Právne postavenie podozrivej osoby po 15.03.2024

 

JUDr. Michaela Takáčová, prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves

 

PRÁVNE POSTAVENIE PODOZRIVEJ OSOBY PO 15.3.2024

 

          Cieľom tohto článku je poukázať na právne postavenie podozrivej osoby, jej práva a povinnosti v kontexte novely zákona č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení uznesenia Ústavného súdu SR uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Článok nastoľuje niektoré s tým súvisiace otázky ponúka možnosti riešenia na ne s cieľom zabezpečenia správnej praxe pri aplikácii tohto inštitútu orgánmi činnými v trestnom konaní. Následná aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní a súdov potvrdí, resp. vyvráti správnosť ponúkaných riešení. Cieľom článku nie je vyčerpávajúco nastoliť všetky možné scenáre (odpovedať na všetky do úvahy prichádzajúce otázky), ale prezentovať postavenie podozrivého ako celok v kontexte niektorých konkrétnych otázok.

 

Novela Trestného poriadku č. 40/2024 Z. z. účinná od 15.3.2024 priniesla okrem iného definíciu pojmu podozrivá osoba (podozrivý) a upravila jeho postavenie. Podľa dôvodovej správy bolo cieľom upraviť postavenie podozrivej osoby. Ide o rozšírenie obsahu aj rozsahu doterajšieho pojmu podozrivá osoba aj na prípady, kedy neobvinená osoba, ktorá je však podozrivým, má ako podozrivý priznané procesné práva, či už podľa ustanovení Trestného poriadku alebo podľa noriem európskeho trestného práva procesného v spojení s Chartou základných práv Európskej únie.[1]

 

Definovanie pojmu podozrivej osoby/podozrivého) (oba pojmy použité v Trestnom poriadku sú rovnocenné) -  (§ 10 ods. 25 Tr. por.)

- negatívne - ako osoba, ktorá nie je obvineným a zároveň

- pozitívne (a súčasne alternatívne) - ako osoba pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Podozrivým je aj spolupracujúci podozrivý podľa odseku 23, tohto však pre účely tohto článku nechávam bokom.

 

Vychádzajúc zo zákonnej definície podozrivého možno teda konštatovať, že podozrivým je osoba, ktorej orgán činný v trestnom konaní ešte nevzniesol obvinenie (nedošlo k postupu podľa § 206 Tr. por.), ale je

1.     pristihnutá pri trestnom čine

2.     zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom

3.     zastihnutá na úteku

4.     podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu.

 

Vzhľadom k použitej formulácii si dovolím tvrdiť, že v prípade bodov 1. až 3. ide o zadržanú osobu, resp. osobu, ktorej osobná sloboda bola obmedzená (§ 85 Tr. por., § 204 Tr. por.). V prípade bodu 4. ide o osobu, ktorá nie je obvineným a je podozrivá z trestného činu na podklade trestného oznámenia, iného podnetu alebo na základe zistených skutočností.

 

Postavenie podozrivého (§ 33b Tr. por.)

Podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona (t. j. podľa Trestného poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné; tým nie sú dotknuté procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie.

 

V ďalšom zákonodarca exemplifikatívne uvádza (najmä)

Ø  právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu, pričom opis týchto okolností sa uvedie NAJNESKÔR v zápisnici o jeho výsluchu s uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý;

Ø  právo na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu.

 

Stanovenie časového momentu, dokedy majú orgány činné v trestnom konaní povinnosť poskytnúť podozrivému informáciu o okolnostiach zakladajúcich podozrenie voči nemu (t. j. informáciu o podozrení), zákonodarca stanovil tak, že to musí byť najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu. Tým sa vytvára aj priestor pre účinné objasňovanie trestného činu, najmä v prípadoch, v ktorých je potrebné vykonať úkony, ktorých realizácia, resp. výsledky by mohli byť ohrozené skorším oznámením podozrenia.

 

Z časového hľadiska sa na podozrivého vzťahujú práva a povinnosti podľa Trestného poriadku od:

1.     prvého výsluchu podozrivého

2.     iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní voči nemu

3.     iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s podozrivým

4.     iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti podozreniami, ktoré sa ho týkajú.

Jednotlivé časové okamihy sú uvedené alternatívne. Je možno na škodu veci, že ani dôvodová správa bližšie nerozoberá jednotlivé časové okamihy, čo môže viesť k polemike ohľadom momentu, kedy sa osoba stáva podozrivou. Výsluch ako procesný úkon by nemal vyvolávať pochybnosti. V prípade iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní voči podozrivému môže ísť podľa môjho názoru o zadržanie podľa § 85 Tr. por., resp. iné úkony smerujúce voči nemu (napr. prehliadka tela a obdobné úkony podľa § 155 Tr. por.). Iným úkon orgánu činného v trestnom konaní v súvislosti s podozrivým by mohla byť rekognícia (§ 126 Tr. por.). Iným úkonom orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti podozreniami, ktoré sa ho týkajú, by mohli byť napríklad domová prehliadka (§ 100 Tr. por.).

 

Pochybnosti o rozsahu práv a povinností podozrivého (§ 33b ods. 3 Tr. por.)

