Právne vety:
II. Ustanovenie § 135 ods.2 Tr. zák. je interpretačné ustanovenie len a výlučne pre výklad pojmu prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu vo väčšom množstve uvedený v § 171 ods.2 Tr. zák., čo reprezentuje najviac desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky na použitie a to pre osobnú spotrebu
III. Ani ustanovenie § 135 Tr. zák., ani ustanovenie § 171 Tr. zák. a ani ustanovenie § 172 Tr. zák. neobsahuje pojem „absolútna omamná látka“, z ktorého KEÚ PZ vychádza pri svojom znaleckom dokazovaní (pri stanovovaní obvykle jednorazových dávok). Citované ustanovenia výlučne používajú pojem množstvo omamnej látky. Koncový konzument nemá možnosť si zistiť v akej konkrétnej kvalite kupuje konkrétnu omamnú látku, t. j. aké množstvo absolútnej omamnej látky sa v omamnej látke nachádza a preto táto skutočnosť nie je a ani nemôže byť pokrytá jeho úmyselným zavinením. Okrem toho si koncový konzument nekupuje absolútnu omamnú látku (napríklad absolútny, teda čistý kokaín), ktorý by v prípade jeho aplikácie mohol mať pre konzumenta fatálne následky, ale kupuje omamnú látku zmiešanú (ziedenú napríklad s primesou fenacetínu a prokaínu). Preto je vyčlenenie absolútnej omamnej látky (napríklad čistého kokaínu) z celkového množstva (objemu) zaistenej omamnej látky a následným stanovením počtu obvyklých jednorazových dávok len z objemu absolútnej omamnej látky (napríklad čistého kokaínu) hrubým nerešpektovaním zákona a v konečnom dôsledku aj zistenej praxe koncových konzumentov.
z uznesenia súdu:
4To/65/2010
U z n e s e n i e
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a členov JUDr. Soni Smolovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obžalovanému Ch. M. I., stíhanému pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2010 sp. zn. 5T/144/2009, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.mája 2010
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 5T/144/2009 zo dňa 15.03.2010 bol obžalovaný Ch. M. I. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného dňa do 27.06.2009 do 13.20 hodiny, v Bratislave na Letisku Milana Rastislava Štefánika, neoprávnene doviezol neznámy biely hrudkovitý materiál, ktorý si neoprávnene zadovážil a prechovával vo vnútorných orgánoch svojho vlastného tela, pričom dňa 27. júna 2009 o 13.20 hod. , pri prílete pravidelnej leteckej linky OK 962 z Prahy do Bratislavy bol kontrolovaný pracovníkmi Colného kriminálneho úradu Bratislava, bol u neho vykonaný predbežný drogový test Dipro Druglab na prítomnosť drog, s pozitívnym výsledkom na prítomnosť kokaínu, pri kontrole sa uvedená látka nenašla, preto bol podrobený lekárskej kontrole s podozrením, že omamné látky má v brušnej dutine a následne po prevoze do FNsP Ružinov v Bratislave, vylúčil z tráviaceho traktu celkom 66 kusov toboliek s obsahom neznámej bielej látky, pričom znaleckým skúmaním KEÚ PZ v Bratislave bolo zistené, že v predložených tobolkách sa nachádzal kokaín s prímesou fenacetínu a prokaínu s celkovou hmotnosťou 927,48 gramu s koncentráciou účinnej látky 25,1 % hmotnostných, obsahujúceho 323,80 gramu absolútneho kokaínu, čo zodpovedá 11 640 – 23 280 obvykle jednorazovým dávkam drogy v celkovej hodnote 174 600,- € až 465 600,- € (pri približnej cene 15 až 20 € za jednu dávku kokaínu), pričom kokaín je zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. Skupiny omamných látok,
Za to bol obžalovanému podľa § 172 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 36 písm. f) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov.
Podľa § 48 ods.4 Tr.zák. súd obžalovanému pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods.1, § 78 ods.1 Tr.zák. mu uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka.
