Právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 47 Charty základných práv EÚ

 

Mi­chal MANDZÁK  a Ma­rek PA­RA, ad­vo­ká­ti

Prá­vo na účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy pod­ľa čl. 47 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie pod­ľa Ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zo dňa 10.02.2022, sp.zn. III. ÚS 456/21-40

01.         Pred­met­ným člán­kom má­me zá­ujem veľ­mi struč­ne za­rea­go­vať na sú­čas­nú v spo­loč­nos­ti „pul­zu­jú­cu“ té­mu pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­ných, kto­rej sa dos­lo­va (pod­ľa náš­ho ná­zo­ru) zhos­ti­li pro­ku­rá­to­ri Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry (ďa­lej len „ÚŠP GP SR“) a niek­to­rí vy­šet­ro­va­te­lia za­ra­de­ní na Pre­zí­diu po­li­caj­né­ho zbo­ru, Ná­rod­ná kri­mi­nál­na agen­tú­ra (ďa­lej len „PPZ, Na­KA“), pri­čom za úče­lom „zlo­me­nia“ ob­ra­ny a ob­ha­jo­by kon­krét­nej ob­vi­ne­nej oso­by tú­to (ok­rem iných as­pek­tov) vo vý­ko­ne väz­by dos­lo­va izo­lu­jú od kon­tak­tu s blíz­ky­mi oso­ba­mi.

02.         V pred­met­nej otáz­ke te­da ko­li­du­je (i) zá­ujem ob­vi­ne­nej vä­zob­ne stí­ha­nej oso­by na vý­ko­ne prá­va na súk­rom­ný a ro­din­ný ži­vot, kon­krét­ne na sty­ku s blíz­ky­mi oso­ba­mi aj po­čas vý­ko­nu väz­by, so (ii) zá­uj­mom ve­rej­nos­ti na riad­nom prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia spo­lu s umož­ne­ním do­siah­nu­tia úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia, kon­krét­ne ob­jas­ne­nia skut­ko­vé­ho sta­vu a vy­vo­de­nia tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti pro­ti pá­cha­te­ľom.

03.         V ak­tuál­nej tres­tnej ve­ci bol man­dant ob­vi­ne­ný pre zlo­čin Za­lo­že­nie, zos­no­va­nie a pod­po­ro­va­nie zlo­či­nec­kej sku­pi­ny; zlo­čin a pre­čin Zneu­ži­tie prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa; pre­čin Pod­plá­ca­nie; obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin Pri­jí­ma­nie úp­lat­ku pod­ľa us­ta­no­ve­ní §§ 296; 326 ods. 1 písm. a), b), 2 písm. c); 333 ods. 1, 2 písm. b); 329 ods. 1, 2, 3 Tr.zák. (ďa­lej len „uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia“). Uz­ne­se­ním Sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du (ďa­lej len „Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie“) bol vza­tý do väz­by pre exis­ten­ciu dô­vo­dov tzv. „ko­lúz­nej“ a „pre­ven­tív­nej“ väz­by pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr.por., pri­čom pro­ku­rá­tor ÚŠP GP SR ho, nap­ro­ti roz­hod­nu­tiu sú­du, „ús­tre­to­vo“ pre vý­kon väz­by umies­tnil na opač­ný ko­niec re­pub­li­ky ako má tr­va­lý po­byt je­ho ro­di­na a síd­lo je­ho ob­ha­jo­ba, ale tiež vy­šet­ro­va­teľ ve­dú­ci príp­rav­né ko­na­nie a to kon­krét­ne do ÚVV a ÚVTOS Pre­šov.

04.         Po nás­tu­pe do vý­ko­nu väz­by bol náš­mu man­dan­to­vi or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní (ďa­lej len „OČTK“) bez aké­ho­koľ­vek od­ôvod­ne­nia a bez aké­ho­koľ­vek (vop­red exis­tu­jú­ce­ho a z ob­jek­tív­nych sku­toč­nos­tí vy­chá­dza­jú­ce­ho) ča­so­vé­ho oh­ra­ni­če­nia za­ká­za­ný, či od­miet­nu­tý (všeo­bec­ne a ďa­lej v texte len „neu­mož­ne­ný“) kon­takt s čo i len jed­nou blíz­kou oso­bou, tj. ro­din­ný­mi prís­luš­ník­mi. Pre úpl­nosť je nut­né uviesť, že ten­to (ob­vi­ne­ným sús­tav­ne na­mie­ta­ný stav) tr­val prib­liž­ne 3 (tri) me­sia­ce a to odo dňa 05.11.2020 do za­čiat­ku me­sia­ca feb­ruár 2021.

05.         V uve­de­nom vý­zna­me bo­lo ne­vyh­nut­né, za úče­lom ochra­ny prá­va na súk­rom­ný a ro­din­ný ži­vot, rie­šiť mož­nosť op­rav­ných pros­tried­kov up­ra­ve­ných v prá­ve EU pro­ti pos­tu­pu OČTK a zá­ro­veň po­sú­diť vplyv (i) ab­sen­cie účin­né­ho op­rav­né­ho pros­tried­ku up­ra­ve­né­ho prá­vom EÚ vo vnút­roš­tát­nom práv­nom po­riad­ku a s tým sú­vi­sia­cim (ii) po­ru­še­ním zá­klad­ných práv ob­vi­ne­né­ho, na ďal­šie tr­va­nie väz­by.

06.         Vnút­roš­tát­na úp­ra­va vzťa­hu­jú­ca sa na da­nú prob­le­ma­ti­ku je zák. č. 301/2005 Z.z. (Trest­ný po­ria­dok), zák. č. 221/2006 Z.z. (o vý­ko­ne väz­by) a Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky (č. 460/1992 Zb.).

07.         Na úrov­ni prá­va Európ­skej únie up­ra­vu­je prá­va ob­vi­ne­né­ho na kon­takt s tre­tí­mi oso­ba­mi po­čas vý­ko­nu väz­by Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2013/48/EÚ z  22. ok­tób­ra 2013 o prá­ve na prís­tup k ob­haj­co­vi v tres­tnom ko­na­ní a v ko­na­ní o európ­skom za­ty­ka­či a o prá­ve na in­for­mo­va­nie tre­tej oso­by po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy a na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi a s kon­zu­lár­ny­mi úrad­mi po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy. V prí­pa­de ak člen­ský štát vy­ko­ná­va prá­vo Únie je da­ná pô­sob­nosť Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie (ďa­lej len „Char­ta“), kde re­le­van­tným je pre­dov­šet­kým člá­nok 47 nor­mu­jú­ci prá­vo na účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy a prá­vo na prís­tup k sú­du.

08.         Pod­ľa bo­du 35/ re­ci­tá­lu k Smer­ni­ci 2013/48/EÚ zo dňa 22.10.2013o prá­ve na prís­tup k ob­haj­co­vi v tres­tnom ko­na­ní a v ko­na­ní o európ­skom za­ty­ka­či a o prá­ve na in­for­mo­va­nie tre­tej oso­by po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy a na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi a s kon­zu­lár­ny­mi úrad­mi po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy (ďa­lej len „Smer­ni­ca 2013/48/EU):

09.         Pod­ľa bo­du 38/ re­ci­tá­lu k Smer­ni­ci 2013/48/EU:

10.         Prá­vo na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi po­čas poz­ba­ve­nia osob­nej slo­bo­dy ako aj mož­nosť je­ho ob­me­dzenia up­ra­vu­je kon­krét­ne čl. 6 ods. 1, 2 Smer­ni­ce 2013/48/EU a prá­vo na op­rav­né pros­tried­ky pre prí­pad po­ru­še­nia práv vy­plý­va­jú­cich z tej­to smer­ni­ce up­ra­vu­je čl. 12 ods. 1 Smer­ni­ce 2013/48/EU.

11.         Pre úpl­nosť je mož­né uviesť, že Európ­sky do­ho­vor o ochra­ne ľud­ských práv (ďa­lej len „Do­ho­vor“) up­ra­vu­je prá­vo na účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy vo svo­jom člán­ku 13, av­šak priz­ná­va da­né prá­vo len v prí­pa­de po­ru­še­nia práv ga­ran­to­va­ných Do­ho­vo­rom.

