Čo nám prinesie novela trestných kódexov z hľadiska zániku trestnosti

 

JUDr. Daniel Petričko, PhD., sudca, Okresný súd Michalovce

Čo nám prinesie novela trestných kódexov z hľadiska zániku trestnosti

Zákonodarca v predloženej novele Trestného poriadku prichádza s novým ustanovením § 405a – 405d. Uvedené ustanovenie hovorí o postupe súdov pri posudzovaní dopadu legislatívnej zmeny v podobe zmeny rozsahu škody, ktorá sa v trestnom zákone mení. Zákonodarca na takúto zmenu reaguje upúšťaním od ďalšieho trestania, resp. prehodnocovaním trestov uložených za trestné činy, na ktoré sa zmena škody vzťahuje, a ktoré doposiaľ neboli vykonané.

Podľa § 405a Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.[1]

V praxi to znamená, že súdy budú mať povinnosť preskúmať právoplatne rozhodnuté veci, kde bol uložený trest, avšak tento doposiaľ nebol vykonaný. Bude však potrebné posudzovanie zrealizovať v dvoch odlišných formátoch. Totiž ust. § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona v zmysle novely zaniká úplne. V tomto prípade bude zánik trestnosti automatický zo zákona pri všetkých doposiaľ nevykonaných  trestoch. Pri zvyšných trestných činoch (snáď kompletný zoznam uvedený v tabuľke) bude potrebné skúmať zánik trestnosti z pohľadu rozsahu škody. Súdy budú musieť posúdiť rozdiel medzi „starou“ škodou (od 266 Eur, od 2.660 Eur, od 26.660 Eur a od 133.000 Eur) a novou škodou (od 700 Eur, od 7.000 Eur[2], od 20.000 Eur, od 250.000 Eur a od 650.000 Eur).

Podľa § 405a ods. 2 v konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.[3]

Právomoc a príslušnosť na rozhodovanie o týchto nevykonaných trestoch zákonodarca zveril súdom, ktoré vo veci rozhodovali v prvom stupni. Uvedené tvrdenie vychádza jednak zo zaradenia tohto ustanovenia tesne pred vykonávacie konanie v zmysle systematiky Trestného poriadku a zároveň aj z dikcie tohto ustanovenia, pri zachovaní pôvodného zákonného sudcu či senátu. Zároveň však zákonodarca uložil lehotu 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 405b ods. 1, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.[4]

Pri posudzovaní zániku trestnosti bude teda úlohou súdu vnímať rozhodovanie rovnako v dvoch základných rovinách. V prvom rade ide o posudzovanie zániku trestnosti skutku ako samostatného. V takomto prípade súd rozhodne uznesením, že zvyšok trestu sa nevykoná.

Ak nastane situácia, že súčasťou zániku trestnosti bude aj skutok, za ktorý bol páchateľ odsúdený na úhrnný alebo súhrnný trest (teda spáchal viac trestných činov, resp. jeho trestná činnosť bola zbiehajúca sa), bude potrebné o zániku trestnosti a novom treste rozhodnúť rozsudkom na verejnom zasadnutí (pozri ust. § 405d ods. 2[5]).

Podľa § 405b ods. 2 ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od predloženia veci.[6]

Osobitnú pozornosť zákonodarca venuje rozhodovaniu v prípadoch, ako bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom nešlo o trest úhrnný alebo súhrnný. V takýchto prípadoch bude úlohou súdu nariadiť termín neverejného zasadnutia a o jeho termíne upovedomiť prokurátora. Súd bude mať následne povinnosť v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti novely na tomto neverejnom zasadnutí za (možnej) prítomnosti prokurátora uznesením rozhodnúť o zániku trestnosti, pričom prokurátor bude mať oprávnenie podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice. O tejto žiadosti bude mať nadriadený súd povinnosť rozhodnúť do 20 pracovných dní od predloženia. Za zmienku stojí, že podstatná časť vecí, na ktoré bude mať dopad zánik trestnosti, sú tzv. samosudcovské veci t. j. prečiny a zločiny, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov. Zároveň je potrebné poukázať na ust. § 303 a 349 ods. 4 Trestného poriadku podľa ktorého neverejné zasadnutie samosudca nevykonáva.[7] Na túto situáciu však reagoval aj zákonodarca, ktorý práve § 303 Trestného poriadku doplnil a časť „to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu[8]“. Uvedené ustanovenie je potrebné vnímať ako „lex specialis“ výnimočne na túto situáciu. Len na záver je potrebné uviesť, že s účasťou obvineného na tomto neverejnom zasadnutí sa nepočíta, eventuálne ani jeho obhajcu. Ide o paradoxnú situáciu, nakoľko takéto rozhodovanie možno zaradiť do časti konania pred súdom a odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody, čo je dôvod povinnej obhajoby  podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Podľa § 405c ods. 1 ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 alebo § 218, prokurátor počas plynutia skúšobnej doby rozhodne o pokračovaní v trestnom stíhaní a zároveň rozhodne o zastavení trestného stíhania obvineného podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Rovnako postupuje prokurátor aj v prípade prerušenia trestného stíhania podľa § 228, ak pre zánik trestnosti činu je potrebné prerušené trestné stíhanie zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h).[9]

