Ako je to s právami podozrivého a naozaj možno viesť kontradiktórne konanie s podozrivým?

 

Ako je to s právami podozrivého a naozaj možno viesť kontradiktórne konanie s podozrivým?

Novela Trestného poriadku publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 40/2024 priniesla aj rozšírenie práv podozrivých osôb, či ich definíciu. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmena zákona nebola kvalitne napísaná, takmer okamžite spôsobila rôzne výklady a aplikačné problémy. Cieľom tohto príspevku je reagovať na niektoré z nich.

Práva podozrivého rámcovo upravuje nové ustanovenie § 33b ods. 1 Tr. por. tak, že „podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje niečo iné alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné“.

Toto je základné vymedzenie práv podozrivého, pričom zo slovného spojenia „ak tento zákon (myslí sa tým Trestný poriadok) neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné“ celkom evidentne vyplýva, že podozrivý nebude mať všetky práva obvineného. Práva podozrivého teda nie je možné vykladať bez tohto slovného spojenia, ktoré ich obmedzuje a vyslovene vylučuje, aby podozrivý preberal všetky práva a povinnosti, ktoré Trestný poriadok viaže na obvineného. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie nie je možné vykladať tak, že podozrivý sa stáva akýmsi „obvineným na skúšku“, s ktorým sa pracuje namiesto obvineného a priznávajú sa mu automaticky všetky práva ako obvinenému. Procesné postavenie podozrivého a obvineného teda nie je možné zamieňať, vzájomne nahrádzať a tieto procesné postavenia ani nesplývajú do jedného. Alebo povedané inak, nie je možné ustanovenie § 33b ods. 1 Tr. por. vykladať tak, že všade tam, kde sa v Trestnom poriadku vyskytuje slovo obvinený, možno ho voľne zameniť so slovom podozrivý. Takémuto výkladu bráni slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné“ (sám zákonodarca teda počíta s tým, že práva podozrivého nebudú mechanicky a nelogicky rozširované aj tam, kde povaha veci takýto postup vylučuje, respektíve, kde to vylučuje zákon).

Preto je nutné odmietnuť taký výklad, aký zaujalo napríklad KR PZ Košice v prípise zo dňa 06.03.2024, v ktorom sa uvádza, že práva podozrivého by mali kopírovať práva obvineného a že Trestný poriadok vytvoril pravidlo, že všetky práva, ktoré má obvinený, má aj podozrivý. No nemá. Nič také totiž z ustanovenia § 33b ods. 1 Tr. por. nevyplýva. Z tohto ustanovenia vyplýva paradoxne opak, čo možno nepochybne vyvodiť z vyššie uvedeného citovaného slovného spojenia. Opätovne je nutné zdôrazniť, že pri výklade ustanovenia § 33b ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné brať do úvahy celé toto ustanovenie a nie len úvod jeho prvej vety a následne opomenúť tú časť, ktorá práva podozrivého zužuje všade tam, kde Trestný poriadok ustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.                                                                    

Z uvedeného vyplýva, že podozrivý má hlavne tie práva obvineného, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 34 Tr. por. (prípadne aj ustanovenia § 121 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) To naznačuje už samotné ustanovenie § 33b ods. 1 Tr. por., ktoré uvádza, že „podozrivý má najmä právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu; opis týchto okolností sa uvedie najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu s uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý. Podozrivý má tiež právo na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu“.

Nejde o taxatívny výpočet (použitie slova „najmä“ v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por.) a preto z obsahovo obdobného ustanovenia § 34 Tr. por. možno ďalej pod práva podozrivého zahrnúť aj napríklad

- právo podozrivého odoprieť vypovedať, navrhovať, či predkladať dôkazy slúžiace na obhajobu podozrivého, zákaz nútiť podozrivého k výpovedi,

- právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov, žiadať, aby bol vypočutý v prítomnosti svojho obhajcu,

- podozrivý má právo žiadať tzv. bezplatnú obhajobu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. (k tomu pozri ustanovenie § 85 ods. 6 Tr. por. a § 196 ods. 2 Tr. por.),

- podozrivý má právo byť poučený o svojich právach a 

- ustanovenie § 35 Tr. por. (zákonný zástupca obvineného) je taktiež nutné primerane použiť aj na podozrivého.

