktoré obsahovali skutočnosti nasvedčujúce závažným bezpečnostným rizikám

Zaujímavou je aj časť výpovede svedka S H zo 17.07 2023, v ktorej sa vyjadruje k následným udalostiam po tom, ako bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a snažil sa nájsť „pomoc“, v ktorej uviedol “f. ) Oslovil som aj toho Ľ S, ktorý povedal, že to vybaví (. .) Následne týždeň potom mi S volaj že musím dať okamžite výpoveď, lebo že niečo na mňa majú, nekonkretizoval čo (...) Toto bolo asi v októbri-novembra 2020(. .)“.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj neutajované časti administratívnych spisov Národného bezpečnostného úradu, odboru personalistiky a sociálneho zabezpečenia, zabezpečené z Krajského súdu v Bratislave z konaní vedených na tomto súde pod sp. zn 5S/8/2021 (Mgr S H) - súvisiaci administratívny spis č. 00713/2021/OPSZ a sp. zn 2S/7/2021 (Ing. M H) - súvisiaci administratívny spis č 00721/2021/OPSZ (IX zväzok vyšetrovacieho spisu) Z predmetných administratívnych spisov vyplýva, že podkladom personálnych rozkazov riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č. 376 a č. 377, o spracovanie ktorých obvinený R K požiadal odbor personalistiky a sociálneho zabezpečenia Národného bezpečnostného úradu, bola informácia Sekcie vnútornej bezpečnosti Národného bezpečnostného úradu č 2/2020/E2/SVB/OB-007/V z 11 09.2020 s odtajnenými časťami a spis 2/2020/E2/SVB/OB/V (utajovaného charakteru), teda nie iba spravodajská informácia č SIS-48/22-V-65-3/2020-S, vo vzťahu ku ktorej navyše nebolo preukázané, že obsahovala vymyslené a realite nezodpovedajúce skutočnosti

Ani okolnosť, že svedkovia nevnímali a nepovažovali rozhovory manželov H ako konanie, ktorým by dochádzalo k porušeniu ich služobných povinností, neznamená, že opačné vnímanie tohto ich konania obvineným R K, a s tým spojené prijatie zákonných opatrení, je automaticky nespravodlivé a rozporné so zákonom.

Nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by sporná spravodajská informácia č SIS-48/22-V-65-3/2020-S bola vymyslená, nemožno v súvislosti s jej vytvorením, zaslaním Národnému bezpečnostnému úradu a následným prijatím personálnych opatrení, hovoriť o trestnoprávne relevantnom konaní, ktoré by v sebe implikovalo zákonné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a) Trestného zákona a pomoci k tomuto trestnému činu podľa § 21 ods 1 písm d) Trestného zákona

Zároveň je potrebné dodať, že posúdenie otázky zákonnosti rozhodnutí vydaných obvineným R K ako riaditeľom Národného bezpečnostného úradu, patrí do právomoci správnych súdov, nie orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko podľa § 6 ods 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V danom prípade o to viac, že doposiaľ nebol produkovaný žiadny objektívny dôkaz o fiktívnosti spravodajskej informácie, resp spravodajských informácií vytvorených Slovenskou informačnou službou, ktorých vyhotovenie by si „objednal“ obvinený R K, aby na ich základe mohol prijať personálne opatrenia, na základe ktorého konania by bolo možné uvažovať o vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti obvinených

Netreba zabúdať na skutočnosť, že stretnutiu obvinených, ktorého bol prítomný aj svedok JUDr B B, predchádzalo disponovanie Slovenskej informačnej služby minimálne nahrávkami vyhotovenými PaedDr. Ľ A (pokiaľ nie aj informáciami získanými následnou spravodajskou činnosťou, nakoľko nebol ustálený presný dátum konania tohto stretnutia), s obsahom ktorých mal byť obvinený R K oboznámený ešte pred konaním stretnutia, čo vyplynulo z výpovedí svedka JUDr B B

V tomto kontexte je potrebné uviesť, že podľa § 70 ods 1 písm e) zákona č 215/2004 Z z Národný bezpečnostný úrad na úseku vnútornej ochrany získava, sústreďuje, analyzuje a preveruje informácie o bezpečnostných rizikách týkajúcich sa pôsobnosti úradu a jeho príslušníkov a zamestnancov,

Podľa § 70 ods. 2 zákona č 215/2004 je Národný bezpečnostný úrad pri plnení úloh podľa odseku 1 písm e) oprávnený požadovať od štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb poskytnutie pomoci, podkladov a informácií, ktoré môžu prispieť k predchádzaniu a odstraňovaniu bezpečnostných rizík Na poskytnutie pomoci, podkladov alebo informácií nesmie byť nikto nútený

