JUDr. Samuel Marr, LL.M Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, PF UK

Krivenie trestného práva orgánmi činnými v trestnom konaní pri prehliadkach advokátskych kancelárií

Odbornou verejnosťou, osobitne advokátmi, citlivo vnímanou témou je problematika výkonu prehliadok v advokátskych kanceláriách a s tým spojeným zaisťovaním objektov, na ktorú bude autor odborne reflektovať s vyústením do ostentatívnej kritiky polície opretej o konkrétne, v praxi sporné a podľa právneho názoru autora nezákonnosťou zaťažené úkony polície s akcentáciou na nerešpektovanie zásady proporcionality, pričom neopomenie vyjadriť sa k možnosti nahrávania si priebehu prehliadky ako úkonu prípravného konania ,,na mobil“, a tiež k difamujúcim tvrdeniam ,,mediálnej reality“ namierených voči advokátom, čo rozvinie na konkrétnych prípadoch. Uvedené je nesporne významné vo svetle novely Trestného poriadku normatívne reglementujúcej postup pri prehliadkach iných priestorov  - advokátskych kancelárii, vyhláseného v zbierke zákonov pod č. 111/2023 Z. z. v čiastke 43.

 

1. Úvod


Výkon prehliadky v advokátskej kancelárii (ďalej len ,,AK“) Urban Steinecker Gašparec Bošanský,v rámci akcie ,,Vybavovač“ takzvanými ,,elitnými“ príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len ,,NAKA PPZ“) bol pomyselným ,,spúšťačom“, aby sa advokátsky stav začal predmetnou problematikou v rámci jeho činnosti počas roku 2022 obzvlášť intenzívne zaoberať, a to najmä prostredníctvom komory. Pozitívne preto vnímame, že uvedená situácia nezostala bez povšimnutia a Slovenská advokátska komora (ďalej len ,,SAK“) reagovala prostredníctvom jej predsedu, ktorý na webovom sídle SAK  informoval, že nezúčastnená osoba z advokátskeho stavu JUDr. P. Erdȍš  upozornil príslušníkov NAKA PPZ na ich nezákonnosťou stigmatizovaný postup a o uvedenom následne informoval SAK. Medializovaná ostentatívna kritika sa dotýkala údajného non lege artis odobratia výpočtovej techniky obsahujúcej údaje klientov nemajúcich žiaden vzťah k vyšetrovanej veci.

Bez potreby hĺbavejšieho reflektovania na vyššie uvedený konkrétny prípad je vo všeobecnosti možné vyvodiť záver, žepokiaľbude pri prehliadke AK zaistená výpočtová technika obsahujúca aj údaje klientov nemajúcich žiadny vecný vzťah s trestnou vecou, pre ktorú bola prehliadka nariadená, pričom tieto bolo objektívne možné oddeliť od iných údajov, je takýto postup nesporne nezákonný.K prehliadkam, pri ktorých sa majú zaisťovať digitálne stopy, je bez akýchkoľvek problémov možné prizvať znalca, ktorý, ak nie je s ich získaním spojená potreba prelomiť bezpečnostné opatrenie v podobe hesla, teda povedané inak, za súčinnosti advokáta, je spôsobilý bez akýchkoľvek problémov vyselektovať potrebné údaje (samozrejme uvedená činnosť vyžaduje potrebný čas, avšak tento je podľa nášho názoru potrebné poskytnúť). V opačnom prípade sa výkon verejnej moci v trestnom konaní stane nástrojom ľubovôle jej dočasných držiteľov proti jednotlivcovi.Vo vyššie uvedenom prípade mala podľa medializovaných informácii zápisnica o úkone obsahovať dokonca vyjadrenie znalca o realizovateľnosti predznamenaného postupu (selekcia údajov) po technickej stránke a takýto postup mal byť i napriek tomu odmietnutý.Opakovane akcentujeme, že za zákonu konvenujúci postup vyšetrovateľa pri zaisťovaní digitálnych stôp považujeme taký postup, pri ktorom vyšetrovateľ zabezpečí tieto stopy do svojej faktickej dispozície „za účasti znalca a nezúčastnenej osoby priamo na mieste.“[1]Je kategoricky neprijateľné pristúpiť k sťahovaniu údajov až ex post, obzvlášť nie po značnom časovom odstupe, počas ktorého sa digitálne stopy nachádzali v dispozícii vyšetrovateľa mimo dohľadu nezúčastnenej osoby a znalca. Z hľadiska ochrany ústavou garantovaného práva na dôvernosť komunikácie klientov s advokátmi ide o neakceptovateľný postup, ktorý nemožno legitimizovať ani účasťou zástupcu komory pri dodatočnom sťahovaní údajov. Je smutné, že orgány činné v trestnom konaní v krátkom čase po sebe opakovane ignorovali judikatúru ústavného súdu vo veci prehliadok advokátskych kancelárií.“[2] V relácií k výkladu ustanovení Dohovoru sa zásada proporcionality používa ako interpretačný nástroj na obmedzenie právomocí orgánov verejnej moci a na poskytnutie väčšej ochrany autonómie fyzickej osoby.“[3]„Zmyslom tejto zásady je obmedziť na najnutnejšiu mieru akékoľvek zásahy do občianskych práv fyzických osôb.“[4] Možno zvýrazniť, že aj keď je na vnútroštátnych orgánoch, aby uskutočnili úvodné posúdenie zo všetkých týchto hľadísk, pričom musí byť kompetentným vnútroštátnym orgánom ponechaná určitá miera voľnej úvahy, konečné zhodnotenie toho, či je zásah nevyhnutný na účely jeho súladu s požiadavkami Dohovoru podlieha kontrole zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva“[5], pretože aj„zásah, ktorý má svoj právny základ v zákonnej norme, môže v konkrétnom prípade znamenať neoprávnený zásah do základných práv garantovaných ústavou, resp. Dohovorom“[6].

