Stanovenie množstva drogy a nesprávny postup KEÚ PZ

 

Práv­ne ve­ty:

 II. Us­ta­no­ve­nie § 135 ods.2 Tr. zák. je inter­pre­tač­né us­ta­no­ve­nie len a vý­luč­ne pre vý­klad poj­mu pre­cho­vá­va­nie dro­gy pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom množ­stve uve­de­ný v § 171 ods.2 Tr. zák., čo rep­re­zen­tu­je naj­viac de­sať­ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky na pou­ži­tie a to pre osob­nú spot­re­bu

 III. Ani us­ta­no­ve­nie § 135 Tr. zák., ani us­ta­no­ve­nie § 171 Tr. zák. a ani us­ta­no­ve­nie § 172 Tr. zák. neob­sa­hu­je po­jem „ab­so­lút­na omam­ná lát­ka“, z kto­ré­ho KEÚ PZ vy­chá­dza pri svo­jom zna­lec­kom do­ka­zo­va­ní (pri sta­no­vo­va­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok). Ci­to­va­né us­ta­no­ve­nia vý­luč­ne pou­ží­va­jú po­jem množ­stvo omam­nej lát­ky. Kon­co­vý kon­zu­ment ne­má mož­nosť si zis­tiť v akej kon­krét­nej kva­li­te ku­pu­je kon­krét­nu omam­nú lát­ku, t. j. aké množ­stvo ab­so­lút­nej omam­nej lát­ky sa v omam­nej lát­ke na­chá­dza a pre­to tá­to sku­toč­nosť nie je a ani ne­mô­že byť pok­ry­tá je­ho úmy­sel­ným za­vi­ne­ním. Ok­rem to­ho si kon­co­vý kon­zu­ment ne­ku­pu­je ab­so­lút­nu omam­nú lát­ku (nap­rík­lad ab­so­lút­ny, te­da čis­tý ko­kaín), kto­rý by v prí­pa­de je­ho ap­li­ká­cie mo­hol mať pre kon­zu­men­ta fa­tál­ne nás­led­ky, ale ku­pu­je omam­nú lát­ku zmie­ša­nú (zie­de­nú nap­rík­lad s pri­me­sou fe­na­ce­tí­nu a pro­kaí­nu). Pre­to je vy­čle­ne­nie ab­so­lút­nej omam­nej lát­ky (nap­rík­lad čis­té­ho ko­kaí­nu) z cel­ko­vé­ho množ­stva (ob­je­mu) za­is­te­nej omam­nej lát­ky a nás­led­ným sta­no­ve­ním poč­tu ob­vyk­lých jed­no­ra­zo­vých dá­vok len z ob­je­mu ab­so­lút­nej omam­nej lát­ky (nap­rík­lad čis­té­ho ko­kaí­nu) hru­bým ne­reš­pek­to­va­ním zá­ko­na a v ko­neč­nom dôs­led­ku aj zis­te­nej praxe kon­co­vých kon­zu­men­tov.

 

z uz­ne­se­nia sú­du:

 

   4To/65/2010

 

                                                  U z n e s e n i e

 

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Ti­bo­ra Ku­bí­ka a čle­nov JUDr. So­ni Smo­lo­vej a JUDr. Ka­mi­la Iván­ka, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu Ch. M. I., stí­ha­né­mu pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du  Bra­tis­la­va I zo dňa 15.03.2010 sp. zn. 5T/144/2009, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 13.má­ja 2010

 

      r o z h o d o l :

 

         Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e sa na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu.

 

            Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa  v r a c i a  sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 

                                      O d ô v o d n e n i e

 

         Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I sp.zn. 5T/144/2009 zo dňa 15.03.2010 bol ob­ža­lo­va­ný Ch. M. I. uz­na­ný za vin­né­ho z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 od pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa do 27.06.2009 do 13.20 ho­di­ny, v Bra­tis­la­ve na Le­tis­ku Mi­la­na Ras­tis­la­va Šte­fá­ni­ka, neop­ráv­ne­ne do­vie­zol nez­ná­my bie­ly hrud­ko­vi­tý ma­te­riál, kto­rý si neop­ráv­ne­ne za­do­vá­žil a pre­cho­vá­val vo vnú­tor­ných or­gá­noch svoj­ho vlas­tné­ho te­la, pri­čom dňa 27. jú­na 2009 o 13.20 hod. , pri príl­ete pra­vi­del­nej le­tec­kej lin­ky OK 962 z Pra­hy do Bra­tis­la­vy bol kon­tro­lo­va­ný pra­cov­ník­mi Col­né­ho kri­mi­nál­ne­ho úra­du Bra­tis­la­va, bol u ne­ho vy­ko­na­ný pred­bež­ný dro­go­vý test Di­pro Drug­lab na prí­tom­nosť drog, s po­zi­tív­nym vý­sled­kom na prí­tom­nosť ko­kaí­nu, pri kon­tro­le sa uve­de­ná lát­ka ne­naš­la, pre­to bol pod­ro­be­ný le­kár­skej kon­tro­le s po­doz­re­ním, že omam­né lát­ky má v bruš­nej du­ti­ne a nás­led­ne po pre­vo­ze do FNsP Ru­ži­nov v Bra­tis­la­ve, vy­lú­čil z trá­via­ce­ho trak­tu cel­kom 66 ku­sov to­bo­liek s ob­sa­hom nez­ná­mej bie­lej lát­ky, pri­čom zna­lec­kým skú­ma­ním KEÚ PZ v Bra­tis­la­ve bo­lo zis­te­né, že v pred­lo­že­ných to­bol­kách sa na­chá­dzal ko­kaín s prí­me­sou fe­na­ce­tí­nu a pro­kaí­nu s cel­ko­vou hmot­nos­ťou 927,48 gra­mu s kon­cen­trá­ciou účin­nej lát­ky 25,1 % hmot­nos­tných, ob­sa­hu­jú­ce­ho 323,80 gra­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu, čo zod­po­ve­dá 11 640 – 23 280 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy v cel­ko­vej hod­no­te 174 600,- € až 465 600,- € (pri prib­liž­nej ce­ne 15 až 20 € za jed­nu dáv­ku ko­kaí­nu), pri­čom ko­kaín je zmys­le zá­ko­na čís­lo 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, za­ra­de­ný do II. Sku­pi­ny omam­ných lá­tok,         

