Prechovávanie marihuany do 0,5g nie je trestným činom

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tne vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy v zmys­le § 135 Tr. zák. Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tne od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zbyt­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou. Pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zbyt­ko­vé množ­stvá dro­gy (či sto­po­vé množ­stvá dro­gy), kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu.

 II. Tres­tným či­nom, v zmys­le § 171 ods. 1 Tr. zák., nie je kon­zu­má­cia drog, ale ich pre­cho­vá­va­nie a to nie pre­cho­vá­va­nie dro­gy v akom­koľ­vek množ­stve, ale len v množ­stve, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne hmot­nos­tnú hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Kri­té­rium ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pre­to slú­ži aj ako hra­ni­ca vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, keď množ­stvo dro­gy ne­do­sa­hu­jú­ce množ­stvo ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy nie je tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né.

 

                        sp.zn. 4To/11/2014

 

                                                           U Z N E S E N I E

 

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Ka­ro­la Ko­vá­ča a sud­cov JUDr. Ti­bo­ra Ku­bí­ka a JUDr. Pet­ra Šam­ka, v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho P. H., pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o sťaž­nos­ti ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra pro­ti uz­ne­se­niu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I.  sp. zn. 8T/33/2013 zo dňa 03.12.2013, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 23.ja­nuá­ra 2014 tak­to

 

                                                               r o z h o d o l :

 Pod­ľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por., sťaž­nosť ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra sa  z a m i e t a.

                                                           O d ô v o d n e n i e :

 Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I. na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním pod­ľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. za­sta­vil tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti ob­vi­ne­né­mu P. H. pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v ci­to­va­nom uz­ne­se­ní, pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom a nie je dô­vod na pos­tú­pe­nie ve­ci.

 Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­dal v zá­kon­nej le­ho­te sťaž­nosť ok­res­ný pro­ku­rá­tor. V pí­som­nom od­ôvod­ne­ní sťaž­nos­ti na­mie­ta, že KEÚ PZ Bra­tis­la­va v mi­nu­los­ti upus­til od to­ho, že za jed­nu jed­not­li­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny sa po­va­žu­je 0,5g tej­to lát­ky, pre­to­že nie kaž­dých 0,5g je rov­na­ko účin­ných a to s pou­ka­zom na za­stú­pe­nie THC. Ok­res­ný pro­ku­rá­tor je ná­zo­ru, že zna­lec­ký po­su­dok vy­pra­co­va­ný KEÚ PZ Bra­tis­la­va je pos­ta­ču­jú­ci a je z ne­ho zrej­mé, že skú­ma­ná ma­ri­hua­na pred­sta­vu­je jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, pri­čom za­stú­pe­nie účin­nej lát­ky THC v nej bo­lo za­stú­pe­né mi­ni­mál­ne v ob­je­me 10mg a te­da bo­lo schop­né ov­plyv­niť ľud­skú psy­chi­ku. KEÚ PZ Bra­tis­la­va po­va­žu­je za jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy pri ma­ri­hua­ne ma­te­riál od 0,05g do 0,5g. Pro­ku­rá­tor ďa­lej uvá­dza, že kon­zu­ment dro­gy si za­do­va­žu­je ta­ké množ­stvo, kto­ré pre ne­ho pred­sta­vu­je jed­not­li­vú dáv­ku, pri­čom pou­ka­zu­je aj na to, že us­ta­no­ve­nie § 171 ods. 1 Tr. zák. bo­lo v za­kot­ve­né aj na pos­ti­ho­va­nie drob­ných kon­zu­men­tov omam­ných lá­tok. Pro­ku­rá­tor navr­hol na­pad­nu­té uz­ne­se­nie zru­šiť a vec vrá­tiť sú­du pr­vé­ho stup­ňa na opä­tov­né pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie.

 Kraj­ský súd ako na­dria­de­ný or­gán pod­ľa § 192 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal správ­nosť všet­kých vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, pro­ti kto­rým mo­hol sťa­žo­va­teľ po­dať sťaž­nosť, ako i ko­na­nie, kto­ré na­pad­nu­té­mu uz­ne­se­niu pred­chá­dza­lo a zis­til, že sťaž­nosť ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra nie je dô­vod­ná.