Pre úplnosť je nutné uviesť, že veci súvisiace s výkonom advokácie sú esenciálne prepojenés povinnosťou mlčanlivosti, ktorou je advokát viazaný. Stotožňujeme sa s názorom SAK, že „porušenie mlčanlivosti nemôže byť odôvodnené ťažkosťami oddeliť informácie dôležité pre trestné konanie nachádzajúce sa na nosiči informácií od iných informácií nesúvisiacich s konaním, ktoré sú navyše chránené povinnosťou mlčanlivosti“[7].

Nad rámec už rozvedeného obraciame pozornosť na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) v prípade Klass a ostatní vs. Nemecko, ako aj na rozhodnutie vo veci Campbell v Spojené kráľovstvo,v ktorom ESĽP potvrdil aplikovateľnosť čl. 8 Európskeho dohovoru na ,,korešpondenciu s advokátom“, čo je v spojení s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) eminentné v tom, že tento konštantne judikoval výklad ústavných práv v intenciách dohovoru, osobitne prehliadok v AK.

1.1 Zaisťovanie objektov pri prehliadke AK v kontexte zásady proporcionality

Pokiaľ bolo kriticky hodnotené zaistenie napríklad ,,celého počítača“ advokáta s údajmi o klientoch, považujeme takúto kritiku za náležitú, pretože takýto úkon je v príkrom rozpore so zásadou proporcionality, a to z dôvodu, že údaje bolo možné vyselektovať. Vo vzťahu k zaisťovaniu objektov obraciame našu pozornosť smerom k príkazu na „Uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov“, pretože pokiaľ príkaz obsahuje náležité, vecné a do detailov prežarujúce odôvodnenie je preskúmateľným ÚS SR, a zároveň ide o logicky zásah do práva na súkromie v intenciách judikatúry ESĽP,pričom vysvetľuje opodstatnenie realizácie zásahu do tohto práva. V tomto smere odkazujeme na rozhodnutie ESĽP vo veci Leander c. Švédsko a ďalej sa vyjadrujeme v tom smere, že„vyhotovením kópie počítačových údajov uložených na pamäťovom médiu pri realizácii znaleckého skúmania, a to v intenciách príkazu prokurátora (ktorý sa neobmedzoval na selekciu údajov súvisiacich s trestným konaním) nepochybne došlo ajk zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich, ktoré sa takto stali súčasťou spisového materiálu“[8].

