Použitie záznamov telekomunikačnej prevádzky z trestného konania pri vnútornom vyšetrovaní zneužitia právomoci

 

Mgr. Erika Krutková

 

Použitie záznamov telekomunikačnej prevádzky z trestného konania pri vnútornom vyšetrovaní zneužitia právomoci v súvislosti s korupciou

Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES[1] z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa v rámci vyšetrovania korupčných trestných činov použili osobné údaje týkajúce sa elektronickej komunikácie, ktoré poskytovatelia elektronických komunikačných služieb uchovávajú na základe legislatívneho opatrenia prijatého podľa tohto ustanovenia a ktoré boli následne na základe tohto opatrenia poskytnuté príslušným orgánom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti.

(rozsudok SD EÚ zo dňa 07.09.2023 C-162/22)

Úvodná poznámka

Predmetné rozhodnutie SD EÚ nadväzuje jednak na závery stanoviska Súdnej rady SR zo dňa 13.12.2023 pod č. 470/2023, podľa ktorého predseda súdu nesmie na sudcu zháňať operatívne informácie ako aj rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 21.12.2022 sp. zn. 32D/22/2021 vo veci disciplinárneho stíhania sudcu Okresného súdu Žilina pre SMS komunikáciu v právoplatne neskončenej trestnej veci s ďalšou osobou, v ktorom konštatoval, že jediným dôkazom preukazujúcim spáchanie skutku bola SMS komunikácia získaná z mobilného telefónu disciplinárne obvineného sudcu, ktorý mu bol zaistený pri domovej prehliadke vykonanej v rámci trestného konania vedeného proti nemu pre iné skutky.  Použitie takéhoto dôkazu vyhodnotil disciplinárny senát v disciplinárnom konaní ako neprípustné, a to s odkazom na tzv. doktrínu plodov z otráveného stromu.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

Generálna prokuratúra začala vnútorné vyšetrovanie žalobcu vo veci samej, ktorý bol v tom čase prokurátorom litovskej prokuratúry, z dôvodu, že existovali odôvodnené podozrenia, že pri vedení prípravného konania nezákonne poskytol informácie týkajúce sa tohto prípravného konania podozrivému a jeho advokátovi.

Vo svojej správe o tomto vyšetrovaní konštatovala, že žalobca vo veci samej sa skutočne dopustil zneužitia právomoci.

Podľa tejto správy bolo toto pochybenie pri výkone funkcie preukázané dôkazmi získanými počas vnútorného vyšetrovania. Konkrétne informácie získané počas operatívno-pátracích činností kriminalistov a údaje získané počas dvoch prípravných konaní potvrdili telefonickú komunikáciu medzi žalobcom v konaní vo veci samej a advokátom podozrivého v prípravnom konaní, ktoré viedol žalobca v konaní vo veci samej a ktoré sa týkalo podozrivého. V správe sa tiež uvádza, že súdnym príkazom bolo povolené odpočúvanie a zaznamenávanie obsahu informácií prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí týkajúcich sa dotknutého advokáta a že iným súdnym príkazom bolo povolené rovnaké opatrenie týkajúce sa žalobcu v konaní vo veci samej.

Na základe tejto správy prijala generálna prokuratúra dve uznesenia, ktorými jednak uložila žalobcovi vo veci samej trest prepustenia zo služobného pomeru a jednak ho zo služobného pomeru prepustila.

Žalobca vo veci samej podal žalobu na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd, Vilnius, Litva), ktorou sa okrem iného domáhal zrušenia týchto dvoch uznesení.

Rozsudkom zo 16. júla 2021 tento súd zamietol žalobu žalobcu vo veci samej najmä z dôvodu, že spravodajské operácie týkajúce sa trestnej činnosti vykonané v prejednávanej veci boli zákonné a že informácie zhromaždené v súlade s ustanoveniami zákona o kriminálnom spravodajstve boli zákonným spôsobom použité na posúdenie existencie zneužitia právomoci, ktorého sa mal dopustiť žalobca vo veci samej.

Žalobca vo veci samej podal odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdil, že prístup spravodajských orgánov k údajom o prenose dát a samotnom obsahu elektronickej komunikácie v rámci spravodajskej operácie týkajúcej sa trestnej činnosti predstavuje tak závažné porušenie základných práv, že vzhľadom na ustanovenia smernice 2002/58 a Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) možno tento prístup poskytnúť len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti. Článok 19 ods. 3 zákona o kriminálnom spravodajstve pritom podľa neho stanovuje, že takéto údaje možno použiť nielen na vyšetrovanie závažných trestných činov, ale aj na vyšetrovanie disciplinárnych priestupkov alebo nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou.