          Po novom zákonodarca zaviedol mechanizmus rozhodovania prokurátora v prípade pochybností o rozsahu práv a povinností. Rozhodovanie má mať formu uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť, o ktorej má rozhodovať sudca pre prípravné konanie. Novo zavedený mechanizmus predpokladá návrh policajta, uznesenie prokurátora, proti ktorému je prípustná sťažnosť,  o ktorej rozhoduje sudca pre prípravné konanie  (§ 191 písm. e) Tr. por.).

          Je otázne, či takto zavedený mechanizmus má predstavovať transponovanie čl. 8 smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, ktorý upravuje všeobecné podmienky uplatňovania dočasných výnimiek. Tabuľka zhody návrhu s právom Európskej únie[2] uvedené nespomína. Rovnako vyvstáva otázka, či ide o mechanizmus, ktorý sa „aktivuje“ až po podnete podozrivého, resp. jeho obhajcu (t. j. ako reakcia na podnet) alebo k nemu budú môcť orgány činné v trestnom konaní pristúpiť aj bez takého podnetu. Taktiež nie je podľa mňa vylúčené, že v rámci prípravného konania bude prokurátor rozhodovať viackrát o rozsahu práv a povinností.

 

Pri rozhodovaní v prípade pochybností o rozsahu práv a povinností bude podľa môjho názoru potrebné mať na zreteli právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu, základné práva  a zásady uznané v charte a v Európskom dohovore o ochrane základných práv  a slobôd (EDĽP) vrátane zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný opravný prostriedok a práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Prihliadať by sa malo najmä na článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), podľa ktorého Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v charte a podľa ktorého základné práva, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty. Orgány činné v trestnom konaní by mali dbať na to, že poskytnutá úroveň ochrany by nemala byť nikdy nižšia ako normy ustanovené v charte alebo EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva, ktorý priebežne stanovuje štandardy práva na prístup k obhajcovi. Podľa ESĽP spravodlivosť konania si vyžaduje, aby podozrivá alebo obvinená osoba mala možnosť prístupu k celej škále služieb súvisiacich s právnou pomocou. V tejto súvislosti by obhajcovia podozrivých alebo obvinených osôb mali mať možnosť zabezpečiť bez obmedzenia základné aspekty obhajoby.

 

Ide najmä o čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)[3], čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“)[4], čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „MPOPP“)[5], kde je zakotvené právo na spravodlivé súdne konanie. Ďalej čl. 48 ods. 2 Charty garantujúci rešpektovanie práv na obhajobu, čl. 4, 6, 7, 48 Charty, čl. 3, 5, 6 a 8 EDĽP.

 

Práve formulácia § 33b ods. 1 Tr. por. o tom, že podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, vyvolala búrlivú debatu aj medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Predmetom týchto diskusií sú otázky ohľadom praktickej realizácie práv a povinností podozrivých v trestnom konaní. Otázky súvisia najmä s rozsahom práv podozrivého a jeho právom na obhajobu a tiež časovým momentom ich priznania. V tomto smere ide najmä o stanovenie, resp. správne a včasné priznanie rozsahu práv podozrivému vrátane otázky účasti podozrivého, resp. jeho obhajcu na úkonoch trestného konania, resp. upovedomenia o nich v štádiu pred vznesením obvinenia. V súvislosti s definíciou pojmu podozrivého ako osoby, ktorá nie je obvineným a je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu, vyvstáva aj otázka možnosti, resp. nemožnosti aplikácie inštitútu podozrivého aj na štádium pred začatím trestného stíhania (§ 196 Tr. por.). Rovnako vyvstáva otázka možnosti, resp. nemožnosti aplikácie inštitútu povinnej obhajoby v súvislosti s podozrivým.

 

Pri týchto diskusiách a hľadaní riešení na načrtnuté otázky je potrebné podľa môjho názoru reflektovať aj na tú časť § 33b ods. 1 Tr. por., kde sa uvádza, že podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ak aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, „ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné“.

 

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 40/2024 Z. z. by podozrivej osobe „malo byť automaticky priznané právo na obhajobu (čo ostatne vyplýva z príslušnej smernice EÚ). Podozrivý nebude disponovať len tými právami a nebude mať tie povinnosti, ktoré sú výslovne alebo implicitne viazané na status (formálne) obvineného.“

 

V tejto súvislosti si dovolím tvrdiť, že § 37 Tr. por. je práve tým inštitútom, ktorý je výslovne viazaný na status obvineného (viď použitá formulácia
„Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní....“). Podľa môjho názoru teda nie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť podozrivej osobe obhajcu v prípadoch ustanovených v § 37 Tr. por. Tým samozrejme nebude dotknuté právo podozrivého, resp. inej oprávnenej osoby (§ 39 ods. 2 Tr. por.) na zvolenie obhajcu, resp. ustanovenie z dôvodu nemajetnosti (§ 40 ods. 2 Tr. por.).

 

Rovnako tak napríklad inštitúty väzby, zatknutia, vyšetrenia duševného stavu (§ 148 Tr. por.) budú aj naďalej uplatniteľné len na osoby, voči ktorým bolo vznesené obvinenie.

