Pár postrehov advokáta k ochrane záujmov advokátov zo strany advokátskej samosprávy

 

Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka

Ústavný súd SR zaujal v Náleze IV. ÚS 123/2023 zo dňa 10.8.2023 stanovisko k výkladu § 1 odsek 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 655/2004 Z. z. k výpočtovému základu pre výpočet odmeny advokátov v priestupkových a trestných veciach.

Alebo

Pár postrehov advokáta k ochrane záujmov advokátov zo strany advokátskej samosprávy.

Zákon číslo 586/2003 Z. z. o advokácii upravuje v § 27 až 29 povinnosti advokáta voči Slovenskej advokátskej komore. Slovenská advokátska komora je podľa § 66 odsek 2 zákona 586/2003 Z. z. o advokácii  samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. Jej činnosť je riadená orgánmi komory, predsedníctvom, revíznou, disciplinárnou a odvolacou disciplinárnou komisiou,  v ktorých funkciu vykonávajú advokáti, volení konferenciou advokátov.

Tak, ako majú advokáti určité povinnosti voči komore, ktorých plnenie je komora oprávnená aj vynucovať, má advokátska komora povinnosti voči slovenským advokátom. Podľa  § 71 odsek 2 písmeno f) zákona číslo 586/2003 Z. z. je povinnosť  zastupovať, chrániť a presadzovať záujmy advokátov vo všetkých oblastiach. Vynútenie si plnenia týchto povinností zo strany „radových“ advokátov, voči orgánom samosprávy, a jeho mechanizmus, v zákone uvedený nie je. Slabou náplasťou je možnosť advokátov, raz za štyri roky na konferencii, realizovať svoje práva zúčastniť sa voľby svojich zástupcov do orgánov komory a hlasovať za kolegov advokátov, voči ktorým majú dôveru, že budú ako funkcionári komory vykonávať svoj mandát v prospech advokátov a nie pre svoj vlastný.

Advokáti nie sú izolovaní od spoločenského diania, a preto  neprekvapí, že pomery v rámci advokátskej samosprávy do veľkej miery kopírujú pomery v spoločnosti, a to aj tie negatívne a nežiadúce trendy. Medzi tieto možno jednoznačne zaradiť hlboko zakorenený neduh, ktorým je papalášizmus vo všetkých jeho formách, a záujem volených funkcionárov cielený najmä na zlepšenie svojej vlastnej pozície a kariéry, než na presadzovanie záujmov svojich voličov, vrátane tých advokátskych.

Ak budú snahy o kandidatúru do advokátskej samosprávy vedené snahou o dosiahnutie kariéry vo významných štátnych funkciách vo výkonnej alebo súdnej moci, alebo o rozbehnutie politickej kariéry, a advokácia je pre kolegu len akýmsi odrazovým mostíkom, a nie srdcovou záležitosťou, ktorej je oddaný, nemôžeme očakávať razantnejšie vystúpenie funkcionárov Slovenskej advokátskej komory v záujme advokátskej obce.

Advokátska samospráva po najvýznamnejšej zmene po mimoriadnej konferencii začiatkom roku 1990, ktorá bola reakciou na celospoločenské zmeny v novembri 1989, fungovala až do konferencie v roku 2007 s minimálnymi personálnymi zmenami na poste funkcionárov komory. Dôveru kolegov si získavali osvedčené „kádre“, teda advokáti, ktorí už funkcie v orgánoch komory zastávali aj v minulosti. Z hľadiska špecifického postavenia advokácie, ako jedného z najstarších povolaní, ktorého etické pravidlá sú výsledkom historického vývoja profesie a majú svoje korene v tradíciách advokátskeho povolania, je možné konštatovať, že advokácii pristane určitá miera konzervativizmu a zdržanlivý prístup k radikálnym zmenám a revolučným „inováciám“. V roku 2007 viacero advokátov z mladšej advokátskej generácie obsadilo viacero postov najmä v disciplinárnej komisii, a dostali možnosť oboznamovať sa s disciplinárnymi konaniami, praxou pri presadzovaní etických princípov výkonu advokácie. K historicky najväčšej zmene aj vo výkonnej moci advokátskej samosprávy, v obsadení jej predsedníctva došlo na konferencii advokátov v roku 2010, kedy sa predsedom Slovenskej advokátskej komory stal JUDr. Tomáš Borec. https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/history/prehlad_clenov_psak

