Modus operandi - možný vzorec postupov OČTK v mediálne známych prípadoch?

 

JUDr. Martin Ribár – advokát

 

Modus operandi  - možný vzorec postupov OČTK v mediálne známych prípadoch?

Kritika prebiehajúcich trestných konaní je prezentovaná mnohými politickými predstaviteľmi, niektorými vybranými „mainstreamovými“ médiami, ale aj zo strany predstaviteľov OČTK najmä „elitných“ zložiek NAKA a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR  -  ako snaha zabrániť (až mystickej) „očiste spoločnosti“, ako snaha zabrzdiť, spomaliť alebo úplne zastaviť vyšetrovanie najzávažnejších prípadov našej spoločnosti, ako snaha o návrat „starých časov a mafie“.

Opakovane v mediálnom priestore vystupujem ako kritik negatívnych javov v trestných konaniach v ostatnej dobe – uvedené však nerobím z vyššie uvedených „dôvodov“, ale preto, že zastávam názor, že akákoľvek „očista spoločnosti“ a VŠETKY trestné konania, ktoré majú viesť k takejto „očiste spoločnosti“, ale aj VŠETKY iné trestné konania MUSIA prebiehať výlučne ZÁKONNE. 

Moje osobné skúsenosti z dlhoročnej praxe advokáta v trestných konaniach, ale najmä aj vlastné, osobné skúsenosti z mojich trestných konaní, v ktorých som bol sám obvinený a obžalovaný „elitnými“ zložkami polície NAKA a Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR ma však presvedčili, že „nie je všetko v poriadku“ s trestnými konaniami na Slovensku, a mnohé trestné konania sú poznačené nezákonnosťou.

Už ako také klišé uvádzam, že všetky mnou prezentované skutočnosti, nech znejú akokoľvek neuveriteľne a priam až absurdne, viem preukázať konkrétnymi listinnými a inými dôkazmi.

Ambíciou tohto článku je svojou „troškou“ prispieť k možnej eliminácii negatívnych javov v trestných konaniach v budúcnosti, a podeliť sa s čitateľmi, odbornou právnickou obcou, ale aj bežnými občanmi o vypozorované negatívne javy v trestných konaniach a možno vyzvať k odbornej diskusii k mnou prezentovaným témam.

Prepustenie z väzby prokurátorom po priznaní a začatí spolupráce s OČTK – prepustenie z väzby „za odmenu“:

Pričasto sa vyskytovalo v ostatnej dobe prepustenie z väzby „za odmenu“ -   takmer okamžité prepustenie z väzby obvinených, ktorí sa rozhodnú priznať sa a usvedčovať iných z trestnej činnosti, najmä tých spoluobvinených, ktorí popierajú páchanie trestnej činnosti a ktorí negujú výpovede „prvotných“ spolupracujúcich osôb.

To všetko napriek tomu, že priznanie sa k trestnej činnosti a spolupráca s OČTK nie je v zmysle ustanovení Trestného poriadku, judikatúry a rozhodovacej praxe vnútroštátnych súdov ako aj ESĽPdôvodom na zánik väzobných dôvodov a prepustenie z väzby.

Presne naopak - prepustenie z väzby  „za odmenu“ je aj v zmysle slovenskej judikatúry považované za neprípustné s ohľadom na judikatúru ESĽP.

Takisto vnútroštátna judikatúra uvádza, že prepustenie z väzby za popisovaných podmienok je možné považovať za používanie väzby ako nátlakového prostriedku na vynútenie priznania - napr. Uznesenie NSSR 6 Tost 6/2017 zo dňa 22.2.2017 ako aj Uznesenie NS SR 6 Tost 9/2017 zo dňa 14.3.2017 –

„ Prepúšťanie obvinených z väzby na slobodu prokurátorom po tom, čo sa priznali k spáchaniu trestnej činnosti a začali usvedčovať spolupáchateľov naznačuje, že väzba u týchto obvinených mohla byť prostriedkom k vynúteniu priznania, čo je nezákonné“

