I. V demokratickej spoločnosti je neprijateľné, aby sa kriminalizovali určité prejavy (či skôr výroky vytrhnuté z kontextu prejavu) a to len z dôvodu, že s nimi iná osoba zásadne nesúhlasí, respektíve, že ich podľa svojho subjektívneho presvedčenia považuje za urážlivé, či zasahujúce do práv a slobôd iných osôb. Výsledkom nesúhlasu určitej osoby s výrokom inej osoby nemôže byť automatická (mechanická) kriminalizácia takéhoto výroku, pretože proti výrokom s ktorými nesúhlasíme, sa má v demokratickej spoločnosti zásade bojovať protiargumentom, a nie trestným stíhaním. Ochota pripustiť u druhých odlišné názory je pritom považovaná za jednu zo základných hodnôt demokratickej spoločnosti, ktorej cieľom celkom určite nie je uniformita myslenia.
II. Sloboda prejavu je chránená nezávisle na tom, či je vyjadrenie racionálne alebo emotívne, odôvodnené alebo bezdôvodné, respektíve, či je ostatnými prijímané ako užitočné alebo škodlivé, hodnotné alebo bezcenné. Ústavná ochrana sa neobmedzuje iba na cenné názory, respektíve iba na názory, ktoré sú politicky korektné, prípadne, ktoré zdieľa väčšina obyvateľstva alebo väčšinová časť mediálneho priestoru.
Skutočnosť, že oznamovateľ nesúhlasí s výrokmi predsedu vlády SR, respektíve, že ich subjektívne považuje za šokujúce, nenávistné, či výhražné, ešte neznamená, že takými skutočne sú, respektíve, že nie sú zahrnuté slobodou prejavu.
1Kn 32/16/1100-6 Bratislava, 02.02.2016
U z n e s e n i e
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava, vo veci trestného oznámenia M I na JUDr. Roberta Fica, Csc. pre podozrenie zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Tr. zák., podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Tr. zák., podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Tr. zák., takto rozhodla :
Podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.
o d m i e t a m
trestné oznámenie Maroša Ivaniča na JUDr. Roberta Fica, Csc. pre podozrenie zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Tr. zák., podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Tr. zák., podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť dňa 07. januára 2016, keď verejne, z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky, hanobil moslimov, podnecoval k nenávisti voči moslimom, a to tým, že v mene vlády volal po oficiálnom zabránení vzniku „ucelenej moslimskej komunity“, ďalej v mene v mene vlády povedal výrok „nechceme, aby niekto obťažoval naše ženy na verejných priestranstvách“,
pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania a ani na postup podľa § 197 ods.2 Tr. por.
O d ô v o d n e n i e :
Na tunajšiu prokuratúru bolo Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky odovzdané na priame vybavenie trestné oznámenie M I na JUDr. Roberta Fica, Csc. pre podozrenie z trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Tr. zák., podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Tr. zák., podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť dňa 07. januára 2016, keď verejne, z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky, hanobil moslimov, podnecoval k nenávisti voči moslimom, a to tým, že v mene vlády volal po oficiálnom zabránení vzniku „ucelenej moslimskej komunity“, a v mene vlády povedal výrok „nechceme, aby niekto obťažoval naše ženy na verejných priestranstvách“.
Na základe odovzdaného trestného oznámenia M I bol do spisu zabezpečený kompletný záznam tlačovej konferencie predsedu vlády SR, Roberta Fica, zo dňa 07.01.2016, kde sa vyjadroval k „zásadným posunom, ktoré sme nútení robiť v našej politike, pokiaľ ide o riziká spojené s migračnou krízou“. S uvedeným kompletným záznamom tlačovej konferencie sa orgán rozhodujúci o podanom trestnom oznámení podrobne oboznámil.
