Úvodná poznámka (autor JUDr. Peter Šamko)
Nižšie v texte je uvedený obsah uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, v ktorej došlo k vydaniu mobilných telefónov (respektíve pracovného počítača) zo strany niektorých sudcov, prokurátora, či štátnej tajomníčky.
Obsah vydaného uznesenia o začatí trestného stíhania, z formálneho hľadiska, zaujme tým, že vzbudzuje pochybnosti o svojej zákonnosti. Vymedzenie skutkov uvedených v uznesení o začatí trestného stíhania je v rozpore s ustanovením § 199 ods. 3 Tr. por., pretože neobsahuje nič konkrétne, t. j. skutky nie sú konkretizované s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nim došlo. Obsah uznesenia je iba kombinácia opisu právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných činov a paušálnych domnienok, ktoré vychádzajú z kolektívnej prezumpcie viny všetkých sudcov pôsobiacich na súdoch v Bratislavskom kraji.
K uvedenému je nutné dodať, že Trestný poriadok neumožňuje začať trestné stíhanie vo veci ak sa skutok „rysuje“ len v nejasných (hmlistých) obrysoch a je založený len na všeobecných indíciách, ktoré nie sú ani trochu konkretizované. Svojvoľné vymedzenie skutku je neprípustné a je v rozpore so zákazom ľubovôle pri rozhodovaní štátnych orgánov. V prípade, ak existuje podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu, avšak zatiaľ nie je jasné ako sa mal skutok stať, potom nie je možné začínať trestné stíhanie vo veci a vymýšlať skutkové okolnosti o „bližšie nestotožnených sudcoch“, „nezistených miestach“, „bližšie nestotožnenom páchateľovi“, „bližšie nestotožených osobách pôsobiacich mimo justičných orgánov“ či „bližšie nestotožnených zamestnankýň Ministerstva spravodlivosti SR“.
Toto nie je uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré by obsahovalo náležitosti podľa § 199 ods. 3 Tr. por., ale ide o právnu katastrofu, pretože uznesenie neobsahuje žiadny konkrétny skutok, ale vykazuje skôr prvky policajného štátu (len pripomeniem, že policajný štát je opakom štátu právneho). Snaha polície vyšetrovať prípadné podozrenia z korupcie je chvályhodná, avšak nie je možné pripustiť, aby polícia rezignovala na zákonný postup a „podliezala latku zákonnosti“ len z dôvodu, že ide o mediálne známu vec. Túžba polície po odhalení závažných prípadov korupcie je tak veľká, že pomerne ľahko môže skĺznuť až k absurdnostiam, ktoré sú uvedené nižšie v uznesení o začatí trestného stíhania.
Tak napríklad, skutok uvedený v bode 1/ uznesenia hovorí o paušálnych podozreniach vo vzťahu k „bližšie nestotožneným sudcom na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja“. Len pripomeniem, že v Bratislavskom kraji je 7 okresných súdov, jeden krajský súd, Najvyšší súd SR ako aj Špecializovaný trestný súd (t. j. 10 súdov; následne v „skutku“ vyšetrovateľ síce hovorí, že má ísť „najmä“ o Okresný súd Bratislava I, Najvyšší súd SR, či v skutku 2/ o Okresný súd Bratislava V, ale z textu je zjavné, že nejde len o tieto súdy, ale ide aj o tieto súdy).
Všetci sudcovia v Bratislavskom kraji pôsobiaci na 10 súdoch sú teda podozriví, že na podklade pokynov „bližšie nestotožneného páchateľa“, ktoré boli sudcom odovzdávané prostedníctvom „bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I“ (môže ísť teda o akéhokoľvek sudcu tohto súdu), v súdnych konaniach (ktoré nie sú v uznesení špecifikované a fakticky ide o bližšie nestotožnené súdne konania) postupovali v rozpore so svojimi povinnosťami a rozhodovali „v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa“ („vyššie“ pritom nie je uvedený žiadny páchateľ, keďže je tam „bližšie nestotožnený páchateľ“), pričom na tomto konaní „sa rôznym spôsobom podieľali aj iné doposiaľ nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov“ s tým, že za „takýto nezákonný výkon právomoci uvedení nestotožnení sudcovia, ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijímali úplatky vo forme finančnej hotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod“.
Takmer všetko čo je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania je „bližšie nestotožnené“ a to nielen osoby (bližšie nestotožení sudcovia, bližšie nestotožnený páchateľ, bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičného prostredia, bližšie nestotožnený zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR), ale aj ich konanie (ovplyvňovanie bližšie nešpecifikovaných súdnych konaní), či motív takejto ich činnosti (úplatok vo forme finančnej hotovosti alebo iná nenáležitá výhoda – v podstate tu ide iba o prepis znakov skutkových podstát trestných činov). S trochou irónie by sa dalo povedať, že jediné, čo na uznesení o začatí trestného stíhania nie je „bližšie nestotožnené“ je spisová značka a dátum vydania.
