Právne vety:
I. Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. ako aj pri trestnom čine výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zák. je bez významu, či boli spáchané „dobrovoľne“ (t. j. so súhlasom maloletých), nakoľko takéto konanie trestnoprávne postihujú bez ohľadu na mienku maloletého poškodeného. Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., vo svojej základnej skutkovej podstate, neobsahuje znak „násilia“, či „znužitia bezbrannosti“ (najmä týmto sa odlišuje od zločinu sexuálneho násilia) a preto sa ho možno dopustiť aj v prípadoch, ak poškodená maloletá osoba súhlasí s konaním páchateľa, či ho dokonca navádza na takéto konanie. Rovanko, ani pri zločine výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. sa nevyžaduje použitie náslia voči dieťaťu.
II. Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. je objektom ochrana vývoja detí a ich nedotknuteľnosť v sexuálnej sfére. Pri jeho aplikácii je preto bezvýznamné, či osoba mladšia ako 15 rokov súhlasí so sexuálnym konaním páchateľa, nakoľko Trestný zákon týmto ustanovením zakazuje akékoľvek sexuálne styky (či iné obdobné konania) s osobami mladšími ako 15 rokov. Toto ustanovenie poskytuje teda ochranu osobe mladšej ako 15 rokov a to tak pred heterosexuálnymi činmi ako aj pred homosexuálnymi. Miera pohlavnej vyspelosti nie je rozhodujúca. Rovnako je bez významu, z ktorej strany vyšla iniciatíva ku konaniu, kto bol aktívnejší, prípadne či ku skutku došlo na základe citového vzťahu, či na výslovnú žiadosť zneužitej osoby. Ak jednotlivec realizuje svoje sexuálne ativity s osobou mladšou ako 15 rokov, dostáva sa do rozporu s Trestným zákonom.
III. Za formy sexuálneho zneužívania sa považuje akékoľvek neprístojné vystavovanie deťaťa sexuálnemu kontaktu, pričom môže ísť o tzv. kontaktné zneužívanie (sem patrí zneužívanie a to buď aktívnym konaním páchateľa, ktorý vykonáva súlož s dieťaťom, dotýka sa jeho pohlavných orgánov a podobne alebo aktívnym konaním dieťaťa, t. j. dieťa sa dotýka pohlavných orgánov páchateľa a podobne) ako aj o tzv. bezkontaktné zneužívanie (ide o sexuálne aktivity, pri ktorých nedochádza k žiadnemu sexuálnemu kontaktu, napríklad vystavovanie dieťaťa pornografickým záznamom, opakované bezkontaktné útoky exibicionistu a podobne).
IV. Základná skutková podstata trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. je dokonaná okamihom vyhotovenia detského pornografického diela, t. j. okamihom, keď páchateľ zaznamenal spútaných náhých maloletých a ich pohlavné orgány. Skutočnosť, že následne niektoré fotky vymazal, respektíve, že niektoré fotky vymazal okamžite po ich vyhotovení, nemá na posudzovanie tohto trestného činu žiadny vplyv, pretože k vymazaniu došlo až po dokonaní trestného činu.
V. Jednčinný súbeh trestných činov sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. a výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zák. nie je vylúčený, pretože trestný čin sexuálneho zneužívania postihuje obsah konania páchateľa a trestný čin výroby detskej pornografie postihuje zaznamenávanie obsahu konania páchateľa.
Z rozsudku súdu (krátené)
Okresný súd v Pezinku v trestnej veci obžalovaného E. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a prísediacich Rudolfa Ondroviča a Anny Jaslovskej, na hlavnom pojednávaní dňa 04.11.2011 takto jednohlasne
r o z h o d o l:
Obžalovaný:
E. B. -
j e v i n n ý, ž e
1) dňa 08.07.2009, na bližšie nestotožnenom mieste v penzióne, potom, ako bol maloletý poškodený zverený svojimi rodičmi obžalovanému na výlet spojený s brigádnickým rozvážaním tovaru, využil nezrelosť osobnosti maloletého a fotografoval maloletého D. B., nar. ....., pričom ho zaznamenával aj prostredníctvom mobilného telefónu a to nahého, spútaného v oblasti rúk a nôh kovovými putami, koženým remeňom a špagátom, pričom ho zaznamenával aj nahého s prelepenou tvárou v oblasti očí a úst ako aj pri manipulácii maloletého s pohlavným údom, pričom vyhotovil niekoľko detailných fotografických záberov na nahého maloletého a jeho pohlavné orgány,
2) v čase od dňa 12.07.2010 od 17.00 h do 03.00 h dňa 13.07.2010, v extraviláne obce N. D., na poľnej ceste, potom, ako bol maloletý poškodený zverený svojimi rodičmi obžalovanému na brigádnické rozvážanie tovaru, využil nezrelosť osobnosti maloletého a fotografoval maloletého poškodeného N. C., nar. .... a to nahého, spútaného na rukách aj nohách kovovými putami a koženým remeňom, pričom vyhotovil niekoľko detailných záberov spútaného nahého maloletého poškodeného a jeho pohlavného orgánu, pričom poškodenému aj rukou ohmatával a dráždil pohlavný úd, čo viedlo k vzrušeniu maloletého,
