Nižšie v texte sa nachádza návrh zmeny Trestného poriadku spolu s dôvodovou správou, ktorý vypracovalo a predložilo do pripomienkového konania Ministerstvo spravodlivosti SR.
Tento návrh zákona sa týka zmien v inštitúte väzby a to najmä kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Z dôvodovej správy vyplýva, že pre návrh zmien ohľadne kolúznej väzby bola inšpiráciou česká právna úprava, ktorá trvanie kolúznej väzby časovo samostatne ohraničuje na 3 mesiace; čo neplatí v prípade ak už bolo zistené, že obvinený už pôsobil na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
V tomto smere treba oceniť snahu ministerstva spravodlivosti skvalitniť právnu úpravu kolúznej väzby a časovým obmedzením trvania kolúznej väzby prinútiť orgány činné v trestnom konaní k väčšej aktivite vo vyšetrovaní. Návrh zákona však mohol byť ambicióznejší.
Ministerstvo spravodlivosti SR sa síce pri tvorbe návrhu zákona inšpirovalo českou právnou úpravou, avšak zo samotného návrhu zákona v spojení s dôvodovou správou je zrejmé, že podstatne menej dôveruje práci a rýchlosti orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní, než český zákonodarca, nakoľko navrhuje dlhšie časové ohraničenie kolúznej väzby než je v ČR a to na úrovni 5 mesiacov (čo sa však nemožno celkom diviť, keďže prieťahy vo väzobnom vyšetrovaní nie sú v slovenských pomeroch nič výnimočné, napriek tomu sa v médiách živí mýtus o bezprieťahovosti väzobných konaní; práve naopak, prepúšťanie obvinených z väzby pre prieťahy nie je v praxi až tak zriedkavé a už sa dokonca objavilo aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost/6/2021 zo dňa 04.03.2021, ktoré prieťahy spôsobené vo vyšetrovaní, a to aj pri kolúznej väzbe, posúdilo ako výnimočné okolnosti prípadu umožňujúce nahradiť väzbu miernejším opatrením), pričom táto 5 mesačná lehota kolúznej väzby nebude platiť nielen
a) v prípadoch, ak už obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených, znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (tak ako je to aj v ČR), ale aj v prípadoch,
b) ak sa bude viesť trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin podľa § 296 Tr. zák., pre trestný čin podľa § 297 Tr. zák. a pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
Nie je celkom zrejmé, prečo má byť výnimkou z 5 mesačnej lehoty, sama osebe, skutočnosť, že sa vedie trestné stíhanie pre určitý trestný čin alebo pre špecifickú trestnú súčinnosť. Navrhovateľ tak fakticky dospel k záveru, že pre trestné stíhanie uvedené vyššie pod písmenom b) nie je možné stanovovať 5 mesačné obmedzenie trvania kolúznej väzby, nakoľko orgány činné v trestnom konaní by nedokázali ani v tejto päť mesačnej lehote, a to ani v situácii, ak by sa obvinený nedopustil žiadneho kolúzneho konania, eliminovať svojou činnosťou kolúzny dôvod väzby. Ide teda o prejav zjavnej nedôvery navrhovateľa k práci a schopnostiam orgánov činných v trestnom konaní.
Tu treba pripomenúť, že kolúzny dôvod väzby je jediným dôvodom väzby, ktorý dokážu orgány činné v trestnom konaní „vymazať“ svojou aktívnou činnosťou a ak české orgány činné v trestnom konaní dokážu už roky vyšetrovať aj závažné trestné činy (a to aj páchané organizovanými skupinami) pri 3 mesačnom časovom obmedzení trvania kolúznej väzby, potom nie je dôvod na to, aby to bolo v slovenských právnych pomeroch iné.
Stojí za pozornosť aj to, že uplatnenie výnimky uvedenej vyššie pod bodom b) nebude závisieť na právnej úprave (texte Trestného poriadku) a ani na konaní obvineného (či sa dopustí alebo nedopustí kolúzneho konania), ale len na tom, akú právnu kvalifikáciu zvolia orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia, prípadne počas jeho vedenia. Som názoru, že táto výnimka bude zvádzať orgány činné v trestnom konaní k možnému nadkvalifikovaniu skutkov uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia, ktoré si budú následne môcť vyšetrovať bez 5 mesačného obmedzenia trvania kolúznej väzby obvineného (napríklad ak by bol skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený ako spolupáchateľstvo, platilo by 5 mesačné obmedzenie trvania kolúznej väzby, avšak ak by skutok nebol posúdený ako spolupáchateľstvo, ale ako organizovaná skupina, už by 5 mesačné obmedzenie trvania kolúznej väzby neplatilo a obvinený by mohol byť v kolúznej väzbe v prípravnom konaní napríklad aj 18 mesiacov). Táto výnimka by preto mala byť z konečného znenia zákona celkom určite vypustená. Navyše, neplatí ani premisa, že všetky trestné činy uvedené vyššie pod písmenom b) sú alebo musia byť skutkovo, dôkazne zložité (názočné), či mimoriadne komplikované (existujú aj napríklad trestné činy vraždy, či trestné činy spáchané organizovanou skupinou, v ktorých vystupuje len malé množstvo svedkov a podobne).