 

Z dikcie právnej normy vyplýva, že v prípade podozrivého je potrebné reflektovať na procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie. V tomto smere dôvodová správa odkazuje na normy európskeho trestného práva procesného v spojení s Chartou základných práv Európskej únie[6], uznesenie Rady Európskej únie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých osôb alebo obvinených osôb v trestnom konaní z 30.11.2009[7], ako aj na nadväzujúce smernice Európskej únie upravujúce procesné práva tak obvinených, ako aj podozrivých osôb.)

 

Vyššie spomínaný Plán vyzýval na postupné prijímanie opatrení týkajúcich sa

Ø  PRÁVA NA PREKLAD A TLMOČENIE (opatrenie A) – smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/64 EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní [8]

Ø  PRÁVA NA POUČENIE O PRÁVACH A INFORMOVANIE O OBVINENIACH (opatrenie B) – smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/13/EÚ o  práve na informácie v trestnom konaní [9]

Ø  PRÁVA NA PRÁVNE PORADENSTVO A PRÁVNU POMOC (opatrenie C) – smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ o práve na prístup na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody [10]

Ø  PRÁVA KOMUNIKOVAŤ S PRÍBUZNÝMI, ZAMESTNÁVATEĽMI A KONZULÁRNYMI ORGÁNMI (opatrenie D) -  smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ o práve na prístup na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody [11]

Ø  OSOBITNÝCH ZÁRUK PRE PODOZRIVÉ ALEBO OBVINENÉ OSOBY, KTORÉ SÚ ZRANITEĽNÉ (opatrenie E)- smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/800 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní; Odporúčanie Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní [12] (ZRANITEĽNÉ podozrivé alebo obvinené osoby - všetky podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré pre svoj vek, duševný alebo fyzický stav či akékoľvek možné postihnutie nedokážu chápať trestné konanie alebo sa na ňom účinne zúčastňovať).

 

Okrem uvedených právnych aktov je potrebné poukázať aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní [13] . Táto smernica sa týka iba fyzických osôb (nie právnických osôb),  ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní  od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu alebo údajného trestného činu, teda už pred tým, ako sa táto osoba od príslušných orgánov členského štátu prostredníctvom úradného oznámenia alebo iným spôsobom dozvie, že je podozrivá alebo obvinená. Táto smernica by sa mala uplatňovať vo všetkých štádiách trestného konania až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o konečnom určení toho, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala trestný čin.

 

Samozrejme je potrebné si uvedomiť povahu smerníc ako sekundárnych aktov EÚ, najmä z pohľadu ich záväznosti a právnych účinkov, pričom už v minulosti odznelo viacero kritických názorov na nedostatočné, resp. nesprávne transponovanie smerníc do právneho poriadku SR.[14] Koniec koncov Európska komisia vedie voči SR viacero konaní o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Z pohľadu riešenej problematiky je potrebné spomenúť:

 

1/ formálnu výzvu voči SR INFR(2023)2008 na správnu transpozíciu smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody. V tejto spojitosti sa Slovenskej republike vyčítalo, že slovenské právne predpisy nespĺňali požiadavky stanovené v smernici týkajúce sa jej rozsahu uplatňovania, pokiaľ ide o prvé štádiá (policajného) vyšetrovania. Komisia vyčítala SR výnimky z práva na prístup k obhajcovi, ktoré podľa smernice nie sú povolené.

 

2/ formálnu výzvu voči SR INFR(2023)2108, pretože do svojho vnútroštátneho práva úplne netransponovala smernicu o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Cieľom tejto smernice je zaručiť spoločné minimálne normy týkajúce sa práv detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, s cieľom zabezpečiť ich právo na spravodlivý proces v celej EÚ. Podľa Komisie  SR nesprávne transponovala niektoré požiadavky smernice týkajúce sa hmotných práv.

 

Pokiaľ ide o otázku, či vzťahovať „režim podozrivého“ aj na štádium predprípravného konania, t. j. konania pred začatím trestného stíhania, je potrebné v prvom rade uviesť, že novela zákona č. 40/2024 Z. z. sa nijako nedotkla ustanovenia § 196 ods. 2 Tr. por., ktorý aj naďalej upravuje možnosť orgánov činných v trestnom konaní doplniť trestné oznámenie okrem iného aj výsluchom osoby, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Zároveň v tomto ustanovení priznáva tejto osobe tieto práva:

Ø  právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia.

Ø  právo na právnu pomoc advokáta (ustanovenie § 40 ods. 2 Tr. por. sa použije primerane)

Ø  predvolanie a predvedenie tejto osoby sa spravuje § 128 Tr. por. (primerané použitie), t. j. režimom predvolania a predvedenia svedka

 

V praxi sa vyskytujú trestné oznámenia, z ktorých

1. nevyplýva podozrenie zo spáchania trestného činu voči konkrétnej osobe – z dôvodu, že oznamovateľ páchateľa nevidel, resp. ho nepozná, nevie jeho identitu (napr. platobné transakcie vykonávané bez súhlasu oprávnenej osoby na diaľku neznámou osobou, vlámania neznámych osôb do bytov, krádeže neznámymi osobami).

 

2.  vyplýva podozrenie zo spáchania trestného činu voči konkrétnej osobe, kde oznamovateľ pozná identitu páchateľa (napr. neplatenie výživného zo strany povinnej osoby, nebezpečné vyhrážanie blízkou osobou, fyzické napadnutie s následkom na zdraví viac ako 7 dní konkrétnou a známou osobou). V závislosti od okolností konkrétneho prípadu a jeho závažnosti následne vo viacerých prípadoch nasleduje postup podľa § 85 Tr. por.