3) v čase od 17.45 h dňa 08.07.2010 do 03.00 h dňa 09.07.2010, v extraviláne mesta M., na poľnej ceste nachádzajúcej sa za výjazdom z mesta smerom na obec B., potom, ako bol maloletý poškodený zverený svojimi rodičmi obžalovanému na brigádnické rozvážanie tovaru, využil nezrelosť osobnosti maloletého a fotografoval maloletého poškodeného B. B., nar....., a to nahého, spútaného na rukách aj nohách kovovýmu putami a koženým remeňom, pričom vyhotovil niekoľko detailných záverov spútaného nahého poškodeného a jeho pohlavného orgánu, pričom poškodenému aj rukou ohmatával a dráždil pohlavný úd, čo viedlo k vzrušeniu maloletého,
t e d a
v bode 1
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a taký čin spáchal s využitím neskúsenosti,
- využil dieťa na výrobu detskej pornografie a taký čin spáchal s využitím neskúsenosti,
v bode 2
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a taký čin spáchal s využitím neskúsenosti,
- využil dieťa na výrobu detskej pornografie a taký čin spáchal s využitím neskúsenosti,
v bode 3
- využil dieťa na výrobu detskej pornografie a taký čin spáchal s využitím neskúsenosti,
č í m s p á c h a l
v bode 1
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
v bode 2 a 3
pokračovací zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v bode 2, v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 368 ods.2 Tr. zák., za použitia použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Tr. zák., k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa obž. E. B. ukladá trest prepadnutia veci a to: krátka kovová reťaz, špagát s gumičkou, dlhá kovová reťaz, tenké biele lano, dlhé biele lano, dlhé lano s karabínkami, 2 kusy kožené remene, putá a 2 kusy kľúčov (malé) zn. Security MFH, putá a 2 kusy kľúčov (veľké) zn. Legcuffs a 26 kusov CD.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.
O d ô v o d n e n i e
K výroku o vine a k právnej kvalifikácii (krátené):
Súd v prvom rade konštatuje, že všetky tri skutky, ktoré kládol prokurátor obžalovanému za vinu, vychádzali z toho, že obžalovaný mal voči maloletým poškodeným použiť násilie (ktorým sa v zmysle § 122 ods. 7 Tr. zák. myslí nielen fyzické, či psychické násilie, ale aj uvedenie poškodeného do stavu bezbrannosti ľsťou), t. j. využiť ich omámenie (alkoholom, či neznámou omamnou látkou) a následne mal vyhotovovať fotografie maloletých a to nahých, spútaných, s detailnými fotografiami pohlavných orgánov a v dvoch prípadoch malo prísť aj k ohamtávaniu pohlavných orgánov maloletých.
Prokurátor v skutkových vetách vymedzil násilie tak, že u poškodeného D. B. malo ísť o „omámenie neznámou látkou“, u poškodeného N. C. prokurátor v skutkovej vete obžaloby použil len termín „použil násilie“ a u poškodeného B. B. malo ísť o „podanie alkoholického nápoja zmiešaného s nezistenou omamnou látkou, čím ho uviedol do stavu bezvládnosti“.
Prokurátor žalované skutky právne kvalifikoval (u poškodených B. a C.) ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a u poškodeného B. ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Z použitých právnych kvalifikácií je zrejmé, že prokurátor považoval za základ právnej kvalifikácie vek maloletých poškodených a jednotlivé právne kvalifikácie rozčlenil podľa toho, že v dvoch prípadoch išlo o maloleté osoby, ktoré v čase spáchania skutku nedovŕšili 14 rokov a v jednom prípade išlo už o pätnásťročného maloletého. Len pre úplnosť súd dodáva, že ak by sa v trestnom konaní skutočne preukázalo, že obžalovaný použil násilie voči maloletým (napríklad formou uvedenia do bezvládnosti), tak ako to uvádzal prokurátor v obžalobe, mohlo by ísť len o právnu kvalifikáciu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a to vo všetkých troch prípadoch, pretože násilie je, na rozdiel od zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu, t.j. práve a len zločin sexuálneho násilia postihuje útoky, ktoré iné osoby nútia k orálnemu styku, análnemu styku, či iným sexuálnym praktikám a je bez významu, koľko rokov má poškodená osoba. To, že ide o dieťa (chránenú osobu) je potom dôvodom na použitie aj kvalifikovanej skutkovej podstaty (§ 200 ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Možno preto zhrnúť, že ak by boli skutky preukázané tak, ako boli žalované, nebol by, z hľadiska právnej kvalifikácie, podstatným vek poškodených osôb, ale podstatným by bolo to, či bolo alebo nebolo použité násilie pred samotným fotením maloletých osôb (ak by sa tak stalo mohlo by ísť vo všetkých troch prípadoch, z dôvodu špeciality, len o zločin sexuálneho náslia podľa § 200 Tr. zák. a to aj v jeho kvalifikovanej forme).