Na predmetnej tlačovej konferencii predseda vlády JUDr. Robert Fico, Csc. vyslovil stanovisko vlády SR, v ktorom uviedol, že vidí jasný súvis medzi migračnými vlnami a udalosťami v Paríži a Nemecku, vyslovil, že si stoja za svojou migračnou politikou. Tiež uviedol, že oficiálne zastávajú názor, že Európska únia a niektoré členské štáty podcenili a nezvládli riziká spojené neriadeným prílivom migrantov do Európy, že sa očakáva príliv do Európy viac ako 3 milióny migrantov. Uviedol, že myšlienka multikulturálnej Európy je nereálna, „sen“, že nefunguje ochrana schengenskej hranice, že je to aj naša hranica. V ďalšom sa vyjadroval k bezpečnostným rizikám, citujem: “ Ak to nebol Paríž, tak to bolo Nemecko, konkrétne udalosti z konca tohto roku, ktoré by mali byť odpoveďou ľuďom, ktorí úmyselne zľahčujú bezpečnostné riziká. Bezpečnostné riziká sú obrovské. Nemecká tajná služba oznámila najvyššie ohrozenie západu zo strany islamistov v Európe, vyššie ako v čase útokov na Dvojičky. Udalosti v Nemecku a Paríži by mali byť odpoveďou pre všetkých tých, ktorí tvrdia, že migranti s iným náboženstvom a tradíciami sa dajú ľahko integrovať. Nedajú sa ľahko integrovať. Vidíme aké getá povznikali v mnohých štátoch, vo Francúzsku, Belgicku, do týchto lokalít ani nechodia policajti, je tam samostatný spôsob života, vysoký stupeň kriminality. Jednoducho sa ukazuje, že nie je možná prirodzená integrácia ľudí, ktorí majú iný spôsob života, iné myslenie, iné kultúrne zázemie, a predovšetkým iné náboženstvo“. Uviedol, že na Slovensku sa žiadne povinné kvóty realizovať nebudú. Tiež povedal, že v súvislosti s udalosťami v Nemecku sa objavili informácie, že osemdesiat percent migrantov v Nemecku sú muži, a z týchto osemdesiat percent muži vo veku 25 -35 rokov. Udalosti v Paríži a Nemecku by mali byť odpoveďou pre ľudí, ktorí spochybňujú bezpečnostné opatrenia na Slovensku, Slovensko musí byť zabezpečené pred hrozbami, ktoré neregulovaná migrácia so sebou prináša. V ďalšom citujem „Jediná cesta, dámy a páni, ako minimalizovať riziká udalostí ako v Paríži alebo Nemecku, je zabrániť vytvoreniu ucelenej moslimskej komunity na Slovensku. Táto by vznikla naplnením povinných kvót. Ak dnes niekto hovorí, že chce rešpektovať povinné kvóty, hovorí o vytvorení moslimskej komunity na Slovensku. Áno, na základe povinnej kvóty to malo byť možno do dvoch tisíc ľudí, ale ak by sa realizovali takzvané trvalé povinné kvóty, dá sa hovoriť až o 50.000 migrantoch iného náboženstva, iných tradícií, inej kultúry, ktorí by automaticky – automaticky vytvorili na Slovensku jednu ucelenú moslimskú komunitu so všetkými rizikami, ktoré dnes vidíme v Paríži, Nemecku, Belgicku a ďalších krajinách, kde takéto komunity aj vznikli“. Ďalej citujem: “My však nechceme, a poviem to veľmi jasne, priamo, ako to hovorím, aby sa aj na Slovensku stalo niečo podobné ako v Nemecku, že niekto, kto jednoducho nepatrí na územie Slovenska, úplne inak žije, úplne inak rozmýšľa, bude obťažovať naše ženy na verejných priestranstvách, a považujem za zvláštne, že dnes niekto odporúča nemeckým ženám, aby sa vyhýbali cudzincom, aby chodili v skupinách, dokonca sa hovorí o nejakých kódexoch, ktoré vraj majú tieto ženy dodržiavať, aby nedochádzalo k týmto situáciám. Tak kto je tu doma, my sa budeme prispôsobovať, alebo sa budú prispôsobovať zákonom a podmienkam v týchto krajinách ľudia, ktorí sem prišli vďaka neregulovanej migrácii“. Na záver vyslovil, podľa jeho názoru, dva základné posuny, pokiaľ ide o politiku vlády SR, a to, že poskytnú finančnú pomoc na ochranu vonkajšej hranice Schengenského priestoru a na vytváranie rôznych bezpečnostných štruktúr, a zároveň odmietol pokusy o povinné kvóty v prerozdeľovaní utečencov.
Pri posudzovaní toho, či v trestnom oznámení uvedené jednotlivé výroky predsedu vlády SR môžu napĺňať formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Tr. zák. a iné je nutné uviesť, že sa tak môže stať iba v prípadoch, ktoré možno označiť za zjavný exces zo slobody prejavu, t. j. za prekročenie, či zneužitie slobody prejavu, ktoré už nie je možné tolerovať, pretože hrubo zasahuje do práv iných, najmä do práva na ochranu osobnosti, či do slobody náboženského vyznania. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné vychádzať z poznania celého prejavu, v ktorom napadnuté výroky odzneli a nie len z jeho umelo vytrhnutých častí.