12.         Za ob­vi­ne­né­ho sme zvo­li­li je­di­ný pos­tup umož­ňu­jú­ci do­cie­liť pre­jed­na­nie ve­ci v ko­na­ní pred sú­dom a to tak, že sme pria­mo Sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie pod­ľa (per ana­lo­giam) us­ta­no­ve­ní §§ 79 ods. 3; 72 ods. 1 písm. c) Tr.por. po­da­li Návrh na zme­nu dô­vo­dov väz­by vy­pus­te­ním dô­vo­du tzv. „ko­lúz­nej“ väz­by pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 1 písm. b) Tr.por. (ďa­lej len „žia­dosť o zme­nu dô­vo­dov väz­by“).

13.         Spo­lu so žia­dos­ťou o zme­nu dô­vo­dov väz­by sme po­da­li op­rav­ný pros­trie­dok pod­ľa člán­ku 47 Char­ty v spo­je­ní s čl. 12 ods. 1 Smer­ni­ce 2013/48/EU pro­ti neo­dô­vod­ne­né­mu a ča­so­vo neoh­ra­ni­če­né­mu neu­mož­ne­niu ko­mu­ni­ká­cie s čo i len jed­nou blíz­kou oso­bou zo stra­ny OČTK, čím sme na­mie­ta­li po­ru­še­nie prá­va za­ru­če­né­ho čl. 6 ods. 1 Smer­ni­ce 2013/48/EU (ďa­lej len „op­rav­ný pros­trie­dok“).

14.         Cie­le­ne sme (po súh­la­se klien­ta) ne­žia­da­li o pre­pus­te­nie z väz­by (te­da sme ne­na­pad­li exis­ten­ciu ma­te­riál­nych pod­mie­nok väz­by, tj. po­mi­nu­tie dô­vod­nos­ti po­doz­re­nia, ab­sen­ciu dô­vo­dov väz­by a nespl­ne­nie po­žia­dav­ky na pos­tup OČTK s oso­bit­nou sta­ros­tli­vos­ťou, resp. urý­chle­ním) a to za úče­lom „izo­lá­cie“ prob­lé­mu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci OČTK na bez­dô­vod­né za­sa­ho­va­nie do práv vä­zob­ne stí­ha­né­ho ob­vi­ne­né­ho ga­ran­to­va­ných prá­vom Únie.

15.         Pred­met­ný op­rav­ný pros­trie­dok bol Sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie pos­tú­pe­ný na vy­ba­ve­nie do­zo­ro­vé­mu pro­ku­rá­to­ro­vi ÚŠP GP SR, kto­rý vo svo­jom roz­hod­nu­tí po­su­dzu­júc ná­miet­ky ob­vi­ne­né­ho pro­ti ob­me­dzo­va­niu náv­štev a te­le­fo­ná­tov s man­žel­kou, deť­mi a vnuč­ka­mi skon­šta­to­val nas­le­dov­né zá­sad­né tvr­de­nia:

(i)             up­lat­ne­ná ná­miet­ka pro­ti za­miet­nu­tiu kon­tak­tu s tre­tí­mi oso­ba­mi nes­pa­dá do ka­te­gó­rie prie­ťa­hov a iných ne­dos­tat­kov vo vy­šet­ro­va­ní a pre­to sa na ňu nev­zťa­hu­je re­žim us­ta­no­ve­nia § 210 Tr.por.;

(ii)           od­op­re­tie ko­mu­ni­ká­cie s tre­tí­mi oso­ba­mi po­čas ko­lúz­nej väz­by by ma­lo po­dlie­hať pries­ku­mu na­dria­de­né­ho or­gá­nu, ale ta­ký­to práv­ny re­žim v rám­ci Tres­tné­ho po­riad­ku vý­slov­ne up­ra­ve­ný nie je;

(iii)          po­da­nia ob­haj­cu ne­ma­jú opo­ru v práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pri­čom je­ho pou­ka­zo­va­nie na prá­vo EU ig­no­ru­je čl. 2 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a pre­to si štát­ny or­gán ne­mô­že at­ra­ho­vať ne­ja­kú prá­vo­moc, kto­rú mu zá­kon vý­slov­ne nez­ve­ru­je ... To zna­me­ná, že nap­rík­lad Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ne­mô­že bez kon­krét­nej práv­nej opo­ry pres­kú­ma­vať up­lat­ne­ný op­rav­ný pros­trie­dok, keď­že na ta­ký­to pries­kum mu ab­sen­tu­je vý­slov­né zá­kon­né zmoc­ne­nie;