 

3. Sú aj trestné oznámenia, ktoré vyjadrujú subjektívne presvedčenie oznamovateľa o spáchaní trestného činu, ktoré však orgány činné v trestnom konaní s ohľadom na princíp ultima ratio, resp. s ohľadom na nedodržanie obvyklej miery opatrnosti zo strany poškodeného odmietajú postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.

 

Zastávam názor, že ak orgány činné v trestnom konaní zvolia cestu doplnenia trestného oznámenia, z ktorého vyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu vo vzťahu ku konkrétnej identifikovanej, resp. identifikovateľnej osobe, mali by orgány činné v trestnom konaní rešpektovať práva podozrivého za súčasného rešpektovania § 196 ods. 2 Tr. por. s tým, že takejto osobe sa musia najneskôr pri prvom výsluchu primerane vysvetliť okolnosti zakladajúce podozrenie voči nej vrátane právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivá. Takáto osoba má právo aj na poskytnutie odpisu zápisnice o svojom výsluchu vrátane práva na právnu pomoc.

 

V tejto súvislosti sa medzi orgánmi činnými v trestnom konaní objavili názory, podľa ktorých sa osoba stáva podozrivou najskôr od začatia trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por. Podľa týchto názorov je podozrivá osoba tá, ktorá je ako podozrivá uvedená v trestnom oznámení, avšak sa neuvádza, že táto osoba sa stáva podozrivou automaticky už podaním trestného oznámenia. Poukazujú na systematický výklad a dôvodovú správu, z ktorej má vyplývať, že osoba podozrivá môže byť len vo vzťahu k existencii konkrétneho trestného činu a až od začatia prípravného konania.  Zástanci týchto názorov rozlišujú formálne vnímanie podozrivého (dané tým, že osoba je už v trestnom oznámení označená ako podozrivá alebo z podaného oznámenia toto podozrenie priamo vyplýva) a materiálne vnímanie podozrivého (dané tým, že osoba sa stáva podozrivou aj v prípade, ak to vyplýva zo zistených skutočností, t. j. vo veciach, kde prvotne možný páchateľ nebol vôbec známy). Uvádzajú, že ak majú orgány činné v trestnom konaní dostatočne ustálený stav, z ktorého podozrenie voči konkrétnej osobe vyplýva, mal by túto skutočnosť ex offo reflektovať a postupovať voči tejto osobe ustanoveným spôsobom.

 

Je pravdou, že vo všeobecnej časti dôvodovej správy je uvedené, že medzi návrhmi zmien je aj zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní. Na strane druhej nová definícia podozrivého ako osoby, ktorá nie je obvinenou, avšak je podľa trestného oznámenia, iného podnetu podozrivá z trestného činu, napovedá, že by sa „režim podozrivého“ mal vzťahovať aj na predprípravné konanie za splnenia podmienky dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu touto osobou. Argumenty, že v prípade priznania statusu podozrivého osobe pred začatím trestného stíhania, bude potrebné doručovať rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní aj podozrivej osobe, je potrebné odmietnuť, nakoľko Trestný poriadok v § 197 ods. 3 Tr. por. explicitne ustanovuje, ktorým subjektom sa predmetné rozhodnutie doručuje. Koniec koncov nazdávam sa, že uznesenie o odmietnutí veci sa prioritne týka práva poškodeného, resp. oznamovateľa na podanie trestného oznámenia na jednej strane a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní o tomto trestnom oznámení rozhodnúť.

 

Nie menej diskutovanou otázkou je účasť podozrivého, resp. jeho obhajcu na úkonoch a s tým súvisiace upovedomovanie podozrivého, resp. jeho obhajcu o úkonoch trestného konania v štádiu pred vznesením obvinenia. Doteraz sa v praxi orgánov činných v trestnom konaní pomerne dôsledne vyžadovala po vznesení obvinenia aplikácia § 213 Tr. por., pričom aj v tomto smere (najmä pokiaľ ide o zásadu kontradiktórnosti a práva na obhajobu) existuje bohatá judikatúra ESĽP.

 

Na tomto mieste chcem poukázať na § 2 ods. 9 Tr. por., podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva,  alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie.

 

Podľa § 44 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.

 

Podľa § 213 ods. 1 Tr. por. policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.

 

Podľa § 213 ods. 2 Tr. por. obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok má byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o tom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí. Obvinenému a obhajcovi sa musí oznámiť meno svedka, ktorý bude pri vykonávaní úkonu vypočutý, to neplatí ak ide o svedka podľa § 136 ods. 2.