Vo vzťahu k vyššie uvedenému ÚS SR konštatoval, že „konštrukcia inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutá v Trestnom poriadku umožňuje systematickým výkladom dotknutej právnej normy realizovať predmetný úkon spôsobom vylučujúcim vznik takejto neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práva jednotlivca na súkromný život, konkrétne spôsobom, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných na trestné konanie a následné zlikvidovanie kópie obsahujúcej kompletné penzum údajov zaznamenaných na pamäťovom médiu, prípadne jej vrátenie dotknutému subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal.“[9]Na tomto mieste sa javí vhodné poukázať  tiež na rozhodnutie ESĽP vo veci  Sallinen v. Fínsko z 27. decembra 2005 konvenujúce vyššie citovanému obsahu. V podmienkach Fínskej republiky bol predmetný postup upravený ergo zákonom.V krátkej reakcii na ,,najproporcionálny“ inštitút (z trojice § 89a, § 90 a § 91 Trestného poriadku) používaný pri prehliadkach, v tomto smere taktiež odkazujeme na vyššie citovaný nález ÚS SR, ktorý jednoznačne za takýto inštitút označil „Uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov“.

2. Odporúčaný postup advokátov pri prehliadkach advokátskych kancelárií

Akcentujeme  na potrebu upozorniť na povinnosť mlčanlivosti a rešpektovanie zásady proporcionality vo vyššie rozvedených intenciách (zaisťovanie celého počítača, alebo kopírovania všetkých textových editorov, tabuľkových kalkulátorov a pod.) Odporúčame, aby si advokát uplatnil právo byť pri prehliadke prítomný a túto zaznamenal „na mobil“alebo iné technické zariadenie, spôsobilé byť na daný účel použité  (K tomu bližšie pozri ustanovenie § 106a Trestného poriadku).

2.1 Nahrávanie prehliadku vykonávajúcich policajtov "na mobil"

V otázke nahrávania si prehliadky ,,na mobil“ si dovolíme upriamiť pozornosť na spravodajský výstup v súvislosti s mediálne známym výkonom prehliadky nebytových priestorov z 1. decembra 2020 v Digital Parku v znení „Babacsová sa tiež sťažuje, že si advokáti prehliadku nahrávali na mobilný telefón, hoci ich polícia upozornila, že to nesmú robiť, lebo prehliadka nie je verejným úkonom“[10].

Vzhľadom na nami vyššie prezentovaný právny názor (in fine konvenujúci aj súčasnému právnemu stavu) formulovaný dokonca ako odporúčanie smerom k advokátom a jemu kolidujúcej vyššie uvedenej citácii-proti argumentácii, v spojení s tým, že niektoré média priniesli aj presné citácie zo spomínaného podnetu a tiež vzhľadom k tomu, že konanie advokátov nahrávajúcich si prehliadku u klientka bolo médiami prezentované ako niečo negatívne až nezákonné, cítime logickú intenzívnu potrebu k tejto názorovej mediálnej oponentúre voči nami prezentovanému názoru zaujať stanovisko.

Medializovaný právny názor prezentuje kategorickú nemožnosť zaznamenať priebeh prehliadky (mimochodom spravidla vo vlastníctve dotknutej osoby),  ,,na mobil“, v čom nie je logicky žiadny rozdiel v porovnaní s jej zaznamenaním prostredníctvom priemyselných kamier (v konkrétnostiach ďalej odkazujeme na podnetné rozhodnutie ESĽP v prípade López Ribalda a ďalší proti Španielsku z 9. januára 2018), potom sa musí takýto názor vysporiadať, a to náležite s nálezom ÚS SR, sp. zn. ÚS 44/00-133 z 5. januára 2001 a za použitia komparatívnej metódy výkladu práva aj s rozhodnutím Městského soudu v Brňe sp. zn. 47C 91/2019 zo dňa 7. februára 2020.

Vzhľadom k tomu, že prehliadka v Digital Parku bola zaznamenaná nielen prítomnými advokátmi ale aj priemyselnými kamerami a zábery z nich boli médiami  zverejnené krátko
po prehliadke, vyvstáva otázka, z akého dôvodu nebolo obsahom sťažnostného podania na SAK zaznamenávanie prehliadky priemyselnými kamerami ale práve za využitia mobilov.