Zhodne som sa vyjadroval k totožne koncipovanému uzneseniu o začatí trestného stíhania v podobnej veci a neurčite pojatým skutkom už v roku 2011 tu:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a40-kolektivne-podozrenia-podla-policie
Pokiaľ polícia disponuje konkrétnejšími podozreniami (a z mediálnych informácií možno vyvodiť, že základom na začatie trestného stíhania boli údaje z mobilnej aplikácie), potom mali byť celkom určite tieto konkrétnejšie podozrenia uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a nemalo byť trestné stíhanie začaté (ak parafrázujem text vyšetrovateľa) pre „bližšie nevymedzený skutok“.
Som názoru, že uznesenia o začatí trestného stíhania s takto vymedzenými kvázi skutkami nie je možné akceptovať. Pokiaľ by sa tak stalo, potom by sme museli akceptovať aj napríklad uznesenia, v ktorých by došlo k začatiu trestného stíhania pre podozrenie, že korupčného správania sa dopúšťajú všetci trestne zodpovední obyvatelia. Takéto trestné stíhanie by mohlo byť vedené napríklad na tom skutkovom základe, že
bližšie nestotožnené osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky, prípadne v cudzine, bližšie nestotožneným spôsobom na bližšie nestotožnených miestach ponúkajú, sľubujú alebo sprostredkúvajú úplatky alebo iné nenáležité výhody bližšie nestotožneným osobám, ktoré vystupujú v pozícii verejného činiteľa, aby porušili svoje bližšie nestotožnené povinnosti vyplývajúce im z bližšie nestotožnených právnych predpisov za to, aby v bližšie nestotožnených veciach, ktoré podliehajú ich bližšie nešpecifikovanej kompetencii pôsobili v prospech bližšie nestotožených osôb.
Pochybujem, že sa nájde niekto, kto by dospel k záveru, že takto koncipovaný „skutok“ by mohol byť podkladom pre začatie trestného stíhania a vykonávanie dokazovania.
Nasleduje obsah uznesenia vyšetrovateľa, ktoré bolo vydané podľa § 199 ods. 1 Tr. por.:
Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry P PZ, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ dňa 20.08.2019 uznesením pod ČVS: PPZ – 848/NKA – PZ – ZA – 2019 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v bode č. 1 a č. 2 výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania a za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v bode č. 3 výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania, na tom skutkovom základe, že
1. bližšie nestotožnení sudcovia na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja, najmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najneskôr od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018 v Bratislave a na iných nezistených miestach, na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa, odovzdaných prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I, v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia na týchto súdoch pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa alebo v prospech iných ním určených osôb, a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny stav týchto súdnych vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym spôsobom podieľali aj bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov, a za takýto nezákonný výkon právomoci uvedení nestotožnení sudcovia, ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijali úplatky vo forme finančnej hotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod od páchateľa ako aj od ďalších doposiaľ nestotožnených osôb, ktoré v nezistených prípadoch vystupovali v rámci daných súdnych konaní aj ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,
2. bližšie nestotožnená zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najneskôr od septembra roku 2017 minimálne od mája roku 2018, v Bratislave a na iných nezistených miestach, na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa nezákonne ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V a to u bližšie nezisteného zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa jej pokynov rozhodol v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu na skutkový a zákonný stav veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z .z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym spôsobom podieľali aj bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov, a za takýto nezákonný výkon právomocí, uvedený nestotožnený sudca, bližšie nestotožnená osoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijali úplatky vo forme finančnej hotovosti prípadne iných nenáležitých výhod od páchateľa ako aj od ďalších osôb, ktoré vystupovali v rámci daných súdnych konaní aj ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,
3. doposiaľ bližšie nestotožnení páchatelia najneskôr od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018, v Bratislave a na iných nezistených miestach, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, priamo, ako aj prostredníctvom sprostredkovateľa, poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo inej nenáležitej výhody bližšie nestotožneným sudcom na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja, najmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky za to, že títo z titulu svojej funkcie na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa, odovzdaných prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I, v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia na týchto súdoch pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa alebo v prospech iných ním určených osôb a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny stav týchto súdnych vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, zároveň poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo inej nenáležitej výhody bližšie nestotožnenej osobe vystupujúcej ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a bližšie nezistenému zákonnému sudcovi Okresného súdu Bratislava V za to, že bližšie nestotožnená osoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z titulu svojej funkcie na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa nezákonne ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V a to u bližšie nezisteného zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa jej pokynov rozhodol v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu na skutkový a zákonný stav veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, a taktiež poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti alebo inej nenáležitej výhody doposiaľ nestotožneným osobám podieľajúcich sa na vyššie uvedenej protiprávnej činnosti vyššie uvedených bližšie nestotožnených sudcov na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja, najmä Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava V, najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bližšie nestotožnenej osoby vystupujúcej ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.