 Sťaž­nost­ný súd, v pr­vom ra­de, kon­šta­tu­je že po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť, či ťaž­ká uj­ma na zdra­ví) a pre­to KEÚ PZ Bra­tis­la­va nie je op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o tom čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku kon­krét­nej dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo. Ten­to zá­ver na­po­kon vy­plý­va aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (uz­ne­se­nie sp. zn. 1To 168/2001, 4To 127/2011), pod­ľa kto­rej mô­že zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (po­kiaľ ide o príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (po­kiaľ ide o ko­na­nie pred sú­dom). Zna­lec­ký po­su­dok KEU PZ Bra­tis­la­va je pod­kla­dom na rie­še­nie od­bor­nej otáz­ky spo­čí­va­jú­cej len v tom, aký ma­te­riál bol zna­lec­ké­mu ús­ta­vu pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou, res­pek­tí­ve psy­chot­rop­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ne­mož­no ak­cep­to­vať tvr­de­nie sťa­žo­va­te­ľa, že je pod­stat­ným čo za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je KEÚ PZ. Ak by sa pri­jal ta­ký­to ná­zor pro­ku­ra­tú­ry, zna­me­na­lo by to, že o pod­stat­ných práv­nych otáz­kach tý­ka­jú­cich sa zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty stí­ha­né­ho pre­či­nu by roz­ho­do­val zna­lec a nie or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, či súd. Ta­ký­to vý­klad po­va­žu­je sťaž­nost­ný súd za nep­ri­ja­teľ­ný

 Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky“ sa v súd­nej praxi od­vo­dzu­je, pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, od jej hmot­nos­ti. Po­jem omam­ná lát­ka, či psy­chot­rop­ná lát­ka, v spo­je­ní s ter­mí­nom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka, sú znak­mi ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. a prá­ve pre­to sa ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka de­fi­nu­je pros­tred­níc­tvom hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (ako zá­klad­né­ho kri­té­ria), na­koľ­ko v ňom sa zá­ro­veň spá­ja ob­jek­tív­ne aj sub­jek­tív­ne hľa­dis­ko, te­da za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa (nap­rík­lad pá­cha­teľ, kto­rý ku­pu­je dro­gy má zá­ujem spra­vid­la o ur­či­té množ­stvo dro­gy a množ­stvo, kto­ré ku­pu­je je pok­ry­té je­ho za­vi­ne­ním, tak­tiež pá­cha­teľ, kto­rý dro­gy pre­cho­vá­va má ur­či­tú ve­do­mosť o ich množ­stve, t. j. aké veľ­ké množ­stvo dro­gy má u se­ba a tá­to okol­nosť je pok­ry­tá je­ho za­vi­ne­ním).

Hmot­nos­tné kri­té­rium je pre­to pr­vo­ra­dé kri­té­rium a to bez oh­ľa­du na to ako a či bu­dú v kon­krét­nom prí­pa­de dro­gy pá­cha­te­ľom roz­de­le­né na jed­not­li­vé dáv­ky. Ako ďal­šie kri­té­rium slú­ži množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, pre­to­že to­to kri­té­rium má vý­znam z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak za­is­te­ná dro­ga ne­má po­ža­do­va­nú kva­li­tu (množ­stvo účin­nej lát­ky) nej­de už o lát­ku schop­nú ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a nej­de te­da už o ná­vy­ko­vú lát­ku. Vzhľa­dom na uve­de­né, je vždy ne­vyh­nut­né skú­mať aj množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge. To­to kri­té­rium má pri­tom vý­znam len z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, pre­to­že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge nie je spra­vid­la za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sa dá ur­čiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach (nap­rík­lad skú­ma­nie znal­com) a väč­ši­na pá­cha­te­ľov vie len to, o aký druh dro­gy ide a v akom množ­stve sa pre­dá­va, či ku­pu­je ale­bo pre­cho­vá­va a to bez to­ho, že by poz­na­li pres­né zlo­že­nie dro­gy z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky. Sku­toč­nosť, že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge ne­mô­že byť kri­té­riom ur­čo­va­nia poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy (tak ako pri ur­čo­va­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy nes­práv­ne pos­tu­pu­je KEÚ PZ), pre­to­že sa dá zis­tiť len exper­tíz­nym skú­ma­ním a pre­to ne­mô­že byť za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, vy­plý­va aj z us­tá­le­nej roz­ho­do­va­cej praxe Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (poz­ri pri­me­ra­ne uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 4 To 65/2010).

 Spo­je­nie hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (cel­ko­vá hmot­nosť lát­ky) a kri­té­ria množ­stva účin­nej lát­ky je nut­né ap­li­ko­vať aj na ras­tli­ny ro­du Can­na­bis – ko­no­pe. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky a to v per­cen­tách hmot­nos­tných) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis – ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko tak nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku.

 Pokiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium tak súd­na prax už dl­ho­do­bo vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ma­ri­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny (ten­to zá­ver vy­plý­va nap­rík­lad z ju­di­ká­tu tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne sp. zn. 1 To 86/2011 z 20.09.2011, ale aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 4To 127/2011). Súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tne vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy v zmys­le § 135 Tr. zák. Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tne od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zbyt­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou. Pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zbyt­ko­vé množ­stvá dro­gy (či sto­po­vé množ­stvá dro­gy), kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu.

 Súd pr­vé­ho stup­ňa pre­to pos­tu­po­val správ­ne ak cel­ko­vé za­is­te­né množ­stvo ma­ri­hua­ny vo ve­ci ob­vi­ne­né­ho P. H. (313 mg) ne­po­va­žo­val za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy z hľa­dis­ka hmot­nos­tné­ho kri­té­ria. K uve­de­né­mu sťaž­nost­ný súd do­dá­va, že za­is­te­né množ­stvo dro­gy je tak níz­ke, že ho mož­no ozna­čiť za zbyt­ko­vé množ­stvo dro­gy. V tom­to sme­re sa sťaž­nost­ný súd nes­to­tož­ňu­je s ná­zo­rom pro­ku­ra­tú­ry, že us­ta­no­ve­nie § 171 Tr. zák. bo­lo kon­ci­po­va­né aj na trest­ný pos­tih drob­ných kon­zu­men­tov, na­koľ­ko kon­zu­má­cia drog nie je a ani ne­bo­la na úze­mí SR tres­tná. Tres­tným či­nom nie je to­tiž kon­zu­má­cia drog, ale ich pre­cho­vá­va­nie a to nie pre­cho­vá­va­nie dro­gy v akom­koľ­vek množ­stve, ale len v množ­stve, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne hmot­nos­tnú hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Kri­té­rium ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pre­to slú­ži aj ako hra­ni­ca vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, keď množ­stvo dro­gy ne­do­sa­hu­jú­ce množ­stvo ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy nie je tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né.

 Aj z toh­to dô­vo­du je neak­cep­to­va­teľ­né, aby sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žo­va­lo aké­koľ­vek množ­stvo dro­gy, tak ako to naz­na­ču­je v sťaž­nos­ti pro­ku­rá­tor, res­pek­tí­ve, aby sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žo­va­lo aj úpl­ne za­ned­ba­teľ­né (sto­po­vé) množ­stvo dro­gy a to len pre­to, že ob­sa­hu­je vy­ššiu kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky THC (za nep­ri­ja­teľ­ný po­va­žu­je sťaž­nost­ný súd ná­zor pro­ku­ra­tú­ry, že za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny by sa mo­hol po­va­žo­vať aj ma­te­riál s hmot­nos­ťou 0,05g, pre­to­že tu už ide o extrém­ne za­ned­ba­teľ­né množ­stvo ma­ri­hua­ny; hmot­nosť 0,05g je tak ne­patr­ná, že sa bež­ne ak­cep­tu­je vý­rob­ca­mi váh ako štan­dar­dná od­chýl­ka pri vá­že­ní). Ak pro­ku­rá­tor na­mie­ta, že kon­zu­ment si vždy ku­pu­je ma­ri­hua­nu v množ­stve, kto­ré pre ne­ho zod­po­ve­dá ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke, tak ten­to ná­zor je mož­né ak­cep­to­vať, av­šak nič ne­me­ní na tom, že kon­zu­ment mô­že mať pri se­be aj zbyt­ko­vé množ­stvo dro­gy, res­pek­tí­ve dro­gu, kto­rá eš­te ne­bo­la v ce­los­ti spot­re­bo­va­ná a jej zos­ta­tok je v množ­stve, kto­ré hmot­nos­tne už ne­do­sa­hu­je hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy.

