Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
Najvyšší súd SR predložil do pripomienkového konania návrh stanoviska č. Tpj 47/2019 (obsah návrhu stanoviska je uvedený v texte nižšie), ktorý má ambíciu zjednotiť nejednotnú aplikačnú prax, ktorá sa týka otázky, či možno začať trestné stíhanie vo veci (§ 199 ods. 1 Tr. por.) aj pre skutok, ktorý sa doposiaľ nestal, ale je možné (aj keď to nie je isté), že sa stane v budúcnosti (t. j., či je možné začínať trestné stíhanie „do budúcnosti“).
Zastávam právny názor, že začať trestné stíhanie vo veci možno iba pre skutok, ktorý sa už stal v minulosti (aspoň čiastočne) a je neprijateľné formulovať skutok v uznesení o začatí trestného stíhania „do budúcnosti“. Považujem za rozporné s ustanovením § 199 ods. 3 Tr. por. začať trestné stíhanie pre skutok, ktorý sa ešte nestal a nie je ani jasné, či sa vôbec niekedy v budúcnosti stane. Trestné stíhanie vo veci nemožno začínať „na slepo“.
Správny a Trestnému poriadku zodpovedajúci je preto právny názor vyplývajúci z rozhodnutia uvedeného pod písmenom A návrhu stanoviska.
Tento názor vychádza z nasledovnej právnej argumentácie:
Podľa § 199 ods. 3 Tr. por. uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.
Z vyjadrenia slov „za akých k nemu došlo“ je zjavné, že predmetné ustanovenie je smerované do minulosti a počíta iba so skutkom, ktorý sa už stal v čase pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a skutok je dostatočne konkretizovaný v tom smere, že možno v skutkovej vete uznesenia o začatí trestného stíhania uviesť jeho opis (a to aj s uvedením miesta a času). Napokon, podstatou trestného konania vždy bolo, že sa v ňom spätne dokazujú skutky, ktoré sa stali alebo sa mali stať v minulosti.
Rekonštrukcia skutkových okolností, ktoré sa odohrali v minulosti počas vedenia trestného konania je znakom všetkých podstatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, či súdu. Tak ako možno vzniesť obvinenie, zastaviť trestné stíhanie, podať obžalobu, či vyhlásiť rozsudok len za skutok, ktorý sa odohral v minulosti, t. j. pred vydaním týchto rozhodnutí, tak logicky možno aj začať trestné stíhanie vo veci len pre skutok z minulosti. Alebo povedané inak, len „skutok z minulosti“ možno jednoznačne a zrozumiteľne konkretizovať tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom (zákonnú výnimku tu predstavuje iba trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorý však taktiež musí byť aspoň čiastočne spáchaný v minulosti).
Skutok, ktorý sa má alebo môže stať v budúcnosti nie je možné konkretizovať, pretože nie je vôbec zrejmé, či sa skutočne stane, a ak áno, kedy sa tak stane, kde sa tak stane a za akých konkrétnych okolností sa tak stane. Nie je preto možné, aby bolo začaté trestné stíhanie „do budúcna“ len preto, aby mohli príslušníci PZ skúšať rôzne náhodne vybraté osoby, či sa nedopúšťajú korupčného správania, prípadne či nepáchajú nejakú inú trestnú činnosť. Ak sa tak v praxi niekedy deje, tak potom je skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania iba kombináciou opisu právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných činov a paušálnych domnienok, ktoré vychádzajú z kolektívnej prezumpcie viny. Takýto postup polície nie je možné akceptovať a je celkom určite v rozpore s ustanovením § 199 ods. 3 Tr. por.
Trestný poriadok pritom počíta s tým, že môže nastať taká dôkazná situácia, z ktorej bude síce vyplývať podozrenie zo spáchania trestného činu, avšak ešte nebude možné skutok dostatočným spôsobom konkretizovať v takom rozsahu, aby bolo možné začať trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. Aj v takýchto prípadoch nebude vylúčené dokazovať rozhodné skutkové okolnosti v zmysle ustanovení Trestného poriadku a to aj pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Tak napríklad v zmysle ustanovení § 114 ods. 2, § 115 ods. 2, § 117 ods. 5, ods. 6 Tr. por. možno realizovať predmetné procesné úkony aj pred začatím trestného stíhania.
Uvedenou problematikou sme sa už na webe pravnelisty.sk v minulosti čiastočne zaoberali tu:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a40-kolektivne-podozrenia-podla-policie
Nasleduje návrh stanoviska Najvyššieho súdu SR
V Bratislave 28. augusta 2019
Tpj 47/2019
Vec: Návrh na zaujatie stanoviska - vyjadrenie
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú je potrebné výkladovo riešiť, je vymedzená nasledovne:
Uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku sa môže týkať skutku
A/ u ktorého sa predpokladá, že už bol spáchaný ako trestný čin,
B/ okrem alternatívy uvedenej v bode A/ aj skutku, ktorého spáchanie ako trestného činu sa ešte len v budúcnosti predpokladá.
A/
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 5. februára 2019, sp. zn. 1 To 88/2018, v trestnej veci proti obžalovanému por. F. N., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 22. mája 2018, sp. zn. 3T/58/2016, rozhodol tak, že:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného por. F. N. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil (pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný) spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra podanej na Okresný súd Komárno 9. júna 2016 pod č. KV31/14/4400-37 pre skutok v nej uvedený právne posúdený ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 11. apríla 2014 v čase okolo 16.18 hod. na ceste č. I/63 v obci Radvaň nad Dunajom v čase výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky spolu s npor. Ing. A. T., zastavili osobné motorové vozidlo zn. Q. XXX D, evidenčného čísla XUXXXXX (ČR), ktoré viedol J. P., ktorý sa počas jazdy dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, kde za tento priestupok mu por. F. N. uložil blokovú pokutu vo výške 100 eur a následne po prijatí finančnej hotovosti mu nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty, pričom v administratívnych pomôckach por. F. N. vykázal za priestupok osoby J. P. pokutu vo výške 60 eur a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 40 eur si ponechal pre vlastnú potrebu, taktiež uvedenú sankciu uloženú za priestupok v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky úmyselne nezaevidoval v informačnom systéme evidencie vodičov, teda ako príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupkov konal v rozpore s čl. 8a ods. 2, ods. 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s čl. 13 ods. 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2010 o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti, rozhodovaní o vodičskom oprávnení a evidovaní skutkov spáchaných v súvislosti s vedením motorového vozidla v znení neskorších predpisov, čím porušil základné povinnosti policajta podľa ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov.
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Z o d ô v o d n e n i a :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) obžalovaného por. F. N. uznal za vinného pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 11. apríla 2014 v čase okolo 16.18 hod. na ceste č. I/63 v obci Radvaň nad Dunajom v čase výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky spolu s npor. Ing. A. T., zastavili osobné motorové vozidlo zn. Q. XXX D, evidenčného čísla XUXXXXX (ČR), ktoré viedol J. P., ktorý sa počas jazdy dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil vyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, kde za tento priestupok mu por. F. N. uložil blokovú pokutu vo výške 100 eur a následne po prijatí finančnej hotovosti mu nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty, pričom v administratívnych pomôckach por. F. N. vykázal za priestupok osoby J. P. pokutu vo výške 60 eur a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 40 eur si ponechal pre vlastnú potrebu, teda ako príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupkov konal v rozpore s čl. 8a ods. 2, ods. 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, čím porušil základné povinnosti policajti podľa ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov.
Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1 000 eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súčasne uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa vo výmere 2 rokov.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný - proti všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo, a prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej „prokurátor“) - proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
***
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami - obžalovaným a prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania obžalovaného, a naopak o nedôvodnosti odvolania prokurátora.
Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Z predloženého spisového materiálu, zachádzajúc do štádia prípravného konania, vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 25.02.2014, ČVS: SKIS-11/BKOK-V-2014 bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. začaté trestné stíhanie (tzv. vo veci) pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. por. (pozn. aut.: správne má byť Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
v dobe najmenej od dňa 22. júla 2013 až doposiaľ, na rôznych miestach v služobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne (ďalej len „OR PZ Komárno“), doposiaľ nezistení príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Komárno, v čase výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, najmä pri meraní rýchlosti motorových vozidiel, vodičom ktorí prekročia najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy alebo sa dopustia iného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za spáchané priestupky ukladajú blokové pokuty v rôznej výške, následne po prijatí finančnej hotovosti od páchateľov priestupkov im príslušníci Policajného zboru nevystavujú kontrolné ústrižky v súlade so skutočnosťou a s nariadením prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore, pričom v administratívnych pomôckach tieto priestupky nevykazujú, resp. ich prejednanie vykazujú v rozpore so skutočnosťou a finančnú hotovosť si ponechávajú pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním porušujú základné povinnosti policajta podľa ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom v danom konaní naďalej pokračujú.
