Prijatie obžaloby

 

JUDr. Daniel Petričko, PhD., sudca Okresný súd Michalovce

 

PRIJATIE OBŽALOBY

Od 15.marca 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prijaté Národnou radou Slovenskej republiky dňa 08. 02. 2024 (ďalej „novela“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorou sa mení aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej už len „trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare). Novelou bolo do praxe zakomponovaných viacero nových prvkov, s ktorými si musí prax poradiť. Jedným z nich je aj nový inštitút a tým je rozhodovanie o prijatí obžaloby.

Na prvý pohľad sa nám tento inštitút môže javiť ako formálne procesné rozhodovanie, ktoré vnáša prvok súdnej kontroly, ešte pred verejným prejednaním obžaloby na hlavnom pojednávaní. Prvé dni účinnosti novely nám však prinieslo viacero otázok spojených s aplikáciou tohto inštitútu. O čo teda v podstate ide?  Zákonodarca zaviedol v podstate dvojaký režim rozhodovania o prijatí tejto obžaloby. Jedným je rozhodovanie v prípade, ak bol vo veci vydaný trestný rozkaz a následne podaný odpor (§ 241 ods. 1 písm. j Trestného poriadku) a druhým je postup po doručení obžaloby bez rozhodnutia trestným rozkazom (§ 241 ods. 1 písm. l) a § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku). 

Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.[1]

Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f).[2]

Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby; ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena h).[3]

Povinnosť súdu rozhodnúť v zmysle § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku nastane vtedy, ak je vo veci podaný odpor proti trestnému rozkazu. Zákonodarca nekladie žiadne nároky na odpor. Nemusí mať teda v podstate žiadne odôvodnenie a nemusí byť z neho zrejmé, či je podaný vo vzťahu k výroku o vine, treste alebo aj aj. Je tak viac než zrejmé, že v prípade, ak je odpor podaný prokurátorom, tak tento smeruje voči výroku o treste. Ustanovenia § 241 ods. 1 písm. l) a § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku prinášajú obdobný procesný postup. Ich obligatórne použitie nastane vtedy, ak obvinený v lehote piatich pracovných dní vznesie námietky vád prípravného konania. Samotnému rozhodnutiu o prijatí obžaloby je doručenie obžaloby postupom podľa § 240 Trestného poriadku.

V rozhodnutí o prijatí obžaloby súd odôvodní, prečo obžalobu nevrátil prokurátorovi postupom podľa § 241 ods. 1 písm. j), resp. podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, súčasne nariadi termín hlavného pojednávania, určí rozsah a spôsobu dokazovania. Rozhodovanie o spôsobe dokazovania sa viaže len na postup podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku. Určovanie rozsahu a spôsobu dokazovania je v podstate obdobným postupom ako v predchádzajúcej právnej úprave. Ak má byť teda určený rozsah dokazovania, v prípadoch, ak bude podaný odpor bez výhrad k dokazovania, bude rozsah dokazovania v  iba v rozsahu podanej obžaloby. Obdobne to bude aj v prípade, ak obvinený v podaní, ktorým namieta vady prípravného konania, nerozporuje rozsah resp. spôsob dokazovania. Ak obvinený navrhne upraviť rozsah alebo spôsob dokazovania, súd rozhodne o rozsahu a spôsobe dokazovania aj v kontexte návrhu obvineného.

 

Výzva podľa 240 Trestného poriadku

Ustanovenie § 240 Trestného poriadku je prvým oficiálnym kontaktom medzi súdom a obvineným. Jeho systematika v trestnom poriadku je nastavená tak, že reaguje na procesné  štádium medzi doručením obžaloby prokurátorom a úkonmi preskúmania resp. predbežného prejednania obžaloby. Zákonodarca tým, že zaviedol inštitút rozhodovania o prijatí obžaloby, de facto postavil výzvu do polohy nevyhnutného úkonu po doručení obžaloby.