 Sťaž­nost­ný súd, v zho­de so zá­ver­mi sú­du pr­vé­ho stup­ňa, má vý­hra­dy aj k ob­sa­hu zna­lec­ké­ho po­sud­ku, kto­rý bol vy­pra­co­va­ný KEÚ PZ Bra­tis­la­va (od­bor prí­ro­do­ved­né­ho skú­ma­nia a kri­mi­na­lis­tic­kých ana­lýz) a kto­rý aj pro­ku­rá­tor po­va­žo­val za ne­dos­ta­toč­ný a pre­to na­ria­dil vy­pra­co­va­nie je­ho do­dat­ku eš­te v príp­rav­nom ko­na­ní. Pres­kú­ma­ním pred­met­né­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku mož­no zis­tiť, že zna­lec­ké skú­ma­nie ne­bo­lo vy­ko­na­né štan­dar­dným spô­so­bom, na­koľ­ko zna­lec­ký ús­tav sa vy­jad­ril len k to­mu o aký ma­te­riál ide (ma­ri­hua­na), v akej je hmot­nos­ti a aké je množ­stvo účin­nej lát­ky v mi­lig­ra­moch (aj to len od­ha­dom mi­ni­mál­ne­ho množ­stva), av­šak zna­lec­ký ús­tav sa ne­vy­jad­ril k to­mu, aká je pres­ná kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky THC sta­no­ve­ná v per­cen­tách hmot­nos­tných, te­da zna­lec­ký ús­tav ne­vy­ko­nal všet­ky dos­tup­né ana­lý­zy za­is­te­nej lát­ky, tak ako je to bež­né v prí­pa­doch za­is­te­nia väč­šie­ho množ­stva ma­ri­hua­ny. Ide pre­to o neúpl­ný zna­lec­ký po­su­dok, pri­čom KEÚ PZ Bra­tis­la­va vy­ko­nal neúpl­né zna­lec­ké skú­ma­nie pred­lo­že­nej lát­ky pre­to, že mu to pri­ka­zu­je inter­ná smer­ni­ca ria­di­te­ľa KEÚ PZ Bra­tis­la­va, kto­rá sa tý­ka „ma­lých“ množ­stiev drog. Pos­tup, kto­rý zvo­lil KEU PZ v Bra­tis­la­ve, pri vy­pra­co­va­ní zna­lec­ké­ho po­sud­ku, po­va­žu­je sťaž­nost­ný súd za roz­por­ný s us­ta­no­ve­nia­mi zá­ko­na č. 382/2004 Z. z. o znal­coch, tl­moč­ní­koch a prek­la­da­te­ľoch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, na­koľ­ko pod­ľa § 17 ods. 8 zá­ko­na o znal­coch, pri vy­pra­cú­va­ní zna­lec­kých po­sud­kov znal­ci pos­tu­pu­jú pod­ľa všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov a inštruk­cií mi­nis­ter­stva. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je neak­cep­to­va­teľ­né, aby ria­di­teľ KEÚ PZ za­sa­ho­val do do­ka­zo­va­nia inter­ný­mi smer­ni­ca­mi a na­priek to­mu, že nie je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a ani súd ur­čo­val, čo a akým spô­so­bom mô­že byť pred­me­tom riad­ne­ho zna­lec­ké­ho skú­ma­nia a čo, z dô­vo­du eko­no­mic­ké­ho hľa­dis­ka, či ma­lé­ho množ­stva za­is­te­nej lát­ky, už nie.

 Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti bol pos­tup sú­du pr­vé­ho stup­ňa správ­ny, keď tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho za­sta­vil z dô­vo­du, že ža­lo­va­ný sku­tok nie je tres­tným či­nom, pre­to­že ne­bol napl­ne­ný znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho pre­či­nu spo­čí­va­jú­ci v tom, že ob­vi­ne­ný pre­cho­vá­val mi­ni­mál­ne jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy.

 Kraj­ský súd ne­zis­til dô­vo­dy pre zru­še­nie roz­hod­nu­tia sú­du pr­vé­ho stup­ňa, pre­to­že ho po­va­žu­je za zá­kon­né a v sú­la­de aj s us­tá­le­nou súd­nou praxou a pre­to sťaž­nosť ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra ako ne­dô­vod­nú, v zmys­le § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., za­mie­tol.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný ďal­ší riad­ny op­rav­ný

                          pros­trie­dok.

 

                                               Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve,

                                             dňa 23.ja­nuá­ra 2014

 

                                                          

                                                                                                JUDr. Ka­rol Ko­váč

                                                                                         pred­se­da se­ná­tu                                                                                                                                             

Vy­pra­co­val: JUDr. Pe­ter Šam­ko

 

 

 

Diskusia