(iv)         Smer­ni­ca 2013/48/EU v člán­ku 6 ods. 2 pri­púš­ťa ob­me­dzenie ko­mu­ni­ká­cie ob­vi­ne­né­ho s as­poň jed­nou tre­ťou oso­bou;

(v)           op­rav­ný pros­trie­dok pod­ľa čl. 12 Smer­ni­ce 2013/48/EU ne­má uni­ver­zál­ne pos­ta­ve­nie, no za is­tých okol­nos­tí mô­že byť sto­tož­ne­ný s iný­mi pro­ces­ný­mi in­šti­tút­mi, resp. pro­ces­ný­mi prá­va­mi ob­vi­ne­né­ho, napr. s po­da­ním sťaž­nos­ti;

(vi)         ob­me­dzenie ko­mu­ni­ká­cie s tre­tí­mi oso­ba­mi bo­lo vy­ko­ná­va­né na zá­kla­de zá­ko­na, kon­krét­ne §§ 18; 19; 21 zák. č. 221/2006 Z.z. o vý­ko­ne väz­by;

(vii)        ob­me­dzenie ko­mu­ni­ká­cie s tre­tí­mi oso­ba­mi sle­do­va­lo le­gi­tím­ny cieľ a to účin­né a ob­jek­tív­ne vy­šet­ro­va­nie zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti;

(viii)      nie je mož­né súh­la­siť s ná­miet­kou ob­ha­jo­by, že zá­sah do prá­va na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi tr­vá neoh­ra­ni­če­ne, na­koľ­ko pod­ľa ak­tuál­ne­ho sta­vu bol už kon­takt s prí­buz­ný­mi po­vo­le­ný, kon­krét­ne kon­com ja­nuá­ra 2021;

(ix)         opat­re­nie na ob­me­dzenie ko­mu­ni­ká­cie bo­lo štan­dar­dné, v praxi úpl­ne bež­né, ni­čím vý­ni­moč­né, vy­ža­do­val ho naj­mä cha­rak­ter tres­tnej čin­nos­ti, pri­čom dô­vod­nosť po­doz­re­nia vy­ža­do­va­la eli­mi­no­vať prí­pad­nú ďal­šiu čin­nosť zlo­či­nec­kej sku­pi­ny;

16.         Vy­ššie uve­de­nú ar­gu­men­tá­ciu (dos­lov­ne prev­za­tú a ci­to­va­nú z roz­hod­nu­tia) pro­ku­rá­to­ra ÚŠP GP SR (zho­dou okol­nos­tí JUDr. On­dre­ja RE­PU, PhD.) je mož­né roz­de­liť do troch čas­tí:

-                 v pr­vej čas­ti (bo­dy I.; II.) pro­ku­rá­tor v pod­sta­te tvr­dí, že po­kiaľ vy­šet­ro­va­teľ neu­mož­ní vä­zob­ne stí­ha­né­mu ob­vi­ne­né­mu kon­takt s (čo i len je­di­nou) blíz­kou oso­bou, tak pod­ľa vnút­roš­tát­nej úp­ra­vy ne­má ná­rok ani len na pres­kú­ma­nie pos­tu­pu vy­šet­ro­va­te­ľa pro­ku­rá­to­rom v rám­ci žia­dos­ti pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 210 Tr.por.;

-                 v dru­hej čas­ti (bo­dy III. a V.) pro­ku­rá­tor vy­lu­ču­je zá­sa­du pred­nos­ti a účin­nos­ti prá­va Únie, pri­čom ab­so­lút­ne nep­ri­púš­ťa mož­nosť, aby o op­rav­nom pros­tried­ku roz­ho­do­val súd;

-                 v tre­tej čas­ti (bo­dy IV.; VI. až IX.) pod­ľa ná­zo­ru ob­ha­jo­by až veľ­mi for­ma­lis­tic­ky a ne­dos­ta­toč­ne za­ují­ma sta­no­vis­ko k dô­vo­dom ob­me­dzenia prá­va ob­vi­ne­né­ho na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi a k je­ho ča­so­vé­mu oh­ra­ni­če­niu;