Súd sa preto v priebehu dokazovania zameral najmä na to, či skutočne došlo k fotografovaniu maloletých osôb obžalovaným, či mal vedomosť o ich veku a či tomuto fotografovaniu predchádzala nejaká forma náslia.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný vo všetkých troch prípadoch fotografoval poškodených maloletých a to v pozíciách, ktoré sú zaznamenané na CD a DVD nosičoch a z ktorých boli vyhotovené aj fotografie v listinnej podobe (išlo o pozície spútaných nahých maloletých, spútaní boli remenmi, putami, reťazou a podobne). Pokiaľ však ide o prípadné použitie náslia pred samotným fotografovaním, tak to, mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, preukázané nebolo. Súd k týmo záverom viedli nasledovné právne úvahy a argumenty:
- na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný skutočne vyhotovoval fotografické zábery maloletých tak ako je to popísané v skutkových vetách vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný tieto skutočnosti počas celého trestného stíhania priznával, pričom na hlavnom pojednávaní aj vyslovene opoznal fotografie, ktoré boli v spise založené, na ktorých opoznal aj jednotlivých poškodených ako aj to, že ich skutočne vyhotovoval on. Na tom, že ide o fotografie maloletých, ktoré vyhotovil on, zotrval aj potom ako boli fotografie, ako obrazový záznam, premietané na hlavnom pojednávaní. Napokon, nespornosť tohto, že to bol práve obžalovaný, ktorý vyhotovoval fotografie nahých maloletých vyplýva aj z toho, že fotografie sa nachádzali na pamäťovej karte jeho fotoaparátu, ďalej sa nachádzali aj v jeho počítači ako aj v mobilnom telefóne (je bez významu, že niektoré fotografie boli zmazané a boli obnovené až kriminalistickou expertízou) a všetci traja maloletí vypovedali, že v čase fotografovania boli len s obžalovaným (t. j. žiadna iná osoba nebola prítomná a teda nie je možné, že by tieto fotografie mohol vyhotoviť niekto iný). Rovnako bolo nesporné, že pri fotení boli použité rôzne nástroje ako putá, kožené remene, reťaz a podobne, ktoré patrili obžalovanému (boli napokon aj zaistené v jeho motorovom vozidle po zadržaní) a tieto boli používané na spútavanie maloletých (tak ako to vidno na jednotlivých fotografiách), pričom z fotografií je zrejmé aj to, že do viacerých jednotlivých pozícií musel maloletých dávať práve obžalovaný, nakoľko v niektorých prípadoch mali zviazané ruky, nohy a prípadne aj prelepené oči.
- nesporným medzi stranami bolo aj to (to vyplýva nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovedí zákonných zástupcov maloletých), že obžalovaný sa poznal nielen s maloletými poškodenými, ale poznal aj ich rodičov, rodičia mali k obžalovanému dôveru, vedel si získať pozornosť a záujem maloletých poškodených, všetci traja maloletí poškodení chceli ísť dobrovoľne s obžalovaným (v jednom prípade na výlet, vo zvyšných na brigádnické rozvážanie tovaru), boli napokon aj rodičmi pustení a boli tak, na určitý čas, zverení obžalovanému ako dospelej osobe (nepochybne bolo preukázané aj to, že všetci traja maloletí poškodení strávili s obžalovaným aj noc, v jednom prípade išlo o penzión a v dvoch prípadoch o stanovanie). Okolnosti všetkých troch prípadov sú takmer rovnaké, vždy išlo o náhodný prvý kontakt (v jednom prípade na sociálnej sieti Pokec, v dvoch prípadoch v obciach v obchodoch), obžalovaný si následne vždy získal dôveru maloletých aj ich rodičov a vždy maloletých potom „dostal“ z domu na noc a to najmä pod zámienkou brigádnického rozvozu tovaru. Z výpovede obžalovaného, maloletých ale aj ich zákonných zástupcov je pritom evidentné, a ide o ďalšiu okolnosť, ktorá nebola medzi stranami sporná, že obžalovaný poznal vek maloletých poškodených. Obžalovaný vyslovene vypovedal, že vedel, že poškodený C. a B. majú 14 rokov a že poškodený B. mal 15 rokov. V tejto súvislosti vypovedal aj poškodený B., že vek mal uvedený v profile na sociálnej sieti Pokec, na ktorej sa zoznámil s obžalovaným (vtedy mal 14 rokov). Súd preto uzatvára, že obžalovaný mal vedomosť o tom, koľko rokov majú poškodené osoby v čase, keď sa s nimi záznamil a keď mu boli zverené rodičmi na výlet, či brigádnický výkon prác.
- nesporným medzi stranami bolo aj to, že obžalovaný mal (vo všetkých troch prípadoch) so sebou vždy aj pomôcky, ktoré následne používal pri fotení (putá, kožené remene a podobne), vždy mal aj fotoaparát (prípadne fotil mobilom). Tieto skutočnosti vyplývajú aj z jednotlivých fotografií, na ktorých je evidentné, že poškodení sú spútaní, t. j. pomôcky na spútanie musel mať obžalovaný so sebou už v čase, keď vyzdvihol maloletých poškodených a musel byť pripravený na to, že maloletých poškodených bude chcieť spútavať a fotograficky zaznamenávať. Tieto pomôcky boli napokon u obžalovaného aj zaistené a to bezprostredne potom ako polícia našla miesto na ktorom stanoval obžalovaný s poškodeným C. Spoločné majú všetky tri prípady aj to, že ide o podobné fotografie, maloletí sú fotení v podobných pozíciách, najskôr z časti alebo úplne oblečení, potom nahí, spútaní (na rukách aj na nohách), nasledujú fotografie detailné a to zväčša spútaných častí tela, pohlavných orgánov, konečníka a podobne. Na fotografiách je teda vidieť jednotný „rukopis“ jedného človeka, ktorý vyhotovuje podobné fotografie rovnako starých chlapcov a to za použitia rovnakých pomôcok.
