Právne vety aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR

 

Sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR na zjad­no­te­nie vý­kla­du a ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 10 Tr. zák. (Tpj 57/2017).

 

I. For­mu­lá­cia „tres­tnosť všet­kých čias­tko­vých úto­kov sa po­su­dzu­je ako je­den trest­ný čin“ uve­de­ná v dru­hej ve­te § 122 ods. 10 Tr. zák. zna­me­ná, že sa hod­no­ta vý­šky spô­so­be­nej ško­dy ale­bo zís­ka­né­ho pros­pe­chu pri jed­not­li­vých čias­tko­vých úto­koch na účel po­sú­de­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie spo­čí­ta­va.

 

II. Bez oh­ľa­du na spl­ne­nie pod­mie­nok pod­ľa § 122 ods. 10 Tr. zák. prá­vop­lat­ný pries­tup­ko­vý pos­tih (ak ne­bol zru­še­ný oso­bit­ným pos­tu­pom v správ­nom ko­na­ní) vy­tvá­ra vo vzťa­hu ku skut­ku, kto­rý by inak mo­hol byť čias­tko­vým úto­kom pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu, pre­káž­ku res iudi­ca­ta v zmys­le § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por., po­kiaľ sú spl­ne­né kri­té­riá ap­li­ká­cie člán­ku 4 ods. 1 Pro­to­ko­lu č. 7 k Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských prá­va a zá­klad­ných slo­bôd, vy­tvo­re­né roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va.

 (v poz­nám­ke pod čia­rou naj­vyš­ší súd vy­slo­ve­ne od­ka­zu­je na roz­su­dok plé­na vo ve­ci En­gel a ďal­ší pro­ti Ho­lan­dsku z 08.06.1976, č. 5100/71, roz­su­dok veľ­ké­ho se­ná­tu vo ve­ci Sergey Zo­lo­tuk­hin pro­ti Rus­ku z 10.02.2009, č. 1493/03 a roz­su­dok veľ­ké­ho se­ná­tu vo ve­ci A a B pro­ti Nór­sku z 15.11.2016, č. 24130/11 a 29758/11)

 

III. Pri tres­tnom či­ne krá­de­že sú pra­vid­lá uve­de­né v bo­doch I. a II. mo­di­fi­ko­va­né us­ta­no­ve­ním § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.; pred­chá­dza­jú­ci sku­tok, kto­rý bol pos­tih­nu­tý ako pries­tu­pok, te­da vo vzťa­hu k opa­ko­va­ne spá­cha­né­mu ko­na­niu – pris­vo­je­niu si cu­dzej ve­ci (kto­ré je už tres­tným či­nom bez oh­ľa­du na vý­šku ško­dy) ne­mô­že byť skor­ším čias­tko­vým úto­kom pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu (nep­ri­chá­dza te­da do úva­hy re­ví­zia roz­hod­nu­tia o pries­tup­ku z toh­to dô­vo­du).

 

 

            Roz­hod­nu­tie č. 1                                                                                                           Tpj 15/2018 – 1
                                                                                                                       (1 TdoV 19/2014)

Obo­ha­te­nie na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku pri tres­tnom či­ne pod­vo­du pod­ľa § 221                 (ods. 1) Tres­tné­ho zá­ko­na

 

Tres­tnou čin­nos­ťou nie je nie mož­né (prá­vom do­vo­le­né) zís­ka­vať pe­ňaž­né pros­tried­ky ale­bo iné ma­jet­ko­vé hod­no­ty, a to ani na us­po­ko­je­nie inak op­ráv­ne­nej poh­ľa­dáv­ky ale­bo na spl­ne­nie inak práv­ne pod­lo­že­né­ho zá­väz­ku.

Ak pá­cha­teľ pri tres­tnom či­ne pod­vo­du pod­ľa § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na zís­ka fi­nan­čné pros­tried­ky na us­po­ko­je­nie inak op­ráv­ne­nej poh­ľa­dáv­ky uve­de­ním nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­tím nie­čie­ho omy­lu, dos­tá­va sa us­po­ko­je­ný ve­ri­teľ ob­jek­tív­ne do po­zí­cie „obo­ha­te­né­ho na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku“ (ma­jet­ku oso­by poš­ko­de­nej pod­vo­dom) v zmys­le od­se­ku 1 vy­ššie ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia (v ob­čian­skop­ráv­nom po­ní­ma­ní ide o bez­dô­vod­né obo­ha­te­nie - ma­jet­ko­vý pros­pech z ne­poc­ti­vých zdro­jov, prí­pad­ne zá­ro­veň aj ma­jet­ko­vý pros­pech zís­ka­ný pl­ne­ním z nep­lat­né­ho práv­ne­ho úko­nu v zmys­le § 451 ods. 2 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka).

