Právo neobviňovať sám seba a právo na obhajobu

 

Pred­kla­da­né roz­hod­nu­tie sa za­obe­rá otáz­kou mož­nos­ti vy­vo­de­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti oso­be, kto­rá svo­jou kri­vou sve­dec­kou vý­po­ve­ďou za­krý­va vlas­tnú tres­tnú čin­nosť v inej tres­tnej ve­ci, kto­rá na­priek us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­re vy­vo­lá­va v slo­ven­skej práv­nej praxi stá­le množ­stvo po­le­mík, o čom sved­čí aj člá­nok JUDr. Ma­tú­ša Har­ka­bu­sa (Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR) s náz­vom "Lik­vi­dá­cia dô­ka­zov zo stra­ny pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti a prin­cíp ne­mo te­ne­tur se ip­sum ac­cu­sa­re", kto­rý bol uve­rej­ne­ný v ča­so­pi­se Ma­gis­ter Of­fi­cio­rum - ap­ríl 2012 (dos­tup­ný aj na www.ucps.sk) s kto­ré­ho práv­ny­mi úva­ha­mi sa autor toh­to roz­hod­nu­tia zá­sad­ne nes­to­tož­ňu­je

 

Práv­ne ve­ty:

I.             oso­ba, kto­rá spá­cha­la trest­ný čin v inej ve­ci, sa nep­rav­di­vou sve­dec­kou vý­po­ve­ďou oh­ľad­ne toh­to svoj­ho tres­tné­ho či­nu v sna­he za­ta­jiť vlas­tnú tres­tnú čin­nosť ne­do­púš­ťa tres­tné­ho či­nu kri­vej sve­dec­kej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy a to ani vte­dy, ak bo­la riad­ne pou­če­ná v zmys­le prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 2 Tr. por.,

II.           prá­vo neob­vi­ňo­vať sám se­ba pred­sta­vu­je všeo­bec­ne uz­ná­va­ný me­dzi­ná­rod­ný štan­dard, kto­rý je ako sú­časť prá­va na spra­vod­li­vý súd­ny pro­ces v sú­la­de s ús­tav­ným prin­cí­pom prá­va na ob­ha­jo­bu, pre­to­že nep­rav­di­vá vý­po­veď sle­du­jú­ca cieľ, aby oso­ba, kto­rá vy­po­ve­dá, nep­rez­ra­di­la svo­ju inú tres­tnú čin­nosť, je v sku­toč­nos­ti sú­čas­ťou ob­ha­jo­by.

III.         tres­tné stí­ha­nie ta­kej­to oso­by, aj keď eš­te ne­bo­la vo ve­ci, kto­rej sa jej vý­po­veď tý­ka ob­vi­ne­ným, prí­pad­ne eš­te ani ne­vy­šiel naj­avo jej sku­tok, vo vzťa­hu ku kto­ré­mu kri­vo vy­po­ve­da­la, by bo­lo v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 121 ods. 1 Tr. por. a li­nea dru­há, v zmys­le kto­ré­ho k vý­po­ve­di ani k priz­na­niu nes­mie byť ob­vi­ne­ný ni­ja­kým ne­zá­kon­ným spô­so­bom do­nu­co­va­ný, pre­to­že san­kcia sta­no­ve­ná na trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 Tr. zák. by pred­sta­vo­va­la nep­rí­pus­tné do­nú­te­nie k prav­di­vej vý­po­ve­di /pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie NS ČR 5 Tz 71/1968 a roz­hod­nu­tie NS ČR IV 291/35/.

IV.         uve­de­né je vy­jad­re­ním ús­tav­ne chrá­ne­né­ho /us­ta­no­ve­nie § 37 ods. 1 zá­ko­na č.  23/1991 Zb., kto­rým sa uvá­dza Lis­ti­na zá­klad­ných práv a slo­bôd ako ús­tav­ný zá­kon/ zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia, kto­ré­mu je v prí­pa­de je­ho ko­lí­zie s iným zá­uj­mom (v tom­to prí­pa­de zá­uj­mom spo­loč­nos­ti na správ­nom zis­te­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ako zá­kla­du zá­kon­né­ho roz­hod­nu­tia) pot­reb­né dať pred­nosť (pri­me­ra­ne ná­lez Ústav­né­ho sú­du ČR, III ÚS 149/97).