Už bolo uvedené vyššie, že zo slovného spojenia „ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné“ uvedeného v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por. možno nepochybne vyvodiť zúženie práv podozrivého oproti obvinenému a teda logicky podozrivý nebude mať, respektíve nemôže mať všetky práva obvineného.

Podozrivý nebude mať tie práva obvineného, ktoré sa viažu vyslovene na formálne postavenie obvineného. V tomto smere možno poukázať aj na dôvodovú správu, v ktorej sa nachádza veta, že „podozrivý nebude disponovať tými právami a nebude mať tie povinnosti, ktoré sú výslovne alebo implicitne viazané na status (formálne) obvineného“.

Aké práva teda podozrivý mať celkom určite nebude:

1/ žiadne kontradiktórne konanie s podozrivým

Časť orgánov činných v trestnom konaní je názoru, že podozrivý nastupuje namiesto obvineného a v prípade ak bolo začaté trestné stíhanie vo veci, avšak ešte nie je možné vzniesť obvinenie, je nutné vykonávať dokazovanie, najmä výsluchy svedkov, kontradiktórne s podozrivým (t. j. oznamovať podozrivému termíny výsluchov, ktorých by sa mohol zúčastniť, umožniť podozrivému  klásť svedkovi otázky a podobne) s tým, že následne, po takomto dokazovaní, sa už iba vznesenie obvinenie, vypočuje sa obvinená osoba a podá sa obžaloba.

Takýto postup je zjavne v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 213 Tr. por. sa viaže vyslovene len na obvineného, teda na formálny status obvineného, t. j. len a výhradne na situáciu, keď už vo veci bolo vznesené obvinenie a je už jednoznačne vymedzený skutok v uznesení o vznesení obvinenia ako aj osoba obvinená.

Tento záver nepochybne vyplýva aj z toho, že pri výsluchoch svedkov je nutné dôsledne dodržiavať poučenie svedka. Len pripomeniem, že podľa § 130 ods. 1 Tr. por. svedok má právo odoprieť výpoveď, ak je svedok príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pričom podľa § 131 ods. 1 Tr. por. je nutné pred výsluchom svedka vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému. Pokiaľ by sa teda viedlo akési kontradiktórne konanie s podozrivým, išlo by o nezmyslené konanie, nakoľko výsluchy svedkov by boli nepoužiteľné po vznesení obvinenia, pretože by absentovalo vyjadrenie svedka k osobe obvineného. Tu je nutné poukázať aj na ustanovenie § 213 ods. 2 Tr. por., ktoré uvádza, že obhajca sa môže zúčastniť úkonov od vznesenia obvinenia, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. Je tu teda zvýraznené vznesenie obvinenia (formálny procesný úkon) ako aj poukaz na použiteľnosť dôkazu v konaní pred súdom. Výsluch svedka s neúplným poučením pri kontradiktórnom konaní s podozrivým by celkom určite nebol použiteľným dôkazom v konaní pred súdom.

Treba zopakovať, že ustanovenie § 213 Tr. por. sa týka výhrade situácie, ak už je niekto formálne obvinený a preto nie je možné toto právo rozširovať aj na podozrivého, t. j. z povahy veci  (slovné spojenie uvedené v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por., ktoré obmedzuje práva podozrivého) je zjavné, že sa netýka podozrivej osoby, nakoľko jeho účelom je to, aby sa mohli v prípravnom konaní produkovať také výsluchy svedkov, ktoré budú použiteľné v konaní pred súdom (už bolo uvedené vyššie, že kontradiktórne konanie s podozrivým by žiadne svedecké výsluchy použiteľné v konaní pred súdom neprinieslo).

Je preto neprijateľné, aby sa podozrivý zamieňal alebo stotožňoval s obvineným a aby sa vymýšľalo akési kontradiktórne konanie s podozrivým za situácie, keď takéto právo sa viaže vyslovene na formálne vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, keď výsluchy svedkov by neboli použiteľné v konaní pred súdom a keď ešte ani neexistuje skutok rámcovaný uznesením o vznesení obvinenia.

Podozrivý teda nemá právo na to, aby sa zúčastnil výsluchov svedkov, či aby bol o nich vôbec upovedomovaný, pretože to vyplýva z povahy veci, t. j. účelu ustanovenia § 213 Tr. por. (§ 33b ods. 1 Tr. por.).