 

(Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo 14. de­cem­bra 2017,

sp. zn. 1 TdoV 19/2014)

           

                        Roz­hod­nu­tie č. 2 

     Tpj 15/2018 - 2
                                                                                                                        (23To/83/2014)

Det­ská por­nog­ra­fia

 

I. Cha­rak­te­ris­ti­ka zob­ra­ze­nia sexuál­ne­ho sty­ku ale­bo ob­na­že­ných čas­tí te­la v zmys­le § 132 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na „sme­ru­jú­ceho k vy­vo­la­niu sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by“ je sú­čas­ťou le­gál­nej de­fi­ní­cie det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia, a te­da aj zá­kon­ným zna­kom tres­tných či­nov pod­ľa §§ 368 až 370 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré ob­sa­hu­jú vo svo­jich od­se­koch 1 všeo­bec­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem „det­ská por­nog­ra­fia“ v prís­luš­nom gra­ma­tic­kom tva­re.

 

II. Sme­ro­va­nie k vy­vo­la­niu sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by v zmys­le § 132 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na nie je da­né po­ten­ciál­nou (ob­jek­tív­nou) spô­so­bi­los­ťou vy­vo­lať ta­ké us­po­ko­je­nie, ale ur­če­ním úče­lu pou­ži­tia kon­krét­ne­ho zob­ra­ze­nia sexuál­ne­ho sty­ku ale­bo ob­na­že­ných čas­tí te­la pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu pri ko­na­ní uve­de­nom v §§ 368 až 370 Tres­tné­ho zá­ko­na; inou oso­bou je oso­ba od­liš­ná od pá­cha­te­ľa.

 

III. Ur­če­nie úče­lu pou­ži­tia zob­ra­ze­nia sexuál­ne­ho sty­ku ale­bo ob­na­že­ných čas­tí te­la na vy­vo­la­nie sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by v zmys­le § 132 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na (ur­če­nie „sme­ro­va­nia“ zob­ra­ze­nia) nie je tr­va­le pre­dur­če­né da­nos­ťou ale­bo ab­sen­ciou ta­ké­ho ur­če­nia oso­bou, kto­rá sa po­die­ľa na vy­ho­to­ve­ní zob­ra­ze­nia. Pri po­su­dzo­va­ní tres­tných či­nov pod­ľa §§ 369 a 370 Tres­tné­ho zá­ko­na je roz­ho­du­jú­ce sub­jek­tív­ne za­me­ra­nie oso­by, kto­rá so zob­ra­ze­ním vy­ko­ná­va ma­ni­pu­lá­ciu zod­po­ve­da­jú­cu od­se­kom 1 na­pos­le­dy ozna­če­ných us­ta­no­ve­ní.

 

IV. „Sme­ro­va­nie“ v zmys­le bo­dov II. a III. je cie­ľom pá­cha­te­ľa, kto­rý ta­ké sme­ro­va­nie ur­čil, a te­da zna­kom sub­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu (niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov pod­ľa §§ 368 až 370 Tres­tné­ho zá­ko­na). Skut­ko­vý pod­klad toh­to zá­kon­né­ho zna­ku sa v tres­tnom ko­na­ní do­ka­zu­je (tak ako skut­ko­vý pod­klad os­tat­ných zá­kon­ných zna­kov dot­knu­té­ho tres­tné­ho či­nu).

 

(Uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne z 25. augus­ta 2014,

sp. zn. 23To/83/2014)

Roz­hod­nu­tie č. 3                   

 

                        Tpj 15/2018 - 3

(2 To 9/2014)

Zlo­či­nec­ká sku­pi­na

Ko­na­nie pá­cha­te­ľa zod­po­ve­da­jú­ce vo vzťa­hu ku zlo­či­nec­kej sku­pi­ne (§ 129 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na) zá­kon­ným zna­kom „je jej čle­nom, je pre ňu čin­ný ale­bo ju pod­po­ru­je“ v zmys­le § 296, § 129 ods. 6 a 7 Tres­tné­ho zá­ko­na ne­zahŕňa sa­mot­né spá­chanie tres­tné­ho či­nu čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v rám­ci jej čin­nos­ti, ale­bo ta­ké­ho či­nu spo­loč­ne s čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. V na­pos­le­dy uve­de­nom prí­pa­de ide te­da o viac­čin­ný sú­beh zlo­či­nu pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na a iné­ho tres­tné­ho či­nu.

 

Tres­tnop­ráv­nou pod­sta­tou „člen­stva v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne“ je za­ra­de­nie sa do or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry ta­kej sku­pi­ny, nie pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti v rám­ci čin­nos­ti sku­pi­ny jej člen­mi.