V.           sku­toč­nosť, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu, vy­po­čú­va­ný ako sve­dok a vy­po­ve­da­jú­ci nep­rav­du oh­ľad­ne svoj­ho tres­tné­ho či­nu, bol riad­ne pou­če­ný o prá­ve od­oprieť vý­po­veď, má len pro­ces­ný vý­znam v tom sme­re, že ta­kú­to vý­po­veď tre­ba po­va­žo­vať za dô­kaz vý­po­ve­ďou sved­ka v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, ne­má však hmot­nop­ráv­ny vý­znam v tom sme­re, že sa ta­ký­to pá­cha­teľ do­púš­ťa tres­tné­ho či­nu kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 Tr. zák. /pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie NS ČR 8 Tz 31/1969/.

 

 

 

Z roz­hod­nu­tia:

 

Ok­res­ný súd Pe­zi­nok v Pe­zin­ku, pred sa­mo­sud­com JUDr. Da­vi­dom Lin­dtne­rom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 01.07.2010 tak­to

 

r o z h o d o l :

 

Pod­ľa § 285 písm. b) Tr. por.

 

sa ob­ža­lo­va­ný L.T., nar., tr­va­le by­tom,

 

os­lo­bo­dzu­je

 

spod ob­ža­lo­by Vo­jen­skej ob­vod­nej pro­ku­ra­tú­ry, sp. zn. 0Pv 199/2008 zo dňa 07.07.2009 pre pok­ra­čo­va­cí zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., kto­rá mu klád­la za vi­nu, že

 

1) v ča­se od 23.35 hod. do 23.55 hod. dňa 15.05.2008 na od­de­le­ní skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia Se­nec po pred­chá­dza­jú­com riad­nom pou­če­ní pod­ľa § 131 ods. 1 Tr. por. o po­vin­nos­ti vy­po­ve­dať prav­du a o nás­led­koch kri­vej vý­po­ve­de v zmys­le § 346 Tr. zák. ako sve­dok poš­ko­de­ný v tres­tnej ve­ci ČVS: ORP-1544/3-OSV-BH-2008 nep­rav­di­vo vy­po­ve­dal o krá­de­ži mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Volkswagen Pas­sat EČV:X, ku kto­rej pod­ľa je­ho vý­po­ve­de ma­lo prísť od 15.00 hod. dňa 14.05.2008 do 23.00 hod. dňa 15.05.2008 v Sen­ci na Mur­ga­šo­vej uli­ci 11, pri­čom tak ko­nal v úmys­le za­kryť svo­ju účasť na tres­tnom či­ne spá­cha­nom za pou­ži­tie vy­ššie uve­de­né­ho vo­zid­la dňa 15.05.2008 na úze­mí ok­re­su Vse­tín v Čes­kej re­pub­li­ke,

 

2) v ča­se od 14.00 hod. do 14.30 hod. dňa 21.05.2008 na od­de­le­ní skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia Se­nec po pred­chá­dza­jú­com riad­nom pou­če­ní pod­ľa § 131 ods. 1 Tr. por. o po­vin­nos­ti vy­po­ve­dať prav­du a o nás­led­koch kri­vej vý­po­ve­de v zmys­le § 346 Tr. zák. nep­rav­di­vo dopl­nil svo­ju vy­ššie uve­de­nú sve­dec­kú vý­po­veď v tres­tnej ve­ci ČVS:ORP-1544/3-OSV-BH-2008 o krá­de­ži mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Volkswagen Pas­sat EČV:X, čím zme­nil sku­toč­nos­ti, kto­ré o okol­nos­tiach krá­de­že vo­zid­la ozná­mil dňa 15.05.2008 tak, aby zod­po­ve­da­li zis­te­né­mu sta­vu a ob­sa­hu vo­zid­la Volkswagen Pas­sat EČ:X v ča­se oko­lo 17.30 hod. dňa 15.05.2008 náj­de­né­ho hliad­kou In­špek­to­rá­tu cu­dzi­nec­kej po­lí­cie Vse­tín na par­ko­vis­ku pri mo­to­res­te Čer­to­vy ská­ly v ob­ci Li­deč­ko, ok­res Vse­tín, Čes­ká re­pub­li­ka,

 

pre­to­že skut­ky nie sú tres­tným či­nom.