Podľa vnútroštátneho súdu sa otázky položené žalobcom vo veci samej týkajú dvoch skutočností, a to na jednej strane prístupu k údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb na iné účely, než je boj proti závažným trestným činom a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť, a na druhej strane použitia týchto údajov po ich sprístupnení na vyšetrovanie zneužitia právomoci súvisiaceho s korupciou.

Tento súd pripomína, že z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku zo 6. októbra 2020, Privacy International (C‑623/17, EU:C:2020:790, bod 39), na jednej strane vyplýva, že článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s jej článkom 3 sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tejto smernice patrí nielen legislatívne opatrenie, ktoré ukladá poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť uchovávať údaje o prenose dát a polohe, ale aj legislatívne opatrenie, ktoré im ukladá povinnosť poskytnúť príslušným vnútroštátnym orgánom prístup k týmto údajom. Na druhej strane z tejto judikatúry, najmä z rozsudku z 2. marca 2021, Prokuratuur (Podmienky prístupu k údajom týkajúcim sa elektronických komunikácií) (C‑746/18, EU:C:2021:152, body 33 a 35), podľa neho vyplýva, že pokiaľ ide o cieľ predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, v súlade so zásadou proporcionality jedine boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť môžu odôvodniť závažné zásahy do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, ako sú tie, ktoré zahŕňajú uchovávanie údajov o prenose dát a polohe, či už všeobecné a nediferencované, alebo cielené.

Súdny dvor sa však podľa neho ešte nevyjadril k vplyvu neskoršieho použitia predmetných údajov na zásah do základných práv. Za týchto okolností si vnútroštátny súd kladie otázku, či sa aj takéto neskoršie použitie musí považovať za tak závažný zásah do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, že to môže byť odôvodnené jedine bojom proti závažnej trestnej činnosti a predchádzaním vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť, čo by vylučovalo možnosť použiť tieto údaje pri vyšetrovaniach týkajúcich sa nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou.

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 15 ods. 1 smernice [2002/58] v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 [Charty] vykladať v tom zmysle, že zakazuje príslušným orgánom verejnej moci používať údaje uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, z ktorých je možné zistiť informácie o komunikácii uskutočnenej užívateľom prostriedku elektronickej komunikácie, a údaje o jeho osobe, pri vyšetrovaní korupčného správania pri výkone funkcie, bez ohľadu na to, či bol v tejto konkrétnej veci povolený prístup k týmto údajom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť?“

 O prejudiciálnej otázke

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby osobné údaje týkajúce sa elektronických komunikácií, ktoré boli uchovávané v súlade s legislatívnym opatrením prijatým na základe tohto ustanovenia poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a ktoré boli následne na základe uplatnenia toho istého opatrenia poskytnuté príslušným orgánom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, mohli byť použité v rámci vyšetrovania nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou.

Najskôr treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hoci administratívny spis týkajúci sa konania vedúceho k vydaniu príkazov dotknutým vo veci samej, obsahoval aj informácie, ktoré príslušné orgány získali vďaka zachytávaniu a zaznamenávaniu elektronickej komunikácie, ktoré bolo povolené na účely trestného stíhania dvomi súdnymi uzneseniami, stále platí, že vnútroštátny súd sa nepýta na použitie osobných údajov, ktoré boli získané bez zásahu poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ale na neskoršie použitie osobných údajov, ktoré takíto poskytovatelia uchovávali na základe legislatívneho opatrenia členského štátu, ktoré im ukladá takúto povinnosť uchovávania na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58.

V tejto súvislosti z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že údajmi, ktorých sa týka položená otázka, sú údaje uvedené v § 65 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách v spojení s prílohou 1 k tomuto zákonu, ktorý ukladá poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť všeobecne a nediferencovane uchovávať údaje o prenose dát a polohe vzťahujúce sa na takúto komunikáciu, na účely boja proti závažnej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o podmienky, za ktorých možno tieto údaje použiť v správnom konaní týkajúcom sa nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou, treba v prvom rade pripomenúť, že prístup k uvedeným údajom možno poskytnúť na základe opatrenia prijatého v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58 len vtedy, ak títo poskytovatelia uchovávali tie isté údaje v súlade s týmto ustanovením [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, Prokuratuur (Podmienky prístupu k údajom týkajúcim sa elektronických komunikácií), C‑746/18, EU:C:2021:152, bod 29 a citovanú judikatúru]. Neskoršie použitie údajov týkajúcich sa prenosu dát a polohy, ktoré sa vzťahujú na takúto komunikáciu, na účely boja proti závažnej trestnej činnosti je potom možné len pod podmienkou, že na jednej strane uchovávanie týchto údajov poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb bolo v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, a na druhej strane, že aj prístup k uvedeným údajom poskytnutý príslušným orgánom je v súlade s týmto ustanovením.