Možným účelovým právnym kvalifikáciám (a to tak z hľadiska nadkvalifikovania skutku ako aj podkvalifikovania skutku) sme sa už v minulosti venovali napríklad tu:
Pokiaľ by bol prijatý nižšie uvedený návrh zákona bez zmien, potom bude na súdoch, aby sa pri väzobnom rozhodovaní dôsledne zaoberali dôvodnosťou trestného stíhania ako aj právnou kvalifikáciou skutku a tak prípadne eliminovali možné účelové nadkvalifikovanie skutkov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Túto skutočnosť navrhovateľ v návrhu zákona zvýraznil doplnením § 72 ods. 2 druhej vety o slová „ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnú obavu podľa § 71“ ako aj tým, že pri kolúznej väzbe bude musieť súd povinne vo výroku uznesenia uviesť, či je obvinený v kolúznej väzbe v zmysle § 76 ods. 8 Tr. por. (t. j. v päť mesačnej kolúznej väzbe) alebo podľa § 76 ods. 9 Tr. por. (t. j., že ide o výnimku a päť mesačné obmedzenie sa tu neuplatní).
Súd teda pri väzobnom rozhodovaní nebude môcť v prípravnom konaní meniť právnu kvalifikáciu skutku (tak je do aj v súčasnosti, nakoľko pánom prípravného konania je prokurátor), avšak ak bude názoru, že je nesprávna, bude môcť na túto skutočnosť, v rámci vymedzenia trvania kolúznej lehoty väzby, reagovať tak, že obvineného vezme do kolúznej väzby za použitia § 76 ods. 8 Tr. por., t. j. nebude akceptovať návrh prokurátora, že má ísť o výnimku v zmysle § 76 ods. 9 Tr. por. (prokurátor bude následne môcť napadnúť takéto uznesenie súdu sťažnosťou a namietať, že právna kvalifikácia je správna a že nejde o nadkvalifikovanie skutku a preto malo byť súdom vymedzené trvanie kolúznej väzby v zmysle § 76 ods. 9 Tr. por.).
(Návrh)
Zákon
z ... 2021,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z. a zákona č. 423/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 71 ods.1 sa za slová „len vtedy,“ vkladajú slová „ak vzhľadom na jeho osobu, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu podľa písmena a) alebo c) nahradiť podľa § 80 alebo § 81 a“.
2.V § 72 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:„ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnú obavu podľa § 71; v odôvodnení sa súd vysporiada aj s tým, prečo nenahradil väzbu podľa § 80 alebo § 81. V prípade väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) musí výrok rozhodnutia o väzbe obsahovať aj zákonné ustanovenie o lehote podľa § 76ods. 8 alebo ods. 9 a odôvodnenie rozhodnutia o väzbe aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.“ a za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „V prípade návrhu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) musí návrh prokurátora obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.“.
3.V § 76 ods. 2 sa slová „Základná lehota“ nahrádzajú slovami „Ak nie je v odseku 8 ustanovené inak, základná lehota“.
4.V § 76 sa za odsek 7 vkladajú nové odsek 8 a 9, ktoré znejú:
„(8) Ak je obvinený vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) založenéhona dôvodnej obave, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, väzba z tohto dôvodu môže trvať najviac päť mesiacov. Ak nebol obvinený, ktorý nie je vo väzbe súčasne aj z iného dôvodu, prepustený z väzby pred uplynutím lehoty podľa prvej vety, musí byť prepustený z väzby na slobodu písomným príkazom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora, ktorý musí byť primerane odôvodnený najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Ak je obvinený vo väzbe súčasne aj z iného dôvodu, rozhodne o zmene dôvodov väzby najneskôr posledný deň lehoty podľa prvej vety súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Ak bolo zistené, že obvinený osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, rozhodne o ponechaní obvineného vo väzbe nad lehotu podľa prvej vety v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste súd.
(9) Ak je obvinený vo väzbe, pretože osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ustanovenie odseku 8 sa nepoužije.“.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 10 až 12.
5.V § 78 sa slová „8 až 10“ nahrádzajú slovami „10 až 12“.