Podľa § 65 ods.1, ods.3 Tr.zák. mu uložil aj trest vyhostenia z územia SR na dobu 15 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil samostatným podaním dňa 19.04.2010 na č.l.92-97. V tomto uviedol, že svedok riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky Mgr. B. B. uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 15.3.2010, že cena jednej „dávky“ sa stanovuje na základe koncového užívateľa, pričom sa neskúma množstvo ani čistota dávky, taktiež nevedel určiť ani počet prípadov, z ktorých sa z prieskumu hodnota drogy zisťuje, aké osoby slúžili ako vzorka o hodnote drogy, či sú informácie od nich pravdivé, ako kvalitnú drogu si kupovali, a koľko účinnej látky v nej bolo. Nedokázal objasniť, čo NPJ rozumie pod pojmom „dávka“, ktorej hodnotu na čiernom trhu zistila a ustálila vo výške 15 – 20€, pričom svedok uviedol, že nevie určiť ani len to, či sa jedná o dávku gram, dávku – čiaru, striekačku, resp. iné. Taktiež nevedel uviesť, či existuje rozdiel medzi „maloobchodnou“ a veľkoobchodnou“ cenou, nakoľko podľa jeho výpovede nedisponuje takýmito informáciami, keďže za predmetné obdobie neboli záchyty drogy v takom množstve. Nevylúčil, že ak by bol záchyt väčšieho množstva drogy, NPJ by vedela poskytnúť údaj o takej cene. Uviedol, že všeobecne je za posledné roky trend k znižovaniu ceny kokaínu.
Svedkyňa PharmDr. J. uviedla vo svojom znaleckom posudku, že za „obvykle jednorázovú dávku“ považuje 10 – 20 mg čistého kokaínu, vychádza pritom z toxikologickej literatúry, z údajov americkej protidrogovej spoločnosti (DEA) a na základe štatistického vyhodnotenia drogy za niekoľko rokov. K uvedenému uvádza nasledovné.
Kvalifikačný znak – „rozsah činu“, na základe ktorého môže byť konanie obžalovaného subsumované pod skutkovú podstatu podľa § 172 ods. 1 až ods. 4 TZ, musí byť preukázaný správne a bez akýchkoľvek pochybností, čo sa v tomto konaní nepodarilo preukázať. Vyhodnotením dôkazov je nutné dospieť k záveru, že NPJ a KEU PZ nechápu a nevykladajú pojem obvykle jednorázová dávka a dávka podľa NPJ zhodne, pričom bez zistenia zhody týchto pojmov nie je teda možné vôbec pristúpiť k súčinu počtu dávok, ktoré KEU PZ uviedlo vo svojom znaleckom posudku a hodnoty dávky, ktorú uviedla NPJ za účelom stanovenia hodnoty prevážaného kokaínu a následného vyvodenia právnej kvalifikácie skutku.
Svedok Mgr. B. jednak nedokázal ozrejmiť, čo vôbec NPJ pod pojmom „dávka“ rozumie, nevedel logicky teda vysvetliť cenu akej dávky, čo do hmotnosti a koncentrácie účinnej látky v materiáli vôbec zistili. Taktiež nevedel uviesť, z koľkých prípadov k takejto cene NPJ pristúpila, nemožno teda vylúčiť, že tak vychádza z jednej situácie. Navyše zisťovanie hodnoty kokaínu NPJ cestou operatívnych šetrení v regióne nie je možné považovať za zdôvodniteľné tak, ako by tomu bolo napr. pri predstieranom prevode.
Svedok Mgr. B. nevedel potvrdiť, či „dávka“ podľa NPJ sa zhoduje s pojmom „obvykle jednorazová dávka“ podľa KEÚ PZ, pričom uviedol, že sa tak len „domnieva“. Domnienky nie sú v trestnom konaní akceptovateľné. NPJ poskytla súdu cenu niečoho, k čomu sa vlastne vôbec nevedela bližšie vyjadriť, či už do hmotnosti dávky, resp. koncentrácie účinnej látky v nej. Vzhľadom na skutočnosť, že NPJ nevie určiť, aký hmotnostný objem materiálu a účinnej látky drogy obsahuje pojem dávka, ktorej hodnotu na čiernom trhu zistila, nie je možné konštatovať zhodnosť pojmu s pojmom obvykle jednorazová dávka podľa KEÚ PZ.
Je navyše nepochybné, že na čiernom trhu je rozdielna hodnota kokaínu, pokiaľ je zaistená ako jednotný objem proti hodnote po rozpočítaní na jednotlivé dávky, ktorá je logicky vyššia.