- určité pochybnosti boli ohľadne skutku uvedeného v bode 1 rozsudku, pri ktorom obžaloba uviedla, že sa mal stať v Ž. nezistený deň, pričom obžalovaný poprel, že by fotenie prebiehalo v Ž., tvrdil, že to bolo na inom mieste, ktoré bližšie nekonkretizoval s tým, že poškodený B. sa k tejto otázke vyjadriť nevedel. Vzhľadom k tomu, že nebol produkovaný dôkaz, ktorý by skutočne potvrdzoval, že fotografie poškodeného B. vyhotovil obžalovaný v Ž., súd toto miesto vypustil zo skutkovej vety (nahradil ho „bližšie nestotožneným miestom“) a čas spáchania skutku stanovil podľa vyhotovených fotografií (umiestnených na CD a DVD nosičoch), ktoré obsahujú aj čas ich vyhotovenia, v tomto prípade deň 08.07.2009.
Zo všetkých vyššie uvedených, medzi stranami nesporných, skutočností vyplýva, že skutky uvedené v obžalobe sa stali, t. j. nepochybne sa stali v tom smere, že obžalovaný vyhotovoval fotografie všetkých troch maloletých, pričom išlo o fotografie nahých maloletých, ktorí boli spútaní a obžalovaný pritom vedel nielen to, že ide o maloleté osoby, ale aj to, aký konkrétny vek jednotliví maloletí majú. Všetky tieto skutkové okolnosti boli teda nielen nesporné medzi stranami, ale aj na hlavnom pojednávaní dokazovaním preukázané.
Súd pripomína, že už tieto, nepochybne preukázané okolnosti, napĺňajú, samé o sebe, znaky konkrétnych trestných činov (o to trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným), pri ktorých je bez významu, či boli spáchané „dobrovoľne“ (t. j. so súhlasom maloletých), nakoľko takéto konanie trestnoprávne postihujú bez ohľadu na mienku maloletého poškodeného. Ak teda obhajoba žiadala v záverečnej reči oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané násilie, nie je možné sa s týmto právnym názorom stotožniť, pretože zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., vo svojej základnej skutkovej podstate, neobsahuje znak „násilia“, či „znužitia bezbrannosti“ (ako už bolo uvedené vyššie, najmä týmto sa odlišuje od zločinu sexuálneho násilia) a preto sa ho možno dopustiť aj v prípadoch, ak poškodená maloletá osoba súhlasí s konaním páchateľa, či ho dokonca navádza na takéto konanie. Rovanko, ani pri zločine výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. sa nevyžaduje použitie náslia voči dieťaťu.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že medzi stranami bolo vyslovene sporné, či pred samotným fotografovaním, došlo zo strany obžalovaného k násiliu voči poškodeným maloletým osobám. Prokuratúra tu vychádzala z toho, že poškodení mali byť omámení nezistenou látkou, ktorú im mal obžalovaný podať s alkoholickým nápojom (zo strany obžalovaného teda nemalo ísť o „klasické“ fyzické násilie voči maloletým, či nejaké hrozby násilím). Záver prokuratúry tu zrejme vychádzal z toho, že pri domovej prehliadke u obžalovaného sa našli viaceré liečivá (Retard, Migamma N a podobne) a liek Hypnogen mal obžalovaný zo sebou aj v čase zadržania po skutku, ktorý sa týkal poškodeného C.
Obžalovaný počas celého trestného stíhania odmietal, že by poškodeným podal akúkoľvek omamnú látku, respektíve, že by ich omámil samotným alkoholickým nápojom. Súd sa stotožňuje s obhajobou v tom, že skutočne, počas celého trestného stíhania, nebol produkovaný žiadny relevantný a nepochybný dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že obžalovaný omámil poškodených omamnou látkou, aby ich následne mohol fotografovať. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na to, že u poškodeného C. bolo, bezprostredne po spáchaní skutku vykonané toxikologické vyšetrenie zamerané práve na prítomnosť omamnej látky v jeho tele, pričom bol negatívny nielen drogový skríning ale aj toxikológia na Hypnogen (zoldipen, ktorý mal zo sebou obžalovaný). Rovanko negatívna bola aj toxikológia predmetov, t. j. skúmaných plastových pohárov, krabíc od džúsu, ktoré boli nájdené na mieste spáchania skutku. U poškodených B. a B. nemohlo byť vykonané toxikologické vyšetrenie ich osôb (vzhľadom na pomerne dlhý odstup času od spáchania skutkov) s tým, že u poškodeného B. bola vykonaná toxikológia predmetov nájdených na mieste činu (plastová flaša a plechovka), avšak s negatívnym výsledkom. Ak teda všetky tri poškodené maloleté osoby vypovedali, že boli omámené (v podstate vypovedali, že si nepamätajú, že to bolo ako vo sne, prípadne si pamätajú len určité záblesky), tak ich výpovede, v tomto smere, vzbudzujú relevantné pochybnosti. Ich výpovede ohľadne prípadného omámenia sú pochybné a to nielen