 

V súvislosti s účasťou podozrivého a jeho obhajcu na úkonoch trestného konania v štádiu pred vznesením obvinenia sú prezentované, resp. modelované viaceré situácie:[15]

1.              podozrivý po tom, čo bude upovedomený o svojom procesnom postavení, si zvolí obhajcu a bude žiadať, aby bol obhajca prítomný pri úkonoch – v takej situácii by mal orgán činný v trestnom konaní obhajcu o úkonoch upovedomiť a umožniť mu účasť na úkone s tým, že už nebude potrebné po vznesení obvinenia takýto úkon v prípravnom konaní opakovať

2.              podozrivý po tom, čo bude upovedomený o svojom procesnom postavení, si zvolí obhajcu, avšak nebude on, ani obhajca žiadať o účasť na úkonoch – v takej situácii by orgán činný v trestnom konaní nemal automaticky upovedomovať o úkonoch trestného konania, avšak v prípade, že po vznesení obvinenia bude následne obhajoba žiadať o vykonanie úkonov za účasti obhajcu, nebude môcť vykonanie takéhoto úkonu odmietnuť z dôvodu, že tak mal možnosť urobiť ešte pred vznesením obvinenia

3.              podozrivý po tom, čo bude upovedomený o svojom procesnom postavení, si obhajcu nezvolí a nepožiada o účasť na úkonoch – v takej situácii by mal orgán činný v trestnom konaní po vznesení obvinenia dodržať      § 213 Tr. por.

4.              podozrivý po tom, čo bude upovedomený o svojom procesnom postavení, si obhajcu nezvolí, avšak žiada o účasť na úkonoch - v takej situácii by mal orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť, na ktorých úkonoch mu umožní účasť s tým, že po vznesení obvinenia už nebude potrebné vykonať úkony, o ktorých bol podozrivý upovedomený.

 

Návrhy týchto riešení vychádzajú pravdepodobne z premisy o tom, že podozrivý má práva a povinnosti obvineného vrátane práva na obhajobu v plnom rozsahu podľa Trestného poriadku (§ 33b ods. 1 Tr. por., na inom mieste - § 2 ods. 2 Tr. por. v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie). Napriek tomu je možné  polemizovať nad správnosťou takto navrhovaných riešení, napríklad poukazom na dikciu zákona, že uvedené neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak alebo ak z povahy veci vyplýva niečo iné za súčasného odkazu na znenie § 213 ods. 2 Tr. por. (viažuci právo účasti obhajcu na úkonov vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, ktorých výsledok má byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom od momentu vznesenia obvinenia). Je otázne, či sa takýmto prístupom (bod 1) nedevalvuje inštitút vznesenia obvinenia. Rovnako načrtnuté možnosti riešenia (bod 2, 3) sú podľa môjho názoru nevhodné a zbytočne predĺžia konanie a v neposlednom rade zaťažia osoby, ktorých sa taký úkon týka, keď ich bude potrebné následne po vznesení obvinenia opakovať (ide samozrejme o úkony, ktoré z povahy veci možno opakovať, napr. výsluch). Ak teda má mať podozrivý, resp. jeho obhajca právo účasti na úkonoch, je z môjho pohľadu vhodné ho o plánovanom úkone upovedomiť bez ohľadu na to, či o to predtým žiadal alebo nie, a je na ňom, či toto právo využije alebo nie. Iné by to samozrejme bolo v prípade, ak by sa podozrivý svojho práva vzdal. Aj tu však je potrebné zohľadniť charakter daného úkonu a skutočnosť, či sa naň nevzťahuje niektorá z výnimiek, o ktorých som sa už zmienila, resp. zmieňujem nižšie.

 

Smernica 2013/48/EÚ o práve na prístup na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, ktorej nesprávna transpozícia bola zo strany Komisie SR „vytýkaná“ (slovenské právne predpisy nespĺňali požiadavky stanovené v smernici týkajúce sa jej rozsahu uplatňovania, pokiaľ ide o prvé štádiá (policajného) vyšetrovania, sa vzťahuje na podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní od chvíle, keď boli príslušnými orgánmi členského štátu prostredníctvom úradného oznámenia alebo inak upovedomené, že sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, a to bez ohľadu na to, či boli pozbavené osobnej slobody.  Vzťahuje sa aj na iné ako podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sa počas výsluchu policajným alebo iným orgánom presadzovania práva stanú podozrivými alebo obvinenými osobami. V takejto situácii by sa výsluch mal okamžite prerušiť. Vo výsluchu sa však môže pokračovať, ak bola dotknutá osoba informovaná o tom, že je podozrivou alebo obvinenou osobou a má možnosť v plnej miere vykonávať práva ustanovené v tejto smernici.

V plnej miere sa smernica uplatňuje, keď podozrivá alebo obvinená osoba bola pozbavená osobnej slobody, a to bez ohľadu na štádium trestného konania.

 

V čl. 3 smernice je upravené právo na prístup k obhajcovi v trestnom konaní, ktoré sa má garantovať podozrivým a obvineným osobám v takom čase a takým spôsobom, ktorý im umožní reálne a účinne vykonávať ich právo na obhajobu. Podozrivé alebo obvinené osoby majú prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu. Podozrivé alebo obvinené osoby majú v každom prípade prístup k obhajcovi NAJNESKÔR od ktorejkoľvek z týchto skutočností, ktorá nastane SKÔR:

a)	PRED ICH výsluchom zo strany polície alebo iného orgánu na presadzovanie práva, alebo justičného orgánu;

 

b)	PRI vykonávaní vyšetrovacieho úkonu alebo obstarávaní dôkazov vyšetrovacími alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s odsekom 3 písm. c);

 

c)	bez zbytočného odkladu PO pozbavení osobnej slobody;

 

d)	ak boli predvolané na súd s právomocou v trestných veciach, v primeranej lehote PRED TÝM, ako sa na tento súd dostavia.