JUDr. Tomáš Borec sa s účinnosťou od 3. apríla 2012 vzdal funkcie predsedu SAK aj funkcie člena P SAK z dôvodu zvolenia za ministra spravodlivosti. Funkciu predsedu komory vykonával od 14.6.2010 do 3.4.2012. Jedným z jeho poradcov sa stal JUDr. Andrej Popovec, tajomník SAK, ktorý sa v rámci svojej profesijnej kariéry môže pochváliť pôsobením v štátnej správe, ako úradník na  Ministerstve spravodlivosti SR. Zatiaľ čo rozhodnutie prijať post ministra spravodlivosti je výlučne osobnou kariérnou voľbou každého z kolegov advokátov, post jeho poradcu v prípade osoby, ktorá je  pracovnoprávnom vzťahu k Slovenskej advokátskej komore, ktorá má byť od výkonnej moci nezávislou stavovskou organizáciou, až takou osobnou vecou nie je. K ukončeniu pracovného pomeru na poste tajomníka komory nedošlo z dôvodu súhlasu funkcionárov stavovskej samosprávy s týmto postupom. Kvôli objektivite je potrebné poznamenať, že predsedníctvo komory a revízna komisia sú kolektívnymi orgánmi, ktoré rozhodujú väčšinovým hlasovaním, a nie všetci funkcionári schvaľovali dvojjedinnú funkciu tajomníka komory.

Tí, ktorí sa s tým stotožnili v tom videli určitý benefit pre advokátsku obec, a teda väčšiu možnosť plniť úlohu podľa § 71 odsek 2 písmeno f) zákona o advokácii a hájiť záujmy advokátov.

Autorka tohto článku patrí medzi názorový prúd kolegov, ktorí sa domnievajú, že akýkoľvek post, ktorý v štátnej správe, alebo vo významných politických funkciách príjmu a zastávajú advokáti, nenapomáha presadzovaniu záujmov samosprávy, ktorá má byť nezávislá a striktne apolitická, ale naopak, ich reputácii a razancii pri presadzovaní vlastných záujmov skôr škodí.

Čo v týchto otázkach ukázala prax ? Za pôsobenia ministra spravodlivosti JUDr. Tomáša Boreca, ktorého poradcom bol tajomník komory JUDr. Andrej Popovec, bola prijatá novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z. z. o odmeňovaní advokátov, číslo 184/2013 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2013, ktorú môžeme označiť za vyhlášku historicky najviac poškodzujúcu záujmy advokátov, ktorí poskytovali právne služby ako štátom ustanovení obhajcovia v konaniach, kde bola nutná obhajoba, ako advokáti ex offo.

Novelizáciou § 1, kedy  sa za odsek 3 vložil  nový odsek 4, v znení :

"(4) Výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.".

V praxi to znamenalo, že právne služby poskytované pri trestných obhajobách zlacneli na cenovú úroveň spred štyroch rokov, pričom nesprávnou aplikáciou tohto predpisu, boli advokátom priznávané odmeny v cenových reláciách spred piatich rokov, hoci reálne poskytovali služby v inom „cenovom“ a časovom prostredí. Aj pri najväčšej právnej fantázii nemožno takýto krok vyargumentovať ako krok v záujme advokátov. A prijalo ho ministerstvo, a čele ktorého sedel advokát s pozastaveným výkonom advokácie a bývalý predseda advokátskej komory. V reálnej politike, teda  advokátom v ničom nepomohlo, že na poste ministra je advokát, a postavenie obhajcov ex offo pri ich odmeňovaní sa stalo na základe predpisu prijatého ich „vlastným“ ministrom diskriminačné.

Na margo témy možno skonštatovať, že toto opatrenie bolo kurióznym krokom aj z hľadiska trestnej politiky štátu, kedy sa namiesto posilnenia disciplíny pri vymáhaní náhrad trov trestných konaní od osôb, ktorým boli poskytnuté služby advokáta hradené štátom, štát vybral cestou zlacňovania právnych služieb pre páchateľov trestnej činnosti, čím sa aj z pohľadu obhajoby stáva páchanie trestnej činnosti pre páchateľov lukratívnejším a menej nákladným.

Tento neadekvátny stav v odmeňovaní advokátov ex offo pretrváva dodnes a advokáti musia pracovať za ceny nižšie, než sú reálne ceny v čase, kedy právne služby poskytujú. Určitému zlepšeniu prišlo za „ministrovania“ ďalšieho kolegu z radov advokátov, JUDr. Gábora Gála, novelou vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. pod číslom 159/2019 Z. z. s účinnosťou od 15.6.2019, kedy sa v § 1 odsek 4 vyhlášky výpočtový základ pre trestné priestupkové veci posúva už „len“ o 3 roky dozadu.

Súdy však do tejto praxe vniesli výkladové pravidlo, ktorým posunuli základ pre výpočet odmeny advokáta dozadu nie o 3, ale o 4 roky.

A advokátska komora, ktorá by mala hájiť záujmy advokátov, tento postup advokátov jednoznačne znevýhodňujúci, podporuje svojím výkladovým stanoviskom, v liste, ktorý kolegom advokátom posiela začiatkom roka, a v ktorom oznamuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za 1. kalendárny polrok predchádzajúceho roku.