  Za to bol ob­ža­lo­va­né­mu pod­ľa § 172 ods. 4 Tr.zák. s pou­ži­tím § 36 písm. f) Tr.zák. ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 20 ro­kov.

 Pod­ľa § 48 ods.4 Tr.zák. súd ob­ža­lo­va­né­mu pre vý­kon ulo­že­né­ho tres­tu za­ra­dil do ús­ta­vu pre vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

 Pod­ľa § 76 ods.1, § 78 ods.1 Tr.zák. mu ulo­žil ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní 1 ro­ka.

Pod­ľa § 65 ods.1, ods.3 Tr.zák. mu ulo­žil aj trest vy­hos­te­nia z úze­mia SR na do­bu 15 ro­kov.        

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal pria­mo do zá­pis­ni­ce po je­ho vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­ný od­vo­la­nie, kto­ré od­ôvod­nil sa­mos­tat­ným po­da­ním dňa 19.04.2010 na č.l.92-97. V tom­to uvie­dol, že sve­dok ria­di­teľ Ná­rod­nej proti­dro­go­vej jed­not­ky Mgr. B. B. uvie­dol na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 15.3.2010, že ce­na jed­nej „dáv­ky“ sa sta­no­vu­je na zá­kla­de kon­co­vé­ho uží­va­te­ľa, pri­čom sa nes­kú­ma množ­stvo ani čis­to­ta dáv­ky, tak­tiež ne­ve­del ur­čiť ani po­čet prí­pa­dov, z kto­rých sa z pries­ku­mu hod­no­ta dro­gy zis­ťu­je, aké oso­by slú­ži­li ako vzor­ka o hod­no­te dro­gy, či sú in­for­má­cie od nich prav­di­vé, ako kva­lit­nú dro­gu si ku­po­va­li, a koľ­ko účin­nej lát­ky v nej bo­lo. Ne­do­ká­zal ob­jas­niť, čo NPJ ro­zu­mie pod poj­mom „dáv­ka“, kto­rej hod­no­tu na čier­nom tr­hu zis­ti­la a us­tá­li­la vo vý­ške 15 – 20€, pri­čom sve­dok uvie­dol, že ne­vie ur­čiť ani len to, či sa jed­ná o dáv­ku gram, dáv­ku – čia­ru, strie­kač­ku, resp. iné. Tak­tiež ne­ve­del uviesť, či exis­tu­je roz­diel me­dzi „ma­loob­chod­nou“ a veľ­koob­chod­nou“ ce­nou, na­koľ­ko pod­ľa je­ho vý­po­ve­de ne­dis­po­nu­je ta­ký­mi­to in­for­má­cia­mi, keď­že za pred­met­né ob­do­bie ne­bo­li zá­chy­ty dro­gy v ta­kom množ­stve. Ne­vy­lú­čil, že ak by bol zá­chyt väč­šie­ho množ­stva dro­gy, NPJ by ve­de­la pos­kyt­núť údaj o ta­kej ce­ne. Uvie­dol, že všeo­bec­ne je za pos­led­né ro­ky trend k zni­žo­va­niu ce­ny ko­kaí­nu.

Sved­ky­ňa PharmDr. J. uvied­la vo svo­jom zna­lec­kom po­sud­ku, že za „ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vú dáv­ku“ po­va­žu­je 10 – 20 mg čis­té­ho ko­kaí­nu, vy­chá­dza pri­tom z toxiko­lo­gic­kej li­te­ra­tú­ry, z úda­jov ame­ric­kej proti­dro­go­vej spo­loč­nos­ti (DEA) a na zá­kla­de šta­tis­tic­ké­ho vy­hod­no­te­nia dro­gy za nie­koľ­ko ro­kov. K uve­de­né­mu uvá­dza nas­le­dov­né.

 Kva­li­fi­kač­ný znak – „roz­sah či­nu“, na zá­kla­de kto­ré­ho mô­že byť ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho sub­su­mo­va­né pod skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ľa § 172 ods. 1 až ods. 4 TZ, mu­sí byť preu­ká­za­ný správ­ne a bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí, čo sa v tom­to ko­na­ní ne­po­da­ri­lo preu­ká­zať. Vy­hod­no­te­ním dô­ka­zov je nut­né dos­pieť k zá­ve­ru, že NPJ a KEU PZ ne­chá­pu a ne­vyk­la­da­jú po­jem ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vá dáv­ka a dáv­ka pod­ľa NPJ zhod­ne, pri­čom bez zis­te­nia zho­dy tých­to poj­mov nie je te­da mož­né vô­bec pris­tú­piť k sú­či­nu poč­tu dá­vok, kto­ré KEU PZ uvie­dlo vo svo­jom zna­lec­kom po­sud­ku a hod­no­ty dáv­ky, kto­rú uvied­la NPJ za úče­lom sta­no­ve­nia hod­no­ty pre­vá­ža­né­ho ko­kaí­nu a nás­led­né­ho vy­vo­de­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku.

 Sve­dok Mgr. B. jed­nak ne­do­ká­zal oz­rej­miť, čo vô­bec NPJ pod poj­mom „dáv­ka“ ro­zu­mie, ne­ve­del lo­gic­ky te­da vy­svet­liť ce­nu akej dáv­ky, čo do hmot­nos­ti a kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v ma­te­riá­li vô­bec zis­ti­li. Tak­tiež ne­ve­del uviesť, z koľ­kých prí­pa­dov k ta­kej­to ce­ne NPJ pris­tú­pi­la, ne­mož­no te­da vy­lú­čiť, že tak vy­chá­dza z jed­nej si­tuácie. Na­vy­še zis­ťo­va­nie hod­no­ty ko­kaí­nu NPJ ces­tou ope­ra­tív­nych šet­re­ní v re­gió­ne nie je mož­né po­va­žo­vať za zdô­vod­ni­teľ­né tak, ako by to­mu bo­lo napr. pri pred­stie­ra­nom pre­vo­de.

Sve­dok Mgr. B. ne­ve­del potvr­diť, či „dáv­ka“ pod­ľa NPJ sa zho­du­je s poj­mom „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka“ pod­ľa KEÚ PZ, pri­čom uvie­dol, že sa tak len „dom­nie­va“. Dom­nien­ky nie sú v tres­tnom ko­na­ní ak­cep­to­va­teľ­né. NPJ pos­kyt­la sú­du ce­nu nie­čo­ho, k čo­mu sa vlas­tne vô­bec ne­ve­de­la bliž­šie vy­jad­riť, či už do hmot­nos­ti dáv­ky, resp. kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v nej. Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že NPJ ne­vie ur­čiť, aký hmot­nost­ný ob­jem ma­te­riá­lu a účin­nej lát­ky dro­gy ob­sa­hu­je po­jem dáv­ka, kto­rej hod­no­tu na čier­nom tr­hu zis­ti­la, nie je mož­né kon­šta­to­vať zhod­nosť poj­mu s poj­mom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka pod­ľa KEÚ PZ.

Je na­vy­še ne­po­chyb­né, že na čier­nom tr­hu je roz­diel­na hod­no­ta ko­kaí­nu, po­kiaľ je za­is­te­ná ako jed­not­ný ob­jem pro­ti hod­no­te po roz­po­čí­ta­ní na jed­not­li­vé dáv­ky, kto­rá je lo­gic­ky vy­ššia.

Znal­ky­ňa z od­bo­ru far­má­cie p. J. uvied­la, že za ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je 10 – 20 mg čis­té­ho ko­kaí­nu. V da­nom prí­pa­de ako i všeo­bec­ne v sú­čas­nos­ti vy­chá­dza KeÚ PZ pri ur­če­ní poč­tu jed­not­li­vých dá­vok dro­gy len z množ­stva kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v nej. Ta­ký­to pos­tup po­va­žu­je za nep­ri­ja­teľ­ný, na­koľ­ko ig­no­ru­je to, že pá­cha­teľ ne­vie, aký je ob­sah účin­nej lát­ky v dro­ge a to­to kri­té­rium ne­mô­že byť pok­ry­té je­ho úmy­sel­ným za­vi­ne­ním. V tej­to sú­vis­los­ti dá­va do po­zor­nos­ti sú­du Roz­su­dok NS SR zo dňa 22.12.2005 sp. Zn. 1 Tzo V 8/2005, v kto­rom NS SR neak­cep­to­val pos­tup kraj­ské­ho sú­du pri pre­poč­te množ­stva dro­gy na jed­not­li­vé dáv­ky, pri kto­rom sa vy­chá­dza­lo z množ­stva na jed­not­li­vú dáv­ku, a to 10 mg čis­té­ho ko­kaí­nu (ako sa vy­chá­dza i v tom­to prí­pa­de so zá­ve­rov zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEU PZ), a zvý­raz­nil, že roz­hod­ne ne­mož­no po­va­žo­vať 0,01 g čis­té­ho ko­kaí­nu za prie­mer­nú dáv­ku dro­gy. Po­kiaľ ide  o kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ľa § 172 ods. 4 Tr. zá­ko­na, pod­ľa jej ná­zo­ru  sa i ned­ban­li­vos­tné za­vi­ne­nie mô­že vzťa­ho­vať len k veľ­kos­ti (hmot­nos­ti) ce­lej prep­ra­vo­va­nej dro­gy (ko­kaí­nu), a kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu je pre­to mož­né v je­ho prí­pa­de vy­vo­diť len z ce­ny cel­ko­vé­ho množ­stva za­is­te­né­ho ko­kaí­nu, a nie ce­ny jed­not­li­vých dá­vok ko­kaí­nu, na­koľ­ko som ne­mo­hol ani len ob­jek­tív­ne ve­dieť (na­koľ­ko je to­to mož­né zis­tiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach), aká je kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky v prep­ra­vo­va­nej zme­si.

Ne­mal v úmys­le ko­kaín roz­trie­diť a nás­led­ne dáv­ko­vať, čo ani v tres­tnom ko­na­ní ne­bo­lo preu­ká­za­né, ale mal ho vše­tok od­ov­zdať tre­tej oso­be, pre­to ur­čo­va­nie ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vých dá­vok zo stra­ny KEU PZ vô­bec ne­zoh­ľad­ňu­je je­ho úmy­sel, a je pre­to mož­né ozna­čiť ur­čo­va­nie jed­not­li­vých dá­vok zo stra­ny KEU PZ za ur­či­té dot­vá­ra­nie skut­ko­vé­ho de­ja, čo je nep­rí­pus­tné. Pos­tup, ke­dy KEU PZ pri vý­poč­te jed­not­li­vých dá­vok vy­chá­dza len z množ­stva účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, je nep­ri­ja­teľ­ný, na­koľ­ko ig­no­ru­je to, že pá­cha­teľ ne­vie, aký je ob­sah ko­kaí­nu, kto­rý pre­vá­dza.

Ná­rod­né mo­ni­to­ro­va­cie cen­trum pre dro­gy, kto­rý je ná­rod­ným za­stú­pe­ním de­cen­tra­li­zo­va­nej európ­skej agen­tú­ry .- Európ­ske­ho mo­ni­to­ro­va­cie­ho cen­tra pre dro­gy a dro­go­vú zá­vis­losť (EM­CDDA), a kto­ré ko­ná z po­ve­re­nia vlá­dy SR ako zá­stup­ca Slo­ven­skej re­pub­li­ky a je op­ráv­ne­né pos­ky­to­vať vý­me­nu ofi­ciál­nych in­for­má­cií o dro­gách vy­ža­do­va­ných EM­CDDA, uvá­dza vo „Vý­roč­nej sprá­ve o sta­ve dro­go­vej prob­le­ma­ti­ky na Slo­ven­sku v ro­ku 2006“ v čas­ti „Trh s dro­ga­mi“ str. 80 vý­roč­nej sprá­vy (pred­lo­že­ná ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní), ta­buľ­ka 10.2, Ce­ny drog v ro­ku 2006 (úda­je pos­kyt­nu­té od NPJ, ÚBOK PPZ 2007), veľ­koob­chod­nú ce­nu za 1 kg ko­kaí­nu v roz­me­dzí od 1 mil. – 2 mil. Sk, t.j. 33193,9 € až 66387,8 €.

Pri­čom v tom is­tom ro­ku 2006 bol vá­že­ný prie­mer kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky ko­kaí­nu 45,8% v zá­chy­toch dro­gy (str. 82 vý­roč­nej sprá­vy), z kto­rých má údaj­ne NPJ pod­ľa vý­po­ve­de vy­chá­dzať pri sta­no­ve­ní hod­no­ty dro­gy, do po­zor­nos­ti ďa­lej uvá­dza, že kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky v je­ho prí­pa­de bo­la na úrov­ne 25,1 % čis­té­ho ko­kaí­nu, t.j. tak­mer o po­lo­vi­cu me­nej ako v zá­chy­toch drog ro­ku 2006, ke­dy hod­no­tu 1kg ko­kaí­nu ve­de­la NPJ ur­čiť na 1.000.000,- Sk - 2.000.000,- Sk, čo aj potvr­dil sve­dok Mgr. B. pri otáz­ke ob­ha­jo­by, že je mož­né, že ta­kú­to hod­no­tu ve­de­li ur­čiť pri zá­chy­te väč­šie­ho množ­stva dro­gy.

Tak­tiež mu nie je zrej­mé, preč neur­ču­je NPJ ce­nu za­is­te­né­ho množ­stva ako ná­so­bok ce­ny gra­mu/kg s množ­stvom vy­jad­re­nom v g/kg, čo­ho vý­sled­kom je vždy vý­raz­ne niž­šia ce­na dro­gy. Pri sú­čas­nej ce­ne ko­kaí­nu na čier­nom tr­hu v Bra­tis­lav­skom kra­ji pri „väč­šom množ­stve“ vo vý­ške 66,4 € (údaj z os­tat­nej vý­roč­nej sprá­vy Ná­rod­né­ho mo­ni­to­ro­va­cie­ho cen­tra, zdroj: NPJ ÚBOK PPZ, 2009, ) by hod­no­ta za­is­te­nej dro­gy pred­sta­vo­va­la cel­ko­vú su­mu vo vý­ške 61552,80€...

Pri oboch vy­čís­le­niach hod­no­ty za­is­te­nej dro­gy uve­de­ných vy­ššie vy­chá­dza­jú­cich z úda­jov pos­kyt­nu­tých Ná­rod­nou proti­dro­go­vou jed­not­kou Úra­du bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­te Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho Zbo­ru SR sa tak dos­tá­va­me do práv­nej kva­li­fi­ká­cie obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu pod­ľa § 172 ods. 3 písm. c/ Tr. zák, te­da s kva­li­fi­kač­ným zna­kom – znač­ným roz­sa­hom či­nu.

Po­kiaľ je ta­ký­to pos­tup vý­poč­tu hod­no­ty dro­gy od­ra­zom to­ho, že NPJ ne­vie k pred­met­né­mu ob­do­bie (II. Štvrťrok 2009) ur­čiť hod­no­tu ki­la ko­kaí­nu (v je­ho prí­pa­de 927g), ve­del to však ur­čiť v ro­ku 20006 (hod­no­tu ur­čil v roz­pä­tí od 33193,9€) ne­mô­že ísť tá­to sku­toč­nosť na je­ho ťar­chu, na­koľ­ko všet­ky spor­né skut­ko­vé otáz­ky je nut­né vy­kla­dať cez pra­vid­lo in du­bio pro reo.