Právo podozrivého alebo obvineného na prístup k obhajcovi zahŕňa v zmysle tejto smernice zahŕňa:

Ø  právo stretnúť sa bez prítomnosti tretej osoby s obhajcom, ktorý ich zastupuje, a komunikovať s ním pred výsluchom zo strany polície, iného orgánu presadzovania práva alebo justičného orgánu;

Ø  právo na prítomnosť obhajcu a na jeho účinnú účasť na výsluchu – ak sa obhajca zúčastňuje na výsluchu, táto skutočnosť sa zaznamená s použitím postupu vyhotovovania záznamov v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu

Ø  právo aspoň na účasť ich obhajcu na týchto vyšetrovacích úkonoch alebo pri úkonoch na obstaranie dôkazov, ak sú tieto úkony ustanovené vo vnútroštátnom práve a ak sa pri nich vyžaduje alebo je povolená prítomnosť podozrivej alebo obvinenej osoby- identifikácia (počas ktorej sa podozrivá alebo obvinená osoba nachádza medzi inými osobami na účely identifikácie obeťou alebo svedkom), konfrontácia (počas ktorej je podozrivá alebo obvinená osoba prítomná spolu s jedným alebo viacerými svedkami alebo obeťami, ak medzi nimi dôjde k rozporu o dôležitých skutočnostiach alebo otázkach), a rekonštrukcia miesta trestného činu v prítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby (na účely lepšieho pochopenia spôsobu a okolností, za akých došlo k spáchaniu trestného činu), a aby bolo možné klásť podozrivej alebo obvinenej osobe konkrétne otázky, konfrontácia, rekonštrukcia miesta činu.

 

Podozrivý alebo obvinený, ktorý je pozbavený osobnej slobody, má mať v zmysle tejto smernice aj:

Ø  možnosť účinne vykonávať svoje právo na prístup k obhajcovi, pokiaľ sa tohto práva nevzdal v súlade s článkom 9.

Ø  právo bez zbytočného odkladu komunikovať aspoň s jednou treťou osobou, ktorú určí, napríklad s príbuzným- obmedziť alebo odložiť výkon práva uvedeného v odseku 1 s ohľadom na nevyhnutné požiadavky alebo primerané operatívne požiadavky

Ø  právo na informovanie konzulárnych úradov štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, o pozbavení osobnej slobody bez zbytočného odkladu a komunikovať s týmito úradmi, ak si to podozrivé alebo obvinené osoby želajú. Ak sú však podozrivé alebo obvinené osoby štátnymi príslušníkmi dvoch alebo viacerých štátov, môžu si zvoliť, ktoré konzulárne úrady majú byť informované o ich pozbavení osobnej slobody a s ktorými si želajú komunikovať

Ø  právo na to, aby ich navštívili pracovníci ich konzulárnych úradov, právo rozprávať sa a korešpondovať s nimi a právo na to, aby im konzulárne úrady zabezpečili právne zastupovanie, pokiaľ s tým tieto úrady súhlasia a pokiaľ si to dotknuté podozrivé alebo obvinené osoby želajú.

 

Výnimky podľa článku 3 ods. 5 alebo ods. 6 alebo podľa článku 5 ods. 3 smernice – dočasné, primerané, nepresahujúce rámec toho, čo je potrebné, nesmú byť založené výlučne na druhu alebo závažnosti údajného trestného činu a
nesmú ohroziť spravodlivosť konania ako celku; možno ich povoliť iba na základe riadne odôvodneného rozhodnutia prijatého v každom jednotlivom prípade justičným orgánom alebo iným príslušným orgánom za predpokladu, že toto rozhodnutie môže byť preskúmané súdom. Riadne odôvodnené rozhodnutie sa zaznamená postupom vyhotovovania záznamov v súlade s právom dotknutého členského štátu.

Čl. 3 ods. 5 smernice - členské štáty môžu dočasne neuplatňovať odsek 2 písm. c)    (t. j. právo na prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody) za výnimočných okolností a výlučne v predsúdnom štádiu konania, ak z dôvodu zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby nemožno zabezpečiť právo na prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu po jej pozbavení osobnej slobody.

 

Čl. 3 ods. 6 smernice- dočasná výnimka z výkonu práv uvedených v odseku 3 (t. j.                       z práva stretnúť sa bez prítomnosti tretej osoby s obhajcom, ktorý ich zastupuje,                  a komunikovať s ním pred výsluchom zo strany polície, iného orgánu presadzovania práva alebo justičného orgánu; z práva na prítomnosť obhajcu a na jeho účinnú účasť na výsluchu; z práva aspoň na účasti ich obhajcu na týchto vyšetrovacích úkonoch alebo pri úkonoch na obstaranie dôkazov, ak sú tieto úkony ustanovené vo vnútroštátnom práve a ak sa pri nich vyžaduje alebo je povolená prítomnosť podozrivej alebo obvinenej osoby- identifikácia, konfrontácia, rekonštrukcia miesta činu - len za výnimočných okolností a len v predsúdnom štádiu konania a v odôvodnenom rozsahu, ak je to s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu opodstatnené niektorým z týchto závažných dôvodov:

a)	ak existuje naliehavá potreba odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby;

 

b)	ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania.