6. Za § 567q sa vkladá § 567r, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 567r
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2021
U obvineného, ktorý je k 1. augustu 2021 vo väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. b) založenej na dôvodnej obave dlhšie ako päť mesiacov a u ktorého nebolo doposiaľ zistené, že osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, vydá súd a v prípravnom konaní prokurátor príkaz na prepustenie z väzby 1. augusta 2021. V ostatných prípadoch rozhodne do 15. augusta 2021 súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, či lehota väzby sa posudzuje podľa § 76 ods. 8 alebo ods. 9; ustanovenia § 76 ods. 2, 6 a 7 tým nie sú dotknuté.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2021.
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazalapokračovať v humanizácii a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií.
Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky a lehotu trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (tzv. kolúzna väzba) a výslovne v zákone ustanoviť vyšší štandard náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutia súdu o väzbe.
Kľúčovú zmenu predstavuje zavedenie päťmesačnej lehoty kolúznej väzby. Súčasne sa ustanovujú aj výnimky z tohoto pravidla v prípadoch, ak bolo zistené, že obvinený osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie obvineného,alebo ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
Ďalšou zmenou je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby. Súčasne sa v súlade s predchádzajúcou vetou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou súdnou praxou explicitne stanovujú náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenia rozhodnutia súdu o väzbe. V prípade kolúznej väzby musí návrh na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenie rozhodnutia súdu o väzbe obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.
Návrhom sa tak majú posilniť práva obvineného umiestneného v kolúznej väzbe ako aj zabezpečiť vyššia kvalita návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe.
V neposlednom rade návrh zákona zohľadňuje správu a odporúčania adresované Slovenskej republike Výborom RE na zabránenie mučeniu aneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT).
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. augusta 2021.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Ustanovuje sa nová podmienka pre vzatie obvineného do väzbya to taká, aby bol obvinený vzatý do väzbyiba v prípadoch, ak vzhľadom na jeho osobu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je možné väzbu nahradiť sľubom, zárukou, dohľadom alebo peňažnou zárukou a primeranými povinnosťami a obmedzeniami, ktoré môže súd v súvislosti s inštitútmi náhrady väzby uložiť.
Touto zmenou tak vzniká povinnosť súdov pri rozhodovaní o väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c) preskúmavať možnosti nahradiť väzbu.Zmena zakotvuje zásadu väzby ako prostriedku ultima ratio. Súdy tak budú mať povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu v zmysle príslušných ustanovení § 80 a § 81, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, kedy ju nie je možné nahradiť.
Dané ustanovenie reaguje aj na súčasnújudikatúru Ústavného súdu Slovenskej republikypodľa ktorej, sú súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami poskytnutými Trestným poriadkom, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia je povinnosťou súdu vysporiadať sa s rozhodnutím o tých prostriedkoch, ktorých použitie v konaní bolo sťažovateľmi navrhnuté alebo ktorých aplikácia prichádza do úvahy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.3.2016 sp.zn. III. US 144/2016 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.6.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013).
K bodu 2
V druhej vete navrhovaného znenia odseku 2 sa ustanovujú dodatočné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia o väzbe, ktorými sú skutočnosti preukazujúce dôvodnosťtrestného stíhania a konkrétne skutočnosti predstavujúce dôvod väzby. Následne vo vete za bodkočiarkou sa ustanovuje povinnosť súdov sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať aj s tým, prečo nenahradili väzbu podľa § 80 a 81 (k tomu pozri odôvodnenie k bodu 1).
Daná zmena vychádza aj z porovnania s rakúskou a českou právnou úpravou. Podľa ustanovenia § 174 ods. 3 písm. 4) rakúskeho Trestného poriadku (Strafprozeßordnung) platí, že „rozhodnutie o väzbe musí obsahovať okrem iného konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania činu a z ktorých vplýva aj väzobný dôvod ako aj dôvody pre ktoré nemožno dosiahnuť splnenie účelu väzby vhodnejšími prostriedkami“. (die bestimmten Tatsachen, aus denen sich der dringende Tatverdacht und der Haftgrund ergeben, und aus welchen Gründen der Haftzweck durch Anwendung gelinderer Mittel nicht erreicht werden kann). Obdobne aj český Trestní řád, ktorý v § 73c stanovuje: „ V odůvodnění rozhodnutí o vzetí obviněného do vazby nebo jiného rozhodnutí o vazbě, jehož důsledkem je ponechání obviněného ve vazbě, musí být kromě obecných náležitostí (§ 134) uvedeny také
a) skutečnosti, které odůvodňují podezření ze spáchání trestného činu, pro který je obviněný stíhán,
b) konkrétní skutečnosti, ze kterých jsou dovozovány důvody vazby, popřípadě okolnosti uvedené v § 68 odst. 3 a 4 a v § 72a odst. 3,
c) důvody, pro které nebylo možné dosáhnout účelu vazby jiným opatřením.“.