Ďalším uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 23. októbra 2015, ČVS: SKIS-11/BKOK-V-2014 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie por. F. N. pre skutok, že
dňa 11. apríla 2014 v čase okolo 16:18 hod., na ceste č. 1/63, v obci Radvaň nad Dunajom, v čase výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky spolu s npor. Ing. A. T., zastavili osobné motorové vozidlo zn. Q. XXX D, evidenčného čísla XUXXXXX (ČR), ktoré viedol J. P., ktorý sa počas jazdy dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, kde za tento priestupok mu por. F. N. uložil blokovú pokutu vo výške 100 eur a následne po prijatí finančnej hotovosti mu nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty, pričom v administratívnych pomôckach por. F. N. vykázal za priestupok osoby J. P. pokutu vo výške 60 eur a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 40 eur si ponechal pre vlastnú potrebu, taktiež uvedenú sankciu uloženú za priestupok v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky úmyselne nezaevidoval v informačnom systéme evidencie vodičov, teda ako príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupkov konal v rozpore s čl. 8a ods. 2, ods. 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s čl. 13 ods. 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2010 o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti, rozhodovaní o vodičskom oprávnení a evidovaní skutkov spáchaných v súvislosti s vedením motorového vozidla v znení neskorších predpisov, čím porušil základné povinnosti policajta podľa ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov.
Podľa § 199 ods. 1 veta prvá až tretia Tr. por. ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu.
Podľa § 199 ods. 2 Tr. por. policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
Podľa § 206 ods. 1 Tr. por. ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia ... .
Z rozhodnutia (jeho právnej vety) publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19/2016 (v čiastke č. 2/2016) okrem iného vyplýva, že účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania (§ 10 ods. 1 Tr. por.) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje konkrétna situácia.
Z kontextu ustanovení § 199 a § 206 Tr. por., podporených aj uvedeným judikátom, vyplýva, že vzniesť obvinenie osobe dôvodne podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu možno len pre skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie. Opakom vyjadrené, nemožno vzniesť obvinenie osobe podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu pre iný skutok, než pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie (možno pritom, ak to dôkazná situácia umožňuje, jedným uznesením začať trestné stíhanie a súčasne vzniesť obvinenie - § 206 ods. 2 Tr. por.).
V posudzovanej trestnej veci uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru z 25. februára 2014 (o začatí trestného stíhania) nepochybne skutkovo popisuje trestnú činnosť bližšie nezistenej skupiny príslušníkov Okresného dopravné inšpektorátu v Komárne, do ktorej typovo nepochybne zapadá aj protiprávne konanie obžalovaného, pre ktoré mu bolo vznesené v danej trestnej veci obvinenie dňa 23. októbra 2015.
Uznesenie o začatí trestného stíhania však skutkovo pokrýva len trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná pred začatím trestného stíhania, t. j. pred dňom, resp. najneskôr v deň 25. februára 2014. Nemôže sa vzťahovať (trestné stíhanie nemožno začať pro futuro) na trestnú činnosť spáchanú neskôr, až po začatí trestného stíhania, a to ani za predpokladu, že existuje podozrenie, že podozrivá osoba pokračuje (alebo udržiava protiprávny stav) v trestnej činnosti aj po začatí trestného stíhania (výnimku Trestný zákon v uvedenom smere stanovuje len pre trestný čin zanedbania povinnej výživy v § 122 ods. 13 Tr. zák.).