Členské štáty by mali mať možnosť dočasne neuplatňovať právo na prístup k obhajcovi v predsúdnom štádiu, ak je potrebné v naliehavých prípadoch odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby. Počas dočasnej výnimky z tohto dôvodu môžu príslušné orgány vypočúvať podozrivé alebo obvinené osoby v neprítomnosti obhajcu, pokiaľ boli informované o ich práve nevypovedať, a môžu toto právo vykonať, a pokiaľ takýmto výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch sa môže viesť v potrebnom rozsahu výlučne na účely získania informácií, ktoré sú zásadné na odvrátenie vážnych nepriaznivých dôsledkov pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby. Každé zneužitie tejto výnimky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.

 

Členským štátom by sa tiež mala umožniť dočasná výnimka z práva na prístup k obhajcovi v štádiu predsúdneho konania, ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány prijali bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania, najmä s cieľom zabrániť zničeniu alebo pozmeneniu podstatných dôkazov alebo zabrániť ovplyvňovaniu svedkov. Počas dočasnej výnimky z tohto dôvodu môžu príslušné orgány vypočúvať podozrivé alebo obvinené osoby v neprítomnosti obhajcu za predpokladu, že boli informované o práve nevypovedať a môžu toto právo vykonať a výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch možno vykonať iba na účely získania informácií nevyhnutných pre zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania a v rozsahu nevyhnutnom na tento účel. Každé zneužitie tejto výnimky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.

Podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody by mali mať právo bez zbytočného odkladu informovať o pozbavení osobnej slobody aspoň jednu osobu, ktorú určia, napríklad príbuzného alebo zamestnávateľa, ak tým nie je dotknutý riadny priebeh trestného konania voči dotknutej osobe ani žiadne iné trestné konanie. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s výkonom tohto práva. Takéto praktické opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na účinný výkon a podstatu tohto práva. Za obmedzených výnimočných okolností by však mala byť možná dočasná výnimka z tohto práva, ak je vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu opodstatnená zo závažných dôvodov, ktoré sú uvedené v tejto smernici. V prípade, že príslušné orgány plánujú uplatniť takúto dočasnú výnimku v súvislosti s konkrétnou treťou osobou, mali by najskôr zvážiť, či by o jeho pozbavení osobnej slobody mohla byť informovaná iná tretia osoba, ktorú si zvolí podozrivá alebo obvinená osoba.

 

Podozrivé alebo obvinené osoby by počas pozbavenia osobnej slobody mali mať právo bez zbytočného odkladu komunikovať aspoň s jednou treťou osobou, ktorú si určia, napríklad rodinným príslušníkom. Členské štáty môžu obmedziť alebo odložiť výkon tohto práva z dôvodu nevyhnutných požiadaviek alebo primeraných operatívnych požiadaviek. Takéto požiadavky môžu okrem iného zahŕňať potrebu odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby, potrebu zabrániť ohrozeniu trestného konania, potrebu zabrániť spáchaniu trestného činu, potrebu počkať na súdne pojednávanie a potrebu chrániť obete trestného činu. V prípade, že príslušné orgány plánujú obmedziť alebo odložiť výkon práva na komunikáciu v súvislosti s konkrétnou treťou osobou, mali by najskôr zvážiť, či by podozrivé alebo obvinené osoby mohli komunikovať s ďalšou treťou osobou, ktorú určia. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s načasovaním, spôsobom, trvaním a frekvenciou komunikácie s tretími osobami, pričom zohľadnia potrebu zachovať poriadok a bezpečnosť na mieste, kde je dotknutá osoba pozbavená osobnej slobody.

 

V závere si dovolím zhrnúť práva podozrivého a jeho povinnosti bez nároku na tvrdenie, že ide o taxatívny výpočet.

 

Práva podozrivého:

Ø  právo na tlmočníka a prekladateľa (§ 2 ods. 20 Tr. por.)

Ø  právo na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie (§ 2 ods. 9 Tr. por.)

Ø  právo na prezumpciu neviny

Ø  právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu (§ 33b ods. 1 Tr. por.) – konkrétna forma nie je výslovne upravená, ale musí byť poskytnutá najneskôr v zápisnici o výsluchu podozrivého ako opis okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu vrátane právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý

Ø  právo na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu (§ 33b ods. 1 Tr. por.)

Ø  právo odoprieť vypovedať v súvislosti s trestným činom, zo spáchania ktorého je podozrivý (na otázky, ktoré súvisia s trestným činom, zo spáchania ktorého je osoba podozrivá, nie napríklad na otázky, ktoré sa týkajú totožnosti podozrivej); Uplatnenie práva nevypovedať vo vlastný neprospech by nemalo brániť príslušným orgánom zhromažďovať dôkazy, ktoré možno zákonne získať od podozrivej osoby zákonnými donucovacími prostriedkami a ktoré existujú nezávisle od vôle podozrivej osoby, ako je napríklad materiál získaný na základe súdneho príkazu, materiál, ktorý sa musí podľa zákona uchovávať a predložiť na požiadanie, vzorky dychových skúšok, krvi alebo moču a tkanív na testy DNA (t. j. je možné získavať dôkazy, ktoré možno zákonne získať použitím zákonných donucovacích prostriedkov a ktoré existujú nezávisle od vôle podozrivých osôb)

Ø  právo vyjadriť sa k dôkazom

Ø  právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky

Ø  právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku.

