autor:
JUDr. Ľubomír Macháček
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby je upravené v ustanovení § 85 Trestného poriadku. Podmienky zadržania sú bližšie upravené v ustanovení § 85 ods. 1 Trestného poriadku nasledovne: osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
Podmienky obmedzenia osobnej slobody bližšie upravuje § 85 ods. 2 Trestného poriadku takto: Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takúto osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.
Z vyššie uvedeného logicky vyplýva, že ustanovenie podľa § 85 ods. 1 Tr. poriadku majú využívať policajti podľa Tr. poriadku a ustanovenie podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku je určené komukoľvek, alebo inak povedané za splnenia zákonných podmienok môže obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku každý kto nie je policajtom podľa TP, teda ktokoľvek (môže to byť občan SR, cudzinec, ako aj osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a pod.).
Ďalej je potrebné zodpovedať otázku, kto je podľa Trestného poriadku považovaný za policajta. Podľa § 10 ods. 8 TP sa policajtom rozumie vyšetrovateľ PZ, vyšetrovateľ colnej správy, poverený príslušník PZ, poverený príslušník vojenskej polície, poverený príslušník ZVJS, poverené colné orgány a veliteľ námornej lode, avšak podľa § 10 ods. 10 TP policajtom sa na účely Trestného poriadku rozumie aj príslušník PZ, ktorý nie je vyšetrovateľom PZ alebo povereným príslušníkom PZ v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní. Tento záväzný právny predpis má číslo 648 a je to vyhláška Ministra vnútra SR z 15. decembra 2008 o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (ďalej len vyhláška). V § 5 ods. 2 tejto vyhlášky je uvedené, že policajt služby poriadkovej polície (sú tam uvedené aj iné služby PZ, avšak autor sa v článku bude výhradne venovať len príslušníkom poriadkovej polície PZ) môže vykonávať úkony podľa § 4 písm. a) až n), p) až t), v), x) až z). Keď sa pozrieme na § 4 písm. a) uvedenej vyhlášky zistíme, že príslušníci poriadkovej polície PZ sú oprávnení vykonávať zadržanie podozrivého podľa § 85 ods. 1 TP a dokonca s poukazom na § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky sú oprávnení vydať uznesenie podľa § 199 ods. 1 TP (uznesenie o začatí trestného stíhania), ak osobne vykonali zaisťovací úkon, neopakovateľný úkon alebo neodkladný úkon podľa § 4 písm. a) vyhlášky (teda ak zadržali podozrivého podľa § 85 ods. 1 TP).
Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že príslušníci poriadkovej polície majú využívať len § 85 ods. 1 TP a nie § 85 ods. 2 TP, nakoľko tento ako som už uviedol je určený všetkým ostatným. Avšak najmä príslušníci PMJ KR PZ BA, ale aj príslušníci Obvodných oddelení PZ (obe zložky sú poriadkové zložky PZ) postupujú výhradne podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (česť výnimkám) a namiesto zadržania podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 TP osobnú slobodu obmedzujú v zmysle § 85 ods. 2 TP. Často sa stretávam s tým, že príslušníci PMJ KR PZ BA (ale aj príslušníci OO PZ) po obmedzení osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 TP túto osobu „eskortujú“ na príslušný útvar PZ, kde spíšu tzv. úradný záznam o obmedzení osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 TP, následne po spísaní záznamu osobu obmedzenú na osobnej slobode odovzdajú vyšetrovateľovi PZ alebo poverenému príslušníkovi PZ, vyskytli sa aj prípady, keď spísanie tohto „úradného záznamu“ trvalo príslušníkom PMJ aj niekoľko hodín, pričom v „úradnom zázname“ sa uvádzajú len okolnosti za ktorých prišlo k obmedzeniu osobnej slobody. Tieto záznamy majú častokrát rozsah jednej A4 písaného textu. Po prevzatí osoby, ktorá bola obmedzená podľa § 85 ods. 2 TP vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ túto osobu zadrží v zmysle § 85 ods. 1 TP. Ďalší problém, ktorý nastáva je či na zadržanie potrebuje vyšetrovateľ PZ (alebo poverený príslušník PZ) súhlas prokurátora. Podľa môjho názoru treba vychádzať z ustanovení § 85 ods. 3 TP: Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa § 85 ods. 2, bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vyšetrovateľ PZ (resp. poverený príslušník PZ) nepotrebuje súhlas prokurátora na zadržanie. Tomuto názoru dávajú za pravdu aj vzory pre vyšetrovateľov, ktoré vydala Akadémia PZ, kde v „Zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby“ sú zhrnuté spôsoby zadržania do troch variant:
a) zadržanie po predchádzajúcom súhlase prokurátora
b) zadržanie bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora
c) zadržanie na základe obmedzenia osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 TP
pričom v mnou uvedenom prípade treba postupovať podľa variantu c (stretol som sa aj so zápisnicami, kde boli uvedené súčasne variant a/ aj variant c/ čo považujem za nesprávne). Predstavme si prípad, že vyšetrovateľ PZ (alebo poverený príslušník) prevzal od príslušníkov PMJ osobu obmedzenú na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 TP a nepostupoval by podľa variantu c, ale žiadal by od prokurátora súhlas na zdržanie, pričom by tento súhlas nedostal. Vznikla by tak patová situácia ohľadom toho, aký bude ďalší postup s touto osobou, pretože osoba zadržaná môže byť prepustená opatrením alebo po vznesení obvinenia môže byť už ako obvinená prepustená príkazom, avšak keďže prokurátor nedal súhlas na jej zadržanie, tak osoba je len v postavení osoby „prevzatej – obmedzenej na osobnej slobode“ a neexistuje inštitút na základe, ktorého by mala byť prepustená a nemôže byť ani vypočutá ako zadržaná osoba na zápisnicu o výsluchu zadržaného-podozrivého podľa § 85 ods. 1 TP, nakoľko k zadržaniu neprišlo.
Domnievam sa, že aby sa predišlo zbytočným prieťahom a prípadne iným nezrovnalostiach pri výklade ustanovenia § 85 TP mali by príslušníci poriadkových zložiek využívať výlučne ustanovenie § 85 ods. 1 TP (v niektorých častiach SR tomu tak je). Čo sa týka aj vydávania uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 TP príslušníkmi poriadkovej polície bol viackrát prezentovaný názor, že príslušníci poriadkovej polície PZ nemajú znalosť Trestného poriadku na takej úrovni ako vyšetrovatelia PZ alebo poverení príslušníci PZ a tieto uznesenia by mohli mať právne vady, skutky by mohli byť nesprávne kvalifikované a podobne. K týmto pochybnostiam sa vyjadrovať nebudem, avšak domnievam sa, že úplne postačuje, keď príslušníci poriadkových zložiek zadržia osobu podľa § 85 ods. 1 TP, oznámia vykonané zadržanie prokurátorovi v intenciách § 85 ods. 3 TP a spíšu zápisnicu o zadržaní. Tento postup by tak vylúčil to, že príslušníci poriadkových zložiek, ktorí osobu obmedzili na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 TP píšu niekoľko hodín „úradný záznam o obmedzení osobnej slobody“ následne odovzdajú osobu vyšetrovateľovi PZ (resp. poverenému príslušníkovi), ten ju zadrží, pričom toto zadržanie bezodkladne oznámi prokurátorovi, avšak medzi obmedzením osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 TP, zadržaním podľa § 85 ods. 1 TP a oznámením zadržania službu konajúcemu prokurátorovi ubehne niekoľko hodín.
JUDr. Ľubomír Macháček
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.