Znalkyňa z odboru farmácie p. J. uviedla, že za obvykle jednorázovú dávku považuje 10 – 20 mg čistého kokaínu. V danom prípade ako i všeobecne v súčasnosti vychádza KeÚ PZ pri určení počtu jednotlivých dávok drogy len z množstva koncentrácie účinnej látky v nej. Takýto postup považuje za neprijateľný, nakoľko ignoruje to, že páchateľ nevie, aký je obsah účinnej látky v droge a toto kritérium nemôže byť pokryté jeho úmyselným zavinením. V tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu Rozsudok NS SR zo dňa 22.12.2005 sp. Zn. 1 Tzo V 8/2005, v ktorom NS SR neakceptoval postup krajského súdu pri prepočte množstva drogy na jednotlivé dávky, pri ktorom sa vychádzalo z množstva na jednotlivú dávku, a to 10 mg čistého kokaínu (ako sa vychádza i v tomto prípade so záverov znaleckého posudku KEU PZ), a zvýraznil, že rozhodne nemožno považovať 0,01 g čistého kokaínu za priemernú dávku drogy. Pokiaľ ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona, podľa jej názoru sa i nedbanlivostné zavinenie môže vzťahovať len k veľkosti (hmotnosti) celej prepravovanej drogy (kokaínu), a kvalifikovanú skutkovú podstatu je preto možné v jeho prípade vyvodiť len z ceny celkového množstva zaisteného kokaínu, a nie ceny jednotlivých dávok kokaínu, nakoľko som nemohol ani len objektívne vedieť (nakoľko je toto možné zistiť len v laboratórnych podmienkach), aká je koncentrácia účinnej látky v prepravovanej zmesi.
Nemal v úmysle kokaín roztriediť a následne dávkovať, čo ani v trestnom konaní nebolo preukázané, ale mal ho všetok odovzdať tretej osobe, preto určovanie obvykle jednorázových dávok zo strany KEU PZ vôbec nezohľadňuje jeho úmysel, a je preto možné označiť určovanie jednotlivých dávok zo strany KEU PZ za určité dotváranie skutkového deja, čo je neprípustné. Postup, kedy KEU PZ pri výpočte jednotlivých dávok vychádza len z množstva účinnej látky v zaistenej droge, je neprijateľný, nakoľko ignoruje to, že páchateľ nevie, aký je obsah kokaínu, ktorý prevádza.
Národné monitorovacie centrum pre drogy, ktorý je národným zastúpením decentralizovanej európskej agentúry .- Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), a ktoré koná z poverenia vlády SR ako zástupca Slovenskej republiky a je oprávnené poskytovať výmenu oficiálnych informácií o drogách vyžadovaných EMCDDA, uvádza vo „Výročnej správe o stave drogovej problematiky na Slovensku v roku 2006“ v časti „Trh s drogami“ str. 80 výročnej správy (predložená ako dôkaz v trestnom konaní), tabuľka 10.2, Ceny drog v roku 2006 (údaje poskytnuté od NPJ, ÚBOK PPZ 2007), veľkoobchodnú cenu za 1 kg kokaínu v rozmedzí od 1 mil. – 2 mil. Sk, t.j. 33193,9 € až 66387,8 €.
Pričom v tom istom roku 2006 bol vážený priemer koncentrácie účinnej látky kokaínu 45,8% v záchytoch drogy (str. 82 výročnej správy), z ktorých má údajne NPJ podľa výpovede vychádzať pri stanovení hodnoty drogy, do pozornosti ďalej uvádza, že koncentrácia účinnej látky v jeho prípade bola na úrovne 25,1 % čistého kokaínu, t.j. takmer o polovicu menej ako v záchytoch drog roku 2006, kedy hodnotu 1kg kokaínu vedela NPJ určiť na 1.000.000,- Sk - 2.000.000,- Sk, čo aj potvrdil svedok Mgr. B. pri otázke obhajoby, že je možné, že takúto hodnotu vedeli určiť pri záchyte väčšieho množstva drogy.
Taktiež mu nie je zrejmé, preč neurčuje NPJ cenu zaisteného množstva ako násobok ceny gramu/kg s množstvom vyjadrenom v g/kg, čoho výsledkom je vždy výrazne nižšia cena drogy. Pri súčasnej cene kokaínu na čiernom trhu v Bratislavskom kraji pri „väčšom množstve“ vo výške 66,4 € (údaj z ostatnej výročnej správy Národného monitorovacieho centra, zdroj: NPJ ÚBOK PPZ, 2009, ) by hodnota zaistenej drogy predstavovala celkovú sumu vo výške 61552,80€...