Podľa § 405c ods. 2  Ak sa uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o prerušení trestného stíhania týka viacerých činov, prokurátor rozhodne podľa odseku 1 len v rozsahu činov, ktorých trestnosť zanikla.[10]

Ak vo veciach, na ktoré je možné uplatniť zánik trestnosti, bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení podľa § 216 a stále plynie skúšobná doba, bude povinnosťou prokurátora najprv vydať uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní a následne uznesením zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Obdobne to bude aj v prípade prerušenia trestného stíhania podľa § 228 Trestného poriadku.

Zákonodarca síce v ustanovení § 405c ukladá túto povinnosť v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhanie a prerušenia trestného stíhania iba prokurátorovi, avšak je potrebné pripomenúť, že rozhodnúť o podmienečnom zastavení trestného stíhania a prerušení trestného stíhania môže aj súd a to v zmysle ust. § 282 resp. 283 Trestného poriadku. Uvedený postup v zmysle § 405c bude teda možné uplatniť aj súdom využitím analógie.

Podľa § 405d ods. 1 na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. [11]

 

Podľa § 405d ods. rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane.[12]

 

V prípade, ak bol odsúdenému uložený nepodmienečný súhrnný alebo úhrnný trest, súd vo veci musí nariadiť verejné zasadnutie za účasti odsúdeného, jeho obhajcu (ide o dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a vec je v štádiu konania pred súdom), prokurátora a eventuálne aj zákonného zástupcu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak ide o mladistvého. Uvedené verejné zasadnutie vykoná iba za účelom zrušenia výroku o treste a uloženia nového trestu.

 

Podľa § 405d ods. 3 nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý.[13]

 

Podľa § 405d ods. 4 ak súd pri postupe podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok

podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.[14]

 

Čo teda bude úlohou súdov po nadobudnutí účinnosti novely?

1. Prvotne budú súdy, podľa „zoznamu“ trestných činov, na ktorých sa zánik trestnosti vzťahuje, povinné opätovne preskúmať spisový materiál. Fyzicky bude potrebné z archívu, prípadne z lehôt, reálne vybrať spisy a každý spis, v ktorom bol čo i len čiastočne spáchaný (v súbehu) jeden z vymedzených trestných činov posúdiť, či:

a)     sa na neho uvedený zánik trestnosti vzťahuje a 

b)     či trest doposiaľ nebol vykonaný.

2. Následne v lehote 30 dní od účinnosti novely rozhodnúť :

a)     uznesením v prípadoch ak odsúdený nie je vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň ide odsúdenie za jeden trestný čin,

b)     rozsudkom na verejnom zasadnutí v prípadoch, ak bol uložený súhrnný alebo úhrnný trest a minimálne jedným zo skutkov zbiehajúcej sa trestnej činnosti bude trestný čin, za ktorý zanikne trestnosť činu. Súd musí vo veci určiť termín verejného zasadnutia, na ktoré predvolá

ba) odsúdeného[15],

bb) upovedomí prokurátora,

bc) upovedomí obhajcu ak ide o dôvod povinnej obhajoby[16],

bd) upovedomí aj zákonného zástupcu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak ide o mladistvého[17].

Rozsudkom sa následne na verejnom zasadnutí zruší len výrok o treste a následne sa uloží nový primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce trestné činy alebo trestný čin. Do nového trestu sa rovnako započíta doba starého trestu, ak započítanie je možné.

c)     uznesením na neverejnom zasadnutí, v prípadoch ak bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a nebol uložený súhrnný alebo úhrnný trest. Súd vo veci určí termín neverejného zasadnutia a upovedomí

ca) prokurátora.

Uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Proti uzneseniu môže podať prokurátor sťažnosť, avšak iba ihneď po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice.

caa) ak uznesenie nadobudne právoplatnosť, je potrebné vydať príkaz na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody IHNEĎ,

cab) ak podá prokurátor sťažnosť, spis sa predkladá na rozhodnutie o sťažnosti odvolaciemu súdu, ktorý o sťažnosti musí rozhodnúť do 20 pracovných dní od predloženia veci.

Na rámec je potrebné rovnako uviesť aj to, že lehoty 30 resp. 20 dní by mali byť vnímané ako lehoty poriadkové. Bude teda potrebné, aby ich súdy v zásade dodržiavali, ale v prípade aj ich prekročenia, nebude mať ich nedodržanie negatívny dopad. Rozsah novely bude tak široký, že striktné rešpektovanie týchto lehôt pri posudzovaní a rozhodovaní o zániku trestnosti konkrétnych prípadoch, môže byť, z hľadiska času, pomerne náročné. V databáze rozhodnutí súdov[18] je za rok 2023 evidovaných 965 rozhodnutí za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktorý zaniká úplne. To je iba jeden trestný čin, na ktorý má novela dopad a ktorý bude potrebné preskúmať a následne podľa vyššie uvedeného rozhodnúť.

Rovnaká polemika môže nastať aj pri posudzovaní pojmu „nevykonaný trest“. Z hľadiska trestov a ich spôsobu výkonu sa podsúva myšlienka, či aj trest, výkon ktorého bol (podmienečne) odložený, je možno považovať za nevykonaný. Jednoducho povedaná, či aj podmienečný odklad výkonu trest odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trest odňatia slobody s probačným dohľadom, spĺňajú kritéria nevykonaných trestov. Domnievam sa, že áno, nakoľko tieto majú stále prvotný status nepodmienečného trestu odňatia slobody a sú len spôsobom výkonu tohto trestu. V praxi teda môže nastať situácia, kedy by bol páchateľovi uložený podmienečný trest, ktorý by sa pri posudzovaní dopadov zániku trestnosti nezohľadnil. Následne, ak by odsúdený neviedol riadny život, by bolo rozhodnuté o premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Pri každom podmienečnom treste totiž reálne hrozí, že jeho výkon môže byť nariadený na nepodmienečný. Som teda toho názoru, že za nevykonaný trest možno považovať aj podmienečný trest, ako spôsob výkonu trestu odňatia slobody. Otázne zostane ich posudzovanie z hľadiska toho, či sa budú posudzovať ihneď súbežne s inými trestami alebo až v prípade, ak by mal súd rozhodnúť a premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Som toho názoru, že takéto posudzovanie by malo byť realizované súbežne s ostatnými trestami. Nastala by totiž kuriózna situácia, kedy by sme mali dve skupiny odsúdených. V prvej skupine by sme mali odsúdených, ktorým bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, peňažný trest, trest domáceho väzenia či trest povinnej práce. Pri týchto trestoch je ich výkon realizovaný ihneď po účinnosti novely. V druhej skupine by sme mali odsúdených, ktorým by bol uložený podmienečný odklad výkonu trest odňatia slobody alebo podmienečný odklad výkonu trest odňatia slobody s probačným dohľadom. Kým v prvej skupine by bolo rozhodnuté o zániku trestnosti v lehote 30 dní od účinnosti novely, pri tej druhej skupine by odsúdeným stále, za skutok, za ktorý zanikla trestnosť, hrozila premena na trest nepodmienečný. O zániku trestnosti by sa rozhodovalo až v prípade, ak by súd rozhodol o premene trestu. Spôsobilo by to tak právnu neistotu v neprospech odsúdeného a zásadne odlišný dopad zániku trestnosti na páchateľov podľa toho, aký trest im bol uložený.