Obdobné požiadavky kladie na rozhodnutia o väzbe už v súčasnosti aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej rozhodnutie o väzbe musí byť odôvodnené,a to aj skutkovými okolnosťami, a podľa ktorej obvinenýmôže byť vzatý do väzby iba pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) alebo okolnosti uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.4. 2016, sp. zn. II. ÚS 348/2016).
V novej tretej vete sa kladie nárok na obsah odôvodnenia rozhodnutia o väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. b) a to tak, že odôvodnenie musí obsahovať navyše aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo, z ktorých je zrejmé, že tak už obvinený konal. Podobne ako v tretej vete aj v piatej vete sa kladie rovnaký nárok na obsah samotného návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b).
Zároveň sa upravuje ako obligatórna náležitosť vo výroku rozhodnutia pri kolúznej väzbe uviesť konkrétne ustanovenie § 76 ods. 8 alebo § 76 ods. 9, podľa ktorého sa posudzuje lehota kolúznej väzby.
K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením päťmesačnej lehoty pre kolúznu väzbu v bode 4.
K bodu 4
V novom odseku 8 v § 76 sa osobitne upravuje maximálna dĺžka trvania kolúznej väzby.Táto väzba bude môcť trvať najviac päť mesiacov. Zmena je inšpirovaná českou právnou úpravou, ktorá takisto ustanovuje špeciálnucelkovú lehotu pre kolúznu väzbu.
V tomto novelizačnom bode sa reflektuje povaha a vplyv kolúznej väzby, ktorá predstavuje z hľadiskaintenzity zásahu najzávažnejší zásah do práva na osobnú sloboduz pomedzi všetkých zaisťovacích inštitútov. Ďalším dôvodom je aj motivácia orgánov činných v trestnom konaní a súdov k tomu, aby prednostne a urýchlene vykonávali dôkazy, u ktorých hrozí kolúzne správanie obvineného aby sa tým skrátila doba zásahu do práv obvineného, ktorý je v danom štádiu trestného konania osobou, voči ktorej je nutné postupovať aj s ohľadom na zásadu prezumpcie neviny.
V poslednej vete sa po vzore českej právnej úpravy ponecháva možnosť súdu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie na návrh prokurátora za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného vo väzbe nad päťmesačnú lehotu. Je tomu tak v prípade, že bolo zistené, že obvinený osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie, t.j. že sa obvinený kolúzne správal, a to bez ohľadu na to, kedy ku kolúznemu správaniu obvineného došlo.
V navrhovanom odseku 9 sa ustanovuje, že v prípade, že ak je obvinený vo väzbez dôvodu, že osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a v prípade, že sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou,lehota kolúznej väzby sa neriadi špeciálnou úpravou uvedenou v navrhovanom odseku 8, ale bude sa riadiť podľa všeobecných ustanovení o väzbe.
Výnimka pre veci, v ktorých sa vedie trestné stíhanie pre trestné činy spáchané organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou, ako aj pre veci, kde hrozí trest odňatia slobody na doživotie, sa zavádza z dôvodu obťažnosti veci. Trestné veci v prípadoch organizovanej kriminality sa vyznačujú svojou zložitosťou a veľkým množstvom dôkazov, ktoré je potreba vykonať a to za súčasného vyššieho rizika kolúzneho ovplyvňovania svedkov a marenia vyšetrovania zo strany obvineného a ďalších členov daného zoskupenia. Obdobný záver možno potvrdiť aj v prípade konania o trestných činoch, za ktoré hrozí doživotný trest.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na bod 4.
K bodu 6
Prechodné ustanovenie rieši kolíziu doterajšej a novej právnej úpravy trvania kolúznej väzby.
Podľa pravidla uvedeného v prvej vete dôjde k vydaniu príkazu na prepustenie obvineného z kolúznej väzby, ak kolúzna väzba pred účinnosťou novej právnej úpravy trvala dlhšie ako päť mesiacov, ale len v prípade, ak ide o obvineného, u ktorého nedošlo pred účinnosťou právnej úpravy ku kolúznemu konaniualebo ak sa nevedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Ak budú splnené podmienky podľa prvej vety, v praxi to bude znamenať buď prepustenie obvineného na slobodu, ak nie je vo väzbe aj z iného dôvodu, alebo zmenu podmienok výkonu väzby, ak ide o obvineného, u ktorého je daný aj iný dôvod väzby.
V prípadoch, ktoré nespadajú do rámca prvej vety, t.j. v prípadoch, kedy pred účinnosťou právnej úpravy netrvala kolúzna väzba dlhšie ako päť mesiacov, bude potrebné, aby súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodol, či lehota väzby sa u obvineného bude posudzovať podľa § 76 ods. 8 alebo podľa § 76 ods. 9, a teda, či sa uplatní skrátená lehota kolúznej väzbyalebo riadna lehota väzby. To rozhodnutie musí súd urobiť do 15 dní od účinnosti zákona.
K čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2021.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.