Občasná prax na súdoch, ktorá spočívala v doručovaní obžaloby spoločne s termínom hlavného pojednávania, tak už zrejme nebude možná. Najprv teda bude potrebné obratom doručiť obžalobu postupom podľa § 240 ods. 1 Trestného poriadku. Ustanovenie § 240 ods. 1 Trestného poriadku treba vykladať komplexne tak, aby postup podľa neho zodpovedal účelu, ktorému má slúžiť, a preto postup medzi vyšším súdnym úradníkom, resp. sudcom, správou súdu a trestnou kanceláriou musí byť koordinovaný tak, aby obžaloba spolu s výzvou boli expedované (vypravené) zo súdu spravidla do piatich pracovných dní od podania obžaloby.[4] V zmysle usporiadania trestného poriadku má byť teda doručenie obžaloby podľa § 240 ods. 1 Trestného poriadku prvým úkonom, ktorého využitie neviaže následne žiadne obmedzenia. Ak totiž súd rozhodne (rozhodol bez prijatia obžaloby pred 15.03.2024) o určení termínu hlavného pojednávania, de facto prijal obžalobu a nemohol už rozhodnúť o vrátení obžaloby. Doručením obžaloby tak vytvorí istý časový priestor aj pre obvineného na realizovanie svojich práv, prípadne svojich návrhov. Ten má lehotu piatich pracovných dní na to, aby vzniesol vady prípravného konania, pre ktoré je potrebné postupom v zmysle § 241 ods. 1 písm. f), resp. § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, vrátiť obžalobu prokurátorovi. Uvedené ustanovenie však nevylučuje možnosť, aby obvinený navrhol aj iný postup ako § 241 ods. 1 písm. f), resp. § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.[5]

Vo výzve má súd povinnosť poučiť obvineného v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom toto ustanovenie počíta s lehotou „bez meškania“. Túto lehotu môžeme zadefinovať v kontexte ust. § 241 ods. 1 písm. l) resp. § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, a teda ho poučiť o lehote piatich pracovných dní. Otázne však ostáva, či je vo výzve potrebné poučiť obvineného aj na právo namietania vád prípravného konania v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. l) resp. § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku. Zákonodarca to totiž vyslovene nevyžaduje. Rovnako je potrebné poučiť obvineného aj o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti s poukazom na ust. § 252 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

Záverom k výzve je potrebné uviesť, že všetky nové výzvy doručované po 15.3.2024 by mali navyše obsahovať:

-            lehotu piatich pracovných dní,

-            právo namietať vady prípravného konania (???),

-            poučenie o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti s poukazom na ust. § 252 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

Rozsah a spôsob dokazovania

Povinnosť určenie rozsahu a spôsobu[6] dokazovania nie je ničím novým. Každopádne uvedené ustanovenie má reagovať na praktickú procesnú situáciu, kedy po doručení obžaloby obvinený navrhuje osobne vypočuť svedka, ktorého výpoveď prokurátor navrhol v obžalobe prečítať podľa § 263 ods. 1, 2 Trestného poriadku. V takom prípade bude teda povinnosťou súdu rozhodnúť, akým spôsobom dôkaz vykoná, či svedka vypočuje alebo iba prečíta jeho výpoveď z prípravného konania. Uvedený postup by mohol do praxe priniesť aj ustálenie rozsahu dokazovania už pred začatím hlavného pojednávania, a teda skoncentrovať konanie. Samotná koncentrácia konania v podstate už aj existuje v ust. § 240 ods. 3 Trestného poriadku, druhá veta, podľa ktorej vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť.[7] Otázne však ostane, do akej miery je (bude) súd prvej inštancie zodpovedný za náležité zistenie skutkového stavu. Pokiaľ by sme uvedené ustanovenie v kontexte nových prvkov, ktoré umožňujú obvinenému vzniesť námietky, a teda byť aktívnym v konaní, vykladali absolútne, tak by sme teda mohli uzavrieť, že do prvého hlavného pojednávania by sme mohli skoncentrovať súdne konanie. Jednoducho povedané, do začatia hlavného pojednávania by všetky subjekty mali jasné určený rozsah a spôsobom dokazovania, bez navrhovania ďalších dôkazov. Otázne však zostane to, či by takáto koncentrácia dôkazov aj prakticky fungovala.

V prípade, ak obvinený nenamietne rozsah a spôsob dokazovania, súd určí spôsob a rozsah dokazovania v zmysle podanej obžaloby. V podstate teda poukáže na návrh, ktorý prokurátor na záver obžaloby uviedol.

V prípade, ak obvinený navrhne doplniť rozsah dokazovania o výsluchy ďalších svedkov, ktorí nie sú navrhnutí v obžalobe, tak súd určí spôsob a rozsah dokazovania v zmysle podanej obžaloby a nad rámec podanej obžaloby uvedie, ktoré dôkazy navrhnuté obvineným vykoná navyše. V podstate rozhodne o dôkazoch navrhovaných prokurátorom a  obvineným.