 

Tres­tnop­ráv­nou pod­sta­tou „čin­nos­ti pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu“ a „pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej  sku­pi­ny“  je  iné  sú­čin­nos­tné  ko­na­nie  pá­cha­te­ľa  pre  sku­pi­nu,  pod­pí­sa­né  v § 129 ods. 6 a 7 Tres­tné­ho zá­ko­na, než pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti spo­loč­ne s čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny.

Jed­not­li­vé vy­ššie cha­rak­te­ri­zo­va­né for­my ko­na­nia pá­cha­te­ľa uve­de­né v § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na nie sú sú­čas­ťou príp­ra­vy na zlo­čin ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin (§ 13 Tres­tné­ho zá­ko­na), kto­rý má byť ale­bo bol spá­cha­ný čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny (oso­bou čin­nou pre sku­pi­nu ale­bo jej pod­po­ro­va­te­ľom), na­koľ­ko us­ta­no­ve­nie § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na má v tom­to sme­re po­va­hu lex spe­cia­lis, kto­rá sa pre­mie­ta aj do skut­ko­vej od­de­le­nos­ti.

 

Po­kiaľ je sú­čas­ťou skut­ko­vých zis­te­ní pri či­ne kva­li­fi­ko­va­nom pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na rám­co­vý po­pis tres­tnej čin­nos­ti zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, od­kaz na ta­kú tres­tnú čin­nosť (uve­de­nú v inom bo­de dot­knu­té­ho roz­hod­nu­tia), ale­bo uve­de­nie okol­nos­tí nas­ved­ču­jú­cich pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti, na kto­rú je sku­pi­na za­me­ra­ná, ide   o vy­me­dzenie úče­lu za­lo­že­nia a okol­nos­tí čin­nos­ti zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, nie o pria­my skut­ko­vý po­pis ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­ré jet­res­tné pod­ľa na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia.

Ak pá­cha­teľ spá­chal ďal­ší, viac­čin­ne sa zbie­ha­jú­ci trest­ný čin „ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia“, te­da zlo­či­nec­kej sku­pi­ny [§ 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na], tá­to okol­nosť je pri dot­knu­tom či­ne okol­nos­ťou, kto­rá pod­mie­ňu­je pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by, a te­da mu­sí byť aj skut­ko­vo pod­lo­že­ná. Ide o kva­li­fi­kač­ný znak od­rá­ža­jú­ci skut­ko­vo od­liš­ný kon­text pred­met­nej okol­nos­ti  (jed­nak „je čle­nom“ v zmys­le § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, resp. op­ro­ti to­mu „spá­chal trest­ný čin ako člen“), kto­rý je pou­ži­tý vo vzťa­hu k iné­mu skut­ku, te­da iné­mu ko­na­niu pá­cha­te­ľa, než kto­ré je kva­li­fi­ko­va­né pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na. To vy­lu­ču­je skut­ko­vú, a v nad­väz­nos­ti na to, aj práv­nu dup­li­ci­tu (jej nep­rí­pus­tnosť je od­vo­de­ná  od us­ta­no­ve­nia§ 38 ods. 1 Tres­tné­ho­zá­ko­na).

 

Znak „ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia“ ne­mož­no pou­žiť ako okol­nosť, kto­rá pod­mie­ňu­je pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by v prí­pa­de, ak pá­cha­teľ spá­chal zlo­čin pod­ľa§ 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v inej for­me, než je člen­stvo v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne (čin­nosť pre ta­kú sku­pi­nu ale­bo jej­pod­po­ra).

 

(Roz­su­dok­Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 26. no­vem­bra 2014,

sp. zn. 2 To 9/2014)

           

Roz­hod­nu­tie č. 4                   

 

Tpj 15/2018 - 4
                                                                                                                        (5 Tdo 51/2017)

Pod­ne­co­va­nie k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti v inter­tem­po­rál­nych sú­vis­los­tiach

Tres­tnosť či­nu „pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti“ pod­ľa pos­led­nej ali­ney § 424 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2016 nes­me­ru­je k ochra­ne in­di­vi­duál­nych práv a slo­bôd prís­luš­ní­kov ná­ro­da, ná­rod­nos­ti, ra­sy ale­bo et­nic­kej sku­pi­ny, ale k ochra­ne ko­lek­tív­nych práv a slo­bôd ta­kých zos­ku­pe­ní (čl. 34 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky). Až zne­nie dot­knu­té­ho us­ta­no­ve­nia účin­né od 1. ja­nuá­ra 2017 pok­rý­va aj ná­rod­nos­tne, ra­so­vo a et­nic­ky mo­ti­vo­va­né pod­ne­co­va­nie, sme­ru­jú­ce k ná­si­liu ale­bo ne­ná­vis­ti (aj) vo­či jed­not­liv­co­vi, ale­bo k ob­me­dzo­va­niu je­ho práv a slo­bôd.  

 

(Roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 1. mar­ca 2018,

sp. zn. 5 Tdo 51/2017)

 

 

Diskusia