Z  prvého z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva zákonná možnosť ,,nahrávania“ policajtov alebo iných verejných činiteľov pri výkone ich právomocí na verejnosti. Z Českej judikatúry možno v uvedenom kontexte pre komplexnosť spomenúť rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Cdo 2563/2009 a tiež analógiu judikatúry ÚS SR v podobe jeho nálezov pod sp. zn. IV. ÚS 472/2012, sp. zn. II. ÚS 261/06 a sp. zn. IV. ÚS 302/2010-48. Stotožňujeme sa s právnym názorom P. Šamka v tom, že „vo všeobecnosti platí, že pokiaľ si osoba vyhotovuje záznam policajta pri zásahu policajta proti nej, možno rozumne predpokladať, že tak robí pre ochranu svojich práv, či pre kontrolu výkonu policajnej právomoci. Teda hlavne, aby mala osoba k vlastnej obhajobe v prípadnom správnom alebo trestnom konaní použiteľný dôkaz. (pokiaľ by napríklad výsledkom policajného zásahu bolo začatie správneho alebo trestného konania voči osobe, ktorá záznam vyhotovila), či pre poskytnutie záznamu k využitiu napríklad kontrolným orgánom polície (napríklad inšpekcii MV SR). Takýto spôsob vyhotovovania záznamu policajta pri policajnom zákroku je preto zákonný, a to aj bez súhlasu policajta, nakoľko to umožňuje ustanovenie § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vyhotovenie záznamu na úradné účely). To platí o to viac, keď policajt vykonáva svoju právomoc (ktorá je zaznamenávaná) na verejnosti a koná v záležitosti veciverejného záujmu“[11].  ,,V odseku 2 je upravená zákonná licencia, ktorá umožňuje jednotlivé prejavy osobnej povahy použiť na úradné účely“[12]. Uvedená právna úprava zakladá možnosť lege artis ,,na úradné účely a na základe zákona nielen používať, ale aj vyhotovovať obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ako aj zvukové záznamy bez súhlasu oprávnenej osoby, teda bez toho, aby dochádzalo k zásahom do práv na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Ide teda o bezodplatnú úradnú zákonnú licenciu, ktorá pôsobí  ex lege proti vôli dotknutej osoby. Tento mimoriadny zásah do osobnostných práv je ospravedlnený verejným záujmom na verejnom poriadku v úradných veciach“[13].

„Úradné licencie“ čo do zákonnej možnosti zaznamenávania vyššie rozvedených prejavov pozná pri komparatívnej metóde výkladu práva aj Česká právna úprava a judikatúra. Napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Cdo 2835/2011.K problematike ,,nahrávania prehliadok na mobil“ poznamenávame, že „vzhľadom k uvedenému je nutné pripustiť, že policajta pri výkone právomoci možno nahrávať nielen na verejnosti, ale aj vprípadoch, keď realizuje svoje právomoci v súkromí inej osoby. Napríklad v súčasnosti je pomerne bežné, že osoby, u ktorých sa vykonáva domová prehliadka alebo prehliadka iných priestorov si tento postup polície zaznamenávajú (spravidla na mobilné telefóny) a následne disponujú takýmto záznamom. Takéto zaznamenávanie policajta je preto v súlade so zákonom a v prípadnom trestnom konaní možno takýto záznam použiť ako dôkaz, nakoľko v zmysle§ 119 ods. 3 Tr. por. by išlo o dôkaz získaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 12) a v súlade s ním“[14].

Na samotný záver viažuci sa k otázke zákonnej možnosti ,,nahrávania na mobil“, políciou vykonávaných prehliadok si dovoľujeme citovať rozhodnú časť rozhodnutia SAK, ktorá sa vysporiadala s vyššie uvedenou problematikou v kontexte jej zaslaných sťažností voči konkrétnym advokátomv súvislosti s výkonom prehliadky v Digital Parku. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že komore boli v minulosti „doručené dve sťažnosti sťažovateľa Prezídium Policajného zboru SR, národná kriminálna agentúra.Sťažnosti boli zaevidované pod číslom 65/547/2021a číslom 10/75/2021. Sťažnosti šetrila v zmysle príslušných ustanovení Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného konferenciou advokátov 10. júna 2017 (ďalej len ,,DP z 10.06.2017“) Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory (ďalej len ,,RK SAK“) pričom v oboch prípadoch dospela s poukazom na § 4 ods. 4 DP z 10.06.2017 k záveru, že nie je dôvod na podanie návrhu z niektorého z dôvodov uvedených v § 4 ods. 4 DP z 10.06.2017. Keďže RK SAK vo vyššie menovaných veciach nepodala návrh (na začatie disciplinárneho konania) a k podaniu návrhu nedošlo ani postupom podľa § 5 ods. 5 DP z 10.06.2017, nemohlo byť vo veci vydané akékoľvek disciplinárne rozhodnutie.“[15]

