Marcela Kosová, členka Súdnej rady SR zvolená sudcami
Vážený pán
prof. JUDr. Ján Mazák, PhD.
predseda súdnej rady
Súdna rada Slovenskej republiky
Hlavné námestie 8
814 22 Bratislava
Vážený pán predseda súdnej rady Ján Mazák.
Nepíšem Vám tento otvorený list s radosťou. Ako členka súdnej rady minimálne v mene 72% sudcov západoslovenského volebného obvodu, ktorí ma zvolili do súdnej rady, však musím reagovať na Vaše verejné výroky, ktoré sú spôsobilé utvrdzovať verejnosť v negatívnom nazeraní na justíciu. O to viac, keď ich vyslovuje predseda súdnej rady. Tej rady, ktorá je v zmysle Ústavy SR ústavným orgánom sudcovskej legitimity, a ktorá má jednak ako celok, ale aj Vy ako jej predseda, za úlohuprijímať opatrenia na posilňovanie dôvery verejnosti v súdnictvo.
Televízii TA3 ste poskytli rozhovor, ktorý bol vysielaný 21.6.2022 pod názvom „Hrubá kritika sudcov je cez čiaru“. Nebolo to prvý krát, kedy ste verejne komunikovali informácie a závery nekorešpondujúce so skutočnosťou, a ktoré tým pádom neposilňujú dôveru verejnosti v súdnictvo, práve naopak.
Svedčí o tom aj skutočnosť, že v nedávnej minulosti Sudcovská rada pri Krajskom súde v Bratislave uviedla, že považuje Vaše verejné vyjadrenia vo vzťahu k osobám konkrétnym sudcom ako nevhodné, neodborné, zavádzajúce a znevažujúce, a vyzvala Vás na nevyhnutnú zdržanlivosť vo vyjadreniach o veciach týkajúcich sa konania a osobnosti sudcu, ktoré jednoznačne neprispievajú k zvýšeniu dôveryhodnosti justície.Vaša reakcia na výzvu nebola vecná, ale spochybňujúca členov sudcovskej rady, keď ste uviedli, že vzhľadom na jej zloženie nemáte potrebu sa k výzve vyjadriť a obhajovať svoju odbornosť.
Vo vyššie uvedenom rozhovore ste vyčítali sudcom, sudcovským radám a predsedom súdov, že sa nezastali kolegov sudcov, na ktorých verejne činné osoby hrubo zaútočili, a zároveň ste uviedli, že je akceptovateľné, aby bol sudca verejne označený za idiota.
Dovolím si Vám pripomenúť, že ešte na jeseň 2021 som navrhla, aby súdna rada prijala uznesenie, že Súdna rada Slovenskej republiky so znepokojením sleduje viaceré neprimerané verejné zásahy do rozhodnutí súdov, ako aj vyhlásenia voči konkrétnym sudcom, a to tak zo strany politikov, ako aj niektorých predstaviteľov orgánov verejnej moci, ktoré sú reálne spôsobilé zasahovať do nezávislosti súdnej moci, ako jednej z troch mocí v štáte.
Súdnou radou to bolo odignorované s tým, že Vy osobne ste uviedli, že je “to príliš silné”. Je to overiteľné zo zvukového záznamu zasadnutia súdnej rady.
Uviedli steďalej informácie majúce súvis so zásahom NAKA na Okresnom súde Bratislava III a konaním jeho predsedu, obsahom ktorých bolo viacero skutočností bez opory v realite.
Napríklad, že išlo o právoplatne skončenú vec, v ktorej NAKA žiadala vydať spis. Musím pripomenúť, že žiadali o vydanie spisu a jeho utajovanej prílohy vo veci, ktorá nebola právoplatne skončená. Právoplatne bolo rozhodnuté iba o návrhu na vzatie obvinených do väzby. A policajti nevyužili „bežne používaný“ § 3 Trestného poriadku tak, ako to bolo uvedené v správe PPZ NAKA Odbor Západ zo dňa 14.06.2022, že „je bežnou praxou polície využívanie ustanovenia § 3 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý hovorí o súčinnosti“.
Tvrdili ste,že aj v minulosti boli rovnaké zásahy na súdoch zo strany NAKA,keď vyšetrovateľ prišiel na príslušný súd, urobil takú istú výzvu ako v prípade Okresného súdu Bratislava III, žiadal originály zmeniek, čo je kryté obchodným tajomstvom, prišiel predseda okresného súdu a nariadil vydanie týchto zmeniek. Na zasadnutí súdnej rady 15.6.2022 zaznelo, že išlo o zmenky v konaniach na Okresnom súde Bratislava V.