Začatie trestného stíhania má svojim účelom vytvoriť rámec pre objasnenie trestnej činnosti, na ktorú sa skutkovo vzťahuje uznesenie o začatí trestného stíhania a pre zistenie jej páchateľa a na ten účel pre zabezpečenie dôkazov použiteľných v trestnom konaní. V rámci procesu zabezpečovania dôkazov pritom nemožno vylúčiť zistenie spáchania aj skutkovo inej trestnej činnosti, na ktorú sa uznesenie o začatí trestného stíhania nevzťahovalo. V takom prípade je však nevyhnutné aj vo vzťahu k nej začať trestné stíhanie.
V posudzovanom prípade je špecifickou situácia, keď orgány prípravného konania po začatí trestného stíhania (vo veci) využili procesný inštitút agenta vo vzťahu k príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne za účelom zabezpečenia obrazovo - zvukového záznamu (ako dôkazu) dokumentujúceho spôsob vedenia blokového konania voči priestupcom na úseku cestnej premávky, z nezákonnosti ktorého boli podozriví, teda pre zdokumentovanie len „možnej, resp. predpokladanej“ a nie v minulosti spáchanej trestnej činnosti, i keď obdobnej povahy, ako pre ktorú bolo vo veci začaté trestné stíhanie, keďže už z okolností použitia agenta (navodenie situácie spáchania priestupku agentom) bolo zrejmé, že ide o dôkazný prostriedok nespôsobilý objasniť ich trestnú činnosť časovo spred obdobia začatia trestného stíhania (teda z minulosti) ale má byť použitý na získanie dôkazu o ich povahou obdobnej (aj v súčasnosti predpokladanej) trestnej činnosti, a to priamo pri jej páchaní.
Použitý agent tak zabezpečil vo forme obrazovo - zvukového záznamu dôkaz o spôsobe prejednávania priestupku na úseku cestnej premávky v blokovom konaní jedným z (v tom čase) podozrivých príslušníkov Policajného zboru - por. F. N. voči agentovi ako priestupcovi, ku ktorému došlo 11. apríla 2014 a ktorý bol následne dôkazným podkladom pre vznesenie mu obvinenia.
Skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť 11. apríla 2014 tak bol novým (resp. ďalším) skutkom, na ktorý sa skutkovo nevzťahovalo a ani nemohlo vzťahovať uznesenie o začatí trestného stíhania z 25. februára 2014. Pre tento skutok preto nebolo začaté trestné stíhanie a na tom podklade mu ani nemohlo byť zákonným spôsobom vznesené obvinenie tak, ako mu bolo vznesené 23. októbra 2015.
K uvedenému je namieste tiež zdôrazniť, že Trestný poriadok v rámci ustanovení o použití agenta upravuje aj procesnú použiteľnosť dôkazov agentom zabezpečených v iných trestných veciach v § 117 ods. 12.
Podľa tohto zákonného ustanovenia skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Na podklade uvedeného možno konštatovať, že vyšetrovateľovi v posudzovanej trestnej veci nič nebránilo tomu, aby pre posudzovaný skutok z 11. apríla 2014 začal trestné stíhanie, pretože ním zabezpečený dôkaz - obrazovo zvukový záznam o spôsobe vybavovania priestupku v blokovom konaní v tom čase podozrivým príslušníkom Policajného zboru (obžalovaným) spôsobom odporujúcim zákonu pri výkone svojej právomoci umožňoval záver o jeho podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a bol by tak procesne použiteľným dôkazom v procese jeho trestného stíhania za tento skutok.
Odvolací súd na podklade uvedeného konštatuje, že absencia zákonného začatia trestného stíhania pre skutok, pre ktorý obžalovanému v posudzovanom trestnom konaní bolo vznesené obvinenie, je v aktuálnom štádiu trestného konania (v odvolacom konaní) neodstrániteľnou podstatnou procesnou chybou trestného konania. Absencia, a preto nezákonnosť začatia trestného stíhania sa prenáša (v zmysle teórie plodov otráveného stromu) aj na následné vznesenie obvinenia obžalovanému a ďalšie v trestnom konaní vykonávané procesné úkony, ako aj na obžalobu a napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.
Uvedený stav tak v aktuálnom štádiu trestného konania spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotnému skutku, pre ktorý je obžalovaný de facto (avšak nie de iure) trestne stíhaný, čoho nevyhnutným dôsledkom z pohľadu odvolacieho súdu bolo zrušenie napadnutého rozsudku a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., bez relevancie hodnotenia ďalších v konaní (postihnutom uvedenou procesnou chybou) vykonaných dôkazov, resp. posudzovania dôvodnosti ďalších odvolacích námietok oboch odvolateľov.