2.2 Spisovanie zápisnice o prehliadke

Odporúčame, aby pri prehliadke prítomný advokát venoval jej výkonu náležitú pozornosť tak, aby bol ex post schopný vyjadriť sa k času jej začiatku a ukončenia (ako aj času začiatku a ukončenia prehľadania jednotlivých miestností), k tomu s akými vecami prišli príkaz vykonávajúci policajti (spravidla operatívny pracovníci a kriminalistický technik) do kontaktu, k tomu, či spozoroval ,,vnesenie“ vecí a ich následne ,,objavenie“ a v neposlednom rade, aby mohol do zápisnice o úkone uviesť v neobmedzenom rozsahu všetky výhrady (voči samotnému príkazu, postupu výkonu príkazu, zaistenia objektov, poskytnutia zákonom vyžadovanému plného rozsahu poučenia, iným rozhodnutiam „veliaceho policajta“ a pod.) voči postupu vykonávateľov príkazu.

Je taktiež nevyhnutné uvedomiť si neexistenciu právnej povinnosti advokáta signovať zápisnicu o úkone (z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez jeho uvedenia). Jej podpísanie ,,pod stresom" opomenúc určité formulovanie výhrad voči postupu polície, prípadne prokurátora totiž môže (a často tomu tak je, napr. III. ÚS 68/2010) esenciálnym grom argumentácie polície v konaní pred ÚS SR v tom smere, že advokát nevyjadrením výhrad voči postupu polície alebo prokurátora/ov s týmto vlastne súhlasil. Pre úplnosť aj k uvedenej pochybnej argumentácii polície uvádzame, že podľa názoru vysloveného ÚS SR je skutočnosť, „že sťažovateľ neuviedol priamo do zápisnice námietku proti vykonaniu úkonu, nemožno v žiadnom prípade považovať za jeho vedomý súhlas s vykonaním nelegálneho úkonu znamenajúceho zásah do jeho práva.“[16]

 

3. Osobitné pochybenia polície a porovnanie "mediálnej reality" s realitou

Médiá sú schopné ovplyvniť verejnú mienku. Žiaľ nie vždy relevantným spravodajstvom. Práve naopak, niektoré výstupy nie sú hodné ani kvalitatívnej úrovne stredoškolských esejí a rovnako tomu tak je i v prípade rôznych tlačových konferencií funkcionárov orgánov verejnej moci a politikov.V demokratickej spoločnosti je minimálne amorálne difamujúco vykresľovať osoby bez existencie relevantného penza informácií. Nie je našim cieľom dehonestovať náležitú a objektívnu prácu novinárov ani prejavy predstaviteľov politickej scény, prípadne funkcionárov orgánov verejnej moci, ale rovnako nie je žiaduce zatvárať oči pred dubióznou argumentáciou motivovanou zvýšením politických preferencií alebo inými pochybnými dôvodmi. Viacero médií prinieslo informácie o ,,zaručených“ okolnostiach priebehu výkonu prehliadky, iných priestorov v Digital parku II z 1. decembra 2020, ku ktorým sa taktiež vyjadrovalo množstvo koaličných politikov a príslušníkov polície. Pri medializácii niet sudcu, ktorý by žiadal procesné dôkazy. Dôležité je len vpečatenie nejakého dojmu a tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Bohužiaľ  niekedy aj procesnou. Aj sudcovia sú len ľudia a aj oni nedokážu úplne ignorovať  „informačný šum“, ktorý dokážu médiá vytvoriť. Ako tento „informačný šum“, ktorý vzniká v súčasnej dobe a vytvára dojem o boji dobra a zla, ovplyvňuje sudcov pri ich vlastných rozhodnutiach, je zložitá téma. Hodná osobitnej eseje.