 

Z od­ôvod­ne­nia:

 

Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní /po vy­hod­no­te­ní a us­tá­le­ní pred­bež­nej otáz­ky tý­ka­jú­cej sa okol­nos­ti, že skut­ky, pre kto­ré bo­lo ob­ža­lo­va­né­mu vzne­se­né ob­vi­ne­nie v inej tres­tnej ve­ci pre zlo­čin skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho for­mou účas­tníc­tva pod­ľa § 21 ods. 1 písm. a) k § 276 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. zák. sa sta­li, sú tres­tný­mi čin­mi a  mož­no dô­vod­ne pred­pok­la­dať, že aj sám ob­ža­lo­va­ný je ich pá­cha­te­ľom (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie NS ČR R 59/2006) súd us­tá­lil, že ob­vi­ne­ný dňa 15.05.2008 po tom, ako ozná­mil, že mu bo­lo nez­ná­mym pá­cha­te­ľom od­cu­dze­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo, vy­po­ve­dal v tres­tnom ko­na­ní pred po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom po­li­caj­né­ho zbo­ru po riad­nom pou­če­ní pod­ľa § 130 ods. 2 Tr. por. ako sve­dok, že mu bo­lo od­cu­dze­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo a nás­led­ne dňa 21.05.2008 rov­na­ko v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka dopl­nil tú­to vý­po­veď o sku­toč­nos­ti ko­reš­pon­du­jú­ce s je­ho pr­vot­nou vý­po­ve­ďou, pri­čom uve­de­né vy­po­ve­dal na­priek to­mu, že ve­del, že tie­to okol­nos­ti bo­li nep­rav­di­vé. Vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním bo­lo to­tiž preu­ká­za­né, že v sku­toč­nos­ti sa ob­ža­lo­va­ný na tom­to mo­to­ro­vom vo­zid­le v roz­hod­nom ča­se na­chá­dzal na úze­mí Čes­kej re­pub­li­ky a od­cu­dzenie pred­met­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la ozná­mil na po­lí­cii  v úmys­le po­môcť se­be sa­mé­mu v sna­he za­brá­niť to­mu, aby ne­vyš­lo naj­avo, že sa mal do­pus­tiť iné­ho tres­tné­ho či­nu, resp. aby od­vrá­til po­doz­re­nie pro­ti svo­jej oso­be. V pred­met­nom tres­tnom ko­na­ní te­da doš­lo k si­tuá­cii, keď bol ob­ža­lo­va­ný /ako do­te­raz neod­ha­le­ný pá­cha­teľ v inej ve­ci pre skut­ky v Čes­kej re­pub­li­ke, vy­ka­zu­jú­ce zna­ky tres­tné­ho či­nu/, vo ve­ci vy­po­ču­tý ako sve­dok. Za ta­kej­to dô­kaz­nej si­tuácie vý­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho ako sved­ka pred po­li­caj­tom, na­priek je­ho riad­ne­mu pou­če­niu o prá­vach a po­vin­nos­tiach sved­ka, bo­la v sku­toč­nos­ti vý­po­ve­ďou pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, kto­rý sa svo­jou vý­po­ve­ďou sna­žil za­ta­jiť od­ha­le­nie toh­to tres­tné­ho či­nu, resp. je­ho účas­ti na ňom, čo bo­lo pod­ľa ná­zo­ru sú­du aj je­di­ným mo­tí­vom, kto­rý ob­ža­lo­va­né­ho vie­dol k to­mu, aby vy­po­ve­dal nep­rav­di­vo.

 

Ku práv­nej kva­li­fi­ká­cii:

 

Na­priek to­mu, že súd po vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní dos­pel ku v pod­sta­te rov­na­kým skut­ko­vým zá­ve­rom ako ob­ža­lo­ba, po dôs­led­nom vy­hod­no­te­ní sub­jek­tív­nej strán­ky ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho sa ne­mo­hol sto­tož­niť s kva­li­fi­ká­ciou ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho ako tres­tné­ho či­nu.

 

V pred­met­nej tres­tnej ve­ci pro­ti se­be sto­ja dva spo­lo­čen­ské zá­uj­my a to jed­nak zá­ujem štá­tu na správ­nom zis­te­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ako zá­kla­du zá­kon­né­ho roz­hod­nu­tia /kto­rý je ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu kri­vej sve­dec­kej vý­po­ve­de/ a jed­nak reš­pek­to­va­nie Ústa­vou ga­ran­to­va­ných práv jed­not­liv­ca, kto­ré v se­be za­hŕňa­jú aj prá­vo neob­vi­ňo­vať sám se­ba ako všeo­bec­ne uz­ná­va­ný me­dzi­ná­rod­ný štan­dard, kto­ré je sú­čas­ťou prá­va na spra­vod­li­vý súd­ny pro­ces.