preto, že toxikologické skúmania (ako objektívne dôkazy) boli negatívne, ale aj preto, že si ich výpovede protirečili. Napríklad poškodený C. vypovedal v prípravnom konaní, že to (fotenie) bolo „z prvu po vzájomnej dohode“, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel spať a keď sa prebudil bol nahý a spútaný. Tieto rozpory presvedčivo nevysvetlil. Pokiaľ ide o poškodeného B., tak jeho výpoveď vyznieva, zo všetkých troch maloletých, najmenej presvedčivo. Poškodený B. si niektoré fotky pamätal, iné zase vôbec nie, pričom, podľa jeho výpovede, mu vyšetrovatelia mali hovoriť, že na nich vyzerá akoby nebol pri zmysloch. Nepamätá si iné fotenia s obžalovaným. K uvedenému je nutné dodať, že po prehratí obrazových záznamov (fotografií) priamo v pojednávacej miestnosti, bolo nepochybne preukázané (to vyplýva z dátumov ktoré boli uvedené pri jednotlivých fotografiách), že poškodený B. sa s obžalovaným fotografoval nielen dňa 08.07.2009 (skutok v bode 1), ale aj niekoľko krát predtým. Z dátumov uvedených pri fotografiách je zrejmé, že poškodený B. vyhotovoval obdobné fotografie aj v mesiacoch apríl, máj roku 2009, teda s obžalovaným sa fotil už niekoľkokrát predtým a na rôznych miestach. Z uvedeného vyplýva, že poškodený B. zamlčal niektoré podstatné skutkočnosti vo svojich výpovediach, pričom je absurdným, aby si nepamätal viaceré fotenia, ktoré v rôznych mesiacoch a na rôznych miestach realizoval s obžalovaným. Napokon, z fotografií všetkých troch poškodených vyplýva, že boli pri vedomí (mali otvorené oči, na niektorých fotografiách dokonca ukazujú rôzne gestá na obžalovaného, na niektorých stoja a podobne). Uvedené nesvedčí o tom, že boli omámení, či v takom stave, že by nevedeli vyjadriť svoj prípadný výslovný nesúhlas s fotením (respektíve v stave, ktorý by znemožňoval, aby si pamätali podrobnosti z fotografovania a spútavania).
Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by obžalovaný použil voči maloletým poškodeným, pred samotným fotografovaním, násilie a to v akejkoľvek jeho forme (t. j. fyzické, psychické, stav bezbrannosti). Súd preto upravil skutkové vety obžalôb tak, že vypustil údaje, ktoré sa týkali či už použitia násilia, prípadne stavu bezbrannosti vyvolaného použitím omamných látok podaných spoločne s alkoholom. Pokiaľ ide o otázku, či obžalovaný vystupoval voči maloletým aktívne v tom smere, že im mal dráždiť pohlavné orgány (táto skutková časť sa týka poškodených C. a B.) tak súd konštatuje, že ide o otázku, ktorá nie je významná z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému, respektíve z hľadiska právnej kvalifikácie. Súd tu vychádza z toho, že formou sexuálneho znužívania je už samotné fotenie nahých spútaných maloletých v rôznych pozíciách a fotografovanie ich pohlavných orgánov, pričom sa nevyžaduje, aby sa obžalovaný poškodených aj akýmkoľvek spôsobom dotýkal. Napriek uvedenému súd konštatuje, že považoval za preukázanú tú skutočnosť, že obžalovaný dráždil poškodeného C. v oblasti pohlavného údu s tým, že došlo k ejakulácii poškodeného. Obžalovaný túto skutočnosť poprel, avšak poškodený C. vypovedal, že ho obžalovaný obchytkával a potom mal (poškodený) výron semena. Túto skutočnosť navyše potvrdzuje znalecké dokazovanie (biológia), keď na uteráku, ktorý bol zaistený vo vozidle obžalovaného bolo zistené sperma a analýzou DNA bolo zistené, že pôvodcom je poškodený C.
Súd sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného, ktorý vypovedal, že fotil osoby mladšie ako 18 rokov, pretože pracoval na prieskume o pohlavnej vyzretosti, je bisexuál, tak preto sa zameriaval len na chlapcov. Všetky fotky robil tak, aby sa nikoho nemusel dotknúť. Tú pracu robil preto, aby mohol prípadne v parlamente iniciovať zníženie vekovej hranice pri sexuálnom styku na 14 rokov. Súd konštatuje, že obžalovaným uvádzaný motív fotenia je absolútne neprijateľný a nelogický, nakoľko obžalovaný vyhotovoval len fotografie, nemal žiadnu textovú časť projektu o sexuálnej vyspelosti chlapcov, teda nie je vôbec jasné ako chcel apelovať na parlament, ak neponúkal a ani nepripravoval žiadne textové vyhodnotenie nazhromaždených fotiek. Navyše, je absurdným, aby sa pohlavná vyspelosť pubertálnych chlapcov dokazovala fotografiami na ktorých sú chlapci spútaní koženým remeňom, putami, majú prelepené oči, je odfotený ich análny otvor a podobne. Spútavanie nemá nič s pohlavnou vyspelosťou chlapcov, ale súvisí so sexuálnou deviáciou, ktorá bola diagnostikovaná obžalovanému.
Podľa názoru súdu je potrebné hľadať motív konania obžalovaného práve v jeho osobnosti. Znalci psychiatri zistili u obžalovaného deviantné sexuálne zameranie a to jednak v objekte (v zmysle pedofílie, efebofílie, t. j. zameranie na objekty, ktoré sú v puberte s homosexuálnym zameraním) a jednak v spôsobe vybíjania pohlavného pudu (používanie spútavania). Práve diagnostikovaná sexuálna deviácia u obžalovaného jednoznačne odôvodňuje jeho konanie, t. j. zameranie sa na chlapcov v pubertálnom veku a ich následné spútavanie a fotografovanie. Cieľ obžalovaného bol teda sexuálny, alebo povedané inak, motívom konania obžalovaného bolo vyvolanie sexuálneho vzrušenia, ktoré súvisí s jeho sexuálnou deviáciou, ktorou trpí. Ak by to tak nebolo, bolo by nevysvetliteľné, prečo obžalovaný nosil so sebou pomôcky na fotenie (remene, putá, reťaz a podobne) a prečo by chcel a fotil maloletých spútaných. Súd sa preto plne stotožňuje s výpoveďou znalca psychiatra MUDr. M. H., ktorý vypovedal, že, podľa jeho názoru, „motívom konania obžalovaného bolo vybitie sexuálneho pudu, išlo o cieľavedomé, vysoko sofistikované konanie, zanipuloval okolie a vytvoril si podmienky“. Ako už bolo uvedené vyššie, tento záver vyplýva celkom jednoznačne aj z vykonaného dokazovania (t. j. sexuálna deviácia obžalovaného zameraná na spútavanie pubertálnych chlapcov, vo všetkých prípadoch nadväzovanie známosti s chlapcami v pubertálnom veku, získanie si ich dôvery, dôvery ich rodičov, zámienka brigády, nosenie pút, remeňov v aute a podobne). Deviantnú sexualitu skonštatoval u obžalovaného aj znalec psychológ (PhDr. A. H.), ktorý zhodnotil postoj obžalovaného k trestnej veci (v smere, že obžalovaný mal pripravovať projekt ohľadne znižovania vekovej hranice pre legálny sexuálny styk) ako „súčasť racionalizácie jeho sexuálneho deviantného správania“.
Súd uzatvára, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané (a to nepopieral ani obžalovaný), že obžalovaný vyhotovoval fotografie všetkých troch maloletých poškodených, pričom išlo o fotografie nahých maloletých, ktorí boli spútaní (koženým remeňom, putami, reťazou) a obžalovaný pritom vedel nielen to, že ide o maloleté osoby (t. j. osoby, ktoré nemajú 18 rokov), ale vedel aj to, aký je konkrétny vek jednotlivých maloletých (t. j., že B a C majú 14 rokov a B 15 rokov). Rovnako bolo nepochybne preukázané, že motívom konania obžalovaného bola jeho sexuálna deviácia, ktorá bola nepochybne preukázaná znaleckým dokazovaním.
Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané použitie násilia obžalovaným voči maloletým a to ani vo forme uvedenia do stavu bezbrannosti a v bode 1 bol zistený presný dátum, kedy k vyhotoveniu fotiek došlo, súd upravil skutkové vety vo všetkých troch bodoch, v bode 1 konkretizoval skutok uvedením dňa, kedy sa mal stať (zároveň bolo zo skutku vypustené, že k jeho spáchaniu malo prísť v Ž, kedže miesto spácania skutku sa nepodarilo hodnoverne zistiť), vo všetkých troch bodoch súd vypustil skutkové okolnosti, ktoré sa týkali omámenia nezistenou látkou, či použitia násilia a doplnil okolnosti, ktoré sa týkali faktického zverenia poškodených maloletých rodičmi obžalovanému ako aj to, že obžalovaný maloletých poškodených zmanipuloval, t. j. využil ich osobnostnú nezreleosť (neskúsenosť).
Pokiaľ ide o právne kvalifikovanie skutkov uvedených vo výrokovej časti rozsudku, tak z vypustenia násilia je zrejmé, že skutky už nemôžu byť právne kvalifikované ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pretože násilie je znakom základnej skutkovej podstaty tohoto trestného činu.
Súd konanie obžalovaného v bodoch 1 a 2 rozsudku (poškodení B a C) právne kvalifikoval ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák., nakoľko obžalovaný vedel, že v čase vyhotovovania fotografií ide o osoby mladšie ako 15 rokov, pričom súd konanie obžalovaného posúdil ako „iný spôsob sexuálneho zneužitia“ v zmysle § 201 ods. 1 Tr. zák.
K uvedenému trestnému činu súd udáva, že jeho objektom je ochrana vývoja detí a ich nedotknuteľnosť v sexuálnej sfére. Pri jeho aplikácii je bezvýznamné, či osoba mladšia ako 15 rokov súhlasí so sexuálnym konaním páchateľa, nakoľko Trestný zákon týmto ustanovením zakazuje akékoľvek sexuálne styky (či iné obdobné konania) s osobami mladšími ako 15 rokov. Toto ustanovenie poskytuje teda ochranu osobe mladšej ako 15 rokov a to tak pred heterosexuálnymi činmi ako aj pred homosexuálnymi. Miera pohlavnej vyspelosti nie je rozhodujúca. Rovnako je bez významu, z ktorej strany vyšla iniciatíva ku konaniu, kto bol aktívnejší, prípadne či ku skutku došlo na základe citového vzťahu, či na výslovnú žiadosť zneužitej osoby. Ak jednotlivec realizuje svoje sexuálne ativity s osobou mladšou ako 15 rokov, dostáva sa do rozporu s Trestným zákonom.