In fine sa obmedzíme na vyslovenie priania, aby v radoch polície existovali rovní a morálne nepoklesnutí jedinci, profesionálne pristupujúci k svojej práci schopní odolať politickým tlakom ako aj tlakom ich nadriadených, dokázali sa vysporiadať s tlakom verejnej mienky a ich povolanie vykonávali zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

Záver

Nie je snahou tejto textácie štylizovať sa do role obhajcu žiadneho z, v tejto textácií spomenutých advokátov alebo sudcu, ale na konkrétnych, mediálne pertraktovaných prípadoch poukázať na nezákonnosťou zaťažený postup polície, a s tým spojené následné nenáležité ,,mediálne odsúdenie“, a priori a bez relevantnej znalosti informácií. Nie je možné opomínať opakujúce sa nezdržanlivé vyjadrenia politikov, ktoré sú neprofesionálne a dehonestujú vykonávateľov právnych profesií. Napríklad rezort prokuratúry v tejto spojitosti určite eviduje vyjadrenia poslanca A. Baránika, na ktoré musel reagovať na svojom webovom sídle („Vyhlásenie prokurátorov Okresnej prokuratúry Košice I z 26.novembra 2020 k vyhláseniu Alojza Baránika“[17]alebo „Vyjadrenie všetkých krajskýchprokurátorov zo dňa26.novembra 2020 k vyhláseniu Alojza Baránika“[18]) a obdobných vyjadrení smerom k advokátom alebo sudcom je taktiež hneď niekoľkoa niektoré sú dokonca do nemalej miery spôsobilé ovplyvniť konkrétneho vyšetrovateľa, najmä ak sú prednesené funkcionármi PPZ alebo ministrom vnútra. Je nutné za toxický prvok v trestnom konaní označiť tendenčné disciplinárne postihovanie ,,neprispôsobivého“ policajta, spravidla vyšetrovateľa za iné, s trestnou vecou nesúvisiace konania, prípadne ,,spríjemňovanie“ služby ,,alternatívne“, ak si neosvojí „želaný názor“. Odporúčame vyšetrovateľom, aby sa neobmedzili iba na vžité spisovanie úradných záznamov, o ktorých efektívnosti každý praktik radšej pomlčí, ale takéto konanie svojich nadriadených bezodkladne medializovali, podali trestné oznámenie, a zároveň zaslali podnet výboru pre obranu a bezpečnosť, pretože inak o nezávisle vedenom vyšetrovaní môžeme hovoriť naozaj iba ako o právnej fikcii v rámci prednášok na akademickej pôde.

Stotožňujeme sa s názorom predsedu SAK, že „nezákonné donútenie je súčasťou praxe OČTK, z toho 98% hovorí o existencii nezákonného donútenia v predprípravnom konaní, 100% hovorí o existencii nezákonného donútenia v prípravnom konaní“[19].„Záujem na zistení skutkového stavu veci, t. j. objasnení trestného činu a jeho páchateľa, nesmie byť nadradený zásade zákonnosti, pretože by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona.“[20]„Skúmanie pravdy v trestnom konaní teda nie je absolútnou hodnotou, pretože trestné konanie je založené na zásadách právneho štátu“[21].Je nevyhnutné, nezákonnosti polície v prípade prehliadok všeobecne, teda tiež v prípadoch sudcov (,,Choré“odvolanie predsedu OS BA III v ,,kauze“ utajovanej prílohy, pri prehliadke ,,celého“ súdu, ku ktorej kontextu je podnetné stanovisko NBÚ konvenujúce právnemu názoru všetkých ,,zainteresovaných sudcov“, samozrejme bež žiadneho ospravedlnenia vtedajšej ministerky spravodlivosti, policajného prezidenta a podobne) podrobiť ostentatívnej kritike, na tieto poukázať a vyvolať o nich vecný dialóg minimálne v radoch odbornej verejnosti, a tým podporiť advokátsky stav a všetkých predstaviteľov právnych profesií, pretože „nech je samotná právna úprava akokoľvek dobrá a kvalitná, nikdy nie je zárukou toho, že účel trestného konania bude naplnený, nakoľko obsah právnych noriem je potrebné uviesť do praxe“[22]OČTK,pričom „podstatným dôvodom tohto stavu je najmä nedostatok mravného citu a morálnej autority tých, ktorí spravodlivosť realizujú v rámci výkonu svojej profesie“[23].