V prípade, ak obvinený navrhne doplniť rozsah a spôsob dokazovania o výsluchy ďalších svedkov, ktorí nie sú navrhnutí v obžalobe, a zároveň navrhne zmenu spôsobu dokazovania tým, že svedka, ktorého výpoveď navrhol prokurátor prečítať, navrhne obvinený osobne vypočuť, tak súd určí spôsob a rozsah dokazovania v zmysle podanej obžaloby a nad rámec podanej obžaloby rozhodne, ktoré dôkazy navrhnuté obvineným vykoná navyše obžaloby a akým spôsobom. V podstate rozhodne o dôkazoch navrhovaných prokurátorom a obvineným.

V predvolaní na hlavné pojednávanie bude potrebné jasne uviesť rozsah a spôsob dokazovania.

Rozhodovanie o prijatí obžaloby – Aj v rozpojednávaných veciach?

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že povinnosť rozhodovať o prijatí obžaloby nadobudla svoju účinnosť od 15.03.2024. Čo však s tzv. prechodným obdobím, kedy obžaloba už síce bola doručená na súd, ale nebola ešte doručená obvinenému. Nakoľko prechodné a záverečné ustanovenia k tejto časti absentujú, tak to bude potrebné vykladať tak, že vo veciach, v ktorých napadla obžaloba do 15.03.2024 sa o prijatí obžaloby bude rozhodovať len vtedy, ak sa obžaloba s výzvou doručila obvinenému až po 15.03.2024. Totiž lehota piatich pracovných dní na namietanie vád prípravného konania mu začína plynúť až od doručenia výzvy. Ak bola obžaloba s výzvou doručená obžalovanému pred 15.03.2024, tak mu lehota piatich pracovných dní od doručenia nemohla začať plynúť, nakoľko také ustanovenie v čase doručenia neexistovalo. Teda, pri obžalobách podaných do 15.03.2024 by mal byť podstatný čas doručovania obžaloby, či presnejšie moment doručenia obžaloby a výzvy obvinenému.[8]

Osobitný dôraz bude potrebné venovať náležitostiam obžaloby s poukazom na § 33a Trestného poriadku. Ide o situácie, kedy bol vo veciach využitý inštitút spolupracujúceho obvineného, ktorému boli poskytnuté výhody -  po novom benefit. Na tieto situácie zákonodarca v zásade myslel, kedy v prechodný a záverečných ustanoveniach k trestnému poriadku v ust. § 567t ods. 1 uvádza, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd a prokurátor v konaní pred súdom sú povinné v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 14. marca 2024 zosúladiť svoj postup pri spolupráci so spolupracujúcou osobou s ustanoveniami § 33a, najneskôr však v primeranom predstihu pred právoplatným ukončením takéhoto trestného stíhania. To neplatí, ak bolo trestné stíhanie podľa predchádzajúcej vety zastavené do 14. marca 2024 z iného dôvodu ako podľa § 215 ods. 3. Ustanovenia § 33a sa podľa prvej vety použijú primerane, s prihliadnutím na procesný stav trestných stíhaní uvedených v prvej vete. V konaniach pred súdom prvého stupňa, v ktorých ku dňu účinnosti tohto zákona prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní od účinnosti tohto zákona a súd bezodkladne rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenia § 241 a § 244 sa použijú primerane.[9]

V týchto konaniach, kde bol využitý inštitút spolupracujúceho obvineného teda bude potrebné rozhodnúť o prijatí obžaloby aj v už rozpojednávaných veciach.

Rozhodovanie o prijatí obžaloby – pri každom odpore?

Ustanovenie § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku hovorí o situácii, ak súd vo veci vydal trestný rozkaz a v prípade podania odporu rozhodne o prijatí obžaloby. Zákonodarca v tomto ustanovení vymedzil pojem odpor bez konkrétnych špecifikácií. V praxi môže nastať situácia, kedy je prokurátorom podaná obžaloba, na základe ktorej následne súd vydá trestný rozkaz. Z charakteru trestného rozkazu, ktorý má povahu odsudzujúceho rozsudku, možno teda uviesť záver, že vydaním trestného rozkazu sa de facto vyhovuje obžalobe prokurátora. Ako teda vykladať ustanovenie § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku v prípade, ak podá odpor prokurátor alebo poškodený?