K formám sexuálneho zneužívania možno spomenúť definíciu zdravotnej komisie Rady Európy z roku 1992, ktorá za sexuálne zneužívanie považuje (v zhode aj s odbornou literatúrou, napríklad Dunovský a kol. Problematika detských práv a komerčného sexuálneho zneužívania detí u nás a vo svete, Praha: Grada 2005, prípade článok Mitlohner, M: Sexualita v zákone č. 40/2009 Sb, trestním zákoníku) akékoľvek neprístojné vystavovanie deťaťa sexuálnemu kontaktu, pričom môže ísť o tzv. kontaktné zneužívanie (sem patrí zneužívanie a to buď aktívnym konaním páchateľa, ktorý vykonáva súlož s dieťaťom, dotýka sa jeho pohlavných orgánov a podobne alebo aktívnym konaním dieťaťa, t. j. dieťa sa dotýka pohlavných orgánov páchateľa a podobne) ako aj o tzv. bezkontaktné zneužívanie (ide o sexuálne aktivity, pri ktorých nedochádza k žiadnemu sexuálnemu kontaktu, napríklad vystavovanie dieťaťa pornografickým záznamom, opakované bezkontaktné útoky exibicionistu a podobne).
Konanie obžalovaného v bodoch 1 a 2 rozsudku považuje súd za tzv. bezkontaktné sexuálne zneužívanie osôb mladších ako 15 rokov, ktoré boli vystavované spútavaniu (spútavanie rúk, nôh, prelepovanie očí) a foteniu (nahé fotky maloletých ako aj vyhotovovanie detailných fotiek pohlavných orgánov maloletých, análnych otvorov, manipulácie s pohlavným údom – poškodený B a podobne). Takéto konanie celkom zjavne napĺňa znak skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. vo forme „iného spôsobu sexuálneho zneužitia“. Tento pojem totiž zahŕňa celú škálu rôznych sexuálnych aktivít páchateľa a to aj tzv. bezkontaktné zneužívanie.
Obžalovaný pritom celkom zajvne konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák. nakoľko vedel aký je vek maloletých, mal pripravené putá na ich spútavanie, ktoré aj použil, teda celkom určite, pri spútavaní nahých maloletých poškodených a ich následnom fotografovaní, chcel porušiť záujem chraný Trestný zákonom. Cieľom konania obžalovaného bolo, tak ako je to uvedené vyššie, dosiahnutie jeho sexuálneho vzrušenia, pretože trpí sexuálnou deviáciou, ktorá sa vyznačuje aj deviantným spôsobom vybíjania sexuálneho pudu, t. j. spútavaním. Súd opakuje, že ak by to tak nebolo, bolo by nevysvetliteľným, prečo by chcel obžalovaný fotografovať poškodených spútaných a prečo by im fotografoval aj detaily pohlavných orgánov. Uvedený motív (či sexuálny úmysel obžalovaného) možno preto vyvodiť už zo samotnej povahy skutkov. K uvedenému súd dodáva, že pri naplnení predmetnej skutkovej podstaty je bez významu, či išlo o dlhodobé konania páchateľa, respektíve, či išlo o jednorazovú akciu, ktorá trvala len niekoľko minút. Taktiež sa nevyžaduje, aby u páchateľa aj došlo k sexuálnemu vzrušeniu (napríklad k erekcii, či ejakulácii), postačí, ak k tomu smeruje páchateľov úmysel. Ak teda obžalovaný vyhotovil určité fotografie maloletých poškodených a tie následne vymazal, neznamená to, že nemohlo prísť k naplneniu znakov skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania, respektíve, že ich vyhotovenie nebolo vedené úmyslom vyvolať vzrušenie.
Súd preto uzatvára, že obžalovaný konaním uvedeným v bodoch 1 a 2 rozsudku naplnil znaky základnej skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a to najmä tzv. bezkontaktným spôsobom. Skutok (uvedený v bode 3) týkajúci sa poškodeného B nenaplnil znaky predmetnej skutkovej podstaty, pretože tento poškodený mal v čase spáchania skutku už 15 rokov, t. j. nebol osobou mladšou ako 15 rokov.
Zároveň súd konštatuje, že vo všetkých troch bodoch rozsudku, naplnil obžalovaný aj znaky základnej skutkovej podstaty zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák.
Súd vychádzal z ustanovenia § 132 ods. 3 Tr. zák., ktoré detskú pornografiu definuje ako zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
Predmetná definícia nadväzuje aj na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa týkajúceho sa predaja detí, detskej prostitúcie a detskej pornografie, podľa ktorého sa detskou pornografiou rozumie akékoľvek zobrazovanie dieťaťa ľubovoľnými prostriedkami pri skutočných alebo predstieraných sexuálnych aktivitách, či akékoľvek zobrazovanie pohlavných orgánov dieťaťa k sexuálnm účelom.
Výrobou detskej pornografie sa pritom rozumie, detské pornografické dielo a to literárne, fotografické, filmové, počítačové, elektronické alebo iné (napríklad zvukový záznam).
Súd pripomína, že obžalovaný, vo všetkých troch prípadoch, vyhotovoval fotografie obnažených častí detského tela (konkrétne fotografoval spútané celé nahé telá poškodených ako aj detaily pohlavných orgánov, análneho otvoru, manipuláciu poškodeného B s pohlavným údom a podobne), teda išlo o také zábery, z ktorých je zrejmé, že môžu a majú slúžiť len na vyvolanie sexuálneho uspokojenia u osôb, ktorých vzrušuje pohľad na spútané detské telá chlapcov (už bolo niekoľkokrát súdom opakované, že práve takou sexuálnou deviáciou trpí obžalovaný a iný význam vyhotovenia fotografií, než sexuálny, nemá žiadnu logiku). Napokon, obžalovaný vždy vyhotovoval rovnaké fotografie s rovnakými pomôckami, jediné čo sa menilo boli poškodené osoby (nešlo teda len o akési jednorazové vyskúšanie vyhotovenia určitých fotografických záberov, ale o dlhodobé vykonávanie rovnakej fotografickej činnosti). Fotografie, ktoré obžalovaný vyhotovil, tak spĺňajú definíciu detskej pornografie uvedenej v § 132 ods. 3 Tr. zák. s tým, že dieťaťom sa pri tomto trestnom čine rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak nedosiahla plnoletosť skôr (§ 127 ods. 1 Tr. zák.).