-          https://www.nsud.sk/rozhodnutia/6tost92017/

-          https://www.nsud.sk/212216-sk/rozhodnutia/6tost62017/

Okrem vyššie uvedenej citácie z predmetných uznesení, chcem dať čitateľovi do pozornosti ešte 3 citácie z týchto rozhodnutí:

-          6 Tost 9/2017 – „Navyše usvedčujúci obvinení môžu výpovede prispôsobovať už k získaným dôkazom (napr. výpovede iných usvedčujúcich obvinených) bez hrozby postihu za krivú výpoveď, čo sa prenáša aj do ich procesného postavenia svedka, najmä ak vypovedajú v totožnej veci, v akej boli pôvodne obvinení.“ – uvedené poukazuje na ďalší „problém“ priznaní a usvedčujúcich výpovedí spolupracujúcich osôb – a to je prispôsobovanie obsahu ich výpovedí iným vykonaným dôkazom, najmä ak v procesnom postavení obvinených disponovali výsluchmi iných obvinených a svedkov

-          6 Tost 6/2017 – „Príkaz prokurátora je bez akýchkoľvek pochybností nezákonný, lebo v dobe tohto príkazu prokurátora najvyšší súd už rozhodoval o jeho sťažnosti. Príkaz na prepustenie obvineného M. R. mohol vydať už iba predseda senátu tohto súdu v zmysle § 188 ods. 4 Tr. por..“ – prokurátor ÚŠP GP vydal nezákonný príkaz na prepustenie obvineného z väzby

-          6 Tost 6/2017 – „Vyjadrené preukazuje, že zo strany vyšetrovateľa a prokurátora dôvodom na prepustenie obvineného M. R. z väzby na slobodu bola iba priznávajúca výpoveď obvineného M. R. bez ohľadu na závažnosť skutkov, ktorých sa mal dopustiť. Tento dôvod je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, Ústavou Slovenskej republiky a § 121 ods. 1 Tr. por.. Väzba obvineného nesmie byť prostriedkom na jeho donútenie k priznaniu sa k trestnej činnosti.“ – uvedené len potvrdzuje možný nezákonný nátlak na priznanie a spoluprácu obvinených zo strany OČTK

Modus operandi OČTK – možný vzorec postupov OČTK, najmä „elitných“ zložiek NAKA pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR:

Dňa 28.10.2022 bol na Právnych listoch publikovaný môj článok – „K možným dôvodom a motivácii na reštart a obnovu pamäte a tvorbu nových spomienok u vypočúvaných osôb v trestných konaniach“ - http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1147-k-moznym-dovodom-a-motivacii-na-restart-a-obnovu-pamate-a-tvorbu-novych-spomienok-u-vypocuvanych-osobach .

Uvedené dávam čitateľovi do pozornosti, pretože nasledujúci mnou nižšie popisovaný možný „vzorec“ postupov OČTK voľne nadväzuje na skutočnosti a úzko súvisí s obsahom vyššie uvedeného článku publikovaného 28.10.2022, z dôvodu rozsahu témy na tento článok len odkazujem bez opakovania uvádzaných skutočností v tomto článku.

Najmä v ostatných odhadom 3 rokoch je možné pozorovať v predovšetkým v mediálne známych kauzách (uvedené nie je možné zovšeobecniť paušálne na väčšinu trestných konaní a len na dobu ostatných 3 rokov), ktoré sú takmer vždy vyšetrované na „elitnej“ zložke polície NAKA a pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry,istý možný „vzorec“ priebehu vyšetrovania a postupu týchto OČTK, ktorý možno stručne opísať nasledovne:

1.      Výpoveď/trestné oznámenie „spúšťacej“ osoby, osoby, ktorá stojí na „štarte“ nejakého trestného konania podaním trestného oznámenia alebo svojou výpoveďou – „spúšťacia“ osoba nie je obvinená, (resp. je jej odložené vznesenie obvinenia, resp. je vylúčená na samostatné konanie, prípadne je relatívne rýchlo „odsúdená“ po uzatvorení dohody o vine a treste na podmienečný trest odňatia slobody, alebo iný neprimerane mierny trest, dokonca získava beztrestnosť podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, alebo je takejto osobe prerušené trestné stíhanie ako spolupracujúcej osobe), a je stíhaná na slobode (prípadne je z väzby prepustená vo veľmi krátkom čase po začatí spolupráce – čo je nezákonné, ako som uvádzal v úvode článku)

2.      Vznesenie obvinenia viacerým osobám na základe výpovede „spúšťacej“ osoby – typická je právna „nadkvalifikácia“ skutkov a hrozba dlhoročného trestu odňatia slobody – takmer vždy je prítomná právna kvalifikácia podľa §296 Trestného zákona – zločinecká skupina

3.      Väzobné stíhanie obvinených osôb – takmer vždy sa jedná o kolúznu väzbu a preventívnu väzbu

4.      „Návštevy“ operatívnych pracovníkov/priamo vyšetrovateľov obvinených osôb vo väzbe

5.      Zlomenie „prvej“ osoby na spoluprácu – potvrdzovanie výpovedí „spúšťacej“ osoby

6.      Prepustenie „prvej“ zlomenej osoby z väzby(čo je nezákonné, ako som uvádzal v úvode článku) a poskytnutie výrazných výhod a benefitov, aj úplnej beztrestnosti tejto „prvej zlomenej“ osobe

7.      „Návštevy“ operatívnych pracovníkov/priamo vyšetrovateľov obvinených osôb vo väzbe – poukazovanie na postup u „prvej“ zlomenej osoby, najmä na možnosť prepustenia z väzby a iných výhod či benefitov

8.      Spolupráca ďalších osôb – potvrdzovanie výpovedí „spúšťacej“ osoby, „prvej“ zlomenej osoby a ďalších časovo náväzne spolupracujúcich osôb

9.      Rozširovanie obvinení/vznášanie nových obvinení (aj v nových konaniach) osobám, ktoré sa odmietajú priznať, spolupracovať a potvrdzovať výpovede predchádzajúcich spolupracujúcich osôb

10.  Takmer v každom takomto popisovanom konaní dochádza k značnému počtu vylučovaní na samostatné konania, spájaní na spoločné konanie, následnému ďalšiemu vylučovaniu trestných konaní na samostatné konania – takým spôsobom, že je nemožné mať prehľad ohľadom spájaní a vylučovaní osôb a ich procesného postavenia

teda trochu obšírnejšie:

-          vznesenie obvinenia viacerým osobám najmä z obzvlášť závažnej trestnej činnosti, takmer vždy je prítomná zločinecká skupina (v pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR), pričom pričasto je prítomná zjavná „nadkvalifikácia“ skutkov (obvineným hrozia dlhoročné tresty odňatia slobody, často aj výnimočné tresty odňatia slobody na 20-25 rokov až doživotie), a to na základe, vo väčšine prípadov, jednej „spúšťacej“ osoby, ktorá „si vstúpila do svedomia“ a rozhodla sa vypovedať o svojej trestnej činnosti – ale najmä o trestnej činnosti iných osôb

-          väzobné stíhanie osôb, o ktorých vypovedala „spúšťacia“ osoba – samozrejme, v drvivej väčšine prípadov je táto „spúšťacia“ osoba stíhaná na slobode, je jej odložené vznesenie obvinenia, je vylúčená na samostatné konanie, je podmienečne odsúdená (uzatvorí dohodu o vine a treste) či dokonca získava úplnú beztrestnosť – podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúcej osobe - §218 Tr. por., alebo aj zastavením trestného stíhania pre spoluprácu - §215 ods. 3 Tr. por., je jej prerušené trestné stíhanie pre spoluprácu podľa ust. §228 ods 3 Tr. por.,