17.         Dô­vod­nosť pos­tu­pu OČTK pro­ti náš­mu man­dan­to­vi, sí­ce eš­te len bu­de pred­me­tom po­sú­de­nia v ko­na­ní pred Naj­vyš­ším sú­dom po jej vrá­te­ní ve­ci Ústav­ným sú­dom, av­šak už te­raz je mož­né k op­ráv­ne­nos­ti zá­sa­hu do prá­va na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi po­čas väz­by struč­ne uviesť:

-                 Smer­ni­ca 2013/48/EU pri­púš­ťa ob­me­dzenie ale­bo od­klad prá­va na ko­mu­ni­ká­ciu, pri­čom pro­ku­rá­tor ÚŠPP GP SR neš­pe­ci­fi­ko­val, či OČTK sle­do­va­li zá­ujem prá­vo náš­ho klien­ta ob­me­dziť ale­bo od­lo­žiť. Je pri­tom zrej­mé, že ob­me­dzenie prá­va pred­pok­la­dá uve­de­nie iných dô­vo­dov a aj ča­so­vé­ho rám­ca, ako od­klad prá­va;

-                 pro­ku­rá­tor (bo­dy VII. a IX. je­ho ar­gu­men­tá­cie uve­de­nej pod bo­dom 15. náš­ho člán­ku) v roz­po­re s bo­dom 38/ Smer­ni­ce 2013/48/EU za­lo­žil op­ráv­ne­nosť zá­sa­hu do prá­va náš­ho man­dan­ta na ko­mu­ni­ká­ciu s blíz­ky­mi oso­ba­mi vý­luč­ne na dru­hu a zá­važ­nos­ti ob­jas­ňo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu;

-                 pro­ku­rá­tor tvr­dí (bod VIII. je­ho ar­gu­men­tá­cie ci­to­va­nej pod bo­dom 15.), že po­žia­dav­ka na ča­so­vé oh­ra­ni­če­nie ob­me­dzenia ale­bo od­kla­du prá­va je spl­ne­ná, na­koľ­ko v ča­se (po 3 me­sia­coch) po­su­dzo­va­nia op­ráv­ne­nos­ti pos­tu­pu OČTK už zá­sah netr­val a ob­vi­ne­ný s ro­di­nou už ko­mu­ni­ko­vať mo­hol. Ob­ha­jo­ba pri­tom netvr­di­la, že zá­sah tr­vá neoh­ra­ni­če­ne, ale že ab­sen­to­va­lo vop­red sta­no­ve­né ča­so­vé oh­ra­ni­če­nie. Ur­če­nie ča­so­vé­ho rám­ca je pri­tom sú­časť od­ôvod­ne­nia, na­koľ­ko jed­nak zni­žu­je psy­chic­kú zá­ťaž ob­vi­ne­né­ho a tak­tiež mu umož­ňu­je ar­gu­men­tač­ne sa brá­niť. V uve­de­nom vý­zna­me by inak (bez na kon­krét­nych dô­vo­doch za­lo­že­né­ho ča­so­vé­ho oh­ra­ni­če­nia zá­sa­hu) aj nie­koľ­ko­roč­ný vop­red ča­so­vo neoh­ra­ni­če­ný zá­sah bol nap­ra­ve­ný nás­led­ným po­vo­le­ním kon­tak­tu. Po­ve­da­né inak pro­ku­rá­tor tvr­dí, že nás­led­né umož­ne­nie kon­tak­tu kon­va­li­du­je aké­koľ­vek je­ho pred­chá­dza­jú­ce ob­me­dzenie (či od­klad);

18.         Všet­ky ar­gu­men­ty pro­ku­rá­to­ra ÚŠP GP SR (bod 15.) je pot­reb­né ozna­čiť za nes­práv­ne, ale pod­sta­ta ak­tuál­ne­ho člán­ku a aj ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sp.zn. III. ÚS 456/2021-40 je mož­nosť up­lat­ne­nia op­rav­ných pros­tried­kov pod­ľa čl. 47 Char­ty, za pod­mien­ky ak sa v kon­krét­nom prí­pa­de vy­ko­ná­va prá­vo Únie (bo­dy 23. a nasl. člán­ku), te­da nap­rík­lad prá­vo na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi po­čas vý­ko­nu väz­by (Smer­ni­ca 2013/48/EU), ale tiež prá­vo na in­for­má­cie v tres­tnom ko­na­ní pod­ľa čl. 6 ods. 3 (Smer­ni­ca 2012/13/EU), kto­rý má na­vy­še pod­ľa roz­hod­nu­tí SDEU pria­my úči­nok.