Vzhľadom k uvedenému súd uzatvára, že obžalovaný, v bodoch 1 až 3, naplnil znaky základnej skutkovej podstaty zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák., pretože využil (zneužil) dôveru, ktorú mali poškodené osoby k jeho osobe a využil aj to, že poškodení maloletí boli rodičmi zverení práve obžalovanému. Všetky tieto okolnosti (nadväzovanie kontaktov s maloletými, získavanie si ich dôvery, dôvery ich rodičov a podobne) vyvolal obžalovaný svojim konaním a smerovali len k tomu, aby si mohol vyhotoviť fotografické zábery nahých spútaných maloletých osôb, prípadne aj ich pohlavných orgánov a poškodených pri manipulácii s pohlavnými orgánmi. Tieto skutkové okolnosti možno podradiť pod pojem „využije“ uvedený v skutkovej podstate zločinu výroby detskej pornografie.
K základnej skutkovej podstate výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. je nevyhnutné dodať, že tento trestný čin je dokonaný okamihom vyhotovenia detského pornografického diela, t. j. okamihom, keď obžalovaný zaznamenal spútaných náhých maloletých a ich pohlavné orgány. Skutočnosť, že následne niektoré fotky vymazal, respektíve, že niektoré fotky vymazal okamžite po ich vyhotovení, nemá na posudzovanie tohto trestného činu žiadny vplyv, pretože k vymazaniu došlo až po dokonaní trestného činu.
Súd konanie obžalovaného, tak pri zločine sexuálneho zneužívania ako aj pri zločine výroby detskej pornografie, právne kvalifikoval aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty a to podľa § 201 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a podľa § 368 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko, podľa názoru súdu, boli obidva uvedené zločiny spáchané závažnejším spôsobom konania a to s využitím neskúsenosti podľa § 138 písm. g) Tr. zák..
K uvedenému je potrebné dodať, že už skutočnosť, že poškodenými osobami boli osoby 14 a 15 ročné, znamená, že išlo o osoby ešte vo vývoji a to tak fyzickom ako aj psychickom, pri ktorých nemožno očakávať bohaté životné skúsenosti, pričom súd vychádzal z psychologického znaleckého dokazovania poškodených, z ktorého vyplynulo, že všetky tri poškodené maloleté osoby boli nezrelé osoby a to aj na svoj vek (14 a 15 rokov), išlo teda o osoby, ktoré vývojovo (osobnostne) neboli ani na úrovni svojho biologického veku, išlo o osoby dôverčivé a ľahko ovplyvniteľné. Práve tieto skutočnosti využil obžalovaný, ktorý predstieraným záujmom o maloletých a ich záujmy, získal dôveru a uznanie maloletých a tým aj možnosť zneužiť ju na vyhotovovanie fotografií s obsahom popísaným vo výrkovej časti rozsudku. Obžalovaný teda kontaktoval osobnostne rovnaké maloleté osoby, ktoré psychicky „nedorástli“ svojmu veku a tomu, aby dokázali vzdorovať obžalovanému v jeho konaní alebo pochopiť jeho konanie. Práve preto súd konštatuje, že k spáchaniu uvedených trestných činov došlo v príčinnej súvislosti s využitím neskúsenosti poškodených maloletých, ktorí prehnane dôverovali obžalovanému, čo obžalovaný aj náležite využil.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd uznal obžalovaného vinným v bode 1 zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a v bodoch 2 a 3 z pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v bode 2, v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. V bodoch 2 a 3 išlo o pokračovací zločin výroby detskej pornografie, pretože obžalovaný páchal ten istý trestný čin, páchal ho v blízkom časovom slede (v priebehu piatich dní), rovnakým spôsobom (vyhotovovanie fotografií detským nahých spútaných tiel) a to so sexuálnym motívom. Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1, tak ten bol posúdený ako samostatný skutok, nakoľko medzi ním a skutkami uvedenými v bodoch 2 a 3 uplynula doba jedného roku, teda nie je medzi nimi blízka súvislosť v čase. Právne teda obžalovaný spáchal dva samostatné skutky (jeden uvedený v bode 1 a druhý pokračovací uvedený v bodoch 2 a 3).
Len pre úplnosť súd dodáva, že jednčinný súbeh zločinov sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. a výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zák. nie je vylúčený, pretože zločin sexuálneho zneužívania postihuje to, že obžalovaný spútaval nahých maloletých, že ich dával holých a spútaných do rôznych pozícií a zločin výroby detskej pornografie postihuje to, že to aj obrazovo zaznamenával. Alebo povedané inak, jeden trestný čin postihuje obsah konania obžalovaného a druhý trestný čin postihuje zaznamenávanie obsahu konania obžalovaného.
JUDr. Peter Šamko
predseda senátu výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.