Šling, Clementis a ďalší - uplynulo 70 rokov od ich popravy

 

                    Šling, Clementis a ďalší – uplynulo 70 rokov od ich popravy

Dnešného dňa, t. j. 03.12.2022 uplynulo 70 rokov od popravy 11. odsúdených v procese s Rudolfom Slánskym a spol, ktorý mal oficiálny názov „Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra v čele s Rudolfom Slánskym“.

Ako to celé začalo a aké vyšetrovacie metódy sa používali, popísal Anton Rašla vo svojej knihe Inkvizícia neumiera – o funkcii tortúry takto:

Nešlo o obyčajný prípad justičného omylu, keď sa sudca mýli len v tom, že nesprávne vyhodnotil dôkaz. Omyl ktorý máme na mysli, akoby všetky osoby (nielen orgány trestného konania) zachvátil masovou psychózou, verili v existenciu zločinu a zločinca, ba boli o tom už vopred presvedčené, teda išlo o prezumpciu viny. V mnohých prípadoch dôkazy nahradzovalo uznesenie. Vo veľkých kontrarevolučných procesoch bol tento omyl podmienený vierou v dogmu.

Jedným z príkladov, akú úlohu hrala v politických procesoch masová psychóza je prípad odhalenia a proces s vedúcim tajomníkom KV KSČ v Brne Ottom Šlingom a jeho „spolupáchateľmi“.

Podnetom na odhalenie podozrivých bola výzva Klementa Gottwalda k „prevetraniu celej strany zdravým vetrom kritiky a sebakritiky“. Jedným z kritizovaných bol Otto Šling, ktorého bezpečnostné orgány na jeseň v roku 1950 zatkli.

Následne sa však objavili ťažkosti v súvislosti so stavom jeho vyštrovania, keď takmer mesiac odmietal odvinenie zo špionáže. Na porade u ministra národnej bezpečnosti bol prijatý plán jeho nepretržitého a vyčerpávajúceho vypočúvania. Počas vypočúvania, ktoré trvalo nepretržite sa Šling rezignovane priznal k špionážnej činnosti. V snahe za každú cenu dosiahnuť prerušenie vypočúvania si začal vymýšľať fantastické podrobnosti o vlastnej špionážnej činnosti. Po niekoľkých dňoch priznanie odvolal.

V popredí kritiky sa ocitla Štátna bezpečnosť ako údajná opora Šlingovej činnosti a vyžadovala sa jej očista. Z toho vyrástla konštrukcia nadväzností, ktorej už veľa nechýbalo, aby sa považovala za sprisahanie zasahujúce vštky dôležité štátne, bežpečnostné, vojenské aj stranícke orgány. Na odhalenie týchto skupín sa v novembri 1950 vytvorila osobitná skupina pracovníkov, ktorá mala za úlohu v rámci Akcie B sledovať, vypočúvať a preverovať všetky osoby, ktoré majú nejakú súvislosť s činnosťou Otta Šlinga.

Po dlhých vypočúvaniach sa Šling začal konečne priznávať, dôkazy však chýbali a jeho výpoveď nebolo možné nijako overiť a preto sa začali hľadať Šlingovi pomocníci. Šling dlho nechcel nikoho menovať, popieral, že by mal spolupracovníkov, až sa napokon v jeho reči začali objavovať mená jeho súdruhov zo straníckeho a štátneho aparátu, s ktorými sa bežne stýkal.

Šling odmietal tvrdenie, že by bol centrom nejakej organizovanej skupiny, skôr vraj išlo o ľudí príbuzného zmýšľania. To však už orgánom bezpečnosti stačilo, aby z tohto priznania ďalšími výsluchmi a „spresňovaním“ protokolov vyvodili sprisahanie. Súčasťou práce s väzňom bol silný psychologický nátlak na zlomenie akéhokoľvek sebavedomia vyšetrovaného. V polovici decembra 1950 si Šling uvedomil príznaky vlastnej psychickej krízy a snažil sa jej čeliť zastavením tlaku vyšetrovania. To však bolo možné len za cenu nejakého priznania. Poznal už neúčinnosť odmietania výsluchov, preháňania výpovedí a preto sa uchýlil k určitému partnerstvu s vyšetrujúcimi orgánmi.

Bolo to asi takto: Raz v noci začal zo seba chŕliť „priznania“ v nádeji, že mu snímu putá. Mýlil sa. Vyšetrovateľ nebol spokojný, priznanie bolo príliš všeobecné, podrobnosti buď chýbali alebo navzájom nesúhlasili. Nátlak pokračoval a obvinený si postupne vymýšľal detaily. Keď hovoril o svojej vine, putá mu sňali, keď začal váhať, opäť ho spútali. Nezrovnalosti v jeho priznaní mizli, vznikal logický spletenec lží, poloprávd a právd. Potom sa už len cibrilo priznanie.

Aj v prípade Šlinga, podobne ako v inkvizičnom procese, hralo prvoradú úlohu vlastné priznanie, udanie, t. j. obvinenie iných osôb ako spolupáchateľov a využitie procesu na propagačné účely.

Na základe takejto práce so Šlingom zatkli ďalších jeho „komplicov a organizátorov celej záškodníckej skupiny“ a nakoniec aj Rudolfa Slánského.

Samotný proces sa uskutočnil v dňoch 20.11.1952 do 27.11.1952, pričom bolo uložených 11 trestov smrti a tri doživotné tresty odňatia slobody za trestné činy vlastizrady, vyzvedačstva, sabotáže a vojenskej zrady.

Ani jeden z odsúdených odvolanie nepodal. Žiadosti o milosť boli všetky zamietnuté dňa 02.12.1952. Popravy boli následne vykonané dňa 03.12.1952 v čase od 03.00h do 05.45h.

Popravení boli:

Rudolf Slánský – generálny tajomník KSČ

Vladimír Clementis – minister zahraničných vecí

Otto Šling – vedúci tajomník krajského výboru KSČ v Brne

Otto Fischl – námestník ministra financií

Jozef Frank – zástupca generálneho tajomníka KSČ

Bedřich Geminder – vedúci medzinárodného oddelenia ÚV KSČ

Rudolf Margolius – námestník ministra zahraničného obchodu

Bedřich Reicin – námestník ministra národnej obrany

André Simone – redaktor Rudého práva

Karel Šváb – námestník ministra národnej bezpečnosti

Ludvík Frejka – prednosta národnohospodárskeho odboru Kancelárie prezidenta republiky

 

Podrobnejšie pozri na

https://www.politickeprocesy.cz/cs/uvod

 

Diskusia