 

t. č.	Aktuálna hranica min. škody	Nová hranica min. škody	Zánik trestnosti
170a/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660 – 20.000 Eur
197/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
212/1a	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
212/1g	Zánik celého	Zánik celého	Zánik celého
213/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
215/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
221/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
222/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
223/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
226/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
227/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
228/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660 – 20.000 Eur
237/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
238	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660-250.000 Eur
241/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
241/2	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
244/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
245/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
248a/1	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660–250.000 Eur
250/1b	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660-250.000 Eur
251/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
252/1b	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
254/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
254/2	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
258/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
260	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
266/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
267/b	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
267/c	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
268/b	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
268/c	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
269/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
274/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
275/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
276/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
277/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
277a/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
278/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
279/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
284/1a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
291/1b	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
302/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
302a/1a	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
305/1, 3	2.660 Eur	7.000 Eur[19]	2.660-7.000 Eur
306/1	2.660 Eur	7.000 Eur[20]	2.660-7.000 Eur
315/1a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
322/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
324/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
326/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
327a/a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.00 Eur
347/1b	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
359/1	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
419/1c	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur

 

Legenda k tabuľke:

V prvom stĺpci je uvedený trestný čin, ktorého sa zánik trestnosti týka.

V druhom stĺpci je aktuálne minimálna výška škody pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu.

V treťom stĺpci je nová minimálna výška škody pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Vo štvrtom stĺpci je uvedený rozdiel, ktorý bude pre potreby zániku trestnosti dôležité posudzovať. Teda ak bola spôsobná škoda v rozmedzí

- 266 Eur až 700 Eur v prípade malej škody,

- 2.660 Eur až 7.000 Eur v prípade trestných činov podľa § 305[21] a 306[22] Trestného zákona[23],

- 2.660 Eur až 20.000 Eur v prípade väčšej škody,

- 26.660 Eur až 250.000 Eur v prípade značnej škody a 

- 133.000 Eur až 650.000 Eur v prípade škody veľkého rozsahu, skutok už nebude TRESTNÝM.

 

Príklad 1 – 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona - uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu s probačným dohľadom, trest povinnej práce, peňažný trest, trest domáceho väzenia – DOPOSIAĽ NEVYKONANÝ

UZNESENIE –

1. ZVYŠOK TRESTU SA NEVYKONÁ

 

Odôvodnenie: § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona zaniká úplne

 

Príklad 2 – 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona - uložený (s)úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu s probačným dohľadom, trest povinnej práce, peňažný trest, trest domáceho väzenia – DOPOSIAĽ NEVYKONANÝ a 212 ods. 1 písm. g) je jedným z viacerých iných trestných činov

ROZSUDOK NA VZ –

1. RUŠI PREDCHÁDZAJÚCI ROZSUDOK,
2. UKLADÁ NOVÝ TREST (už iba za zvyšné trestné činy)

 

Odôvodnenie: § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona zaniká úplne, nezaniknú však iné trestné činy, ktoré odsúdený spáchal v súbehu (napr. § 194 v súbehu v § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a bol uložený úhrnný trest, po posúdení sa rozsudkom zruší a uloží sa trest iba za § 194 Trestného zákona ako samostatný.

 

Príklad 3 – 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona so škodu 500 Eur - uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu s probačným dohľadom, trest povinnej práce, peňažný trest, trest domáceho väzenia – DOPOSIAĽ NEVYKONANÝ

UZNESENIE –

1. ZVYŠOK TRESTU SA NEVYKONÁ

Odôvodnenie: Škoda je vo výške 500 Eur. Pri pôvodnej výške to bola suma 266 Eur, aktuálne 700 Eur.

Príklad 4 – 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona so škodu 701 Eur - uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkon trestu s probačným dohľadom, trest povinnej práce, peňažný trest, trest domáceho väzenia – DOPOSIAĽ NEVYKONANÝ

Nevzťahuje sa zánik trestnosti

Odôvodnenie: Škoda je vo výške 701 Eur, a teda bola škodou aj podľa pôvodnej úpravy (266 Eur) aj podľa novej úpravy (700 Eur).

 

Príklad 5 – 277a Trestného zákona s rozsahom 5.000 Eur - uložený NEPODMIENEČNÝ TRETS ODŇATIA SLOBODY– DOPOSIAĽ NEVYKONANÝ

UZNESENIE NA NZ –

1. ZVYŠOK TRESTU SA NEVYKONÁ

Odôvodnenie: Uplatnený nárok na vrátenie dane je vo výške 5.000 Eur. Pri pôvodnej výške to bola suma 2.660 Eur, aktuálne 20.000 Eur.

 

 

 

 

 

Diskusia