Pri oboch vyčísleniach hodnoty zaistenej drogy uvedených vyššie vychádzajúcich z údajov poskytnutých Národnou protidrogovou jednotkou Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného Zboru SR sa tak dostávame do právnej kvalifikácie obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 3 písm. c/ Tr. zák, teda s kvalifikačným znakom – značným rozsahom činu.
Pokiaľ je takýto postup výpočtu hodnoty drogy odrazom toho, že NPJ nevie k predmetnému obdobie (II. Štvrťrok 2009) určiť hodnotu kila kokaínu (v jeho prípade 927g), vedel to však určiť v roku 20006 (hodnotu určil v rozpätí od 33193,9€) nemôže ísť táto skutočnosť na jeho ťarchu, nakoľko všetky sporné skutkové otázky je nutné vykladať cez pravidlo in dubio pro reo.
V tejto súvislosti poukazuje i na uznesenie NS SR sp. Zn. 6To 17/2003, z ktorého vyplýva povinnosť súdu v trestnom konaní zisťovať najnižšiu a nie akúkoľvek cenu za ktorú sa droga predáva tak, aby mohol byť s určitosťou stanovený záver vyjadrený v skutkovej vete rozsudku o hodnote zaisteného množstva drogy.
Na základe vyššie uvedených skutočností, dôkazov produkovaných tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaniach navrhuje, aby odvolací súd po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu v zmysle zásady „in dubio pro reo“, pretože nebola jednoznačne preukázaná vina jej klienta, čo sa týka právnej kvalifikácie podľa ust. § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., tak ako ho odsúdil prvostupňový súd, tomuto odvolaniu vyhovel a v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku a rozhodol sám rozsudkom vo veci a uznal obžalovaného za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že podané odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať v tomto štádiu za predčasné.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 125 ods.1 Tr. zák. škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 130 ods.5 Tr. zák. návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
Podľa § 135 ods.2 Tr.zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávke na použitie, a to pre vlastnú potrebu.
Podľa § 172 ods.1 písm. b), c), d) Tr.zák. kto neoprávnene dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potresce sa odňatím slobody na šryri až desať rokov.
Podľa § 172 ods.4 Tr.zák. odňatím na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Zo spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že obžalovaný dňa 27.06.2009 do Bratislavy na Letisko Milana Rastislava Štefánika doviezol celkovo 66 kusov toboliek, ktoré obsahovali spolu 927,48 gramu kokaínu s prímesou fenacetínu a prokaínu s koncentráciou účinnej látky 25,1 % hmotnostných.
Obžaloba tvrdí a tento názor si nekriticky osvojil a súd I. stupňa, že uvedené zaistené množstvo drogy obsahovalo 323,80 gramu absolútneho kokaínu, čo zodpovedá 11.640 – 23.280 obvykle jednorazových dávkam drogy v celkovej hodnote 174.600,- € až 465.600,-€, pri približnej cene 15 až 20,-€ za jednu dávku kokaínu. Tento záver vyplýva zo znaleckého posudku Kriminalistický expertízny ústav PZ SR Bratislava (ďalej len KEÚ PZ) na č.l.138-143, pričom z neho vyplýva aj ďalší údaj a to, že za obvykle jednorazovú dávku sa považuje 10-20 mg čistého kokaínu a teda KEÚ PZ pri určení počtu jednotlivých dávok drogy vychádza len z množstva koncentrácie účinnej látky v nej.
Zo zaužívanej praxe totiž vyplýva, že sa spravidla postupuje tak, že KEÚ PZ stanoví počet jednotlivých priemerných dávok, ktoré možno pripraviť zo zaistenej omamnej látky a následne Národná protidrogová jednotka (ďalej len NPJ) na základe poštu týchto dávok a ceny jednotlivej dávky stanoví finančné vyjadrenie hodnoty omamnej látky.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyššie popísaný postup KEÚ PZ nemá oporu v zákone ani vo vykonaných dôkazoch a to na základe nasledujúcich skutočností:
Najskôr treba uviesť, že ustanovenie § 135 ods.2 Tr.zák. je interpretačné ustanovenie len a výlučne pre výklad pojmu prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu vo väčšom množstve uvedený v § 171 ods.2 Tr.zák., čo reprezentuje najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie a to pre osobnú spotrebu. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že obžalovaný je stíhaný pre § 172 Tr.zák. a ani nemal v úmysle zaistený kokaín držať či prechovávať pre vlastnú spotrebu, navyše citované ustanovenie hovorí o množstve omamnej látky a nie o množstve absolútneho kokaínu či koncentrácii účinnej látky, o čo sa opiera KEÚ PZ.
Keďže sa vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázalo, že obžalovaný zaistenú drogu nemal pre vlastnú potrebu, nie je v žiadnom prípade prípustné použiť pri stanovení počtu obvykle jednorazových dávok v rozsahu stanovenom v § 172 ods. 4 písm. c) Tr.zák. ustanovenie § 135 ods.2 Tr.zák., pretože pojem uvedený v tomto ustanovení, t.j. vo väčšom množstve nie je totožný s pojmom vo veľkom rozsahu uvedený v § 172 ods.4 písm. c) Tr.zák. a nemožno si vypomáhať pri stanovení druhého pojmu vo veľkom rozsahu pojmom vo väčšom rozsahu.
Z ustanovenia § 125 ods.1 Tr.zák. veta posledná totiž vyplýva jednoznačne, aký postup sa má zvoliť pri zisťovaní, či bol alebo nebol naplnený pojem veľkého rozsahu, pretože zákonodarca tu uviedol, že sa má použiť postup uvedený v § 125 ods.1 Tr.zák., t.j. vychádzať z mechanizmu, ktorý sa používa pri zisťovaní výšky škody.
Ďalším dôležitým dôsledkom nesprávneho postupu KEÚ PZ je, že v dôsledku použitia vyššie popísanej metodiky výpočtu dávok sa ako výsledok objavia nasledujúce výsledky:
-neprimerane vysoký počet jednotlivých dávok. Ak sa vychádza z predložených údajov a spornej metodiky, a vydelí sa množstvo zaisteného kokaínu, teda 927,48 gramu počtom dávok 11.640, výsledok znie 0,0796 gramu na jednu dávku. Pri delení 927,48 gramu počtom dávok 23.280 výsledok znie 0,0398 gramu na jednu dávku. Nikto neskúmal skutočnosť, či je možné z technického hľadiska reálne takúto dávku namerať a následne aj aplikovať.
-neprimerane malý obsah absolútneho kokaínu v jednej obvyklej dávke. Ak sa vychádza z predložených údajov a spornej metodiky, a vydelí sa 323,80 gramu absolútneho kokaínu počtom dávok, v prvom prípade počtom 11.640, výsledok znie 0,027 gramu absolútneho kokaínu v jednej dávke a v druhom prípade pri počte 23.280 dávok výsledok znie 0,013 gramu absolútneho kokaínu v jednej dávke. Nikto neskúmal skutočnosť, či uvedené množstvá čistého kokaínu v jednej dávke mohli nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho sociálne správanie tak, ako to stanovuje § 130 ods.5 Tr.zák..
Ani § 135 Tr.zák., ani § 171 Tr.zák. a ani § 172 Tr.zák. neuvádza pojem absolútnej omamnej látky, ktorý je uvedený pojmom absolútny kokaín v skutkovej vete napadnutého rozsudku a ktorý KEÚ PZ použil v rámci znaleckého dokazovania. Citované ustanovenia výlučne používajú pojem množstvo omamnej látky. Správne v ďalšom odvolateľ dôvodil v odvolaní, že ak KEÚ PZ určilo, že ak sa za obvykle jednorazovú dávku drogy považuje 10-20 mg absolútneho kokaínu, nemá možnosť koncový konzument absolútne zistiť skutočnosť, v akej kvalite kokaín kupuje a teda toto kritérium nie je a ani nemôže byť pokryté jeho úmyselným zavinením. Okrem toho si koncový konzument nekupuje absolútny (t.j. čistý kokaín), ktorý v prípade jeho aplikácie by mohol mať pre konzumenta fatálne dôsledky, ale kupuje kokaín zmiešaný v tomto prípade s prímesou fenacetínu a prokaínu. Preto je vyčlenenie absolútneho kokaínu z celkového množstva zaistenej látky a následným stanovením počtu obvyklých jednorazových dávok len z objemu absolútneho kokaínu hrubým nerešpektovaním zákona a v konečnom dôsledku aj zistenej praxe koncových konzumentov.
