ESĽP k postaveniu Úradu špeciálnej prokuratúry v kontexte práva na spravodlivý proces

 

Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd

 

ESĽP k postaveniu ÚŠP v kontexte práva na spravodlivý proces

 

Právne vety:

I.Neúplné, a teda zavádzajúce informácie predložené v priebehu konania podľa Dohovoru môžu predstavovať zneužitie práva na podanie sťažnosti, najmä ak sa predmetné informácie týkajú samotného merita veci a nie je poskytnuté dostatočné vysvetlenie pre nesprístupnenie týchto informácií.

II. Či súdne konanie spĺňa alebo nespĺňa požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru, možno určiť len preskúmaním konania ako celku, teda po jeho skončení. Záruky nezávislosti a nestrannosti obsiahnuté v práve na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sa vzťahujú len na súdy, ktoré majú rozhodnúť o trestnom obvinení, a nie na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú jednou zo strán kontradiktórneho súdneho konania.

(rozhodnutie ESĽP zo dňa 23.03.2023 vo veci sťažnosti č. 40734/22 a 40803/22 vo veci Robert Kaliňáka Robert Fico proti Slovensku)[1]

 

PREDMET VECI

1. Sťažovatelia sú známymi verejnými činiteľmi. Sťažnosti vychádzajú z kontextu, v ktorom bol sťažovateľ pán Fico predsedom vlády a pán Kaliňák ministrom vnútra Slovenskej republiky pred ich odstúpením v roku 2018.

2. Dňa 19.04.2021 boli sťažovatelia a ďalšie dve osoby obvinení z viacerých trestných činov, ktoré v podstate súviseli s vytvorením a riadením systému na uplatňovanie neoprávneného vplyvu v rámci orgánov činných v trestnom konaní a daňových orgánov, ktorý zahŕňal získavanie dôverných informácií o politických oponentoch a iných osobách s cieľom ich diskreditácie.

3. Dozor nad týmto vyšetrovaním je zo zákona zverený Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „ÚŠP“). Súčasným Špeciálnym prokurátorom tohto úradu je bývalý politický oponent sťažovateľov.

4. Dňa 22.04.2022 generálny prokurátor rozhodol, že Špeciálny prokurátor je vylúčený z konania vo veci z dôvodu zaujatosti.

5. Sťažovatelia namietli všetkých ostatných prokurátorov pôsobiacich pri ÚŠP a tvrdili, že z ich strany došlo k „všeobecnej systémovej zaujatosti“ vzhľadom na ich hierarchickú podriadenosť Špeciálnemu prokurátorovi. Okrem toho tvrdili, že Špeciálny prokurátor a ďalší prokurátor pridelený k ÚŠP patrili medzi osoby, ktoré boli v uvedenom vyšetrovaní považované za poškodených, a že ostatní prokurátori UŠP boli zaujatí z dôvodu, že boli ich kolegami.

6. O námietke rozhodol generálny prokurátor 04.05.2022. Uviedol, že keďže Špeciálny prokurátor bol z veci vylúčený, jeho právomoci v nej vykonával jeho zástupca. Týkalo sa to však len riadiacich otázok, a nie samotného vykonávania dohľadu nad vyšetrovaním, ktoré vykonával iný prokurátor ÚŠP. Námietka voči ostatným prokurátorom ÚŠP spočívala len v ich hierarchickej podriadenosti voči Špeciálnemu prokurátorovi. Nešlo teda o skutočnú námietku zaujatosti, ale skôr o návrhu, aby bol dohľad nad vyšetrovaním prenesený na inú zložku v rámci prokuratúry. Pokiaľ však ide o veci patriace do právomoci ÚŠP, takéto opatrenie nebolo možné prijať (§ 55d ods. 3 písm. b) zákona o prokuratúre).

7. S odvolaním sa na článok 6 ods. 1 a 3 písm. c) a článok 13 Dohovoru sťažovatelia pred ESĽP namietali, že vzhľadom na podľa nich všeobecnú systémovú zaujatosť ÚŠP nebol dozor nad ich vyšetrovaním nestranný, ich námietka zaujatosti bola svojvoľne posúdená ako návrhu na odňatie veci a že tým boli zbavení účinného prostriedku nápravy, keďže na rozdiel od rozhodnutia o námietke zaujatosti proti rozhodnutiu o odňatí veci nemožno podať opravný prostriedok.

8. Na podporu týchto sťažností tvrdili, že keďže ich konanie bolo v štádiu prípravného konania a keďže v tomto štádiu bolo konanie v podstate pod kontrolou prokuratúry, mali by sa naň vzťahovať záruky nestranného súdu.

9. Po predložení sťažností sa stalo verejne známym, že 28.11.2022 generálny prokurátor zrušil obvinenia sťažovateľov v rámci výkonu svojich mimoriadnych právomocí podľa § 363 Trestného poriadku. Na žiadosť ESĽP sťažovatelia túto informáciu potvrdili a vysvetlili, že podnetom na rozhodnutie generálneho prokurátora boli ich žiadosti z 09.08.2022.