19.         Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie žia­dosť o zme­nu dô­vo­dov väz­by (bod 12. člán­ku) za­mie­tol, ale zá­ro­veň sa od­mie­tol za­obe­rať op­rav­ným pros­tried­kom pro­ti zá­sa­hom do prá­va ob­vi­ne­né­ho na ko­mu­ni­ká­ciu s blíz­ky­mi oso­ba­mi po­čas väz­by pod­ľa člán­ku 47 Char­ty, na kto­ré­ho pre­jed­na­ní a roz­hod­nu­tí sme tr­va­li. Pos­tup Sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie bol v tom­to roz­sa­hu (ne­roz­ho­do­va­nie o op­rav­nom pros­tried­ku) od­ob­re­ný aj v sťaž­nos­tnom ko­na­ní se­ná­tom 1T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý na­šu sťaž­nosť v pros­pech ob­vi­ne­né­ho v ce­lom roz­sa­hu ako ne­dô­vod­nú za­mie­tol.

20.         Sťaž­nos­ťou pod­ľa § 124 zák. č. 314/2018 Z.z. o Ústav­nom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „Ústav­ný súd“) sme sa ob­rá­ti­li na Ústav­ný súd, pri­čom za spor­né sme (v na­šej ús­tav­nej sťaž­nos­ti) vy­me­dzi­li otáz­ky či (i) us­ta­no­ve­nie § 210 Tr.por. pred­sta­vu­je účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy, ako aj otáz­ku či (ii) ob­vi­ne­ný má prá­vo ob­rá­tiť sa na súd, aby Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie po­sú­dil opod­stat­ne­nosť (sle­do­va­nie le­gi­tím­ne­ho cie­ľa) up­lat­ne­ných opat­re­ní zo stra­ny OČTK a ich zlu­či­teľ­nosť s úče­lom väz­by a to sa­mos­tat­ným op­rav­ným pros­tried­kom pod­ľa čl. 47 Char­ty, v spo­je­ní s us­ta­no­ve­nia­mi prís­luš­nej smer­ni­ce EU, v tom­to prí­pa­de s čl. 12 ods. 1 pre po­ru­še­nie čl. 6 ods. 1, 2 Smer­ni­ce 48/2013/EU ale­bo mô­že uve­de­ný pries­kum žia­dať „len“ v rám­ci roz­ho­do­va­nia o väz­be pod­ľa § 72 ods. 1 Tr.por., v tom­to prí­pa­de na zá­kla­de žia­dos­ti o zme­nu dô­vo­dov väz­by.

21.         Zá­ro­veň sme ob­jek­tív­ne a v ce­lom nám zná­mom roz­sa­hu pou­ká­za­li na do­te­raj­šiu roz­ho­do­va­ciu prax všeo­bec­ných sú­dov a Ústav­né­ho sú­du (napr. na uz­ne­se­nie ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 569/2020), kto­rá vy­chá­dza­la z vý­luč­nej prá­vo­mo­ci pro­ku­rá­to­ra, kto­ré­ho roz­hod­nu­tie nie je mož­né pres­kú­mať sú­dom.

22.         V otáz­ke op­rav­ných pros­tried­kov a prá­va na prís­tup k sú­du pod­ľa člán­ku 47 ods. 1 Char­ty sme pou­ká­za­li na Návr­hy roz­hod­nu­tia Ge­ne­rál­ne­ho ad­vo­ká­ta (Dr. Mi­cha­la BO­BE­KA) zo dňa 29.04.2021 v ko­na­ní ve­de­nom pod sp.zn. C-852/19, na­koľ­ko roz­su­dok SDEU v pred­met­nej ve­ci tzv. Ga­va­na­zov II. pod sp.zn. C-852/19, pod­po­ru­jú­ci na­šu ar­gu­men­tá­ciu, bol vy­hlá­se­ný až nes­kôr, kon­krét­ne dňa 11.11.2021.

23.         Ústav­ný súd v Ná­le­ze sp.zn. III. ÚS 456/2021-40 (na stra­ne 4; člá­nok II.; bod 11.) vý­stiž­ne su­ma­ri­zo­val na­šu ar­gu­men­tá­ciu, pre­to da­nú pa­sáž ná­le­zu ci­tu­je­me:

24.         Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako ob­ha­jo­bou ozna­če­ný po­ru­šo­va­teľ práv ob­vi­ne­né­ho, vo vy­jad­re­ní Ústav­né­mu sú­du (stra­ny 4-5; člá­nok III.; bo­dy 12. až 14.) uvie­dol, že ná­miet­ku ob­ha­jo­by ne­ne­chal ne­pov­šim­nu­tú a v na­pad­nu­tom uz­ne­se­ní sa s ňou jas­ne a pod­rob­ne vy­spo­ria­dal. Zá­ro­veň vy­jad­ril ná­zor, že sa roz­ši­ru­jú­cim vý­kla­dom us­ta­no­ve­nia § 210 Tr.por. po­kú­sil adek­vát­ne a zro­zu­mi­teľ­ne od­po­ve­dať aj k čas­ti tý­ka­jú­cej sa re­ži­mu vý­ko­nu ko­lúz­nej väz­by. Za le­gi­tím­nu ozna­čil Naj­vyš­ší súd otáz­ku, či pos­tup pro­ku­rá­to­ra pri pries­ku­me pos­tu­pu vy­šet­ro­va­te­ľa pod­ľa zá­ko­na o vý­ko­ne väz­by, zod­po­ve­dá cha­rak­te­ru účin­né­ho op­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa člán­ku 47 Char­ty. Zá­ro­veň ozna­čil za prav­di­vú aj tú sku­toč­nosť, že k ta­ké­mu pries­ku­mu doš­lo iba ná­hod­ne pri pres­kú­ma­va­ní ďal­šej dô­vod­nos­ti vä­zob­né­ho stí­ha­nia.

25.         K člán­ku 47 ods. 1 Char­ty, tj. k prá­vu na účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy pred sú­dom, v ná­le­ze zo dňa 10.02.2022, sp.zn. III. ÚS 456/10-40 Ústav­ný súd (str. 7-10; čl. IV.2.; bo­dy 33 až 49) uvá­dza:

26.         Po­čas príp­rav­né­ho ko­na­nia, pre­dov­šet­kým v dôs­led­ku vý­ko­nu väz­by, ma­jú OČTK tak do­mi­nan­tné pos­ta­ve­nie, že bez kon­tro­ly ich pos­tu­pu sú­dom sa väz­ba veľ­mi ľah­ko mô­že stať a aj sa stá­va vy­šet­ro­va­cou me­tó­dou umož­ňu­jú­cou pri­naj­men­šom psy­chic­ký nát­lak na ob­vi­ne­né­ho.

27.         Pod­ľa ak­tuál­ne­ho ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du sp.zn. III. ÚS 456/2021-40 mu­sí v sú­la­de so zá­sa­dou pred­nos­ti a účin­nos­ti prá­va Únie prís­luš­ný súd kon­šta­to­vať svo­ju prá­vo­moc, ko­nať a roz­hod­núť o op­rav­ných pros­tried­koch vy­plý­va­jú­cich ob­vi­ne­né­mu z prá­va Únie. Je pri­tom ne­po­chyb­né, že op­rav­né pros­tried­ky up­ra­vu­jú aj ďal­šie Smer­ni­ce a to 2012/13/EU; 2014/41/EU; 2016/343/EU atď.