Preto pokiaľ mal obvinený R K vedomosť, že Slovenská informačná služba disponuje informáciou/iami o možných bezpečnostných rizikách týkajúcich sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, bol oprávnený požiadať obvineného V P, v tom čase riaditeľa Slovenskej informačnej služby, o zaslanie týchto informácií

Zároveň je potrebné uviesť, že jednou z úloh Slovenskej informačnej služby, vyplývajúcou z ustanovenia § 2 zákona č 46/1993 Z z , je aj získavanie informácií o ohrození alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu (zákon č 215/2004 Z. z) alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. V prípade zistenia ohrozenia alebo úniku chránených informácií je Slovenská informačná služba oprávnená nevyhnutné informácie poskytnúť aj iným štátnym orgánom, ako útvarom Policajného zboru a prokuratúry, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti (§ 2 ods. 6 veta druhá zákona č 46/1993 Z z.). Preto am poskytnutie informácie o možnom ohrození alebo úniku utajovaných informácií zo strany obvineného V P, pokiaľ nešlo o informáciu fiktívnu, nemožno považovať za protiprávne, ale naopak, za zodpovedajúce platnej právnej úprave

Pokiaľ vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 preukázateľne nedisponoval spravodajskou informáciou č SIS-48/22-V-65-3/2020-S, am žiadnymi objektívnymi dôkazmi preukazujúcimi, že skutočnosti v nej uvedené nekorešpondujú s realitou, z ktorej premisy vyšetrovateľ PZ vyvodil protiprávnosť konania obvinených, v príkrom rozpore s princípmi dokazovania (§ 119 ods 3 Trestného poriadku), so zásadami trestného konania (§ 2 ods 1, ods 10, ods 12 Trestného poriadku) a s pravidlami elementárnej logiky hodnotil dôkazy, ktorými nedisponoval, a ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia Svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je zaťažené aj uznesenie PPZ-17/NKA-ST1- 2022, je nežiaducim prvkom, ktorý zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom

Navyše, aj vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania v uznesení PPZ-17/NKA-ST1-2022 (podobne ako vo vyššie uvedenom prípade skutku v bode II uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023) je potrebné dodať, že trestné stíhanie zaň bolo začaté vydaním uznesenia PPZ-17NKA/ST1-2022, ktorým vyšetrovateľ PZ okrem vznesenia obvinenia súčasne podľa § 199 ods 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie, teda až dňom 17.08 2023 Preto dôkazy vykonané a zabezpečené v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pre inú trestnú činnosť, najma výpovede svedkov, o ktoré vyšetrovateľ PZ oprel svoje skutkové zistenia, a ktorými odôvodnil vznesenie obvinenia R K a V P, nie sú dôkazmi procesné použiteľnými pre vznesenie obvinenia, nakoľko boh vykonané pred začatím trestného stíhania Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17 08 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia.

Ani uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR z 20 10.2021 sp zn Vll/2 Gv 134/21/1000-1, vydané v trestnej veci, ktorá bola následne odstúpená odboru Stred národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, kde bola následne vedená pod sp zn PPZ-17/NKA-ST1-2022, a ktorým začal trestné stíhanie v skutku v bode I za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v skutku v bode II za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods 1, ods 2 Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm c), ods 2 písm c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona a prečin podplácania podľa § 333 ods 1, ods 2 písm b) Trestného zákona, vskutku v bode III. za prípravu zločinu marenia spravodlivosti podľa § 13 ods 1, § 344 ods 1 písm d), ods 2 písm c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm c) Trestného zákona a v skutku v bode IV za návod na prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 21 ods 1 písm. b), § 326 ods 1 písm c) Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm c) Trestného zákona, nemožno považovať za procesné akceptovateľné uznesenie o začatí trestného stíhania aj vo vzťahu ku skutku, za ktorý bolo vznesené obvinenie R K a V P, nakoľko v popise skutkov v bodoch I až IV nemožno am v hrubých črtách nájsť popis konania, ktoré je obvineným kladené za vinu v uznesení PPZ-17/NKA-ST1- 2022

Je potrebné uviesť, že trestná vec obvinených R K a V P bola uznesením vyšetrovateľa PZ zo 17 08 2023 sp zn PPZ-17/NKA-ST1-2022 vylúčená zo spoločného konania o trestných činoch, za ktoré bolo začaté trestné stíhanie uznesením prokurátora ÚŠP GP SR z 20 10 2021 sp zn. VII/2 Gv 134/21/1000-1, a ktoré konanie sa naďalej vedie pod sp zn. PPZ-17/NKA- ST1-2022.