 

Pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu kri­vej sve­dec­kej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy mô­že byť iba špe­ciál­ny sub­jekt, te­da oso­ba v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka /fy­zic­ká oso­ba roz­diel­na od ob­vi­ne­né­ho/, kto­rá bo­la vy­zva­ná, aby vy­po­ve­da­la o ur­či­tých sku­toč­nos­tiach dô­le­ži­tých pre ko­na­nie, resp. kto­rá sa z vlas­tné­ho pod­ne­tu dos­ta­vi­la pred or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd za uve­de­ným úče­lom a v ta­kom­to pos­ta­ve­ní vy­po­ve­da­la nep­rav­du o okol­nos­ti pod­stat­nej pre roz­hod­nu­tie. Av­šak oso­ba, kto­rá spá­cha­la trest­ný čin v inej ve­ci, sa nep­rav­di­vou sve­dec­kou vý­po­ve­ďou oh­ľad­ne toh­to svoj­ho tres­tné­ho či­nu v sna­he za­ta­jiť vlas­tnú tres­tnú čin­nosť ne­do­púš­ťa tres­tné­ho či­nu kri­vej sve­dec­kej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy a to ani vte­dy, ak bo­la riad­ne pou­če­ná v zmys­le prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 2 Tr. por. /prá­vo od­miet­nuť vy­po­ve­dať v prí­pa­de, že by tým moh­la spô­so­biť ne­bez­pe­čen­stvo tres­tné­ho stí­ha­nia se­be, svoj­mu prí­buz­né­mu v pria­mom ra­de, svoj­mu sú­ro­den­co­vi, os­vo­ji­te­ľo­vi, os­vo­jen­co­vi, man­že­lo­vi ale­bo dru­ho­vi, ale­bo iným oso­bám v ro­din­nom ale­bo ob­dob­nom po­me­re, kto­rých uj­mu by prá­vom po­ci­ťo­val ako vlas­tnú uj­mu/ a to­to svo­je prá­vo ne­vyu­ži­la. Uve­de­né op­ráv­ne­nie je v sú­la­de s ús­tav­ným prin­cí­pom prá­va na ob­ha­jo­bu. Nep­rav­di­vá vý­po­veď sle­du­jú­ca cieľ, aby oso­ba, kto­rá vy­po­ve­dá, nep­rez­ra­di­la svo­ju inú tres­tnú čin­nosť, je v sku­toč­nos­ti sú­čas­ťou ob­ha­jo­by. Tres­tné stí­ha­nie ta­kej­to oso­by, aj keď eš­te ne­bo­la vo ve­ci, kto­rej sa jej vý­po­veď tý­ka ob­vi­ne­ným, prí­pad­ne eš­te ani ne­vy­šiel naj­avo jej sku­tok, vo vzťa­hu ku kto­ré­mu kri­vo vy­po­ve­da­la, by to­tiž bo­lo v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 121 ods. 1 Tr. por. a li­nea dru­há, v zmys­le kto­ré­ho k vý­po­ve­di ani k priz­na­niu nes­mie byť ob­vi­ne­ný ni­ja­kým ne­zá­kon­ným spô­so­bom do­nu­co­va­ný, pre­to­že san­kcia sta­no­ve­ná na trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 Tr. zák. by pred­sta­vo­va­la nep­rí­pus­tné do­nú­te­nie k prav­di­vej vý­po­ve­di. /pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie NS ČR 5 Tz 71/1968 a roz­hod­nu­tie NS ČR IV 291/35/. Uve­de­né je vy­jad­re­ním ús­tav­ne chrá­ne­né­ho /us­ta­no­ve­nie § 37 ods. 1 zá­ko­na č.  23/1991 Zb., kto­rým sa uvá­dza Lis­ti­na zá­klad­ných práv a slo­bôd ako ús­tav­ný zá­kon/ zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia, kto­ré­mu je v prí­pa­de je­ho ko­lí­zie s iným zá­uj­mom (v tom­to prí­pa­de zá­uj­mom spo­loč­nos­ti na správ­nom zis­te­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ako zá­kla­du zá­kon­né­ho roz­hod­nu­tia) pot­reb­né dať pred­nosť (pri­me­ra­ne ná­lez Ústav­né­ho sú­du ČR, III ÚS 149/97). Sku­toč­nosť, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu, vy­po­čú­va­ný ako sve­dok a vy­po­ve­da­jú­ci nep­rav­du oh­ľad­ne svoj­ho tres­tné­ho či­nu, bol riad­ne pou­če­ný o prá­ve od­oprieť vý­po­veď, má len pro­ces­ný vý­znam v tom sme­re, že ta­kú­to vý­po­veď tre­ba po­va­žo­vať za dô­kaz vý­po­ve­ďou sved­ka v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Ne­má však hmot­nop­ráv­ny vý­znam v tom sme­re, že sa ta­ký­to pá­cha­teľ do­púš­ťa tres­tné­ho či­nu kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 Tr. zák. /pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie NS ČR 8 Tz 31/1969/.

