Skutočne musia byť trestné stíhania po rozhodnutí ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona prerušené?

 

Skutočne musia byť trestné stíhania po rozhodnutí ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona prerušené?

Adam Aštary vo svojom článku (ďalej len autor článku)

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1380-musia-byt-trestne-stihania-v-ktorych-by-sa-mala-aplikovat-novela-trestneho-zakona-s-pozastavenou-ucinnostou-prerusene

 dospel k záveru, že po rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024, ktorým bola pozastavená účinnosť novely Trestného zákona (plus dvoch ustanovení z novely Trestného poriadku a zmeny v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb) by mali byť trestné stíhania, v ktorých by sa mali aplikovať ústavným súdom pozastavené právne predpisy, prerušené a to v zmysle § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., pokiaľ by ich použitie malo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.

S uvedeným názorom autora článku sa nemožno stotožniť.

Podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

V prvom rade je nutné dať do pozornosti, že novelizácia právneho predpisu (tzv. novela) mení, dopĺňa, či ruší určitú časť skoršieho právneho predpisu. Novela je síce obsahovo viazaná na novelizovaný právny predpis, avšak je právnym predpisom samostatným. Má preto vlastnú platnosť a aj svoju vlastnú účinnosť. Až odo dňa svojej účinnosti sa jej obsah stáva obsahom právneho predpisu novelizovaného a musí byť použitý v aplikačnej praxi. Až dňom účinnosti novely je novela inkorporovaná do skoršieho právneho predpisu a je pripravená na použitie a až po nadobudnutí účinnosti novely je skorší právny predpis účinný vo svojej zmenenej podobe (Knapp, V.: Teorie práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2024 s. 173 a nasl.).

Z ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. je pritom zjavné, že sa týka iba prípadov, v ktorých ústavný súd pozastavil účinnosť už účinného právneho predpisu alebo jeho časti. Tento záver nepochybne vyplýva z toho, že musí ísť o pozastavenie právneho predpisu alebo je časti, ktorého „použitie“ je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, t. j. musí ísť o takú právnu normu, ktorá je už na právne vzťahy aplikovateľná, nakoľko len účinná právna norma môže byť orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdmi „použitá“, teda aplikovaná. Slovo „použitie“ uvedené v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. sa teda vzťahuje k aplikácii právnej normy v praxi, ktorá je možná len vtedy, ak ide o právnu normu účinnú. Toto slovo, podľa môjho názoru, použil zákonodarca zámerne, nakoľko tak chcel jednoznačne vyjadriť, že pre trestné stíhanie, či rozhodnutie vo veci samej sú relevantné iba tie právne normy, ktoré sú už účinné, nakoľko len tie sú použiteľné a preto je nutné prerušiť trestné stíhanie, ak ústavný súd takúto už účinnú a použiteľnú právnu normu pozastaví (dočasne „zmrazí“ jej účinnosť).

 Alebo povedané inak, pokiaľ ešte konkrétna právna norma účinná nie je, nakoľko ešte neubehla legisvakačná lehota, respektíve jej účinnosť nenastane v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, potom nejde o právnu normu, ktorá by bola v praxi použiteľná (ktorá by mohla byť použitá na úpravu právnych vzťahov) a teda ani nemožno hovoriť, že ide o právnu normu, ktorej použitie by mohlo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej (nedá sa logicky hovoriť o právnej norme, ktorá zatiaľ nebola účinná vôbec, že ide o právnu normu, ktorej  použitie je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko sa aplikuje stále stará právna norma, pretože jej obsah nebol zatiaľ účinne zmenený, keďže nová právna norma účinnosť zatiaľ nenadobudla). 

Nejde tu preto o reštriktívny výklad ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. ako sa mylne domnieva autor článku, ale ide o výklad jazykový, logický a teleologický, ktorý sa pohybuje v hraniciach textu zákona.

Taktiež sa nemožno stotožniť s názorom autora článku, že „je neprijateľné, aby sa voči obvinenému aktívne viedlo trestné stíhanie podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá je pre neho menej priaznivá a ktorá bola zmenená novou, priaznivejšou právnou úpravou, iba preto, že účinnosť novej platnej právnej úpravy bola dočasne pozastavená ústavným súdom“.

Problémom tejto argumentácie autora článku a väčšiny jeho argumentácie je to, že nová právna úprava nie je ešte účinná a je bez významu, či je to preto, že účinnosť pozastavil ústavný súd alebo napríklad preto, že plynie legisvakačná lehota medzi platnosťou a účinnosťou právnej normy. Orgány aplikácie práva musia postupovať podľa tej právnej normy, ktorá je účinná v čase ich rozhodovania a nemôžu brať do úvahy právnu normu, ktorá nebola a ani nie je účinná a je bez významu z akých dôvodov ešte účinná nie je. Obsah právnej normy sa pre orgány aplikácie práva mení až vtedy, ak nová právna norma vstúpi do účinnosti, nakoľko až vtedy účinne mení obsah doterajšej právnej normy a musí byť použitá na právne vzťahy.

Ak by sme brali do krajnosti vyššie uvedenú argumentáciu autora článku, museli by sme dospieť k záveru, že orgány aplikácie práva nemôžu konať a rozhodovať ani počas legisvakačnej lehoty, nakoľko by mali „čakať“ už na novú právnu normu, ktorá môže alebo prípadne je v prospech obvineného. To by ale bolo v rozpore s tým, že orgány aplikácie práva majú v zásadne konať plynulo a bez prieťahov. To, že orgány aplikácie práva postupujú pri svojom rozhodovaní podľa účinnej právnej normy a nečakajú na to, či a prípadne kedy nadobudne účinnosť nová právna úprava nemôže byť porušením žiadneho zákonného, či ústavného princípu, nakoľko úlohou orgánov aplikácie práva je práve prejednávanie a rozhodovanie trestných vecí a nie meditovanie nad tým, či právny predpis, ktorý ešte nie je účinný a ktorý ani nikdy nemusí nadobudnúť účinnosť je alebo nie je v prospech obvineného.

Možno preto uzatvoriť, že novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súdu a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné veci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej veci a preto v tejto situácii nie je ani možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., či obdobné ustanovenia týkajúce sa súdneho konania. Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. v dôsledku uznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 by bol postup zjavne v rozpore so zákonom. Ak sa takéto návrhy obhajoby v praxi predsa len vyskytnú, je nutné na ne reagovať odmietajúcim prípisom alebo záznamom v zápisnici o procesnom úkone, pri ktorom bude takýto návrh uplatnený a ďalej pokračovať v trestnom konaní.

Iná situácia by nastala napríklad v prípade, ak by sa viedlo trestné stíhanie obvineného pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže, pričom napríklad v inej trestnej veci by ústavný súd na podklade návrhu všeobecného súdu pozastavil účinnosť ustanovenia o trestnom čine krádeže podľa § 212 Tr. zák. Išlo by o pozastavenie účinnosti ustanovenia Trestného zákona, ktoré bolo účinné a preto aj použité v trestnej veci obvineného, avšak v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti tohto ustanovenia je dočasne „zmrazené“ a nie je možné podľa neho postupovať a napríklad podať na obžalovaného obžalobu pre trestný čin krádeže. Práve na takéto prípady reaguje ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. o prerušení trestného stíhania a nie na situácie, keď právna norma vôbec do účinnosti nevstúpila.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia