JUDr. Martin Ribár– advokát
Orgány (ne)činné v trestnom konaní – ako niektoré základné zásady trestného konania a niektoré zákonné povinnosti neplatia pre vybraných vyšetrovateľov a prokurátorov
K napísaniu tohto článku ma viedli dlhoročné skúsenosti z výkonu profesie obhájcu - advokáta so zameraním na oblasť trestného práva, (žiaľ) osobné skúsenosti s vlastným trestným konaním ako aj väzobným stíhaním, ale najmä túžba po zmene súčasných negatívnych javov v justícii, ale predovšetkým v trestných konaniach. Je zrejmá nutnosť „očisty“ celej spoločnosti, verejnej sféry, predovšetkým justície - súdnictva, prokuratúry, polície a iných zložiek štátnej moci od javov, ktoré deformujú demokraciu a právny štát. Spravodlivosť a zákon, rovnosť pred zákonom musia platiť pre všetkých rovnako – a to bez výnimky na spoločenské postavenie, majetok, či príslušnosť a vzťahy k nejakej politickej strane či hnutiu. Označenia ako „naši ľudia“, ale aj „naši chlapci“ jednoducho nemôžu mať svoje miesto v našej spoločnosti.
Je však nevyhnutné povedať, že akákoľvek snaha o očistu spoločnosti či snaha o spravodlivosť musí prebiehať čisto a len a len zákonnými prostriedkami.
Mám však dojem, že práve snaha o očistu spoločnosti a túžba po „spravodlivosti“ v ostatných dvoch rokoch viedla k spusteniu procesu, ktorý je presným opakom vznešených predstáv o očiste spoločnosti a snahe o nastolenie spravodlivosti a vedie k deformácii právneho štátu a demokratických hodnôt.
Je nesporným faktom, že nikdy v minulosti nedošlo zo strany Ústavného súdu SR k vydaniu takého množstva nálezov o porušovaní základných ľudských práv a slobôd v trestných konaniach a najmä väzobných stíhaniach, v tak krátkom časovom úseku ako tomu bolo v ostatnej dobe. Taktiež ESĽP vydáva čoraz viac rozhodnutí v neprospech SR o porušovaní práv našich občanov, najmä na spravodlivý proces v trestných konaniach.
Opakovane, tak ako v minulosti musím zdôrazniť, že tento môj kritický pohľad na nižšie uvedené „fenomény“ v postupoch OČTK prítomné v trestných konaniach dnešných dní sa netýkajú všetkých vyšetrovateľov (policajtov) a všetkých prokurátorov, netýkajú sa ani všetkých vyšetrovateľov NAKA a všetkých prokurátorov ÚŠP GP SR - poukazujem na úzku skupinu niekoľkých vyšetrovateľov NAKA, ich operatívnych pracovníkov a niektorých prokurátorov ÚŠP GP SR. A tak ako v minulosti uvádzam, že každú skutočnosť uvedenú z mojej strany viem podložiť konkrétnym prípadom a listinnými dôkazmi.
Krátky prehľad vybraných právnych noriem, dôležitých pre nižšie uvádzané skutočnosti:
Trestný poriadok - § 10 Výklad niektorých pojmov
(1) Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. (...)
Ústava SR:
PRVÁ HLAVA, Prvý oddiel, ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
(1)Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2)Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl. 2
(2)Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3)Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Trestný poriadok:
PRVÁ ČASŤ,VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, PRVÁ HLAVA - ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet zákona
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
§ 2 Základné zásady trestného konania
(1)Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(4)Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti.Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
(9)Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
(10)Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Dokazovanie - § 119Všeobecné ustanovenia
(3)Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
(5)Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.
§ 201 Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
(2) Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.
(3)Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.
(4)Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného; pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému.
Toto všetko sú zákonné ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosti a limity OČTK, a ktoré stanovujú ich základné povinnosti a obmedzenia, ktoré by mali byť alfou a omegou pri vyšetrovaní v trestných konaniach.
V protiklade k vyššie uvedenému, akoby dnes OČTK mali nové „základné“ pracovné metódy:
- právna „nadkvalifikácia“ skutkov
- neznalosť právnej teórie - pochybnosti o znalosti právnej teórie u vyšetrovateľov ba dokonca prokurátorov
- vylučovanie konkrétnych obhájcov zo zastupovania v konaní s odôvodnením, že budú vo veci vypočutí ako svedkovia – hoci o veci nemajú žiadne relevantné informácie, resp. nemôžu vo veci vypovedať ako svedkovia z dôvodu zákazu výpovede, nakoľko sú viazaní advokátskou mlčanlivosťou vo vzťahu ku klientovi
- väzobné stíhanie a najmä kolúzna väzba ako nátlakový nástroj na priznanie a spoluprácu,
- vo väzobných konaniach absolútne obmedzenie a neumožnenie komunikácie - telefonovania a návštev obvineného s jeho rodinou, s jeho najbližšími osobami
- zadržiavanie súkromnej pošty obvineného vo väzbe pri kontrole, „cenzúre“ - kontrola pošty pri kolúznej väzby trvajúca týždne
- nadužívanie spolupracujúcich osôb – tzv. „kajúcnikov“ - slepá viera v pravdivosť ich výpovedí,
- prepúšťanie z väzby osôb, ktoré sa „priznajú“ a spolupracujú s OČTK,
- „nadpráca“ operatívnych pracovníkov,
- prítomnosť operatívnych pracovníkov pri výsluchoch realizovaných pred vznesením obvinenia, teda realizovaných bez prítomnosti obhajoby
- účelové spájanie trestných konaní a následne vylučovanie tých „správnych“ osôb na samostatné konania,
- nedoručovanie procesných uznesení o vylučovaní a spájaní konaní
- zamietanie všetkých návrhov obvinených na doplnenie dokazovania pri ukončení vyšetrovania pri preštudovaní spisu – nech sú návrhy obvinených akokoľvek dôvodné a akokoľvek nutné k ustáleniu skutkového stavu – tieto sú zamietnuté
- smiešne nízke tresty uložené spolupracujúcim osobám najmä v konaní o dohode o vine a treste v porovnaní s trestami, ktoré pôvodne týmto osobám hrozili,
- prehliadanie trestnej činnosti spolupracujúcich osôb,
- „reťazenie väzby“ – opätovné vzatia do väzby osôb prepustených z väzby,
- zanedbávanie reálneho dozoru prokurátorov v prípravnom konaní, najmä prehliadanie a odobrovanie pochybení vyšetrovateľov,
- zvláštna spolupráca OČTK s vybranými médiami, ktoré disponujú informáciami priamo od OČTK a ktoré „pomáhajú“ OČTK pri zdôvodňovaní vznášania obvinení a väzobných stíhaní „tých správnych osôb“,
ale najmäv rozpore so základnými zásadami trestného konania a z Trestného poriadku a priamo z Ústavy SR vyplývajúcimi povinnosťami OČTK:
- neverifikovanie, nepreverovanie výpovedí spolupracujúcich osôb, tzv. „kajúcnikov“,
- ignorovanie a prehliadanie skutočností svedčiacich v prospech obvinených osôb,
- absolútne ignorovanie návrhov obvinených na doplnenie dokazovania, ktoré by preukazovalo ich obhajobné tvrdenia a vyvracalo dôvodnosť ich stíhania,
- ignorovanie a porušovanie zásady kontradiktórnosti prípravného konania
- nevykonávanie dostupných dôkazov AJ v prospech obvinených z úradnej povinnosti,
- nevykonávanie konfrontácií medzi obvinenými a svedkami, resp. svedkami navzájom za účelom odstraňovania významných rozporov – inštitút konfrontácie sa vôbec nerealizuje, hoci oň obvinení opakovane žiadajú
- využívanie nezákonných dôkazov v neprospech obvinených,
- vznášanie obvinení po mesiacoch (ba dokonca rokoch) odkedy OČTK disponujú informáciami, na základe ktorých by mali konkrétnej osobe bezodkladne vzniesť obvinenie – nechávanie si takýchto „možností obvinení v šuplíku“ – čakanie na inú vhodnú príležitosť – najmä prepustenie z väzby, aby na základe nového obvinenia mohol byť dotyčný opätovne vzatý do väzby („reťazenie väzby“)
- zvláštna rýchlosť vykonávania dôkazov zo strany OČTK v neprospech obvinených a naopak absurdne zdĺhavé vykonávanie akýchkoľvek, aj rýchlo dostupných dôkazov v prospech obvinených
- účelové plánovanie výsluchov „korunných“ svedkov dlhé mesiace po vznesení obvinenia, pričom sú obvinení väzobne stíhaní a uvedené je používané ako argument na ich väzbu – nevykonanie výsluchov korunných svedkov – táto „taktika“ je ospravedlňovaná procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa
- zvláštny spôsob výsluchov „korunných svedkov“ a spolupracujúcich osôb tak, že tieto osoby nie sú vypočuté súvisle, v čo najkratšom čase ku všetkým skutočnostiam, o ktorých majú vedomosť, ale ich výsluchy sú plánované tak, že medzi jednotlivými výsluchmi sú „prestávky“ trvajúce aj týždne a mesiace – výsluch takýchto osôb trvá od začiatku do konca rádovo mesiace, a aj roky
- (je už len na úvahe čitateľa, či toto „môže“ mať súvis s tým, že takto vypovedajúce osoby si „zrazu“ od výsluchu k výsluchu pamätajú viac a viac, dopĺňajú výpovede o skutočnosti, o ktorých predtým uviedli, že o nich nevedia nič konkrétne, výrazne sa rozpamätávajú na podrobnosti udalostí spred mnohých rokov, výrazne reagujú na výpovede iných svedkov a výpovede obvinených...)
- vykonávanie extrémneho množstva výsluchov svedkov, ktorí sú pre objasnenie veci nepodstatní, čo slúži opäť ako argument na ponechanie obvinených vo väzbe z dôvodu nutnosti vykonávania výsluchov svedkov a „náročnosti veci“ pre množstvo svedkov
- neprimeraný zásah OČTK do základných ľudských práv a slobôd obvinených, najmä v súvislosti s väzobnými stíhaniami
- ba dokonca podozrenie z manipulácie výpovedí, dôkazov a vyšetrovania zo strany OČTK v neprospech obvinených osôb
toto všetko je realita niektorých trestných konaní v súčasnosti.
Novými zásadami trestného konania sa akoby stali:
- „papier znesie všetko“
- „účel svätí prostriedky“
- „kde sa rúbe les, tam lietajú triesky“
- „malým zlom („malou“ nezákonnosťou) porážame „veľké“ zlo“
Ako som už uviedol v úvode, za každým jedným slovom a tvrdením si stojím a viem ho preukázať na konkrétnych prípadoch a podložiť relevantnými listinnými dôkazmi. A opakovane, ako som uviedol v úvode, vyššie uvedené sa týka len určitej úzkej skupiny niekoľkých vyšetrovateľov NAKA a niektorých prokurátorov ÚŠP GP SR, pracujúcich predovšetkým na mediálne exponovaných prípadoch.
Pre objektívnosť uvádzam - Úplne nepochopiteľným pre mňa ako občana SR, ako platcu daní, z ktorých sú aj OČTK financované, je fakt, že existuje dôvodné podozrenie z manipulácie vyšetrovania a dôkazov vo viacerých trestných konaniach zo strany niektorých „elitných“ príslušníkov NAKA – a ani po dlhých mesiacoch od začatia vyšetrovania týchto podozrení z manipulácie vyšetrovania a dôkazov NEBOLI zo strany príslušných orgánov predložené relevantné dôkazy potvrdzujúce alebo vyvracajúce tieto podozrenia – napriek tomu, že mám vlastnú osobnú skúsenosť s týmito vyšetrovateľmi, ctím si prezumpciu neviny, a čakám či sa tieto podozrenia potvrdia alebo vyvrátia – uvedené je v záujme celej spoločnosti, ktorá je traumatizovaná a polarizovaná extrémne protirečiacimi si a protichodnými informáciami o vyšetrovaní podozrení v manipulácie vyšetrovania.
Je zarážajúce, že do dnešného dňa nebolo ani rozhodnuté o sťažnostiach týchto vyšetrovateľov o ich sťažnostiach proti uzneseniam o vznesení obvinení – aj toto ilustruje „rýchlosť“ trestných konaní v súčasnosti.
Pre ilustráciu vyššie uvedeného uvádzam niekoľko konkrétnych príkladov činnosti a nečinnosti OČTK v rozpore so základnými zásadami trestného konania a ich zákonnými povinnosťami v jednom konkrétnom konaní:
- právna „nadvalifikácia“ skutku u obvineného v sadzbe trestu odňatia slobody 20-25 rokov až doživotie v rozpore so správnou kvalifikáciou skutku v sadzbe 4-10 rokov trestu odňatia slobody, pričom táto „nadkvalifikácia“ nesúvisela z dôkaznou situáciou, ale výlučne s právnou teóriou (iróniou je, že uvedené prehliadali aj súdy konajúce o väzbe obvineného, a z uvedeného dôvodu s poukazom na podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu ponechávali obvineného vo väzbe, takto nadkvalifikovanýobzvášť závažný zločin bol vo viacerých rozhodnutiach súdov prvého stupňa ako aj druhého stupňa označovaný často ako jediný hlavný dôvod ponechania obvineného vo väzbe, ale najmä ako prekážka využitia náhrad väzby – písomného sľubu, peňažnej záruky, dohľadu probačného úradníka i využitia tzv. elektornického náramku)
- vyšetrovateľ zmenil „nadkvalifikáciu“ skutku po viac ako 14 mesiacoch, a až potom,čo uvedené vytkol väzobný súd – doručenie tak významného oznámenia pre obvineného – Oznámenie o zmene právnej kvalifikácie - trvalo vyšetrovateľovi mesiac – pričom uvedené vytkol obvinený prokurátorovi pri rozhodovaní o väzbe, pretože o zmene „nadkvalifikácie“ sa dozvedel z písomného vyjadrenia prokurátora k žiadosti o prepustenie z väzby
- okrem nadkvalifikácie došlo o obvineného aj k nesprávnej právnej kvalifikácii iného skutku – opäť táto nesprávna právna kvalifikácia nijako nesúvisela s vývojom dôkaznej situácie, ale opäť výlučne na základe právnej teórie – táto nesprávna kvalifikácia skutku bola zo strany vyšetrovateľa zmenená po 16-tich mesiacoch prípravného konania a 16-tich mesiacoch väzobného stíhania obvineného – po dvojnásobnom upozornení väzobného súdu o nesprávnosti tejto kvalifikácie
- teda u obvineného došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii 2 z 3 skutkov – len a len na základe neznalosti právnej teórie „elitných“ vyšetrovateľov NAKA
- prvý výsluch „korunného svedka“ (spolupracujúcej osoby), ktorý stál za obvinením 25 osôb a väzobným stíhaním 13 osôb (takto to priamo uvádzal vyšetrovateľ a prokurátor) PO vznesení obvinenia bol naplánovaný takmer 4 mesiace po vznesení obvinenia a väzobného stíhania 13 osôb – samozrejme vykonanie výsluchu uvedeného „korunného svedka“ bolo dôvodom na ďalšie trvanie väzby väzobne stíhaných osôb
- výsluch „korunného svedka“ neprebiehal v krátkom časovom úseku, aby teda korunný svedok uviedol čo najskôr všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe – tento svedok vypovedal po vznesení obvinenia celkovo 6 krát – pričom každý jednotlivý výsluch bol vykonaný počas jedného dňa –avšak zrealizovanie týchto 6 výsluchov „korunného svedka“ trvalo OČTK 4 mesiace – sumárom, 4 mesiace do začiatku výsluchu tohto svedka, ďalšie 4 mesiace realizácie výsluchov – teda 8 mesiacov väzby pre väzobne stíhané osoby, pretože výsluch korunného svedka bol jedným z hlavných dôvodov kolúznej väzby u obvinených