Pri formalistickom vnímaní predmetného ustanovenia by sme mohli vyvodiť záver, že zákonodarca v tomto ustanovení uviedol jednoducho slovíčko odpor, a teda má za to, že akýkoľvek odpor voči trestnému rozkazu. S týmto tvrdením by bolo možné sa stotožniť jedine tak v rovine podanie odporu zo strany obvineného. V prípade, ak podá odpor prokurátor, je rozhodovanie o prijatí obžaloby nelogickým rozhodovaním. Ak by sme pripustili úvahu o tom, že je potrebné rozhodovať o prijatí obžaloby aj v prípade, ak podal odpor prokurátor, tak by nastala pomerne bizarná situácia. Súd by musel uznesením zdôvodniť, prečo prijal obžalobu prokurátora, ktorú následne akceptoval tým, že vydal trestný rozkaz, v podstate prečo ju neodmietol a nevrátil mu ju. Uvedený postup stráca akúkoľvek logiku a možno uviesť, že toto asi nebolo cieľom zákonodarcu. Je nelogické, aby súd rozhodoval o prijatí obžaloby zo strany prokurátora, ktorej v podstate vyhovel tým, že vydal trestný rozkaz, avšak prokurátor podal odpor vo vzťahu k výroku o treste uvedeného v trestnom rozkaze.

Obdobne je to aj v prípade poškodeného, ktorý má špecifické postavenie vo vzťahu rozhodovaní o vine a treste. Je pravdou, že jeho nárok na náhradu škody, vychádza z odsudzujúceho rozsudku (trestného rozkazu). Ak podá poškodený voči trestnému rozkazu odpor, tak jedine do výroku o náhrade škody. Rovnako by bolo nelogické, aby v prípade podania odporu zo strany poškodeného súd rozhodoval o prijatí tejto obžaloby.

Tento záver možno potvrdiť aj analogickým využitím ust. § 241 ods. 1 písm. l) a § 244 ods. 1 písm. h)  Trestného poriadku. Tieto ustanovenie rovnako počítajú s rozhodovaním o prijatí obžaloby, ale iba v prípade, ak obvinený namietne vady prípravného konania. Uvedená povinnosť teda nastane len vtedy, ak úkon zrealizuje obvinený. Možno teda tento záver použiť aj pri ust. § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, a teda rozhodovanie  o prijatí obžaloby vzťahovať výlučne na situácie, ak je podaný odpor zo strany obvineného.

Určite uvedené tvrdenie sa stretne s odporom či nesúhlasným stanoviskom viacerých kolegov, avšak domnievam sa, že rozhodovať o prijatí obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, je v prípadoch, ak podá odpor prokurátor alebo poškodený, vylúčené. Míňa sa to absolútne podstate trestného konania a chýba tomu akákoľvek logickosť.

 

Rozhodovanie o prijatí obžaloby – aj pri 0T?

Pomerne špecifická procesná situácia nám vznikne v prípadoch postupu podľa § 348 Trestného poriadku resp. § 204 Trestného poriadku. Možno povedať, že aj takýmto postupom dochádza k vydaniu a doručovaniu trestného rozkazu, ktorý má rovnaký charakter ako trestný rozkaz vydaný v štandardnom konaní. Rovnako sa naňho vzťahuje ustanovenie o možnosti podania odporu či namietanie vád prípravného konania po doručení obžaloby. Ak totiž dôjde k rozhodnutiu a vydaní trestného rozkazu v „superrýchlom“ konaní, obvinený a prokurátor majú právo podať odpor voči trestnému rozkazu. Ak voči trestnému rozkazu podal obvinený odpor, je potrebne postupovať v zmysle § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, a teda rozhodnúť uznesením o prijatí obžaloby.