Nesprávnu aplikáciu vyhlášky a výklady, ktoré prijali súdy a z praxe viem, že ich pravidelne aplikujú, ktorú podporila stanoviskom aj Slovenská advokátska komora, som 23.11.2022 napadla sťažnosťou na Ústavnom súde SR a to v záujme všetkých kolegov advokátov, ktorí už aj tak sú dosť poškodení novelou vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Znenie sťažnosti, argumentačnú líniu, ktorú som v nej sledovala, som odoslala ešte koncom roku 2022 Slovenskej advokátskej komore, upozornila som na to, aj predsedníctvo komory, a navrhovala som, že by bolo vhodné do rozhodnutia ústavného súdu, odoslať advokátom na rok 2023 len oznam o výške výpočtového základu pre rok 2023, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva v prvom polroku roku 2022. Navrhovala som, aby sa k spôsobu výpočtu výpočtového základu pre veci trestné podľa odseku 4 vyhlášky,  komora nevyjadrovala, aj tak jej stanovisko nie je záväzné.

S mojím návrhom sa kolegovia nestotožnili a vo svojom liste advokátom podporili výklad vyhlášky v neprospech advokátov. V čase, keď takto rozhodli, už opäť opustil kreslo predsedu komory advokát JUDr. Viliam Karas, aby od 13.9.2022 vo vláde Eduarda Hegera, zasadol na uvoľnený post po ministerke spravodlivosti, tiež advokátke s pozastaveným výkonom advokácie, Mgr. Márie Kolíkovej. K tomu, aký prospech advokátom vyplynul z vlády ministerky Mgr. Kolíkovej, bude potrebné venovať osobitný príspevok, keďže už môžeme vidieť v praxi prvé „pozitíva“ súdnej reformy.

Bývalý predseda komory, ktorý získal na konferencii v roku 2021 od kolegov advokátov pekný a silný mandát, ho po niečo vyše roku vymenil za prestížny ministerský post a dovládol s vládou, ktorej parlament vyslovil nedôveru 15.12.2022 až do zostavenia vlády prezidentkou Zuzanou Čaputovou. A tak sa ako bývalý predseda komory stal súčasťou procesov, ktoré mnohí považujú za nezákonné. Môžem sa len domnievať, že rozhodnutie komory podporiť výklad, ktorý v mimoriadne ťažkej hospodárskej a ekonomickej situácii, ešte viac poškodí advokátom, súvisí najmä so záujmami vlády a ministerstva spravodlivosti šetriť štátne prostriedky na úkor advokátov.

Ústavný súd v Náleze číslo IV. ÚS 123/2023 zo dňa 10.8.2023, v rozhodnutí o mojej sťažnosti, zaujal stanovisko k  výkladu § 1 odsek 4  vyhlášky 655/2004 Z. z., ktorý nález odporúčam do pozornosti (nielen) kolegom advokátom. V tomto náleze uznal za ústavne konformný výklad, ktorého som sa ako sťažovateľka domáhala, a ktorý je v rozpore s usmernením Slovenskej advokátskej komory, ktoré rozposlala kolegom advokátom na prelome rokov. Hoci, ako konštatuje v tomto náleze aj ústavný súd, list Slovenskej advokátskej komory nemá žiadnu relevanciu, ktorú má len vyhláška a údaj štatistického úradu.

Nielen pre advokáciu a jej záujmy, ale aj pre občanov SR a zvýšenia pozitívneho vnímania advokáta verejnosťou, by v prvom rade prospelo, keby bola advokátska samospráva obsadená ľuďmi, ktorí sú oddaní svojej profesii advokáta, nie sú kariérnymi turistami medzi právnickými profesiami a rôznymi funkciami v štátnej správe a politike. Ďalej by prospelo, keby sa  kolegovia advokáti, ktorí sa rozhodli realizovať svoje občianske práva a politicky sa angažovať a zastávať významné posty v štátnej správe, výkonnej moci, súdnictve a inde, jednoducho vyčiarkli z advokátskej komory, do ktorej sa po ukončení svojich mandátov vo svojich volených, politických a iných funkciách, môžu kedykoľvek vrátiť.  Pokiaľ ich politické účinkovanie nebude prekážkou ich opätovného zápisu ako osôb, u ktorých je spochybnené, že budú čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.

Ich politická činnosť, prejavy a účinkovanie by tak neboli spájané s advokáciou, táto by nebola sústavne vťahovaná do konfrontačnej politiky a neslúžila by ako nástroj na politický boj a boj záujmových skupín.

Na Slovensku je stále dosť kolegov advokátov, ktorí k výkonu svojej profesie pristupujú so všetkou vážnosťou, pokorou a oddanosťou poslaniu, ktoré slobodná advokácia v spoločnosti má. A aj keď to asi mnohých prekvapí, láska k peniazom, honba za majetkom a slávou týmto poslaním nie je.

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia