Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
Nižšie v texte je uvedený návrh zákona, ktorým sa má od 01.01.2019 meniť Trestný poriadok. Zmena sa má týkať anonymných trestných oznámení, ako aj oznámení, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými, či neoveriteľnými údajmi, pričom návrh zákona má byť retroaktívny, t. j. má sa vzťahovať aj na oznámenia, ktoré boli podané pred nadobudnutím účinnosti zákona.
Navrhovaná zmena má svoje logické opodstatnenie, nakoľko v praxi sa vyskytuje pomerne veľké množstvo anonymných trestných oznámení, ktorých cieľom je často len dehonestovať určité osoby (napríklad konkurenciu v podnikateľskom prostredí), či zahltiť orgány činné v trestnom konaní iba všeobecnými informáciami (často bezvýznamnými a len prebratými z médií), ktoré neobsahujú nič konkrétne ohľadne možnej trestnej činnosti. Prípadne ide o rôzne nepravdivé, či vyslovene lživé oznámenia, pri ktorých sa oznamovateľ skrýva za anonymitu a vyhýba sa tak možnému trestnoprávnemu postihu za spáchanie trestného činu krivého obvinenia a podobne.
Pokiaľ sa voči tomtu návrhu zákona namieta, že odradí tých oznamovateľov, ktorí majú relevantné poznatky o možnej trestnej činnosti a túto sa boja nahlásiť pod svojím vlastným menom (napríklad úradník ministerstva sa bojí odhaliť svoju totožnosť), tak nie sú opodstatnené, pretože navrhovaná zmena Trestného poriadku nehovorí nič o tom, že podanie anonymných trestných oznámení by malo byť zakázané, ale hovorí len o tom, že bude na orgánoch činných v trestnom konaní, aby sami posúdili, či oznámené skutočnosti môžu byť relevantné z hľadiska možného vyvodzovania trestnej zodpovednosti. V negatívnom prípade sa nimi nebudú vôbec zaoberať, t. j. vydávať uznesenia, či akokoľvek formálne na ne reagovať Navyše, tvrdenie, že práve povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zaoberať sa aj anonymnými podaniami môže prispieť k odhaleniu závažnej trestnej činnosti je do určitej miery len mýtus, pretože nič také sa v aplkačnej praxi nedeje.
Zákonodarca mal ísť ešte ďalej a reagovať aj na trestné oznámenia tzv. kverulantov, t. j. osôb, ktoré zásobujú orgány činné v trestnom konaní veľkým množstvom často nezmyselných trestných oznámení a nútia tak orgány činné v trestnom konaní, aby nezanedbateľnú časť svojej energie venovali zbytočným trestným oznámeniam (často aj vulgárnym), v ktorých sa oznamuje len domnelá trestná činnosť.
Kritizovať je však nutné spôsob, akým pristupuje zákonodarca k zmenám v tak významnej právnej norme ako je Trestný poriadok. Trestný poriadok je „zrelý“ na obsiahlejšie zmeny viacerých inštitútov (napríklad sústavné zneužívanie inštitútu odňatia a prikázania veci, ktorý v Bratislavskom kraji využíva, či skôr zneužíva takmer každý väzobne stíhaný obžalovaný po podaní obžaloby) a preto by do Trestného poriadku nemalo byť neustále zasahované veľkým množstvom drobných samostatných noviel, ktoré navrhujú viaceré odlišné subjekty s vlastnými predstavami (ministerstvá, poslanci), ktoré sú často nesystémové a len zneprehľadňujú už aj tak pomerne chaotickú a zbytočne formálnu koncepciu slovenského trestného procesu. Z hľadiska legislatívneho by preto tak Trestný poriadok ako aj Trestný zákon mali prejsť rozsiahlejšími zmenami a mali byť by súčaťou jednej veľkej novely. Nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa tak podstatné kódexy menili prakticky každý deň.
NÁVRH
Z á k o n
z ........................,
ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z. a zákona č. 161/2018 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. § 62 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Anonymné podanie orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný vybavovať. Za anonymné podanie sa považuje aj také podanie, ktoré je označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa.
(5) Ak to orgán činný v trestnom konaní alebo súd považuje za potrebné, môže anonymné podanie odstúpiť na prešetrenie jeho obsahu príslušnému orgánu verejnej moci, vykonať vlastné šetrenie alebo ho môže založiť do spisu v trestnej veci, s ktorou obsah anonymného podania súvisí.“.
2. § 196 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Za trestné oznámenie sa nepovažuje anonymné podanie.“.
3. Za § 567n sa vkladá § 567o, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 567o
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019
Ustanovenia § 62 ods. 4 a 5 a § 196 ods. 5 sa vzťahujú aj na anonymné podania podané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.