- nevykonanie jedného jediného výsluchu svedka navrhovaného obvineným, hoci obvinený podal viac ako dve desiatky návrhov na doplnenie dokazovania s riadnou špecifikáciou a odôvodnením, k čomu a akým skutočnostiam majú byť uvedení svedkovia vypočutí – pre úplnosť, jednalo sa o skupinovú vec, v ktorej viacerí obvinení žiadali vykonanie viacerých výsluchov svedkov na preverenie ich obhajobných tvrdení a vyvrátenie výpovedí predovšetkým (takmer výlučne) spolupracujúcich osôb – zo strany vyšetrovateľov NAKA nedošlo k vykonaniu ani jedného jediného navrhovaného svedka
- obvinený si v deň zadržania a obvinenia chcel zvoliť konkrétneho obhájcu – uvedené mu nebolo umožnené s tým, že obhájca bude vo veci vypočutý ako svedok, a hoci obvinený následne opakovane a opakovane žiadal o výsluch tohto svedka – obhájcu, ktorého si nemohol zvoliť nakoľko bude vypočutý vo veci – počas celého prípravného konania a zároveň väzobného stíhania sa vyšetrovateľovi „nepodarilo“ za dobu viac ako 18 mesiacov tohto svedka vôbec vypočuť
- v prípade, že mal byť vyhotovený znalecký posudok ohľadom obsahu mobilného telefónu, ktorý mal byť v neprospech obvineného/obvinených dokázal uvedené zabezpečiť vyšetrovateľ za naozaj neuveriteľných 6 dní – 6 dní po vydaní mobilu bol vypracovaný znalecký posudok – v prípade znaleckého posudku ohľadom obsahu mobilného telefónu obvineného, ktorý obvinený opakovane požadoval poukazujúc na to, že v tomto mobilnom telefóne sú skutočnosti svedčiace v jeho prospech – uvedené trvalo vyšetrovateľovi viac ako 8 mesiacov po opakovaných urgenciách a sťažnostiach zo strany obvineného – znalecké posudky na mobilné telefóny iných obvinených boli vyhotovené po viac ako roku
- uznesenie o pribratí znalca na mobilný telefón obvineného bolo obvinenému doručené v čase, kedy bol znalecký posudok vypracovaný – sťažnostné konanie v tomto prípade stratilo zmysel, a de facto bolo obvinenému uprené právo podať voči uzneseniu sťažnosť, obvinený mohol sťažnosť podať v čase, kedy bol vyšetrovateľ oboznámený s obsahom mobilu obvineného – pričom toto obvinený považuje za extrémny zásah do jeho súkromia, jeho osoby, jeho rodiny – už len okrajovo – obvinený argumentoval vzhľadom na jeho profesiu advokáta, že v uvedenom mobile má komunikáciu, údaje a dokumenty iných osôb – klientov, ktorý s trestnou vecou nemajú nič spoločné a uvedeným spôsobom môže dôjsť k porušeniu advokátskej mlčanlivosti – samozrejme bezúspešne
- vyšetrovateľovi trvalo vo väzobnom konaní 65 dní, aby doručil obvinenému uznesenie o pribratí znalca na mobil obvineného, a to 38 dní po tom, čo mu prokurátor pokynom uložil doručiť obvinenému uvedené uznesenie IHNEĎ (na základe žiadosti obvineného priamo prokurátorovi)
- proti uzneseniu o pribratí znalca na mobilný telefón obvineného podal obvinený sťažnosť – prokurátor ÚŠP GP SR rozhodol o uvedenej sťažnosti bez pár dní po 7 mesiacoch – „obyčajné“ uznesenie o pribratí znalca sa teda stalo právoplatným po takmer 9 mesiacoch – a opakovane uvádzam, že obvinený bol väzobne stíhaný