 

Súd po vy­ko­na­ní do­ka­zo­va­nia us­tá­lil, že v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de vý­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho L.T. pred or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní v príp­rav­nom ko­na­ní bo­la sú­čas­ťou je­ho ob­ha­jo­by mo­ti­vo­va­ná sna­hou za­ta­jiť vlas­tnú tres­tnú čin­nosť v inej ve­ci (iš­lo iba for­mál­ne o sve­dec­kú vý­po­veď, ob­ža­lo­va­ný pri uve­de­nej vý­po­ve­di bol v sku­toč­nos­ti v pos­ta­ve­ní oso­by ma­te­riál­ne ob­vi­ne­nej, na­koľ­ko pod­ľa ná­zo­ru sú­du sa v roz­hod­nom ča­se vzhľa­dom na všet­ky sú­vi­sia­ce okol­nos­ti mu­sel cí­tiť sub­jek­tív­ne ob­vi­ne­ným /pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie NS ČR Zm II 406/31/). Pre­to ne­mo­hol ob­ža­lo­va­ný tým, že pred po­li­caj­tom na­priek riad­ne­mu pou­če­niu vy­po­ve­dal ako sve­dok nep­rav­du o roz­hod­nej okol­nos­ti, napl­niť zna­ky zá­klad­nej ani kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu kri­vej sve­dec­kej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 Tr. zák.

 

Kva­li­fi­ko­vať ko­na­nie, kto­ré je ob­ža­lo­va­né­mu kla­de­né za vi­nu ako trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy pod­ľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. /s kva­li­fi­kač­ným zna­kom oso­bit­né­ho mo­tí­vu „v úmys­le za­kryť iný trest­ný čin“/, by bo­lo mož­né iba za pred­pok­la­du, že by ob­ža­lo­va­ný svo­jou nep­rav­di­vou vý­po­ve­ďou ob­ža­lo­va­ný chcel za­kryť ale­bo uľah­čiť trest­ný čin inej oso­by, kto­ré­ho aj sám nie je pá­cha­te­ľom. Na zá­kla­de ho­re uve­de­né­ho te­da súd uzat­vá­ra, že kva­li­fi­ko­vať v zmys­le tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty s uve­de­ným kva­li­fi­kač­ným zna­kom mož­no vý­luč­ne iba ko­na­nie ta­kej oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá sú­čas­ne nie je pá­cha­te­ľom, resp. spolu­pá­cha­te­ľom ale­bo účas­tní­kom tres­tné­ho či­nu, kto­rý svo­jou nep­rav­di­vou vý­po­ve­ďou za­krý­va.

 

Vzhľa­dom k ho­re uve­de­ným sku­toč­nos­tiam súd dos­pel k zá­ve­ru, že sku­tok, kto­rý je ob­ža­lo­va­né­mu L.T. ob­ža­lo­bou kla­de­ný za vi­nu sa stal, do­pus­til sa ho ob­ža­lo­va­ný, av­šak z dô­vo­du ab­sen­cie sub­jek­tív­nej strán­ky ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho (keď­že je­ho kri­vá vý­po­veď bo­la v sku­toč­nos­ti sú­čas­ťou je­ho ob­ha­jo­by v inej tres­tnej ve­ci), ten­to sku­tok nie je tres­tným či­nom a pre­to ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm b) Tr. por. os­lo­bo­dil.

 

P o u č e n i e:    pro­ti to­mu­to roz­sud­ku je mož­né po­dať od­vo­la­nie do  15 dní odo dňa je­ho vy­hlá­se­nia pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve.

 

                         

 

 

Diskusia