Pokiaľ by v praxi bolo zrealizované kontradiktórne konanie s podozrivým a následne pred podaním obžaloby iba vznesené obvinenie a vypočutý obvinený, potom by prichádzalo do úvahy odmietnutie obžaloby súdom, nakoľko boli porušené práva obvineného na obhajobu (svedkovia sa nevyjadrovali k pomeru k obvinenému a ich výpovede sú v konaní pred súdom nepoužiteľné a fakticky sa nevyjadrovali ani k skutku, ktorý bol formálne vymedzený až v uznesení o vznesení obvinenia; t. j. ustanovenia o obvinenom sa neprípustne obišli cez inštitút podozrivého).

2/ žiadna povinná obhajoba pri podozrivom

Na podozrivého sa nebude vzťahovať povinná obhajoba v zmysle § 37 ods. 1 Tr. por. Predmetné ustanovenie sa viaže na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, čo je v tomto ustanovení vyslovene uvedené. Z uvedeného vyplýva, že povinná obhajoba podľa tohto ustanovenia je výlučne viazaná na uznesenie o vznesení obvinenia, teda na formálny procesný úkon, na formálny status obvineného a preto toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že by sa vzťahovalo aj na podozrivého. Z povahy veci (slovné spojenie uvedené v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por.) teda vyplýva, že povinná obhajoba sa vzťahuje iba a len na obvineného. To napokon vyplýva aj z toho, že okrem možnosti podozrivého zvoliť si obhajcu, počíta Trestný poriadok pri podozrivom vyslovene iba s tzv. bezplatnou obhajobou v zmysle § 40 ods. 2 Tr. por. a pri zadržanom podozrivom (§ 85 ods. 6 Tr. por.) aj s náhradným obhajcom, avšak aj to len v prípade, ak zvolený obhajca (nie ustanovený) nie je dosiahnuteľný a zadržaná osoba si nezvolí iného.

V prípade, ak policajt alebo prokurátor podá sudcovi pre prípravné konanie návrh na ustanovenie obhajcu podozrivému podľa § 37 ods. 1 Tr. por., je nutné takúto žiadosť odmietnuť, nakoľko ide zjavne nad rámec zákona, t. j. ustanovenia § 33b ods. 1 Tr. por.

3/ žiadne vymýšľanie práv podozrivého nad rámec zákona (napríklad o oznamovaní začatia trestného stíhania vo veci)

Podozrivý samozrejme nemá ani také práva, ktoré nemá nikto, napríklad nemá právo podať sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania vo veci, pretože tu zákon sťažnosť nepripúšťa. Rovnako tak nemôže napríklad podať sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania vo veci, či postúpení veci na priestupok, nakoľko tieto uznesenia môže pred vznesením obvinenia napadnúť sťažnosťou iba poškodený a oznamovateľ, t. j. vyslovene zákonom taxatívne vymenované subjekty. Preto sa takéto uznesenia ani podozrivému nedoručujú (tu sa uplatní slovné spojenie „ak zákon neustanovuje inak“ uvedené v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por.).