- už pred vyhotovením znaleckého posudku na obsah mobilného telefónu obvineného požadoval obvinený o vyhotovenie extrakcie komunikácie obvinený – konkrétny svedok („korunný svedok“), pretože uvedená komunikácia by preukázala jeho obhajobné tvrdenia – znalecký posudok zabezpečil vyšetrovateľ po 8 mesiacoch – obsah mobilného telefónu obvineného bol priložený na CD, teda nebol vyhotovený v papierovej podobe – až do skončenia prípravného konania po ďalších viac ako 12 mesiacoch nebol vyšetrovateľ schopný extrahovať uvedenú požadovanú komunikáciu – hoci vyšetrovateľ aj prokurátor opakovane poukazoval na nutnosť analýzy obsahu mobilu obvineného – po zistení, že sa tam nachádzajú len skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, na analýzu obsahu mobilu obvineného a na vyhotovenie papierovej vytlačenej podoby obsahu mobilu jednoducho „rezignovali“
- obvinený žiadal o extrakciu komunikácie z mobilov spoluobvinených o prípadnej komunikácii medzi ním a jeho spoluobvinenými, na preukázanie skutočnosti, že takmer s nikým zo spoluobvinených nekomunikoval – uvedené sa vyšetrovateľovi – hoci prípadná komunikácia obvineného s jeho spoluobvinenými by bol dôkaz v jeho neprospech – nepodarilo zabezpečiť takmer rok, do doby, kedy spoluobvinení boli vylúčení na samostatné konania, a tak sa obvinený nevie legálne dostať k obsahu mobilov bývalých spoluobvinených – hoci by tieto skutočnosti výrazným spôsobom ustálili skutkový stav a priniesli objektívne skutočnosti, ktoré by objektívne vyvracali/potvrdzovali niektoré tvrdenia obvinených a jednoznačne by bolo zrejmé, či obvinený a spoluobvinení spolu vôbec komunikovali – čo má zásadný vplyv na posúdenie trestnej činnosti kladenej za vinu obvinenému
- obvinený požadoval doplnenie dokazovania o priloženie iných súdnych a vyšetrovacích spisov, resp. vyhotovenie kópií z požadovaného spisového materiálu – zo súdnych a vyšetrovacíchspisov, ktoré mali preukazovať jeho obhajobné tvrdenia a vyvracať skutočnosti svedčiace proti nemu – uvedené trvalo vyšetrovateľovi viac ako 6 mesiacov, pokiaľ zabezpečil časť nekompletných spisov, niektoré spisy, resp. kópie z niektorých iných spisov sa mu „nepodarilo“ zabezpečiť ani po dobu 18 mesiacov prípravného konania a väzobného stíhania obvineného – naproti tomu, keď vyšetrovateľ „potreboval“ zabezpečiť kópie zo súdneho spisu, ktoré mali podľa vyšetrovateľa svedčiť proti obvinenému – tieto zabezpečil sám vyšetrovateľ osobne do 24 hodín, hoci musel cestovať takmer 60 km do sídla súdu, aby si tieto kópie zabezpečil
- obvinený väzobne stíhaný požiadal o nazretie do vyšetrovacieho spisu, čo mu bolo umožnené po takmer 2 mesiacoch (vo väzobnom konaní) – po nazretí do spisu požiadal vyšetrovateľa o vyhotovenie kópií, ktoré riadne špecifikoval, s tým, že kópie po vyhotovení prevezme obhájca obvineného (aj zaplatí príslušný poplatok za vyhotovenie kópií), následne obhájca obvineného zaslal v priebehu 2 mesiacov viacero mailov, kedy budú kópie z nazretia vyhotovené – vyšetrovateľ do dnešného dňa – teda viac ako 18 mesiacov požadované kópie nevyhotovil a neodovzdal obvinenému (pričom na obvineného bola medzitým podaná obžaloba) – v uvedenom konaní ten istý vyšetrovateľ do dnešného dňa nevyhotovil kópie z preštudovania spisu po skončení vyšetrovania viacerým obvineným a ich obhájcom, hoci od preštudovania spisu po skončení vyšetrovania ubehlo viac ako 6 mesiacov- a vznikla absurdná situácia, že po podaní obžaloby už v súdnom konaní nedisponujú obvinení (obžalovaní) a ich obhájcovia kópiami z vyšetrovacieho spisu