Opäť to nie je pravda, a je to ľahko zistiteľné z príslušných spisov, v ktorých sa konalo vo veci zmeniek, a dokonca aj z podkladov, ktoré má súdna rada k dispozícii.
Predovšetkým, zmenka bez ďalšieho netvorí predmet obchodného tajomstva. Napokon, v uvedených veciach bola predmetom sporu, bola vo fotokópii v spisovom materiáli a vec bola prejednávaná verejne. Áno, originály zmeniek boli v trezore, avšak preto, že ide o cenný papier, a bez toho, aby bol originál predložený súdu, nemôže súd o takomto spore konať.V týchto veciach navyše požiadal najskôr vyšetrovateľ súd o súčinnosť podľa § 3 ods. 3 Tr. por., následne v trestnej veci, kde už bol konkrétny obvinený (teda nie ako prevencia vo veci Okresného súdu Bratislava III) požiadal zákonných sudcov a vydanie originálov zmeniek za účelom znaleckého skúmania, nie celého spisu a nie predsedu súdu, ktorý teda ani žiadny pokyn na vydanie zmeniek nedal.
Ako ďalší príklad ste uviedli, že prišiel vyšetrovateľ aj na iný súd, vyzval sudcu na vydanie počítača a sudca za prítomnosti predsedu súdu vydaltento služobný počítač. Pripomeniem, že na Okresnom súdu Bratislava I NAKA požiadala o vydanie pracovného počítača cez zaisťovací úkon vedenie tohto súdu, hoci vedenie súdu nie je majiteľom pracovného počítača a ani nemá vo svojej dispozícii pracovný počítač sudcu. Neuspeli a vrátili sa s príkazom na prehliadku priestorov kancelárie sudcu, kedy si tento počítač odniesli.
Spýtali ste sa, že v čom je viac chránené tajomstvo, ako v počítači sudcu a predseda súdu pri tom sekunduje? Predovšetkým, predseda súdu „nesekundoval“ pri dobrovoľnom vydaní počítača alebo odovzdaní počítača na základe výzvy, ale bol prítomný pri prehliadke kancelárie na základe príkazu na takúto prehliadku. A áno, tajomstvo. Presne tak. V zmysle § 89 ods. 2 Trestného poriadku, povinnosť na vydanie veci sa nevzťahuje na veci, či listiny, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti (osoba, ktorá by také veci mala vo svojej dispozícii ich ani nemôže vydať pokiaľ nebude oslobodená od povinnosti mlčanlivosti), preto polícia pochopila, že sa cez vydanie veci k pracovnému počítaču nedostane a vrátila sa do budovy súdu opäť, tentoraz už s príkazom na prehliadku nebytového priestoru.
Mobily, ako ďalší Váš príklad. Obe dotknuté sudkyne vydali svoje súkromné mobily dobrovoľne. Hoci prišlo pre mobily šesť príslušníkov NAKA do budovy súdu namiesto toho, aby prišli za sudkyňami domov, či si ich predvolali priamo na políciu.
Napokon, uviedli ste aj to, že ani v jednom z týchto prípadov od roku 2018 nikto neoznámil, že by došlo k zásahu do sudcovskej nezávislosti, a preto je to pre Vás „mätúce“, prečo len v tomto prípade. Opäť musím bohužiaľ konštatovať, že to nie je pravda. Obrátil. Predseda Krajského súdu v Bratislave listom zo dňa 12.9.2019.
Okrem iného namietal, že postup, pri ktorom PPZ NAKA dňa 22.8.2019 žiadala od vedenia Okresného súdu Bratislava I vydanie počítača z kancelárie sudcu okresného súdu, a po tom, čo vedenie okresného súdu zabezpečovalo stanovisko MS SR (nakoľko nešlo o majetok súdu a nie je v bezprostrednej dispozícii vedenia súdu), nasledujúci deň bol vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, pričom príkaz nebol vydaný už iba za účelom zabezpečenia počítača z predmetných priestorov (tak ako sa to požadovala dňa 22.8.2019), ale takmer všetkého, čo sa v kancelárii má nachádzať.
Dovoľte mi pán predseda záverom Vás požiadať, aby ste pri svojich verejných vyjadreniach vo vzťahu k justícii a sudcom neignorovali, nezamlčovali, pripadne nedezinterpretovali fakty smerom, ktorý zavedie verejnosť k prehĺbeniu jej nedôvery v justíciu. Úloha predsedu súdnej rady je celkom opačná.
V Bratislave, 22.6.2022
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.