V tejto súvislosti sa žiada poukázať na skutočnosť, že vo vzťahu k trestnému činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, týkajúcemu sa zločineckej skupiny tzv. „Pána X“, sú na tej istej súčasti Policajného zboru súbežne vedené viaceré trestné stíhania - PPZ-2/NKA- ST1-2023, PPZ-17/NKA-ST1-2022, kde paradoxne v jednom trestnom konaní bolo vznesené obvinenie a v druhom trestnom konaní sa stále vedie len trestné stíhanie tzv vo veci

Aj v trestnom konaní vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbore Bratislava, 2 oddelení vyšetrovania, pod sp. zn PPZ-258/NKA-BA2-2022, v ktorom bolo uznesením vyšetrovateľa PZ zo 07 06 2023 začaté trestné stíhanie v podstate na tom skutkovom základe, že „ od presne nezisteného obdobia, najskôr však po tom, čo boli na odbore Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru vykonané, vyšetrovateľmi zaradenými do pracovnej skupiny s krycím názvom „Očistec“, zaisťovacie úkony, a to minimálne v trestných veciach ČVS:PPZ-331/NKA- BA2-2020- „Očistec“, CVS PPZ-339/NKA-BA2-2020- „Judáš“, ČVS’PPZ-7/NKA-BA4-

2020    - „Mýtnik“, ČBS-PPZ-23/NKA-BA2-2021- „Farizej“ a ČVS:PPZ-21/NKA-BA1-

2021    - „Goliáš“ (...) prišlo na presne nezistenom mieste, na území Slovenskej republiky k spolčeniu doposiaľ presne nezisteného počtu osôb, ktoré sú v predmetných trestných veciach podozrivé, obvinené, obžalované, ako aj ďalších osôb, ktoré majú na tieto osoby rodinné, priateľské a obchodné väzby (.) pričom k spolčeniu uvedených osôb došlo s cieľom spochybniť zákonnosť vedených trestných vecí (...), a to najmä svedkov JUDr. Ľ M (..), JUDr. B B (.) a P P (..), pričom za tým účelom mala skupina osloviť pod prísľubom finančnej odmeny (...) príslušníkov Policajného zboru, ako aj osoby zo štátnej správy ( .) kde úlohou týchto oslovených osôb je, aby (.) vyššie uvedené spolupracujúce osoby, účelovo trestne stíhali (. .) a týmto kľúčom zabezpečili pre členov skupiny
nenáležitú výhodu v trestných veciach, ktorá spočíva sa vedie trestné stíhanie za skutok, ktorý síce nie je právne kvalifikovaný aj podľa § 296 Trestného zákona, ale popis konania v skutku je evidentne formulovaný obdobe, ako v aktuálne prejednávanej trestnej veci „Rozuzlenie“. Predmetné uznesenie vyšetrovateľa PZ o začatí trestného stíhania zo 07.06.2023 bolo prílohou návrhu spoluobvineného v trestnej veci sp. zn. IV/3 Pz 130/23/1000. Vyvstáva tak otázka, prečo sú v súvislosti s rovnakým konaním vedené viaceré samostatné trestné konania.

Čo sa týka namietaného porušenia zákazu výsluchu svedka podľa § 129 Trestného poriadku, a to tak vo vzťahu k uzneseniu PPZ-2/NKA-ST1-2023, ako aj k uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 (najmä v súvislosti s výsluchmi svedka JUDr. B B a utajeného svedka), táto otázka nebola predmetom prieskumu, a to s poukazom na vyššie konštatovanú procesnú nepoužiteľnosť dôkazov pre vznesenie obvinenia.

Vzhľadom na zistené nedostatky bolo potrebné podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku vysloviť, že napadnutými uzneseniami PPZ-2/NKA-ST1-2023 aPPZ- 17/NKA-ST1-2022 a konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, bol porušený zákon spôsobom a v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia v neprospech obvinených Ing. V P, PhD., a JUDr. R K, podľa § 366 ods. 2 Trestného poriadku tieto nezákonné uznesenia zrušiť a podľa § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prikázať vyšetrovateľovi PZ, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Súčasne bolo potrebné zrušiť aj právoplatné uznesenie o spojení veci, a to bez vecného preskúmania jeho zákonnosti, nakoľko zrušením uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 a uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 stratilo podklad.

Podľa § 367 ods. 3 Trestného poriadku orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátor nariadil a je viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho prokurátora vychádzal.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 363 ods. 3 Trestného poriadku).

generálny prokurátor Slovenskej republiky
v z. JUDr. Jozef Kandera

prvý námestník

generálneho prokurátora Slovenskej republiky

 

Diskusia