28.         Rov­na­ko (ana­lo­gic­ky) mu­sia sú­dy pos­tu­po­vať aj v iných prí­pa­doch po­ru­še­nia práv ob­vi­ne­né­ho ga­ran­to­va­ných prá­vom Únie, nap­rík­lad prá­vom na in­for­má­cie o tres­tnom či­ne pod­ľa čl. 6 ods. 3 Smer­ni­ce 2012/13/EU o prá­ve na in­for­má­cie v tres­tnom ko­na­ní. Ob­vi­ne­ný mu­sí mať pod­ľa čl. 8 ods. 2 Smer­ni­ce 2012/13/EU v spo­je­ní s čl. 47 Char­ty ga­ran­to­va­ný op­rav­ný pros­trie­dok pred sú­dom, v prí­pa­de, ak mu OČTK ne­pos­kyt­nú in­for­má­cie o tres­tnom či­ne, kto­ré sú ne­vyh­nut­né na riad­ny a efek­tív­ny vý­kon prá­va na ob­ha­jo­bu. In­for­má­cie o tres­tnom či­ne pri­tom ob­vi­ne­né­mu mô­žu byť pos­kyt­nu­té aj po po­da­ní ob­ža­lo­by, av­šak za pred­pok­la­du za­cho­va­nia prá­va na príp­ra­vu ob­ha­jo­by, kto­ré­ho ga­ran­tom je prá­ve súd. Ko­na­nie o op­rav­ných pros­tried­koch, v rám­ci kto­ré­ho sa po­sú­di le­gi­tím­nosť zá­uj­mu ob­vi­ne­né­ho, má esen­ciál­ny vý­znam pre spra­vod­li­vosť a ply­nu­losť ko­na­nia. 

29.         Je­di­nou mož­nos­ťou ob­ra­ny ob­vi­ne­né­ho pro­ti svoj­vô­li OČTK, či už pri do­má­ha­ní sa prá­va na ko­mu­ni­ká­ciu s blíz­ky­mi oso­ba­mi ale­bo prá­va na in­for­má­cie o tres­tnom či­ne, sú čas­to len op­rav­né pros­tried­ky pod­ľa člán­ku 47 Char­ty, pri­čom prá­ve mož­nosť ob­vi­ne­né­ho ob­rá­tiť sa na súd pred­sta­vu­je vy­mo­ži­teľ­nosť prá­va,  .

30.         V prí­pa­de ak sú­dy svo­ju prá­vo­moc kon­tro­lo­vať pos­tup OČTK (z akých­koľ­vek dô­vo­dov) nepl­nia, sta­va­jú sa do úlo­hy „šta­tis­tov“, kto­rí sí­ce vnú­tor­ne (for­mál­ne) ne­mu­sia s pos­tup­mi (či dos­lo­va „prak­ti­ka­mi“) OČTK súh­la­siť, ale fak­tic­ky (ma­te­riál­ne) v dôs­led­ku ig­no­ro­va­nia svo­jej prá­vo­mo­ci ne­ma­jú mož­nosť na da­nej ve­ci a na ne­zá­kon­nom pos­tu­pe OČTK nič zme­niť.

31.         Zá­ve­rom si ako ad­vo­ká­ti, v sna­he as­poň tak­to os­lo­viť kom­pe­ten­tných, do­vo­lí­me pou­ká­zať na zá­sad­ný prob­lém izo­lá­cie ob­vi­ne­ných a ich od­lú­če­nia od ro­di­ny po­čas vý­ko­nu väz­by. Od­lú­če­nie od ro­di­ny po­čas väz­by je aj bez ďal­šie­ho extrém­ne zá­važ­ný stav, kto­rý mô­že poz­na­čiť vzťa­hy me­dzi prí­buz­ný­mi. Po­kiaľ však pri­pus­tí­me izo­lá­ciu a od­opie­ra­nie kon­tak­tu s naj­bliž­ší­mi oso­ba­mi (man­žel­ky, de­ti, ro­di­čia) bez re­le­van­tných dô­vo­dov, bez (vop­red od­had­nu­teľ­né­ho a od spl­ne­nia ur­či­tých ob­jek­tív­nych pod­mie­nok zá­vis­lé­ho) ča­so­vé­ho oh­ra­ni­če­nia a bez kon­tro­ly súd­mi, tak do­cie­lim je­di­ne roz­pa­dy man­želstiev, ro­din­ných vzťa­hov a v ko­neč­nom dôs­led­ku re­vol­tu ob­vi­ne­ných spo­lu s ich de­so­cia­li­zá­ciou už po­čas príp­rav­né­ho ko­na­nia, te­da na­priek prin­cí­pu pre­zum­pcii ne­vi­ny.

 

 

Diskusia