Obrazový záznam z priemyselnej kamery ako dôkaz v trestnom konaní
Priemyselné kamery definujú internetové zdroje nasledovne:
„Priemyselná televízia alebo uzavretý televízny okruh, ľudovo nazývaná kamerový systém, je spôsob televízneho prenosu na krátke vzdialenosti, zvyčajne po kábli, pričom sa televízny prenos používa na iné účely ako na prenos programu. Tieto systémy sa používajú predovšetkým na bezpečnostné účely (monitorovanie priestorov v snahe o zamedzenie krádežiam, vandalizmu a iným formám kriminality napr. v obchodných domoch, dopravných prostriedkoch, uliciach a mnohých ďalších priestoroch s masovým pohybom ľudí) a ďalej na diaľkové sledovanie rôznych automatizovaných procesov v priemysle (od toho pochádza slovenský názov)“.
Obrazové záznamy z priemyselných kamerových systémov sa v trestnom konaní bežne využívajú ako dôkaz, pričom spravidla ide o záznam z kamier umiestnených na obchodných domoch, pumpách, bankomatov, prostriedkov verejnej hromadnej dopravy, bánk (banky majú zákonom stanovenú povinnosť vyhotovovať kamerový záznam zo svojich priestorov), barov, parkov, čí ulíc a nezriedka ide o nosné dôkazy, na ktorých je založená vina obžalovaného.
Pokiaľ nie je nevyhnutný iný postup (napríklad realizovanie zaisťovacieho úkonu) tak záznam z takejto priemyselnej kamery býva spravidla do trestného konania zabezpečený tak, že ho vyžiada policajt podľa § 3 ods. 1 Tr. por. a následne je založený do spisu (spis by mal obsahovať takúto žiadosť). Orgány činné v trestnom konaní následne zvyknú pripojiť k takto zabezpečenému obrazovému záznamu aj vlastnú písomnú analýzu toho, čo sa na obrazovom zázname nachádza. Tu treba pripomenúť, že dôkazom je obrazový záznam získaný z kamerového systému, ktorý sa na hlavnom pojednávaní vykoná tak, že sa v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. prehrá na technickom zariadení. Dôkazom teda nie sú rôzne policajné písomné analýzy, či úradné záznamy, v ktorých policajt popisuje to, čo na obrazovom zázname sám videl a ktoré slúžia len ako určitá pomôcka a preto ich nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať ako listinný dôkaz v zmysle § 269 Tr. por.
Dôvodom na napísanie tohto príspevku je však hlavne to, že v súčasnej dobe sa stále častejšie pri využívaní záznamov z priemyslových kamier objavujú totožné námietky obvinených, či obžalovaných osôb, že takéto záznamy nie je možné použiť, pretože neobsahujú prepisy v zmysle § 114 ods. 6 s poukazom na § 115 ods. 6 Tr. por., t. j. že aj pri priemyselných kamerách je nutné trvať na tom, aby sa primerane, či analogicky postupovalo podľa citovaných ustanovení. Bez týchto prepisov nie sú, podľa týchto názorov, takéto záznamy procesne použiteľné a takýto dôkaz nie je možné na hlavnom pojednávaní vôbec vykonať.
Takéto námietky sa už objavili aj v dovolacom konaní, teda v konaní pred Najvyšším súdom SR. Išlo o prípad obžalovaného, ktorého zo spáchania trestného činu usvedčoval aj záznam z priemyselnej kamery, ktorá bola umiestnená na obchodnom dome a podstatnú časť skutkového deja zachytila s tým, že záznam z tejto kamery bol do trestného konania získaný postupom podľa § 3 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný v podanom dovolaní poukazoval na to, že kamerový záznam bol použitý v rozpore s § 114 ods. 6, § 115 ods. 6 Tr. por., nakoľko k nemu nebol pripojený doslovný prepis záznamu.
Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. 5Tdo/14/2021 zo dňa 26.07.2021 nestotožnil s touto argumentáciou obžalovaného, pričom uviedol, že kamerový záznam je súčasťou vyšetrovacieho spisu a bol v súlade s § 270 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prehratý. Na priemyselnú kameru viditeľne umiestnenú pred obchodným domom sa nevzťahuje právny režim § 114 ods. 6 Tr. por., keďže nejde o orgánmi činnými v trestnom konaní utajený spôsob zabezpečovania informácií podľa 1. časti V. hlavy Trestného poriadku.
Alebo povedané inak, záznam z priemyselnej kamery nespadá do režimu zabezpečovania informácií v zmysle § 114 Tr. por. a preto nie je možné od orgánov činných v trestnom konaní požadovať jeho prepis podľa § 114 ods. 6 Tr. por.
Najvyšší súd SR tu rozlíšil utajený (skrytý) spôsob získavania informácií štátnymi orgánmi prostredníctvom využívania inštitútov ako napríklad vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Tr. por., ktorý upravujú ustanovenia Trestného poriadku a využívanie záznamov z priemyselných kamier, pre ktoré je charakteristické, že nejde o utajený spôsob ich využitia (práve naopak, takéto miesta obsahujú upozornenie, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom) a ktorých možné využitie nereguluje Trestný poriadok.
Z hľadiska posudzovania zákonnosti záznamu z priemyselnej kamery v trestnom konaní teda nie sú vôbec aplikovateľné ustanovenia Trestného poriadku upravujúce zabezpečovanie informácií (§ 113 Tr.por. a nasl.), pričom v trestnom konaní je nevyhnutné len to, aby spis obsahoval údaj o tom ako bol takýto záznam z priemyselnej kamery získaný (spravidla na podkalde postupu podľa § 3 ods. 1 Tr. por.), aby bol v celosti založený v spise (a bol tak dostupný procesným stranám a následne aj súdu), ako aj údaj o tom, odkiaľ bol takýto záznam získaný (t. j. kde bola umiestnená priemyselná kamera).
Pokiaľ ide o posudzovanie zákonnosti záznamu z priemyselnej kamery, tak relevantnými môžu byť napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o ochrane fyzických osôb pri spracovávaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR – účinné od 25.05.2018)), či ustanovenia zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, pretože ani priemyselné kamerové systémy nemožno nasadzovať (využívať) ľubovoľne a podliehajú určitým obmedzeniam.
Napríklad, je v rozpore
s GDPR, ak by fyzická osoba síce namontovala kameru na svoju nehnuteľnosť,
avšak takým spôsobom, aby tá snímala nie výlučne jeho súkromné priestory, ale
napríklad susedov dvor, pozemok, dom, záhradu, prípadne celú ulicu
a podobne. Alebo napríklad zamestnávateľ môže kamerovým systémom
monitorovať zamestnancov za účelom dodržiavania výkonu práce, avšak musí
zamestnancov informovať o prevádzkovaní kamerového systému, t. j. nemôže
kamerovým systémom monitorovať zamestnancov utajeným spôsobom. Pokiaľ by boli
tieto pravidlá používania premyselného kamerového systému zjavne porušené, bolo
by nutné sa v trestnom konaní zaoberať tým, či obrazový záznam môže byť
použitý v trestnom konaní a to vzhľadom na ustanovenie § 119 ods. 3
veta prvá Tr. por. a vadu nezákonnosti.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.