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty bráni legislatívnym opatreniam, ktoré na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť preventívne stanovujú všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe (rozsudok z 20. septembra 2022, SpaceNet a Telekom Deutschland, C‑793/19 a C‑794/19 , EU:C:2022:702, body 74 a 131, ako aj citovaná judikatúra). Naopak spresnil, že uvedený článok 15 ods. 1 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty nebráni legislatívnym opatreniam, ktoré na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť stanovujú

-            cielené uchovávanie údajov o prenose dát a polohe, ktoré je vymedzené na základe objektívnych a nediskriminačných faktorov, podľa kategórií dotknutých osôb alebo prostredníctvom geografického kritéria, na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné, s možnosťou jeho predĺženia,

-            všeobecné a nediferencované uchovávanie IP adries pridelených zdroju spojenia na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné,

-            všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov týkajúcich sa občianskej totožnosti používateľov elektronických komunikačných prostriedkov a

-            možnosť prikázať prostredníctvom rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré podlieha účinnému súdnemu preskúmaniu, poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, aby urýchlene uchovali na potrebný čas údaje o prenose dát a polohe, ktoré majú k dispozícii,

pokiaľ tieto opatrenia prostredníctvom jasných a presných pravidiel zabezpečujú, že uchovávanie dotknutých údajov podlieha dodržiavaniu príslušných hmotnoprávnych a procesných podmienok a že dotknuté osoby majú účinné záruky proti rizikám zneužitia (rozsudok z 20. septembra 2022, SpaceNet a Telekom Deutschland, C‑793/19 a C‑794/19, EU:C:2022:702, bod 75 a citovaná judikatúra).

Pokiaľ ide o ciele, ktoré môžu odôvodniť to, že orgány verejnej moci použijú údaje uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, na základe opatrenia, ktoré je v súlade s týmito ustanoveniami, treba pripomenúť, že článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 umožňuje členským štátom zaviesť výnimky zo zásady stanovenej v článku 5 ods. 1 tejto smernice, ktorou je povinnosť zabezpečiť dôvernosť osobných údajov, ako aj zo zodpovedajúcich povinností uvedených najmä v článkoch 6 a 9 uvedenej smernice, ak takéto obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti, obrany a verejnej bezpečnosti alebo na zabezpečenie predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov alebo neoprávneného použitia elektronického komunikačného systému. Na tento účel môžu členské štáty okrem iného prijať legislatívne opatrenia, ktoré stanovujú uchovávanie údajov na obmedzené obdobie, ak je to opodstatnené niektorým z týchto dôvodov (rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i. (C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 110).

Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 však nemôže odôvodniť, aby sa výnimka zo zásady, ktorou je povinnosť zabezpečiť dôvernosť elektronických komunikácií a s ňou súvisiacich údajov, a najmä výnimka zo zákazu uchovávať tieto údaje stanovená v článku 5 uvedenej smernice, stala pravidlom, pretože inak by bolo toto posledné uvedené ustanovenie vo veľkej miere zbavené svojho obsahu (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 40).

Pokiaľ ide o ciele, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie práv a povinností stanovených najmä v článkoch 5, 6 a 9 smernice 2002/58, Súdny dvor už rozhodol, že výpočet cieľov uvedených v článku 15 ods. 1 prvej vete tejto smernice je taxatívny, v dôsledku čoho musí legislatívne opatrenie prijaté na základe tohto ustanovenia skutočne a striktne zodpovedať jednému z týchto cieľov (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 41).

Pokiaľ ide o ciele všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť opatrenie prijaté na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v súlade so zásadou proporcionality existuje hierarchia medzi týmito cieľmi v závislosti od ich dôležitosti a že dôležitosť cieľa sledovaného takýmto opatrením musí byť priamo úmerná závažnosti zásahu, ktorý z neho vyplýva (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 56).

V tejto súvislosti dôležitosť cieľa ochrany národnej bezpečnosti v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého ochrana národnej bezpečnosti zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu, presahuje dôležitosť ostatných cieľov uvedených v článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, najmä cieľov boja proti trestnej činnosti vo všeobecnosti, hoci aj závažnej, ako aj ochrany verejnej bezpečnosti. Cieľ ochrany národnej bezpečnosti teda môže, pokiaľ sú splnené ostatné požiadavky stanovené v článku 52 ods. 1 Charty, odôvodniť opatrenia, ktoré zasahujú do základných práv závažnejšie než tie, ktoré by mohli byť odôvodnené týmito ostatnými cieľmi (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 57, ako aj citovaná judikatúra).

Pokiaľ ide o cieľ predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, Súdny dvor uviedol, že v súlade so zásadou proporcionality môže len boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť odôvodniť také závažné zásahy do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, akými sú zásahy, ktoré zahŕňajú uchovávanie údajov o prenose dát a polohe. Preto iba zásahy do uvedených základných práv, ktoré nemajú závažnú povahu, môžu byť odôvodnené cieľom predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 59, ako aj citovaná judikatúra).

Z tejto judikatúry vyplýva, že boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť sú v hierarchii cieľov všeobecného záujmu menej dôležité než ochrana národnej bezpečnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 99), ale ich dôležitosť stále presahuje dôležitosť boja proti trestnej činnosti vo všeobecnosti a predchádzania menej závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť.

V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, ako vyplýva aj z bodu 31 tohto rozsudku, že možnosť členských štátov odôvodniť obmedzenie práv a povinností stanovených najmä v článkoch 5, 6 a 9 smernice 2002/58 treba posudzovať prostredníctvom merania závažnosti zásahu, ktorý spôsobí takéto obmedzenie, a overenia, či je dôležitosť cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením priamoúmerná takejto závažnosti (rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 131).

Okrem toho už Súdny dvor rozhodol, že prístup k údajom o prenose dát a polohe uchovávaným poskytovateľmi na základe opatrenia prijatého podľa článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ktoré sa musí uskutočniť pri úplnom rešpektovaní podmienok vyplývajúcich z judikatúry, ktorou sa vykladala táto smernica, možno v zásade odôvodniť len cieľom všeobecného záujmu, pre ktorý bolo týmto poskytovateľom uložené toto uchovávanie. Inak je to len vtedy, ak dôležitosť cieľa sledovaného sprístupnením presahuje dôležitosť cieľa, ktorý odôvodňuje uchovávanie (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 98, ako aj citovaná judikatúra).

Tieto úvahy sa pritom uplatňujú mutatis mutandis na neskoršie použitie údajov o prenose dát a polohe uchovávaných poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb na základe opatrenia prijatého podľa článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 na účely boja proti závažnej trestnej činnosti. Takéto údaje totiž po tom, ako boli uchovávané a sprístupnené príslušným orgánom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, nemôžu byť poskytnuté iným orgánom a použité na účely dosiahnutia cieľov, ktorými sú tak, ako je to v prejednávanej veci, boj proti zneužitiu právomoci súvisiacemu s korupciou, ktoré sú v hierarchii cieľov všeobecného záujmu menej dôležité, než je boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Povoliť v takejto situácii sprístupnenie uchovávaných údajov by totiž bolo v rozpore s touto hierarchiou cieľov všeobecného záujmu pripomenutou v bodoch 33, 35 až 37 a 40 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 99).

Pokiaľ ide o tvrdenie českej vlády a Írska uvedené v ich písomných pripomienkach, podľa ktorého by disciplinárne konanie týkajúce sa zneužitia právomoci súvisiaceho s korupciou mohlo súvisieť s ochranou verejnej bezpečnosti, stačí uviesť, že vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuviedol vážnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť.

Okrem toho, hoci je pravda, že interné vyšetrovania disciplinárnych previnení alebo zneužitia právomoci súvisiaceho s korupciou môžu zohrávať dôležitú úlohu v boji proti takýmto skutkom, legislatívne opatrenie stanovujúce takéto vyšetrovanie nezodpovedá skutočne a striktne cieľu stíhania a sankcionovania trestných činov, uvedenému v článku 15 ods. 1 prvej vete smernice 2002/58, ktorý sa týka len trestného stíhania.

 

Diskusia