-          nasledujú návštevy operatívnych pracovníkov/dokonca aj vyšetrovateľov obvinených vo väzbe – bez prítomnosti obhajcov obvinených

-          zlomenie sa na spoluprácu „prvej“ osoby, ktorá začne potvrdzovať výpovede „spúšťacej“ osoby, čo samozrejme podľa OČTK potvrdzuje a posilňuje  dôvodnosť trestného stíhania a väzobného stíhania tých obvinených, ktorí sa nepriznávajú a dokonca popierajú tvrdenia „spúšťacej“ osoby

-          prepustenie z väzby „prvej“ zlomenej osoby, jej vylúčenie na samostatné konanie – čo má byť „odkazom“ pre iných ešte väzobne stíhaných obvinených, ktorí popierajú trestnú činnosť a popierajú výpovede „spúšťacej“ osoby a „prvého“ spolupracujúceho

-          „odkaz“ od OČTK pre väzobne stíhané osoby – „prvá“ spolupracujúca osoba získava beztrestnosť, resp. dochádza k právnemu prekvalifikovaniu skutkov na miernejšie, uzatvoreniu dohody o vine a treste s touto „prvou osobou“, a uloženie podmienečného trestu odňatia slobody – čokoľvek, čo je pre spolupracujúcu osobu výhodné

-          „odkaz“ č. 2 pre väzobne stíhané osoby, ktoré sa nechcú priznať, spolupracovať a potvrdzovať výpovede spolupracujúcich osôb – rozšírenie obvinení, vznesenie novýchobvinení pre ďalšiu trestnú činnosť, vedenie úplne nových trestných konaní – odkaz v duchu – „nebudeš spolupracovať, my Ti ukážeme“

-          „domino efekt“ – o spoluprácu s OČTK sa hlásia ďalšie osoby – ktoré a predovšetkým vo svojich už „spolupracujúcich“ výpovediach potvrdzujú výpovede „spúšťacej“ osoby a „prvej“ zlomenej spolupracujúcej osoby a následne ďalších spolupracujúcich osôb

-          absolútne neprehľadné vylučovanie osôb na samostatné konanie, spájanie trestných konaní na spoločné konanie, následne ďalšie vylučovanie spolupracujúcich osôb na samostatné konania – až sa vytvorí absurdne neprehľadná sieť rôznych konaní, že je nemožné mať prehľad ohľadom spájaní a vylučovaní osôb a ich procesného postavenia

Samozrejme mnou popisovaný možný„vzorec“ priebehu vyšetrovania a postupu OČTK môže byť v niektorých bodoch odlišný, avšak uvedený možný „vzorec“ je možné pozorovať v drvivej väčšine mediálne známych (ale aj iných) trestných konaniach, ktoré vyšetrujú „elitné“ zložky polície NAKA pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR.

K vyššie uvedenému možnému„vzorcu“ priebehu vyšetrovania a postupu OČTKje nutné spomenúť závažné a zatiaľ dôvodné podozrenia z manipulácie trestných konaní a inštruovania vypočúvaných osôb zo strany „elitných“ vyšetrovateľov NAKA, resp. ich operatívnych pracovníkov.

Všetky vyššie mnou uvedené skutočnosti môžu v konečnom dôsledku znamenať, že na Slovensku môže reálne dochádzať k nezákonne vedeným trestným konaniam.

V budúcnosti sa môže preukázať, že tzv. „očista spoločnosti“ v skutočnosti znamená presný opak toho, čo malo byť jej reálnou náplňou.

Okrem iného - vyššie uvedené postupy OČTKmôžu znamenať, že právo na spravodlivý proces je v trestných konaniach na Slovensku len iluzórne, a vyššie uvedené postupy môžu viesť k justičným omylom.

 

 

 

 

 

Diskusia