V tej­to sú­vis­los­ti pou­ka­zu­je i na uz­ne­se­nie NS SR sp. Zn. 6To 17/2003, z kto­ré­ho vy­plý­va po­vin­nosť sú­du v tres­tnom ko­na­ní zis­ťo­vať naj­niž­šiu a nie akú­koľ­vek ce­nu za kto­rú sa dro­ga pre­dá­va tak, aby mo­hol byť s ur­či­tos­ťou sta­no­ve­ný zá­ver vy­jad­re­ný v skut­ko­vej ve­te roz­sud­ku o hod­no­te za­is­te­né­ho množ­stva dro­gy.

Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí, dô­ka­zov pro­du­ko­va­ných tak v príp­rav­nom ko­na­ní ako aj na hlav­nom po­jed­ná­va­niach navr­hu­je, aby od­vo­la­cí súd po ná­le­ži­tom po­sú­de­ní skut­ko­vé­ho a práv­ne­ho sta­vu v zmys­le zá­sa­dy „in du­bio pro reo“, pre­to­že ne­bo­la jed­noz­nač­ne preu­ká­za­ná vi­na jej klien­ta, čo sa tý­ka  práv­nej kva­li­fi­ká­cie pod­ľa ust. § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., tak ako ho od­sú­dil pr­vos­tup­ňo­vý súd, to­mu­to od­vo­la­niu vy­ho­vel a v zmys­le ust. § 322 ods. 3 Tr. po­riad­ku a roz­ho­dol sám roz­sud­kom vo ve­ci a uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho za vin­né­ho zo spá­chania obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zá­ko­na a ulo­žil mu ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 15 ro­kov so za­ra­de­ním do ús­ta­vu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve ako súd od­vo­la­cí pod­ľa § 317 ods.1 Tr.por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku a zis­til, že po­da­né od­vo­la­nie je dô­vod­né a na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie je pot­reb­né po­va­žo­vať v tom­to štá­diu za pred­čas­né.

 Pod­ľa § 2 ods. 12 Tr. por. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du, jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

 Pod­ľa § 125 ods.1 Tr. zák. ško­dou veľ­ké­ho roz­sa­hu sa ro­zu­mie ško­da do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej päť­sto­ná­so­bok su­my 266 eur. Tie­to hľa­dis­ká sa pou­ži­jú rov­na­ko na ur­če­nie vý­šky pros­pe­chu, hod­no­ty ve­ci a roz­sa­hu či­nu.

 Pod­ľa § 130 ods.5 Tr. zák. ná­vy­ko­vou lát­kou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie al­ko­hol, omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky a os­tat­né lát­ky spô­so­bi­lé ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti, ale­bo so­ciál­ne sprá­va­nie.

 Pod­ľa § 135 ods.2 Tr.zák. pre­cho­vá­va­ním omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du ale­bo pre­kur­zo­ra pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom roz­sa­hu sa ro­zu­mie mať neop­ráv­ne­ne v dr­žbe po akú­koľ­vek do­bu omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor v množ­stve, kto­ré zod­po­ve­dá naj­viac de­sať­ná­sob­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke na pou­ži­tie, a to pre vlas­tnú pot­re­bu.

 Pod­ľa § 172 ods.1 písm. b), c), d) Tr.zák. kto neop­ráv­ne­ne do­ve­zie, vy­ve­zie, pre­ve­zie ale­bo dá prep­ra­viť, kú­pi, pre­dá, vy­me­ní, za­do­vá­ži ale­bo pre­cho­vá­va po akú­koľ­vek do­bu omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor ale­bo kto ta­kú čin­nosť spros­tred­ku­je, pot­res­ce sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šry­ri až de­sať ro­kov.

 Pod­ľa § 172 ods.4 Tr.zák. od­ňa­tím na dvad­sať ro­kov až dvad­sať­päť ro­kov ale­bo tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo veľ­kom roz­sa­hu.

 Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok pre chy­by na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, naj­mä pre ne­jas­nosť ale­bo neúpl­nosť je­ho skut­ko­vých zis­te­ní ale­bo pre­to, že sa súd ne­vys­po­ria­dal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie.

 Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr.por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok, ak vznik­nú po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­tých vý­ro­kov, na kto­rých ob­jas­ne­nie tre­ba dô­ka­zy opa­ko­vať ale­bo vy­ko­nať ďal­šie dô­ka­zy.

 Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr.por., ak po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ale­bo niek­to­rej je­ho čas­ti tre­ba uro­biť vo ve­ci no­vé roz­hod­nu­tie, vrá­ti od­vo­la­cí súd vec spra­vid­la sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný dňa 27.06.2009 do Bra­tis­la­vy na Le­tis­ko Mi­la­na Ras­tis­la­va Šte­fá­ni­ka do­vie­zol cel­ko­vo 66 ku­sov to­bo­liek, kto­ré ob­sa­ho­va­li spo­lu 927,48 gra­mu ko­kaí­nu s prí­me­sou fe­na­ce­tí­nu a pro­kaí­nu s kon­cen­trá­ciou účin­nej lát­ky 25,1 % hmot­nos­tných.

Ob­ža­lo­ba tvr­dí a ten­to ná­zor si nek­ri­tic­ky os­vo­jil a súd I. stup­ňa, že uve­de­né za­is­te­né množ­stvo dro­gy ob­sa­ho­va­lo 323,80 gra­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu, čo zod­po­ve­dá 11.640 – 23.280 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dáv­kam dro­gy v cel­ko­vej hod­no­te 174.600,- € až 465.600,-€, pri prib­liž­nej ce­ne 15 až 20,-€ za jed­nu dáv­ku ko­kaí­nu. Ten­to zá­ver vy­plý­va zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku Kri­mi­na­lis­tic­ký exper­tíz­ny ús­tav PZ SR Bra­tis­la­va (ďa­lej len KEÚ PZ) na č.l.138-143, pri­čom z ne­ho vy­plý­va aj ďal­ší údaj a to, že za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku sa po­va­žu­je 10-20 mg čis­té­ho ko­kaí­nu a te­da KEÚ PZ pri ur­če­ní poč­tu jed­not­li­vých dá­vok dro­gy vy­chá­dza len z množ­stva kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v nej.

 Zo za­uží­va­nej praxe to­tiž vy­plý­va, že sa spra­vid­la pos­tu­pu­je tak, že KEÚ PZ sta­no­ví po­čet jed­not­li­vých prie­mer­ných dá­vok, kto­ré mož­no prip­ra­viť zo za­is­te­nej omam­nej lát­ky a nás­led­ne Ná­rod­ná proti­dro­go­vá jed­not­ka (ďa­lej len NPJ) na zá­kla­de poš­tu tých­to dá­vok a ce­ny jed­not­li­vej dáv­ky sta­no­ví fi­nan­čné vy­jad­re­nie hod­no­ty omam­nej lát­ky.

 V tom­to sme­re od­vo­la­cí súd pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že vy­ššie po­pí­sa­ný pos­tup KEÚ PZ ne­má opo­ru v zá­ko­ne ani vo vy­ko­na­ných dô­ka­zoch a to na zá­kla­de nas­le­du­jú­cich sku­toč­nos­tí:

 Naj­skôr tre­ba uviesť, že us­ta­no­ve­nie § 135 ods.2 Tr.zák. je inter­pre­tač­né us­ta­no­ve­nie len a vý­luč­ne pre vý­klad poj­mu pre­cho­vá­va­nie dro­gy pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom množ­stve uve­de­ný v § 171 ods.2 Tr.zák., čo rep­re­zen­tu­je naj­viac de­sať­ná­sob­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky na pou­ži­tie a to pre osob­nú spot­re­bu. Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia však vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný je stí­ha­ný pre § 172 Tr.zák. a ani ne­mal v úmys­le za­is­te­ný ko­kaín dr­žať či pre­cho­vá­vať pre vlas­tnú spot­re­bu, na­vy­še ci­to­va­né us­ta­no­ve­nie ho­vo­rí o množ­stve omam­nej lát­ky a nie o množ­stve ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu či kon­cen­trá­cii účin­nej lát­ky, o čo sa opie­ra KEÚ PZ.

 Keď­že sa vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním jed­noz­nač­ne preu­ká­za­lo, že ob­ža­lo­va­ný za­is­te­nú dro­gu ne­mal pre vlas­tnú pot­re­bu, nie je v žiad­nom prí­pa­de prí­pus­tné pou­žiť pri sta­no­ve­ní poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok v roz­sa­hu sta­no­ve­nom v § 172 ods. 4 písm. c) Tr.zák. us­ta­no­ve­nie § 135 ods.2 Tr.zák., pre­to­že po­jem uve­de­ný v tom­to us­ta­no­ve­ní, t.j. vo väč­šom množ­stve nie je to­tož­ný s poj­mom vo veľ­kom roz­sa­hu uve­de­ný v § 172 ods.4 písm. c) Tr.zák. a ne­mož­no si vy­po­má­hať pri sta­no­ve­ní dru­hé­ho poj­mu vo veľ­kom roz­sa­hu poj­mom vo väč­šom roz­sa­hu.

 Z us­ta­no­ve­nia § 125 ods.1 Tr.zák. ve­ta pos­led­ná to­tiž vy­plý­va jed­noz­nač­ne, aký pos­tup sa má zvo­liť pri zis­ťo­va­ní, či bol ale­bo ne­bol napl­ne­ný po­jem veľ­ké­ho roz­sa­hu, pre­to­že zá­ko­no­dar­ca tu uvie­dol, že sa má pou­žiť pos­tup uve­de­ný v § 125 ods.1 Tr.zák., t.j. vy­chá­dzať z me­cha­niz­mu, kto­rý sa pou­ží­va pri zis­ťo­va­ní vý­šky ško­dy.

 Ďal­ším dô­le­ži­tým dôs­led­kom nes­práv­ne­ho pos­tu­pu KEÚ PZ je, že v dôs­led­ku pou­ži­tia vy­ššie po­pí­sa­nej me­to­di­ky vý­poč­tu dá­vok sa ako vý­sle­dok ob­ja­via nas­le­du­jú­ce vý­sled­ky:

 -nep­ri­me­ra­ne vy­so­ký po­čet jed­not­li­vých dá­vok. Ak sa vy­chá­dza z pred­lo­že­ných úda­jov a spor­nej me­to­di­ky,  a vy­de­lí sa množ­stvo za­is­te­né­ho ko­kaí­nu, te­da 927,48 gra­mu poč­tom dá­vok 11.640, vý­sle­dok znie 0,0796 gra­mu na jed­nu dáv­ku. Pri de­le­ní 927,48 gra­mu poč­tom dá­vok 23.280 vý­sle­dok znie 0,0398 gra­mu na jed­nu dáv­ku. Nik­to nes­kú­mal sku­toč­nosť, či je mož­né z tech­nic­ké­ho hľa­dis­ka reál­ne ta­kú­to dáv­ku na­me­rať a nás­led­ne aj ap­li­ko­vať.

 -nep­ri­me­ra­ne ma­lý ob­sah ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu v jed­nej ob­vyk­lej dáv­ke. Ak sa vy­chá­dza z pred­lo­že­ných úda­jov a spor­nej me­to­di­ky, a vy­de­lí sa 323,80 gra­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu poč­tom dá­vok, v pr­vom prí­pa­de poč­tom 11.640, vý­sle­dok znie 0,027 gra­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu v jed­nej dáv­ke a v dru­hom prí­pa­de pri poč­te 23.280 dá­vok vý­sle­dok znie 0,013 gra­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu v jed­nej dáv­ke. Nik­to nes­kú­mal sku­toč­nosť, či uve­de­né množ­stvá čis­té­ho ko­kaí­nu v jed­nej dáv­ke moh­li ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho so­ciál­ne sprá­va­nie tak, ako to sta­no­vu­je § 130 ods.5 Tr.zák..

 Ani § 135 Tr.zák., ani § 171 Tr.zák. a ani § 172 Tr.zák. neu­vá­dza po­jem ab­so­lút­nej omam­nej lát­ky, kto­rý je uve­de­ný poj­mom ab­so­lút­ny ko­kaín v skut­ko­vej ve­te na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku a kto­rý KEÚ PZ pou­žil v rám­ci zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia. Ci­to­va­né us­ta­no­ve­nia vý­luč­ne pou­ží­va­jú po­jem množ­stvo omam­nej lát­ky. Správ­ne v ďal­šom od­vo­la­teľ dô­vo­dil v od­vo­la­ní, že ak KEÚ PZ ur­či­lo, že ak sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je 10-20 mg ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu, ne­má mož­nosť kon­co­vý kon­zu­ment ab­so­lút­ne zis­tiť sku­toč­nosť, v akej kva­li­te ko­kaín ku­pu­je a te­da to­to kri­té­rium nie je a ani ne­mô­že byť pok­ry­té je­ho úmy­sel­ným za­vi­ne­ním. Ok­rem to­ho si kon­co­vý kon­zu­ment ne­ku­pu­je ab­so­lút­ny (t.j. čis­tý ko­kaín), kto­rý v prí­pa­de je­ho ap­li­ká­cie by mo­hol mať pre kon­zu­men­ta fa­tál­ne dôs­led­ky, ale ku­pu­je ko­kaín zmie­ša­ný v tom­to prí­pa­de s prí­me­sou fe­na­ce­tí­nu a pro­kaí­nu. Pre­to je vy­čle­ne­nie ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu z cel­ko­vé­ho množ­stva za­is­te­nej lát­ky a nás­led­ným sta­no­ve­ním poč­tu ob­vyk­lých jed­no­ra­zo­vých dá­vok len z ob­je­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu hru­bým ne­reš­pek­to­va­ním zá­ko­na a v ko­neč­nom dôs­led­ku aj zis­te­nej praxe kon­co­vých kon­zu­men­tov.

 Ok­rem to­ho po­zor­nos­ti sú­du I. stup­ňa unik­lo, že v rám­ci ce­lé­ho ko­na­nia od­vo­la­teľ opa­ko­va­ne pred­kla­dal mi­mo­riad­ne dô­le­ži­té lis­tin­né dô­ka­zy, s kto­rý­mi sa pri vy­hod­no­co­va­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ab­so­lút­ne ne­zao­be­ral. Ide o šta­tis­tic­ké úda­ju NPJ (napr. na č.l.96-97 ale aj in­de), z kto­rých vy­plý­va, že na čier­nom tr­hu je roz­diel­na hod­no­ta ko­kaí­nu po­kiaľ je za­is­te­ný v cel­ko­vom ob­je­me (veľ­koob­chod­ná ce­na) op­ro­ti hod­no­te po roz­po­čí­ta­ní na jed­not­li­vé dáv­ky (ma­loob­chod­ná ce­na). V tom­to sme­re od­vo­la­cí súd pou­ka­zu­je na ta­buľ­ku na č.l.96, z kto­rej vy­plý­va, že v ro­ku 2006 sa veľ­koob­chod­ná ce­na 1 kg ko­kaí­nu po­hy­bo­va­la v roz­pä­tí 1-2 mi­lió­nov Sk.

 Ako už bo­lo skon­šta­to­va­né vy­ššie, v rám­ci do­ka­zo­va­nia sa po­da­ri­lo jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí preu­ká­zať sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný pre­cho­vá­val za­is­te­ný ko­kaín v cel­ku bez úmys­lu ten­to pou­žiť pre vlas­tnú pot­re­bu. To, že ko­kaín mal roz­de­le­ný v 66 ku­soch to­bo­liek ne­bo­lo spô­so­be­né je­ho úmys­lom vy­tvo­riť jed­not­li­vé dáv­ky v tom­to poč­te, ale tým, že v cel­ku by ta­ké množ­stvo ko­kaí­nu do ža­lúd­ku ne­dos­tal. Z uve­de­né­ho te­da vy­plý­va, že pri sta­no­ve­ní hod­no­ty za­is­te­né­ho ko­kaí­nu ako cel­ku, je pot­reb­né zis­ťo­vať a vy­chá­dzať z tr­ho­vej hod­no­ty na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kde bol ob­ža­lo­va­ný za­dr­ža­ný a kde bol čin spá­cha­ný, čo uk­la­dá § 126 ods.1 Tr.zák. a to za su­mu, za akú sa na mies­te spá­cha­né­ho či­nu ob­vyk­le pre­dá­va, t.j. v Bra­tis­la­ve.

 Z uz­ne­se­nia NS SR sp.zn. 6 To 17/2003 vy­plý­va, že je po­vin­nos­ťou sú­du v tres­tnom ko­na­ní zis­ťo­vať naj­niž­šiu a nie akú­koľ­vek ce­nu, za kto­rú sa dro­ga pre­dá­va tak, aby mo­hol byť s ur­či­tos­ťou sta­no­ve­ný zá­ver vy­jad­re­ný v skut­ko­vej ve­te roz­sud­ku o hod­no­te za­is­te­né­ho množ­stva dro­gy.

 Ak te­da v rám­ci do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­li vy­pro­du­ko­va­né dô­ka­zy, kto­ré ur­ču­jú dve di­amet­rál­ne roz­diel­ne ce­ny za­is­te­né­ho ko­kaí­nu t.j. v ob­ža­lo­bou a ob­ha­jo­bou, bo­lo po­vin­nos­ťou pro­ku­rá­to­ra, ako no­si­te­ľa dô­kaz­né­ho bre­me­na, resp. sú­du I. stup­ňa vy­ko­nať všet­ky dos­tup­né dô­ka­zy sme­ru­jú­ce k to­mu, aby zis­til, aká bo­la  cel­ko­vá ce­na 1 ki­log­ra­mu ko­kaí­nu v cel­ku v da­nom ob­do­bí, pre­to­že z pred­lo­že­ných dô­ka­zov sa za­tiaľ ja­ví tá­to ce­na ako ce­na pre ob­ža­lo­va­né­ho priaz­ni­vej­šia. Od­vo­la­cí súd pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že v sú­čas­nos­ti už mô­že NPJ dis­po­no­vať šta­tis­tic­ký­mi údaj­mi za rok 2009, tak­že bu­de mož­né zis­tiť vy­ššie uve­de­ný údaj za rok 2009, po­kiaľ nie, tak za rok 2008.

V tom­to sme­re neob­sto­jí tvr­de­nie znal­ky­ne PharmDr. J., pra­cov­níč­ky KEÚ PZ, kto­rá ne­ve­de­la rea­go­vať na pred­lo­že­né lis­tin­né dô­ka­zy zo stra­ny ob­ha­jo­by.

 

              Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti bu­de pot­reb­né:

 za­bez­pe­čiť šta­tis­tic­ké úda­je NPJ za rok 2009 a ak eš­te ne­bu­dú k dis­po­zí­cii, tak za rok 2008 o veľ­koob­chod­ných ce­nách 1 kg ko­kaí­nu na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky nás­led­ne k tak­to za­bez­pe­če­ným lis­tin­ným dô­ka­zom vy­po­čuť kom­pe­ten­tné­ho pra­cov­ní­ka NPJ

v prí­pa­de, že veľ­koob­chod­ná ce­na ko­kaí­nu zis­te­ná z po­ža­do­va­ných lis­tin­ných dô­ka­zov bu­de niž­šia ako ce­na ur­če­ná v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, bu­de súd I. stup­ňa po­vin­ný up­ra­viť skut­ko­vú ve­tu tak, aby bo­la v sú­la­de so za­bez­pe­če­ný­mi a vy­ko­na­ný­mi dô­kaz­mi, t.j. vy­pus­til for­mu­lá­ciu o ob­sa­hu 323,80 gra­mu ab­so­lút­ne­ho ko­kaí­nu, tak­tiež vy­pus­til po­čet sta­no­ve­ných dá­vok a na­po­kon aj ich cel­ko­vú hod­no­tu a nah­ra­dil ich zis­te­ným po­ža­do­va­ným úda­jom o hod­no­te ko­kaí­nu v veľ­koob­chod­ných ce­nách v prí­pa­de, že sa preu­ká­že stav uve­de­ný v tre­tej od­ráž­ke po­ky­nu, bu­de pot­reb­né skú­mať, či tá­to okol­nosť ne­bu­de mať vplyv na práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku  

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pre­to na zá­kla­de od­vo­la­nia po­da­né­ho ob­ža­lo­va­ným na­pad­nu­tý roz­su­dok na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných po­chy­be­ní zru­šil v ce­lom roz­sa­hu a vec vrá­til sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol a aby zá­kon­ným spô­so­bom vy­ko­nal naz­na­če­né dô­ka­zy, resp. ďal­šie dô­ka­zy, kto­ré bu­de pot­reb­né vy­ko­nať a nás­led­ne tie­to pos­tu­pom pod­ľa § 2 ods.12 Tr.por vy­hod­no­til jed­not­li­vo ako aj vo vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach a spra­vod­li­vo vo ve­ci roz­ho­dol.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný ďal­ší op­rav­ný pros­trie­dok.

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, odd. 4To

dňa 13.05.2010

 

 

                                                                                      

Vy­pra­co­val: JUDr. Ka­mil Ivá­nek

 

Diskusia