Predkladané rozhodnutie sa zaoberá otázkou možnosti vyvodenia trestnej zodpovednosti osobe, ktorá svojou krivou svedeckou výpoveďou zakrýva vlastnú trestnú činnosť v inej trestnej veci, ktorá napriek ustálenej judikatúre vyvoláva v slovenskej právnej praxi stále množstvo polemík, o čom svedčí aj článok JUDr. Matúša Harkabusa (Generálna prokuratúra SR) s názvom "Likvidácia dôkazov zo strany páchateľov trestnej činnosti a princíp nemo tenetur se ipsum accusare", ktorý bol uverejnený v časopise Magister Officiorum - apríl 2012 (dostupný aj na www.ucps.sk) s ktorého právnymi úvahami sa autor tohto rozhodnutia zásadne nestotožňuje
Právne vety:
I. osoba, ktorá spáchala trestný čin v inej veci, sa nepravdivou svedeckou výpoveďou ohľadne tohto svojho trestného činu v snahe zatajiť vlastnú trestnú činnosť nedopúšťa trestného činu krivej svedeckej výpovede a krivej prísahy a to ani vtedy, ak bola riadne poučená v zmysle príslušného ustanovenia § 130 ods. 2 Tr. por.,
II. právo neobviňovať sám seba predstavuje všeobecne uznávaný medzinárodný štandard, ktorý je ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s ústavným princípom práva na obhajobu, pretože nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby osoba, ktorá vypovedá, neprezradila svoju inú trestnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby.
III. trestné stíhanie takejto osoby, aj keď ešte nebola vo veci, ktorej sa jej výpoveď týka obvineným, prípadne ešte ani nevyšiel najavo jej skutok, vo vzťahu ku ktorému krivo vypovedala, by bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 1 Tr. por. a linea druhá, v zmysle ktorého k výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný, pretože sankcia stanovená na trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák. by predstavovala neprípustné donútenie k pravdivej výpovedi /primerane rozhodnutie NS ČR 5 Tz 71/1968 a rozhodnutie NS ČR IV 291/35/.
IV. uvedené je vyjadrením ústavne chráneného /ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon/ zákazu sebaobviňovania, ktorému je v prípade jeho kolízie s iným záujmom (v tomto prípade záujmom spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonného rozhodnutia) potrebné dať prednosť (primerane nález Ústavného súdu ČR, III ÚS 149/97).
V. skutočnosť, že páchateľ trestného činu, vypočúvaný ako svedok a vypovedajúci nepravdu ohľadne svojho trestného činu, bol riadne poučený o práve odoprieť výpoveď, má len procesný význam v tom smere, že takúto výpoveď treba považovať za dôkaz výpoveďou svedka v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, nemá však hmotnoprávny význam v tom smere, že sa takýto páchateľ dopúšťa trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák. /primerane rozhodnutie NS ČR 8 Tz 31/1969/.
Z rozhodnutia:
Okresný súd Pezinok v Pezinku, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2010 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. b) Tr. por.