- obvinený podal v zmysle ust. §210 Tr. por. Žiadosť o preskúmanie postupu policajta – v ktorej sa okrem iného sťažoval na prieťahy v konaní vyšetrovateľa – vyšetrovateľ predložil túto žiadosť prokurátorovi po viac ako 6 mesiacoch, pričom bol obvinený väzobne stíhaný – obvinený podal v tejto súvislosti sťažnosť na uvedené – prokurátor, ktorý má vykonávať dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní, skonštatoval, že je všetko v poriadku – šlo o ľudské zlyhanie, vyšetrovateľ to podanie omylom niekam založil a zabudol na to, a to je pochopiteľné, lebo pán vyšetrovateľ má toho „veľa“ – pre úplnosť uvádzam, že v tomto konaní podali viacerí obvinení obdobné žiadosti, o niektorých bolo rozhodnuté po viac ako 18 mesiacoch, aj tieto „zabudol“ vyšetrovateľ predložiť, ale aj to bolo v poriadku, lebo šlo o „ojedinelé pochybenie na strane vyšetrovateľa“
- prokurátor ÚŠP GP SR z obsahu spisového materiálu by mal vedieť o podaných námietkach obvineného ohľadom nadkvalifikácie, nesprávnej právnej kvalifikácie, o podaní žiadosti v zmysle ust. §210 tr. por. ...ako aj mnohých iných námietkach obvineného – pričom tieto všetky boli prokurátorovi osobne odovzdané v písomnej podobe pri rozhodovaní o väzbe obvineného – prokurátor tieto všetky prehliadal, a nezjednal žiadnu nápravu pochybení vyšetrovateľov
- prokurátor ÚŠP GP SR vedel z podaní obvineného, ako aj z výsluchov obvineného pri väzobnom rozhodovaní o námietkach predovšetkým o zjavnej nesprávnej právnej „nadkvalifikácii“ skutku – tieto ignoroval, hoci v rámci jeho zákonných povinností dozoru nad zákonnosťou v prípravnom konaní mal túto zjavnú „nadkvalifikáciu“ zmeniť – a ja opakovane uvádzam, že táto nesprávna právna „nadkvalifikácia“ skutku bola založená na neznalosti právnej teórie a nemala žiaden súvis s vývojom dôkaznej situácie v prípravnom konaní
- v odpovedi prokurátora ÚŠP GP SR na žiadosť obvineného v zmysle §210 Tr. por., v ktorej obvinený okrem iného namietal prieťahy v konaní a zjavnú „pomalosť“ vyšetrovateľa NAKA pri vykonávaní určitých úkonov, ktoré by boli v prospech obvineného a o ktorých vykonanie obvinený žiadal, uviedol prokurátor, že vyšetrovateľ je limitovaný „časovými možnosťami, ktorými reálne disponuje“ –teda časové možnosti vyšetrovateľa NAKA nie sú ničím limitované pri zabezpečovaní dôkazov v neprospech obvineného/obvinených, ale ak má zabezpečiť čokoľvek v prospech obvineného/obvinených je už limitovaný časovými možnosťami
- obvinený počas väzobného stíhania opakovane a opakovane žiadal o povolenie návštev rodinných príslušníkov v ÚVV - vyšetrovateľ tieto nepovolil po dobu 11 mesiacov s odôvodnením, že obvinený je v kolúznej väzbe – hoci, pri uvedených návštevách je možná prítomnosť OČTK – obvinený tak prvý krát mal povolenú návštevu rodiny v ÚVV po 11 mesiacoch výkonu kolúznej väzby
- obvinený opakovane a opakovane žiadal o povolenie telefonovania blízkym osobám z ÚVV – vyšetrovateľ tieto povolil až po takmer 14 mesiacoch výkonu kolúznej väzby obvineného – povolenie na telefonovanie schválil vyšetrovateľ 10 dní pred Vianocami – avšak doručenie tohto povolenia trvalo vyšetrovateľovi úradnou poštou takmer mesiac – obvinený mohol telefonovať so svojou rodinou po takmer 15 mesiacoch vo väzbe, a kvôli mesačnému doručovaniu povolenia znemožnil obvinenému kontakt s rodinou a najmä s maloletými deťmi počas Vianoc – uvedené je o to absurdnejšie, že hovory z ÚVV sú nahrávané a archivované