Okrem toho pozornosti súdu I. stupňa uniklo, že v rámci celého konania odvolateľ opakovane predkladal mimoriadne dôležité listinné dôkazy, s ktorými sa pri vyhodnocovaní skutkového stavu absolútne nezaoberal. Ide o štatistické údaju NPJ (napr. na č.l.96-97 ale aj inde), z ktorých vyplýva, že na čiernom trhu je rozdielna hodnota kokaínu pokiaľ je zaistený v celkovom objeme (veľkoobchodná cena) oproti hodnote po rozpočítaní na jednotlivé dávky (maloobchodná cena). V tomto smere odvolací súd poukazuje na tabuľku na č.l.96, z ktorej vyplýva, že v roku 2006 sa veľkoobchodná cena 1 kg kokaínu pohybovala v rozpätí 1-2 miliónov Sk.
Ako už bolo skonštatované vyššie, v rámci dokazovania sa podarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať skutočnosť, že obžalovaný prechovával zaistený kokaín v celku bez úmyslu tento použiť pre vlastnú potrebu. To, že kokaín mal rozdelený v 66 kusoch toboliek nebolo spôsobené jeho úmyslom vytvoriť jednotlivé dávky v tomto počte, ale tým, že v celku by také množstvo kokaínu do žalúdku nedostal. Z uvedeného teda vyplýva, že pri stanovení hodnoty zaisteného kokaínu ako celku, je potrebné zisťovať a vychádzať z trhovej hodnoty na území Slovenskej republiky, kde bol obžalovaný zadržaný a kde bol čin spáchaný, čo ukladá § 126 ods.1 Tr.zák. a to za sumu, za akú sa na mieste spáchaného činu obvykle predáva, t.j. v Bratislave.
Z uznesenia NS SR sp.zn. 6 To 17/2003 vyplýva, že je povinnosťou súdu v trestnom konaní zisťovať najnižšiu a nie akúkoľvek cenu, za ktorú sa droga predáva tak, aby mohol byť s určitosťou stanovený záver vyjadrený v skutkovej vete rozsudku o hodnote zaisteného množstva drogy.
Ak teda v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vyprodukované dôkazy, ktoré určujú dve diametrálne rozdielne ceny zaisteného kokaínu t.j. v obžalobou a obhajobou, bolo povinnosťou prokurátora, ako nositeľa dôkazného bremena, resp. súdu I. stupňa vykonať všetky dostupné dôkazy smerujúce k tomu, aby zistil, aká bola celková cena 1 kilogramu kokaínu v celku v danom období, pretože z predložených dôkazov sa zatiaľ javí táto cena ako cena pre obžalovaného priaznivejšia. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti už môže NPJ disponovať štatistickými údajmi za rok 2009, takže bude možné zistiť vyššie uvedený údaj za rok 2009, pokiaľ nie, tak za rok 2008.
V tomto smere neobstojí tvrdenie znalkyne PharmDr. J., pracovníčky KEÚ PZ, ktorá nevedela reagovať na predložené listinné dôkazy zo strany obhajoby.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude potrebné:
zabezpečiť štatistické údaje NPJ za rok 2009 a ak ešte nebudú k dispozícii, tak za rok 2008 o veľkoobchodných cenách 1 kg kokaínu na území Slovenskej republiky následne k takto zabezpečeným listinným dôkazom vypočuť kompetentného pracovníka NPJ
v prípade, že veľkoobchodná cena kokaínu zistená z požadovaných listinných dôkazov bude nižšia ako cena určená v skutkovej vete obžaloby, bude súd I. stupňa povinný upraviť skutkovú vetu tak, aby bola v súlade so zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, t.j. vypustil formuláciu o obsahu 323,80 gramu absolútneho kokaínu, taktiež vypustil počet stanovených dávok a napokon aj ich celkovú hodnotu a nahradil ich zisteným požadovaným údajom o hodnote kokaínu v veľkoobchodných cenách v prípade, že sa preukáže stav uvedený v tretej odrážke pokynu, bude potrebné skúmať, či táto okolnosť nebude mať vplyv na právnu kvalifikáciu skutku
Krajský súd v Bratislave preto na základe odvolania podaného obžalovaným napadnutý rozsudok na základe vyššie uvedených pochybení zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a aby zákonným spôsobom vykonal naznačené dôkazy, resp. ďalšie dôkazy, ktoré bude potrebné vykonať a následne tieto postupom podľa § 2 ods.12 Tr.por vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a spravodlivo vo veci rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.
Krajský súd v Bratislave, odd. 4To
dňa 13.05.2010
Vypracoval: JUDr. Kamil Ivánek
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.