10. Napriek tomu si sťažovatelia želali pokračovať v konaní pred ESĽP, pričom tvrdili, že dôvody zrušenia (rôzne chyby v skutkovom vymedzení vytýkaných skutkov a procesné pochybenia) boli odlišné od dôvodov, na ktorých boli založené ich sťažnosti (nedostatok nestrannosti), že nedostali žiadne odškodnenie v súvislosti s údajným porušením ich práv podľa Dohovoru a že neexistovala žiadna záruka, že obvinenia nebudú obnovené, opäť pod dohľadom ÚŠP.

POSÚDENIE SÚDU

11. Vzhľadom na podobný predmet sťažností ESĽP považuje za vhodné preskúmať ich spoločne v jednom rozhodnutí.

12.S odkazom na návrh sťažovateľov adresovaný generálnemu prokurátorovi 09.08.2022, o ktorej informovali ESĽP až na jeho žiadosť, súd na úvod poznamenáva, že neúplné, a teda zavádzajúce informácie predložené v priebehu konania podľa Dohovoru môžu predstavovať zneužitie práva na podanie sťažnosti, najmä ak sa predmetné informácie týkajú samotného merita veci a nie je poskytnuté dostatočné vysvetlenie pre nesprístupnenie týchto informácií (pozri Gross proti Švajčiarsku [GC], č. 67810/10, § 28, ECHR 2014).

13. Nech je to akokoľvek, ESĽP opakuje, že podľa jeho konštantnej judikatúry otázku, čisúdne konanie spĺňa alebo nespĺňa požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru, možno určiť len preskúmaním konania ako celku, teda po jeho skončení (pozri napríklad Dimech proti Malte, č. 34373/13, § 43, 02.04.2015, a tam citovanú judikatúru, a Kuráková proti Slovenskej republike (vyhl.), č. 37895/97, 01.02.2001).

14. Z tohto pohľadu výsledok konania o návrhu sťažovateľov adresovaného generálnemu prokurátorovi nahradil pôvodné sťažnosti v tom zmysle, že po rozhodnutí generálneho prokurátora o zrušení obvinení sťažovateľov v súčasnosti neprebieha na vnútroštátnej úrovni žiadne trestné konanie voči nim v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré by ich sťažnosti zaradilo pod rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia.

15. Okrem toho sa sťažnosti sťažovateľov v podstate týkajú ich práva na spravodlivé prerokovanie veci nestranným súdom v súvislosti s ich tvrdením o nedostatku nestrannosti vzhľadom na hierarchickú štruktúru v rámci ÚŠP, ktorá dozerá na vyšetrovanie proti nim.

16. V tomto ohľade ESĽP pripomína, že záruky nezávislosti a nestrannosti obsiahnuté v práve na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sa vzťahujú len na súdy, ktoré majú rozhodnúť o trestnom obvinení, a nie na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú jednou zo strán kontradiktórneho súdneho konania (pozri Kontalexis proti Grécku, č. 59000/08, § 57, 31.05.2011).

17. Pokiaľ sa sťažovatelia odvolávali na záruky nezávislosti a nestrannosti obsiahnuté v požiadavke účinného vyšetrovania podľa čl. 2 a 3 Dohovoru, tieto ustanovenia nie sú priamo relevantné pre postavenie sťažovateľov v predmetnom konaní (pozri tiež rozhodnutie o žiadosti o poradné stanovisko podľa protokolu č. 16 týkajúce sa výkladu čl. 2, 3 a 6 Dohovoru, žiadosť č. P16-2020-001, Najvyšší súd Slovenskej republiky, § 19, 14.12.2020)[2].

18. Navyše, pokiaľ sťažovatelia namietajú spôsob, akým generálny prokurátor naložil s ich námietkou (pozri vyššie uvedený odsek 5), najmä skutočnosť, že ju preskúmal akonávrh na odňatie veci a nie ako námietku zaujatosti, možno spochybniť, či sťažovatelia vyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, keďže takúto námietku nepredložili ústavnému súdu. Je pravda, že podobná sťažnosť v nesúvisiacej veci bola neúspešná (pozri rozhodnutie ústavného súdu z 30.09.2021 vo veci sp. zn. II. ÚS 257/21), ale nič nenasvedčuje tomu, že toto rozhodnutie predstavuje ustálenú prax.

19. V prípade neexistencie predmetu sporu na účely článku 13 Dohovoru je sťažnosť podľa tohto ustanovenia zjavne nepodložená (pozri Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, 27.04.1988, § 52, séria A č. 131).

20. Z toho vyplýva, že sťažnosť musí byť odmietnutá ako neprijateľná v súlade s článkom 35 § 4 Dohovoru.

Z týchto dôvodov ESĽP jednomyseľne,vyhlasuje sťažnosti za neprijateľné.

 

 

Diskusia