Ø  právo žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania - obhajca môže klásť otázky, požadovať vysvetlenie a vydávať vyhlásenia, ktoré zaznamenajú do zápisnice o úkone

Ø  právo hovoriť s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby v prípade svojho zadržania

Ø  nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu, ak nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby

Ø  právo na naliehavú lekársku pomoc v prípade svojho zadržania

Ø  právo nazerať do spisov

Ø  ak je podozrivý v režime zadržania a obhajca, ktorého si zvolil, je v lehote 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa odseku 2, nedosiahnuteľný, vyzve sa, aby si zvolil iného obhajcu, ktorý je dosiahnuteľný, inak sa mu ustanoví náhradný obhajca podľa § 42 Tr. por.

Ø  právo na vyrozumenie rodinného príslušníka alebo inej osoby, ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie v prípade svojho zadržania (Vyrozumenie sa nevykoná, ak by tým došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci)

Ø  právo na vyrozumenie konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom v prípade svojho zadržania - zakotvené v článku 36 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963, Diplomatické orgány môžu vykonávať konzulárnu ochranu, keď konajú ako konzulárne úrady.

Ø  právo na komunikáciu s osobou, ktorú označí (§ 34 ods. 4 Tr. por.)

Ø  účasť na vyšetrovacom pokuse (§ 157 ods. 3 Tr. por.)

Ø  účasť na previerke výpovede na mieste činu (§ 158 Tr. por.)

Ø  účasť na rekonštrukcii (§ 159 Tr. por.)

Ø  možnosť vzdať sa svojich práv - pod podmienkou, že im boli poskytnuté informácie o obsahu daného práva a prípadných dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Pri poskytovaní takýchto informácií by sa mala zohľadniť konkrétna situácia dotknutých podozrivých alebo obvinených osôb vrátane ich veku a psychického alebo fyzického stavu. Vzdanie sa práva a jeho okolnosti by sa mali zaznamenať postupom v súlade s právom dotknutého členského štátu. Ak sa podozrivá alebo obvinená osoba rozhodne využiť právo odvolať vzdanie sa práva v súlade s touto smernicou, nemalo by byť potrebné znovu zopakovať výsluch alebo iné procesné úkony, ktoré sa vykonali v období, počas ktorého sa dotknutá osoba práva vzdala.

Ø  osobitný stupeň ochrany zraniteľných podozrivých - osoby, ktoré pre svoj vek, duševný alebo fyzický stav či akékoľvek možné postihnutie nedokážu chápať trestné konanie alebo sa na ňom účinne zúčastňovať; Povinnosť konať starostlivo voči podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré sú potenciálne v oslabenom postavení, je jedným zo základov spravodlivého výkonu spravodlivosti. Prokuratúra, orgány presadzovania práva a justičné orgány by preto mali takýmto osobám uľahčiť účinne vykonávať práva ustanovené v tejto smernici napríklad tým, že vezmú do úvahy každú potenciálnu zraniteľnosť, ktorá má vplyv na ich schopnosť vykonávať právo na prístup k obhajcovi a na informovanie tretej osoby o pozbavení osobnej slobody, a prijmú vhodné opatrenia na zaručenie týchto práv.

Ak je podozrivou alebo obvinenou osobou dieťa, pozbavenie osobnej slobody a jeho dôvody by sa mali čo najskôr oznámiť osobe, ktorá má vo vzťahu k tomuto dieťaťu rodičovské práva a povinnosti. Ak je poskytnutie týchto informácií osobe, ktorá má vo vzťahu k tomuto dieťaťu rodičovské práva a povinnosti, v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, mal by byť namiesto zákonného zástupcu informovaný iný vhodný dospelý, napríklad príbuzný. Tým by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva,                 v ktorých sa vyžaduje, aby boli o pozbavení osobnej slobody dieťaťa informované akékoľvek určené orgány, inštitúcie alebo fyzické osoby, a to konkrétne tie, ktoré sú zodpovedné za ochranu alebo blaho detí. Členské štáty by sa okrem nanajvýš výnimočných okolností mali zdržať obmedzenia alebo odloženia výkonu práva na komunikáciu s treťou osobou v súvislosti                           s podozrivými alebo obvinenými osobami, ktoré sú deťmi a ktoré sú pozbavené osobnej slobody. Ani v prípade odkladu výkonu práva by sa však dieťa nemalo zadržiavať bez možnosti komunikácie a malo by sa mu umožniť komunikovať napríklad s inštitúciou alebo fyzickou osobou zodpovednou za ochranu alebo blaho detí.

 

Povinnosti podozrivého:

Ø  Uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu, a zároveň ho upozorní, že zásielky doručované na túto adresu sa budú považovať za doručené riadne a včas aj vtedy, ak ich nepreberie

Ø  strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, prehliadku tela, odber krvi alebo na iný obdobný úkon (§ 155 ods. 3 Tr. por.)

 

 

Záver

Cieľom tohto článku nie je poskytnúť manuál, podľa ktorého postupovať, ale vyvolať diskusiu ohľadom tohto inštitútu a jeho praktického využitia v postupe orgánov činných v trestnom konaní.

 

Diskusia