Pri zisťovaní „hraníc“ slobody prejavu je potrebné poukázať na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už dlhodobo judikuje, že právo na slobodu prejavu podľa § 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, ktorý je základným predpokladom pre pokrok spoločnosti ako celku a pre rozvoj každého jednotlivca. Toto právo sa vzťahuje nielen na „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo bezvýznamné, ale aj na informácie, ktoré zraňujú, šokujú, či znepokojujú štát alebo skupinu obyvateľov. Je tomu tak preto, že to vyžaduje pluralita, tolerancia a otvorenosť, bez ktorých nie je demokratická spoločnosť možná(napríklad rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 07.12.1976 vo veci Handyside proti Spojenému kráľovstvu, rozhodnutie vo veci Klein proti Slovensku zo dňa 31.10.2006).
Sloboda prejavu je teda chránená nezávisle na tom, či je vyjadrenie racionálne alebo emotívne, odôvodnené alebo bezdôvodné, respektíve, či je ostatnými prijímané ako užitočné alebo škodlivé, hodnotné alebo bezcenné. Ústavná ochrana sa neobmedzuje iba na cenné názory, respektíve iba na názory, ktoré sú politicky korektné, prípadne, ktoré zdieľa väčšina obyvateľstva alebo väčšinová časť mediálneho priestoru. V rámci prípustného komparatívneho výkladu práva tu možno vo všeobecnosti a primerane vychádzať aj z rozhodovacej činnosti Spolkového ústavného súdu SRN, ktorý pri výklade slobody prejavu vychádza z rovnakej právnej argumentácie, teda z toho, že slobodou prejavu sú pokryté aj šokujúce názory, či názory, ktoré časť verejnosti znepokojujú (napríklad primerane uznesenie sp. zn. 1BvR 1762/95 zo dňa 12.12.2000, či uznesenie sp. zn. 1BvR 435/68 zo dňa 24.02.1971).
Už bolo uvedené vyššie, že aj sloboda prejavu má svoje limity, pričom ustupuje hlavne v prípadoch pokiaľ ide o prejavy nenávistné, hrubo urážlivé (hanobiace), ktorými môže dôjsť k podstatnému zneváženiu, potupeniu, výraznému zníženiu vážnosti inej osoby, či skupiny osôb, respektíve podnecujúce k obmedzeniu práv, či slobôd iných osôb. Až v takýchto krajných prípadoch možno v podmienkach SR vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Tr. zák., či trestných činov uvedených v ustanovení § 424 a § 424a Tr. zák. Vzhľadom k uvedenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a výkladu obsahu slobody prejavu je však nutné hanobiace prejavy vykladať užšie, pretože nie je možné, aby sa nejaký výrok považoval za hanobiaci len preto, že vyvolal u tretej osoby (napríklad oznamovateľa) pocit zneváženia. Nie je to možné dokonca ani vtedy, pokiaľ ide o prehnanú, či útočnú kritiku (primerane rozhodnutie Spolkového ústavného súdu SRN sp. zn. 1 BvR 191/04 zo dňa 23.08.2005).
Vyhodnotením celého prejavu predsedu vlády SR počas tlačovej konferencie konanej dňa 07.01.2016 možno dospieť k záveru, že predseda vlády SR neurobil žiadne také vyhlásenie, či výrok, ktoré by sa už dali označiť za prekročenie hraníc slobody prejavu, t. j. počas tlačovej konferencie neodznelo nič, čo by sa dalo kvalifikovať ako nenávistný, či hanobiaci prejav skupiny obyvateľov. Výroky predsedu vlády SR sú preto pokryté slobodou prejavu a nie je možné ich kriminalizovať. Alebo povedané inak, skutočnosť, že oznamovateľ nesúhlasí s výrokmi predsedu vlády SR, respektíve, že ich subjektívne považuje za šokujúce, nenávistné, či výhražné, ešte neznamená, že takými skutočne sú, respektíve, že nie sú zahrnuté slobodou prejavu.
Po vzhliadnutí celého záznamu tlačovej konferencie zo dňa 07.01.2016 je potrebné zdôrazniť celý kontext prejavu, teda, že všetky napádané vyjadrenia boli povedané v súvislosti s bezpečnostnými rizikami spojenými s migračnou vlnou a v súvislosti s útokmi, ktoré sa odohrali v Nemecku počas silvestrovskej noci a vyvolali rozhorčenie v Európskej únii, pričom predseda vlády SR v tomto smere prezentoval aj oznámenie Nemeckej tajnej služby, či opätovne prezentoval a zdôvodňoval postoj vlády SR k tzv. povinným kvótam a výslovne prezentoval aj svoje politické stanovisko k súčasným udalostiam a problémom, ktorým čelí Európska únia v súvislosti s veľkým počtom migrantov, ktorí prichádzajú do Európy.
Predseda vlády SR JUDr. Róbert Fico CSc. sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k zabráneniu vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku, ku vzniku ktorej by, podľa jeho slov, došlo rešpektovaním povinných kvót. Tento jeho výrok je preto potrebné vnímať v kontexte celého jeho prejavu, kde uvádza, že odmietanie povinných kvót je jediná cesta ako minimalizovať riziká udalostí, ktoré sa stali v Paríži alebo Nemecku. V tejto súvislosti predseda vlády SR uvádza číselné množstvá migrantov (podľa jeho vyjadrenia by na základe povinných kvót musela SR prijať síce len možno do dvoch tisíc ľudí, avšak ak by sa realizovali takzvané trvalé povinné kvóty, išlo by až o 50.000 ľudí) a iba v súvislosti s týmito (číselne vyjadrenými) migrantmi hovorí o „migrantoch iného náboženstva, iných tradícií, inej kultúry, ktorí by automaticky vytvorili na Slovensku jednu ucelenú moslimskú komunitu so všetkými rizikami, ktoré dnes vidíme v Paríži, Nemecku, Belgicku a ďalších krajinách, kde takéto komunity aj vznikli“.
Z kontextu vyjadrení JUDr. Róberta Fica CSc. je zrejmé, že predseda vlády SR netvrdí, že vláda urobí také aktívne rozhodnutia, ktoré povedú k obmedzovaniu práv, či slobôd osôb vyznávajúcich islamské náboženstvo na území SR, ale práve naopak, tvrdí, že vláda neurobí, a nebude podporovať rozhodnutia, ktoré by znamenali rapídny nárast migrantov vyznávajúcich islamské náboženstvo na území SR. Práve neumožnením, či bránením v náraste moslimskej komunity z migrantov sa má, podľa predsedu vlády SR, zabrániť vzniku ucelenej moslimskej komunity na území SR.
Vzhľadom na kontext celého prejavu, kontext, do ktorého bol výrok o zabránení vzniku ucelenej moslimskej komunity zasadený, nie je možné predmetný výrok považovať za výrok nenávistný, či vyzývajúci k násiliu alebo vyhrážkam voči osobám vyznávajúcim islamské náboženstvo, respektíve za prejav hanobiaci (hrubo urážlivý, znevažujúci, či zosmiešňujúci) osoby vyznávajúce islamské náboženstvo, či samotné islamské náboženstvo. Nič z prejavu tu ani nevhodne nezasahuje do práva veriacich na prejavovanie a výkon ich náboženstva a ani nezľahčuje obsah ich náboženského presvedčenia. Primárnym dôvodom, úmyslom, teda nebolo hanobenie osôb vyznávajúcich islamské náboženstvo, respektíve hanobiť ich komunitu, ale dôvodom bolo vyjadrenie vládneho stanoviska k otázkam štátnej bezpečnosti Slovenskej republiky a k prideľovaniu migrantov na územie Slovenskej republiky na základe administratívnych kvót.
Skutočnosť, že postoj vlády SR k povinným kvótam je odmietavý, teda, že vláda SR odmieta prerozdelenie, či príchod migrantov vyznávajúcich islamské náboženstvo a následný vznik ich komunity na území SR, nie je možné trestnoprávne kriminalizovať, pretože takýto postoj celkom určite, sám o sebe, nie je možné označiť za nenávistný, hrubo urážajúci, vyzývajúci k násiliu, či znevažujúci islamské náboženstvo, respektíve osoby, ktoré ho vyznávajú. Otázku tzv. povinných kvót a ich dôsledok v prijímaní migrantov možno označiť za otázku verejného záujmu, ktorá musí byť otvorená diskusii a ktorá zákonite prináša aj rôzne kontroverzie, či protichodné názory. Sloboda prejavu by bola len iluzórna, ak by názory s ktorými nesúhlasíme, neboli alebo nemohli byť predmetom diskusie, ale len predmetom trestného stíhania. V posudzovanej veci neexistuje žiadny legitímny záujem, ktorý by mohol ospravedlniť cenzúru názorov odmietajúcich príchod migrantov na územie SR a to len z dôvodu, aby sa ochránili protichodné názory na túto problematiku. Z uvedených dôvodov sa vyššie uvedeným výrokom predseda vlády SR nemohol dopustiť trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Tr. zák. a ani trestných činov podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Tr. zák., respektíve trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Tr. zák.
V tomto smere je potrebné uviesť aj to, že z obsahu prejavu predsedu vlády SR nevyplývajú ani nijaké vyhrážky, ktoré by mohli vzbudzovať obavy u osôb, ktoré vyznávajú islamské náboženstvo, že vláda SR bude robiť také rozhodnutia, ktoré povedú k obmedzovaniu ich práv a slobôd. Zo žiadnej časti vyhlásenia predsedu vlády SR nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by si mohli osoby žijúce na území SR a vyznávajúce islamské náboženstvo vysvetľovať ako výzvu k ich perzekuovaniu, obmedzovaniu ich práv a podobne. Práve naopak, z vyjadrení JUDr. Róberta Fica CSc. vyplýva jeho postoj k tomu, že neurobia rozhodnutia, ktoré by umožnili nárast moslimskej komunity o ilegálnych migrantov a s tým spojenými problémami a hrozbami, ktoré sa prejavujú v tých krajinách, kde k nekontrolovanému prílivu migrantov už došlo (citujem „ My však nechceme, a poviem to veľmi jasne, priamo, ako to hovorím, aby sa aj na Slovensku stalo niečo podobné ako v Nemecku, že niekto, kto jednoducho nepatrí na územie Slovenska, úplne inak žije, úplne inak rozmýšľa, bude obťažovať naše ženy na verejných priestranstvách, a považujem za zvláštne, že dnes niekto odporúča nemeckým ženám, aby sa vyhýbali cudzincom, aby chodili v skupinách, dokonca sa hovorí o nejakých kódexoch, ktoré vraj majú tieto ženy dodržiavať, aby nedochádzalo k týmto situáciám.. Tak kto je tu doma, my sa budeme prispôsobovať, alebo sa budú prispôsobovať zákonom a podmienkam v týchto krajinách ľudia, ktorí sem prišli vďaka neregulovanej migrácii.“ ). Práve v kontexte tohto prejavu predsedu vlády SR je nutné vidieť aj výrok „o obťažovaní našich žien na verejnosti“, ktorý evidentne vychádzal z udalostí, ktoré sa odohrali v Nemecku počas silvestrovskej noci, kde podľa zverejnených informácií mala určitá skupina migrantov obťažovať ženy na verejnosti. Konštatoval sa tu objektívne existujúci fakt (podozrenie z obťažovania žien na verejnosti v Nemecku zo strany migrantov) a dával sa do súvislosti s tým, že by k tomu mohlo prísť aj na území SR po prijatí osôb z neregulovanej migrácie. Nič ani z kontextu tohto prejavu nenasvedčuje tomu, že by tu išlo o nenávistný prejav voči osobám vyznávajúcim islamské náboženstvo, respektíve o podnet na násilnosti voči takýmto osobám.
Možno preto uzavrieť, že trestné oznámenie M I neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli vykazovať znaky skutkovej podstaty trestného činu a preto je vylúčené začať trestné stíhanie vo veci postupom podľa §199 Tr. por.
Len pre úplnosť je nutné uviesť, že v demokratickej spoločnosti je neprijateľné, aby sa kriminalizovali určité prejavy (či skôr výroky vytrhnuté z kontextu prejavu) a to len z dôvodu, že s nimi iná osoba zásadne nesúhlasí, respektíve, že ich podľa svojho subjektívneho presvedčenia považuje za urážlivé, či zasahujúce do práv a slobôd iných osôb. Výsledkom nesúhlasu určitej osoby s výrokom inej osoby nemôže byť automatická (mechanická) kriminalizácia takéhoto výroku, pretože proti výrokom s ktorými nesúhlasíme, sa má v demokratickej spoločnosti zásade bojovať protiargumentom, a nie trestným stíhaním. Ochota pripustiť u druhých odlišné názory je pritom považovaná za jednu zo základných hodnôt demokratickej spoločnosti, ktorej cieľom celkom určite nie je uniformita myslenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do troch
dní odo dňa doručenia uznesenia cestou tunajšej krajskej prokuratúry na
Generálnu prokuratúru SR. Sťažnosť nemá odkladný účinok.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.