Zoznam použitej literatúry

ČENTÉŠ, J. 2013. Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. Bratislava : C. H. Beck, 250 s. ISBN: 978-80-89603-09-1.

ŠTEVČEK, M – DULAK, A – BAJÁNKOVÁ, J – FEČÍK, M – SEDLAČKO, F – TOMAŠOVIČ, M. a kol. 2015.  Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 1586 s. ISBN: 978-80-7400-597-8

IVOR, J. a kol. 2010. Trestné právo procesné 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Iura Edition, 1049 s. ISBN: 9788080783099.

KURILOVSKÁ, L. 2013. Základné zásady trestného konania. Účel a základná limitácia. 1. vydanie. Šamorín: Heuréka,  s. 140 ISBN 978-80-8912-291-2.

ČENTÉŠ, J. – ŠANTA, J. 2019. K niektorým aplikačným poznatkom prokurátorov k zákonnosti vykonávania dôkazov. IN: Bratislavské právnické fórum 2019. Zborník príspevkov s medzinárodnej vedeckej konferencie 14-15. februára 2019 na tému: Zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. s. 30-40. ISBN 978-80-7160-520-1

FEDOROVIČOVÁ, I. K otázke zákonnosti a prípustnosti kriminalistických metód a technických prostriedkov pri dokazovaní v trestnom konaní.IN: Bratislavské právnické fórum 2019. Zborník príspevkov s medzinárodnej vedeckej konferencie 14-15.februára 2019 na tému Zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.  s. 140-148. ISBN 978-80-7160-520-1

ŠAMKO, P.: Môže súkromná osoba vyhotoviť obrazovo zvukový záznam policajta pri výkone jeho činnosti a následne ho zverejniť? In: Odborný online právny časopis PRÁVNE LISTY. [Online] 2022. [cit. 23.9.2022]. Dostupné z:  http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a981-moze-sukromna-osoba-vyhotovit-obrazovozvukovy-zaznam-policajta-pri-vykone-jeho-cinnosti-a-nasledne-ho-zverejnit

MIŠÍKOVÁ, E. 2019. Skutočný príbeh prokurátorky Evy Mišíkovej. Proti zločinu. 1 vydanie.Bratislava: IKAR, ISBN: 978-80-551-6993-4

PUCHALLA, M.: ,,Nezákonné postupy v trestnom konaní v praxi a stíhanie advokátov pre výkon povolania“ In:  internetová stránka Slovenskej advokátskej komory. [Online] 2022. [cit. 15.11.2022]Dostupnéz:https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/1402312/_event

Slovenská advokátska komora. [Online] 2022. [cit.7.11.2022] Dostupné z:   www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/1461668/_event

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky  [Online] 2022. [cit. 17.11.2022] Dostupné z:   https://www.genpro.gov.sk/rada-prokuratorov/aktuality/vyhlasenie-prokuratorov-okresnej-prokuratury-kosice-i-z-26-novembra-2020-k-vyhlaseniu-alojz-3ab9.html

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky  [Online] 2022. [cit. 17.11.2022] Dostupné z:   https://www.genpro.gov.sk/rada-prokuratorov/aktuality/vyjadrenie-vsetkych-krajskych-prokuratorov-zo-dna-26-novembra-2020-k-vyhlaseniu-alojza-bara-3aaa.ht

Internetový on-line právny poradca Najpravo.sk.  [Online] 2022. [cit. 22.9.2022] Dostupné z:   http://www.najpravo.sk/clanky/povinnost-mlcanlivosti-advokata-je-pravo-jeho-klienta-a-nemoze-byt-svojvolne-porusovane-ani-organmi-cinnymi-v-trestnom-konani

Internetová on-line spravodajská platforma Webnoviny.sk.  [Online] 2022. [cit. 24.9.2022] Dostupnéz:http://www.webnoviny.sk/pocas-prehliadky-sidla-penty-mali-advokati-spolocnosti-robit-obstrukcie-a-vyhrazat-sa.policajtom/

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 117/2007 zo dňa 04. februára 2009

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 68/2010 zo dňa 25. augusta 2010

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 18. januára 2001 vo veci Coster vs. Spojené kráľovstvo (číslo sťažnosti 24876/94)

Rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory z 18. októbra 2022 sp. zn. 211-20/2022

 

Diskusia