sa obžalovaný L.T., nar., trvale bytom,
oslobodzuje
spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry, sp. zn. 0Pv 199/2008 zo dňa 07.07.2009 pre pokračovací zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorá mu kládla za vinu, že
1) v čase od 23.35 hod. do 23.55 hod. dňa 15.05.2008 na oddelení skráteného vyšetrovania Senec po predchádzajúcom riadnom poučení podľa § 131 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede v zmysle § 346 Tr. zák. ako svedok poškodený v trestnej veci ČVS: ORP-1544/3-OSV-BH-2008 nepravdivo vypovedal o krádeži motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV:X, ku ktorej podľa jeho výpovede malo prísť od 15.00 hod. dňa 14.05.2008 do 23.00 hod. dňa 15.05.2008 v Senci na Murgašovej ulici 11, pričom tak konal v úmysle zakryť svoju účasť na trestnom čine spáchanom za použitie vyššie uvedeného vozidla dňa 15.05.2008 na území okresu Vsetín v Českej republike,
2) v čase od 14.00 hod. do 14.30 hod. dňa 21.05.2008 na oddelení skráteného vyšetrovania Senec po predchádzajúcom riadnom poučení podľa § 131 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede v zmysle § 346 Tr. zák. nepravdivo doplnil svoju vyššie uvedenú svedeckú výpoveď v trestnej veci ČVS:ORP-1544/3-OSV-BH-2008 o krádeži motorového vozidla motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV:X, čím zmenil skutočnosti, ktoré o okolnostiach krádeže vozidla oznámil dňa 15.05.2008 tak, aby zodpovedali zistenému stavu a obsahu vozidla Volkswagen Passat EČ:X v čase okolo 17.30 hod. dňa 15.05.2008 nájdeného hliadkou Inšpektorátu cudzineckej polície Vsetín na parkovisku pri motoreste Čertovy skály v obci Lidečko, okres Vsetín, Česká republika,
pretože skutky nie sú trestným činom.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní /po vyhodnotení a ustálení predbežnej otázky týkajúcej sa okolnosti, že skutky, pre ktoré bolo obžalovanému vznesené obvinenie v inej trestnej veci pre zločin skrátenia dane a poistného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) k § 276 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. zák. sa stali, sú trestnými činmi a možno dôvodne predpokladať, že aj sám obžalovaný je ich páchateľom (primerane rozhodnutie NS ČR R 59/2006) súd ustálil, že obvinený dňa 15.05.2008 po tom, ako oznámil, že mu bolo neznámym páchateľom odcudzené motorové vozidlo, vypovedal v trestnom konaní pred povereným príslušníkom policajného zboru po riadnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. por. ako svedok, že mu bolo odcudzené motorové vozidlo a následne dňa 21.05.2008 rovnako v procesnom postavení svedka doplnil túto výpoveď o skutočnosti korešpondujúce s jeho prvotnou výpoveďou, pričom uvedené vypovedal napriek tomu, že vedel, že tieto okolnosti boli nepravdivé. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že v skutočnosti sa obžalovaný na tomto motorovom vozidle v rozhodnom čase nachádzal na území Českej republiky a odcudzenie predmetného motorového vozidla oznámil na polícii v úmysle pomôcť sebe samému v snahe zabrániť tomu, aby nevyšlo najavo, že sa mal dopustiť iného trestného činu, resp. aby odvrátil podozrenie proti svojej osobe. V predmetnom trestnom konaní teda došlo k situácii, keď bol obžalovaný /ako doteraz neodhalený páchateľ v inej veci pre skutky v Českej republike, vykazujúce znaky trestného činu/, vo veci vypočutý ako svedok. Za takejto dôkaznej situácie výpoveď obžalovaného ako svedka pred policajtom, napriek jeho riadnemu poučeniu o právach a povinnostiach svedka, bola v skutočnosti výpoveďou páchateľa trestného činu, ktorý sa svojou výpoveďou snažil zatajiť odhalenie tohto trestného činu, resp. jeho účasti na ňom, čo bolo podľa názoru súdu aj jediným motívom, ktorý obžalovaného viedol k tomu, aby vypovedal nepravdivo.
Ku právnej kvalifikácii:
Napriek tomu, že súd po vykonanom dokazovaní dospel ku v podstate rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, po dôslednom vyhodnotení subjektívnej stránky konania obžalovaného sa nemohol stotožniť s kvalifikáciou konania obžalovaného ako trestného činu.
V predmetnej trestnej veci proti sebe stoja dva spoločenské záujmy a to jednak záujem štátu na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonného rozhodnutia /ktorý je objektom trestného činu krivej svedeckej výpovede/ a jednak rešpektovanie Ústavou garantovaných práv jednotlivca, ktoré v sebe zahŕňajú aj právo neobviňovať sám seba ako všeobecne uznávaný medzinárodný štandard, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces.