Čo však v prípade, ak by sudca pre prípravné konanie postupoval v zmysle § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda nevydal by trestný rozkaz? Ustanovenie § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ukladá sudcovi pre prípravné konanie povinnosť určiť termín hlavného pojednávania najneskôr do pätnástich pracovných dní od podania obžaloby. Na druhej strane ust. § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, ktoré sa vzťahuje aj na tento postup, mu zároveň ukladá povinnosť umožniť obvinenému uplatniť vady prípravného konania do piatich pracovných dní odo dňa doručenia obžaloby a výzvy. Domnievam sa, že procesný postup bude potrebné modifikovať v tom slova zmysle, že v prípade, ak sudca pre prípravné konanie využije tento inštitút a postupom podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nevydá trestný rozkaz, bude musieť prednostne doručiť obžalobu spoločne s výzvou s tým, že obvinenému začne plynúť lehota piatich pracovných dní odo dňa doručenia rovnopisu obžaloby na uznesenie vád prípravného konania. V praxi to teda znamená že, ak by sudca pre prípravné konanie chcel dodržať literu ustanovenia § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, nebude môcť určiť termín hlavného pojednávania, pretože súčasťou určenia termínu hlavného pojednávania je určenie rozsahu dokazovania a najmä rozhodovania o prijatí obžaloby. Jednoducho povedané, najprv musí byť obvinenému doručená obžaloba, určená lehota piatich  pracovných dní na namietanie vád prípravného konania a až tak vydané uznesenie o prijatí obžaloby, určený termín hlavného pojednávania s rozsahom dokazovania.

Pokiaľ by obvinený chcel po doručení trestného rozkazu alebo postupom podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vzniesť námietky vád prípravného konania ihneď na výsluchu aj priamo do zápisnice, bol by sudca pre prípravné konanie povinný ich prijať aj napriek tomu, že lehota na vznesenie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy obžalovanému bola obvinenému bola doručená obžaloba. Opačný postup by bolo prílišne formalistický.

 

Sťažnosť a doručovanie

Sťažnosť voči uzneseniu o prijatí obžaloby môže podať v zmysle § 241 ods. 4 a § 244 ods. 3 Trestného poriadku prokurátor a obvinený, aj napriek tomu, že sa prokurátorovi v zásade vyhovie v plnom rozsahu. Prokurátor by eventuálne mohol podať sťažnosť vtedy, ak boli námietky vznesené po lehote piatich pracovných dní, alebo ich podal poškodený a súd o nich rozhodol, pričom rozhodovať nemal. V prípade, ak je obvinených viac a námietky vád prípravného konania namietajú všetci obvinení, je účelnejšie  a hospodárnejšie, ak sa súd vysporiada so všetkými námietkami v jednom spoločnom uznesení.  Hospodárnejší je postup, ak súd vyčká za všetkými vadami namietanými obvinenými a tak o nich spoločne rozhodne.

Pri doručovaní v zásade platí ust. § 179 ods. 1 Trestného poriadku a uznesenie o prijatí obžaloby sa doručí obvinenému a prokurátorovi. Aj napriek tomu, že existuje ust. § 180 Trestného poriadku, poškodenému sa uznesenie o prijatí obžaloby nebude doručovať. Poškodený môže ovplyvniť rozsah dokazovania len do časti škody, teda po doručení výzvy v zmysle § 240 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Avšak v časti viny, a teda opodstatnenosti obžaloby, nebude potrebné doručovať uznesenie o prijatí obžaloby jemu.

V prípade, ak je vo veci viacero obvinených a námietky vád prípravného konania vznesenie iba jeden z nich, uznesenie sa potom doručuje iba  tomu, kto ich vzniesol. Bolo by nelogické, aby súd doručoval uznesenie o prijatí obžaloby obvinenému, ktorý obžalobu nenamietal. Aj v nadväznosti na opravný prostriedok takýto nárok vznikne len tomu obvinenému, ktorý namietol tieto vady a de facto navrhol, aby súd rozhodol o prijatí obžaloby.

 

 

Príklady

Príklad 1:

Vydanie trestného rozkazu v „T“ a „0T“ (§ 353 ods. 1 Tr. por.) a podaný iba ODPOR

1.     Súd vydá trestný rozkaz

2.     Doručí trestný rozkaz spoločne s

a)     obžalobou

b)     výzvou podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

3.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

b)     8 dní na podanie oporu (§ 355 ods. 1 Tr. por.).

4.     Obvinený podá iba ODPOR:

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa)  procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ab) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ac) náležitosťami obžaloby,

ad) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

 

Príklad 2:

Vydanie trestného rozkazu v „T“ a „0T“ (§ 353 ods. 1 Tr. por.) a podaný ODPOR a námietky vád prípravného konania

1.     Súd vydá trestný rozkaz

2.     Doručí trestný rozkaz spoločne s

c)     obžalobou

d)     výzvou podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

3.     Obvinený má lehotu

c)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

d)     8 dní na podanie oporu (§ 355 ods. 1 Tr. por.).