Na tom podklade inak ako nedôvodné nebolo možné hodnotiť odvolanie prokurátora proti výroku o treste napadnutého rozsudku.
Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, rozhodol odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. (pretože neexistoval zákonný podklad pre vrátenie veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie) postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám tým spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por., t. j. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
B/
Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo 7. marca 2017, ČVS: PPZ-206/NKA-PK-VY-2017, bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. začaté trestné stíhanie za 1/ zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. a 2/ prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák., preto, že
1/ doposiaľ presne nestotožnené osoby vystupujúce ako posudkové lekárky ústredia Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1 (ďalej len „SP Bratislava“) vykonávajúce lekárske posudkovú činnosť na pobočke Sociálnej poisťovne, M. R. Štefánika 178, 075 01 Trebišov (ďalej len „SP Trebišov“) a iné doposiaľ nestotožnené osoby v presne nezistenom období, najmenej však od 1. januára 2014 a konajúc tak naďalej, na presne nezistených miestach, najmä však v priestoroch kancelárií posudkových lekárok SP Trebišov, nachádzajúcich sa na X. poschodí budovy SP Trebišov, označených číslami X a X žiadajú, prijímajú a nechávajú si sľúbiť od doposiaľ nestotožnených osôb vystupujúcich najmä ako žiadatelia o invalidný dôchodok peňažné sumy v rôznej výške až do 1000 eur ako úplatky najmä za to, že uvedené posudkové lekárky kladne posúdia zdravotný stav týchto žiadateľov za účelom, aby im bol priznaný invalidný dôchodok;
2/ doposiaľ presne nestotožnené osoby v postavení najmä žiadateľov o invalidný dôchodok od presne nezistenej doby, najmä však od 1. januára 2014 a konajúc tak aj naďalej, na presne nezistených miestach, najmä však v priestoroch kancelárií posudkových lekárok ústredia SP Bratislava vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť v SP Trebišov nachádzajúcich sa na X. poschodí budovy SP Trebišov, označených číslami X a X poskytujú, ponúkajú a sľubujú uvedeným posudkovým lekárkam, resp. aj iným doposiaľ nestotožneným osobám peňažné sumy v rôznej výške až do 1000 eur ako úplatky najmä za to, že uvedené posudkové lekárky kladne posúdia zdravotný stav týchto žiadateľov za účelom, aby im bol priznaný invalidný dôchodok.
Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 3. októbra 2018, sp. zn. PK-1T/21/2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť v rovnaký deň), podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinenou Ing. W. N., zo dňa 11. septembra 2018, sp. zn. VII/1 Gv 89/18/1000, a tak potvrdil, že menovaná obvinená za uznáva za vinnú zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že
dňa 12. mája 2017 v čase od 13:48:50 hod. do 13:50:13 hod. v kancelárii posudkovej lekárky MUDr. R. O., nachádzajúcej sa na X. poschodí v budove Sociálnej poisťovne v Trebišove, označenej číslom X., na pláne pôdorysu označenej ako X. podlažie s číslom X. poskytla úplatok vo forme bielej darčekovej tašky s doposiaľ nezisteným obsahom MUDr. R. O. za to, že táto posúdi jej lekárske správy a percentuálne ohodnotí mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, aby jej bol priznaný invalidný dôchodok.
Špecializovaný trestný súd rozsudkom zo 14. marca 2019, sp. zn. PK-2T/35/2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. marca 2019), uznal obžalovanú MUDr. R. O., za vinnú zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že
dňa 12. mája 2017 v čase od 13:48 hod. do 13:51 hod. ako posudková lekárka Sociálnej poisťovne, s miestom výkonu práce na pobočke v Trebišove, prijala v svojej kancelárii č. X na X. poschodí budovy Sociálnej poisťovne v Trebišove od odsúdenej Ing. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bez právneho dôvodu bielu darčekovú tašku obsahujúcu bonboniéru zn. MERCI v súvislosti s vykonávaním kontrolnej lekárskej prehliadky u Ing. N.
MUDr. R. O., ako aj Ing. W. N. bolo pritom vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por. uznesením z 20. júla 2017.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.