Páchateľom trestného činu krivej svedeckej výpovede a krivej prísahy môže byť iba špeciálny subjekt, teda osoba v procesnom postavení svedka /fyzická osoba rozdielna od obvineného/, ktorá bola vyzvaná, aby vypovedala o určitých skutočnostiach dôležitých pre konanie, resp. ktorá sa z vlastného podnetu dostavila pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd za uvedeným účelom a v takomto postavení vypovedala nepravdu o okolnosti podstatnej pre rozhodnutie. Avšak osoba, ktorá spáchala trestný čin v inej veci, sa nepravdivou svedeckou výpoveďou ohľadne tohto svojho trestného činu v snahe zatajiť vlastnú trestnú činnosť nedopúšťa trestného činu krivej svedeckej výpovede a krivej prísahy a to ani vtedy, ak bola riadne poučená v zmysle príslušného ustanovenia § 130 ods. 2 Tr. por. /právo odmietnuť vypovedať v prípade, že by tým mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu/ a toto svoje právo nevyužila. Uvedené oprávnenie je v súlade s ústavným princípom práva na obhajobu. Nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby osoba, ktorá vypovedá, neprezradila svoju inú trestnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby. Trestné stíhanie takejto osoby, aj keď ešte nebola vo veci, ktorej sa jej výpoveď týka obvineným, prípadne ešte ani nevyšiel najavo jej skutok, vo vzťahu ku ktorému krivo vypovedala, by totiž bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 1 Tr. por. a linea druhá, v zmysle ktorého k výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný, pretože sankcia stanovená na trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák. by predstavovala neprípustné donútenie k pravdivej výpovedi. /primerane rozhodnutie NS ČR 5 Tz 71/1968 a rozhodnutie NS ČR IV 291/35/. Uvedené je vyjadrením ústavne chráneného /ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon/ zákazu sebaobviňovania, ktorému je v prípade jeho kolízie s iným záujmom (v tomto prípade záujmom spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonného rozhodnutia) potrebné dať prednosť (primerane nález Ústavného súdu ČR, III ÚS 149/97). Skutočnosť, že páchateľ trestného činu, vypočúvaný ako svedok a vypovedajúci nepravdu ohľadne svojho trestného činu, bol riadne poučený o práve odoprieť výpoveď, má len procesný význam v tom smere, že takúto výpoveď treba považovať za dôkaz výpoveďou svedka v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Nemá však hmotnoprávny význam v tom smere, že sa takýto páchateľ dopúšťa trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák. /primerane rozhodnutie NS ČR 8 Tz 31/1969/.
Súd po vykonaní dokazovania ustálil, že v posudzovanom prípade výpoveď obžalovaného L.T. pred orgánom činným v trestnom konaní v prípravnom konaní bola súčasťou jeho obhajoby motivovaná snahou zatajiť vlastnú trestnú činnosť v inej veci (išlo iba formálne o svedeckú výpoveď, obžalovaný pri uvedenej výpovedi bol v skutočnosti v postavení osoby materiálne obvinenej, nakoľko podľa názoru súdu sa v rozhodnom čase vzhľadom na všetky súvisiace okolnosti musel cítiť subjektívne obvineným /primerane rozhodnutie NS ČR Zm II 406/31/). Preto nemohol obžalovaný tým, že pred policajtom napriek riadnemu poučeniu vypovedal ako svedok nepravdu o rozhodnej okolnosti, naplniť znaky základnej ani kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krivej svedeckej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák.
Kvalifikovať konanie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu ako trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. /s kvalifikačným znakom osobitného motívu „v úmysle zakryť iný trestný čin“/, by bolo možné iba za predpokladu, že by obžalovaný svojou nepravdivou výpoveďou obžalovaný chcel zakryť alebo uľahčiť trestný čin inej osoby, ktorého aj sám nie je páchateľom. Na základe hore uvedeného teda súd uzatvára, že kvalifikovať v zmysle tejto skutkovej podstaty s uvedeným kvalifikačným znakom možno výlučne iba konanie takej osoby v procesnom postavení svedka, ktorá súčasne nie je páchateľom, resp. spolupáchateľom alebo účastníkom trestného činu, ktorý svojou nepravdivou výpoveďou zakrýva.
Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému L.T. obžalobou kladený za vinu sa stal, dopustil sa ho obžalovaný, avšak z dôvodu absencie subjektívnej stránky konania obžalovaného (keďže jeho krivá výpoveď bola v skutočnosti súčasťou jeho obhajoby v inej trestnej veci), tento skutok nie je trestným činom a preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm b) Tr. por. oslobodil.
P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.