Rovnako tak nemajú orgány činné v trestnom konaní povinnosť upovedomiť podozrivého o tom, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci a že on je podozrivou osobou. Takéto právo podozrivého neexistuje a nebolo ani vytvorené ustanovením § 33b Tr. por. O začatí trestného stíhania sa upovedomuje oznamovateľ a poškodený, teda zákonom taxatívne vymenované osoby, medzi ktorými podozrivý nie je (slová zákon neustanovuje inak uvedené v § 33b ods. 1 Tr. por.). Skutočnosť, že podozrivý má právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu neznamená, že sa mu má oznamovať, či dokonca doručovať uznesenie o začatí trestného stíhania, respektíve, že ihneď po začatí trestného stíhania sa musí podozrivý vypočuť. Neexistuje dokonca ani povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vypočuť podozrivého. Jediná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní v tomto smere je tá, že opis okolností zakladajúcich podozrenie voči podozrivej osobe musí byť uvedený najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu. To znamená, že môže byť (ale nemusí) uvedený aj skôr (napríklad mimo výsluchu) ale nemusí byť uvedený aj vôbec (napríklad, keď sa vznesenie obvinenie a z podozrivého sa stane obvinený – potom už žiadne práva podozrivého nehrajú úlohu). Ak teda napríklad policajt začne trestné stíhanie vo veci a plánuje realizovať vo veci domové prehliadky, prehliadky iných priestorov, odňatie veci, či prípadne aj výsluchy svedkov, nič podozrivému neoznamuje, pretože neexistuje takáto jeho zákonná povinnosť. Práve naopak, jeho povinnosťou je postupovať tak, aby nebol ohrozený, či zmarený účel vedenia dokazovania v trestnom konaní, t. j. riadne objasnenie všetkých relevantných skutkových okolností (opäť poukazujem na slovo „najneskôr“ vo vzťahu k oznámeniu opisu okolností, ktoré tvoria podozrenie, z ktorého je evidentné, že je to OČTK, ktorý určuje kedy a či vôbec bude pristúpené k oznamovaniu týchto okolností podozrivému, nakoľko ak sa vznesie obvinenie tak toto právo podozrivého zaniká a ak hrozí marenie vyšetrovania alebo jeho sťaženie tak sa podozrivému nič neoznamuje, nakoľko ten sa k výsluchu vôbec nepredvoláva, pretože sa dokazuje bez jeho súčinnosti a až napríklad po vykonaní relevantných procesných úkonov zameraných na objasnenie veci môže policajt pristúpiť k výsluchu podozrivého, respektíve už rovno k vzneseniu obvinenia).

Na formálne obvineného, respektíve na svedka sa vyslovene viaže napríklad aj konfrontácia (§ 125 Tr. por.) a preto nie je možné vykonať konfrontáciu podozrivého so svedkom, respektíve podozrivého už s iným obvineným vo veci.

Samozrejme, žiadne práva nemá podozrivý v konaní pred súdom, respektíve vo vykonávacom konaní, nakoľko tam sú procesné strany jednoznačne dané (§ 10 ods. 10 Tr. por.) a aj keď sa v konaní pred súdom môže vyskytnúť podozrivá osoba, tak má iné procesné postavenie – napríklad svedka (napríklad spolupracujúci podozrivý, ktorý má dočasne odložené obvinenie v konaní pred súdom vypovedá o trestnej činnosti svojho spolupáchateľa je síce formálne podozrivý z trestnej činnosti o ktorej vypovedá, avšak robí tak v procesnom postavení svedka, teda sa tu uplatní slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak“ v zmysle § 33b ods. 1 Tr. por.).

4/

Pokiaľ ide o použitie ITP, či napríklad domových prehliadok, tak tam z povahy veci (§ 33b ods. 1 Tr. por.) nemá podozrivý žiadne uplatniteľné práva, nakoľko ide o veci v utajenom režime. Je úplne bežné, že OČTK pracujú s verziu konkrétneho podozrivého a podozrenie spočívajúce napríklad v predaji drog idú overovať prostredníctvom domovej prehliadky. Žiadne práva podozrivého až do vykonania domovej prehliadky teda nie sú využiteľné; po jej vykonaní môže dôjsť napríklad k zadržaniu podozrivého a tam už má podozrivý práva, ktoré boli popísané vyššie. Rovnako, ak chcú OČTK realizovať napríklad odposluch na podozrivého, nemá podozrivý z povahy veci (§ 33b ods. 1 Tr. por.) žiadne uplatniteľné práva a až následne môže byť relevantné napríklad špeciálne ustanovenie podľa § 115 ods. 9, ods. 10 Tr. por.

Postup v prípade pochybností o rozsahu práv a povinností podozrivého

V prípade výrazných pochybností o rozsahu práv a povinností podozrivého, môže policajt a prokurátor postupovať v zmysle § 33b ods. 3 Tr. por. Toto ustanovenie bude prichádzať do úvahy napríklad v situáciách, keď policajt a prokurátor budú názoru, že podozrivý nejaké konkrétne právo nemá a podozrivý sa ho bude domáhať. Prokurátor teda rozhodne uznesením podľa § 33b ods. 3 Tr. por. s tým, že podozrivý bude môcť podať sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať sudca pre prípravné konanie (§ 191 písm. e) Tr. por.).

 

K právam podozrivého po 15.03.2024 pozri aj tento článok:

_{https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1391-este-k-pravam-podozrivej-osoby-alebo-kam-az-siaha-pravo-podozriveho-zucastnit-sa-ukonov-v-pripravnom-konani}

 

 

 

Diskusia