- ohľadom povolenia návštev a telefonovania zaslal obvinený vyšetrovateľovi viacero žiadostí, aby mu zaslal odôvodnenie nepovolenia návštev a telefonovania, nakoľko vždy absentovalo reálne odôvodnenie nepovolení návštev a telefonovania – strohé poukázanie na kolúznu väzbu a ustanovenia zákona o výkone väzby obvinený nepovažuje za reálne odôvodnenie zamietnutia povolení návštev a telefonovania, nakoľko obvinený poukazoval na možnosť prítomnosti OČTK pri návšteve v ÚVV a na skutočnosť, že telefonáty z ÚVV sú nahrávané a archivované – od vyšetrovateľa nikdy neobdržal reálne odôvodnenie nepovolenia návštev a telefonovania
- kontrola súkromnej pošty obvineného vyšetrovateľom bežne trvala týždne – a tak bolo bežné, že súkromná pošta obvineného šla jedným smerom aj mesiac, teda ak obvinený zaslal rodine list, odpoveď obdržal po 2 mesiacoch
- obvinený videl svoje 3 maloleté deti prvý krát po 13 mesiacoch výkonu väzbu – prostredníctvom tzv. videonávštevy – 20 minút po 13-tich mesiacoch na obrazovke tabletu cca 25x15cm
- všetky návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvineného pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania boli zamietnuté ako nedôvodné – a to bez ohľadu na ich dôvodnosť a vysvetlenie obvineného, čo presne sa týmito dôkazmi dá vykonať
- obvinený bol podľa jeho názoru účelovo vylúčený zo spoločného konania s inými obvinenými, a to len z dôvodu, že sa končila maximálna možná dĺžka väzby u obvineného, bolo urýchlene, až neuveriteľne rýchlo ukončené vyšetrovanie a podaný návrh na podanie obžaloby, následne obžaloba s cieľom ponechať obvineného v súdnej väzbe – už len asi iróniu je, že následne došlo na súde k opätovnému spojeniu trestného konania obvineného s bývalými spoluobvinenými po podaní ich obžaloby
- obvinenému nebol pri preštudovaní spisového materiálu predložený kompletný celý zadovážený vyšetrovací spis
- po podaní obžaloby „pribudlo“ k spisovému materiálu viacero iných spisových materiálov, s ktorými sa obvinený nemohol oboznámiť pri preštudovaní spisového materiálu
U uvedenom prípade by sa dalo ešte mnoho napísať – vyššie uvedené sa týka takmer vo všetkom jedného obvineného v skupinovej veci – súčtom pochybení zo strany OČTK aj u ostatných obvinených by sme došli až k neuveriteľnému a absurdnému počtu zjavných pochybení OČTK, a to tak vyšetrovateľov NAKA ako aj prokurátorov ÚŠP GP SR.
V tejto skupinovej veci došlo podľa vedomostí autora k vydaniu min. 4 Nálezov Ústavného súdu SR o porušovaní základných práv a slobôd obvinených.
Uvedené „konkrétne“ príklady sú v príkrom rozpore so zákonnými povinnosťami OČTK – tak vyšetrovateľov ako aj prokurátorov, ktorá sú uvedené v úvode.
Zásada prezumpcie neviny, zásada práva na obhajobu, zásada stíhania a obvinenia len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, zásada primeranosti a zdržanlivosti, zásada rýchlosti konania, zásada kontradiktórnosti, zásada legality, zásada oficiality, vyhľadávacia zásada, zásada náležitého zistenia skutkového stavu, zásada voľného (nie svojvoľného) hodnotenia dôkazov akoby ani neexistovali – zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti zásada práva na spravodlivý proces sa zdá byť v niektorých trestných konaniach dnešných dní iluzórnou.
Je nutné uvedené „zmeniť“ – pretože bude pribúdať nespravodlivosti, nezákonnosti a z toho prameniacich Nálezov Ústavného súdu SR o porušovaní základných ľudských práv a slobôd obvinených osôb a neskôr následne k rozhodnutiam ESĽP o porušovaní práv našimi OČTK ale aj súdnymi orgánmi.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.