4.     Obvinený podá ODPOR a námietky vád prípravného konania:

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

 

Príklad 3:

Vydanie trestného rozkazu v „T“ a „0T“ (§ 353 ods. 1 Tr. por.) a podaný ODPOR a námietky vád prípravného konania a rozsahom dokazovania

1.     Súd vydá trestný rozkaz

2.     Doručí trestný rozkaz spoločne s

a)     obžalobou

b)     výzvou podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

3.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

b)     8 dní na podanie oporu (§ 355 ods. 1 Tr. por.).

4.     Obvinený podá ODPOR, námietky vád prípravného konania a návrh na rozsah dokazovania:

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

Nad rámec návrhov prokurátora bude v zmysle návrhov (obhajcu obžalovaného, poškodený, ........) na hlavnom pojednávaní vypočutý (meno, priezvisko).

 

Príklad 4:

Podaná obžaloby za prečin alebo zločin (nie obzvlášť závažný zločin) a podané námietky vád prípravného konania

5.     Doručenie

e)     obžaloby

f)      výzvy podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

6.     Obvinený má lehotu

e)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

7.     Obvinený podá námietky vád prípravného konania:

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

 

Príklad 5:

Podaná obžaloby za prečin alebo zločin (nie obzvlášť závažný zločin) a podané námietky vád prípravného konania a rozsahu dokazovania

1.     Doručenie

a)     obžaloby

b)     výzvy podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

2.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

3.     Obvinený podá námietky vád prípravného konania a zároveň navrhne vykonanie nových dôkazov

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

Nad rámec návrhov prokurátora bude v zmysle návrhov (obhajcu obžalovaného, poškodený, ........) na hlavnom pojednávaní vypočutý (meno, priezvisko).

 

Príklad 6:

Podaná obžaloba za prečin alebo zločin (nie obzvlášť závažný zločin) a podané námietky vád prípravného konania, rozsahu dokazovania a spôsobu dokazovania

1.     Doručenie

a)     obžaloby

b)     výzvy podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

2.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

3.     Obvinený podá námietky vád prípravného konania a zároveň navrhne vykonanie nových dôkazov a navrhne, aby svedkovia, ktorých výpovede navrhuje prokurátor prečítať, boli vypočutí osobne

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy, okrem prečítania výpovede svedka XX, ktorý bude vypočutý osobne, v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

Nad rámec návrhov prokurátora bude v zmysle návrhov (obhajcu obžalovaného, poškodený, ........) na hlavnom pojednávaní vypočutý (meno, priezvisko).

Príklad 7:

Podaná obžaloby za obzvlášť závažný zločin a podané námietky vád prípravného konania

1.     Doručenie

a)     obžaloby

b)     výzvy podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

2.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

3.     Obvinený podá námietky vád prípravného konania:

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

 

Príklad 8:

Podaná obžaloby za obzvlášť závažný zločin a podané námietky vád prípravného konania a rozsahu dokazovania

1.     Doručenie

a)     obžaloby

b)     výzvy podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

2.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

3.     Obvinený podá námietky vád prípravného konania a zároveň navrhne vykonanie nových dôkazov

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

Nad rámec návrhov prokurátora bude v zmysle návrhov (obhajcu obžalovaného, poškodený, ........) na hlavnom pojednávaní vypočutý (meno, priezvisko).

 

Príklad 9:

Podaná obžaloba za obzvlášť závažný zločin a podané námietky vád prípravného konania, rozsahu dokazovania a spôsobu dokazovania

1.     Doručenie

a)     obžaloby

b)     výzvy podľa § 240 Tr. por. (poučenie 5 dní a na § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por.)

2.     Obvinený má lehotu

a)     5 pracovných dní na námietky prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l Tr. por.),

3.     Obvinený podá námietky vád prípravného konania a zároveň navrhne vykonanie nových dôkazov a navrhne, aby svedkovia, ktorých výpovede navrhuje prokurátor prečítať, boli vypočutí osobne

 

a)     Uznesenie:

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry XXX Pv 25/24/8807-4 zo dňa 29.02.2024 podanú na obvineného XX YY, nar. YY XX YSYS v XX, trvale bytom CX.

 V odôvodnení sa vysporiadať s:

aa) namietanými vadami obvineného,

ab) procesnými chybami najmä s právom na obhajobu,

ac) (ne)absenciou zabezpečených v prípravnom konaní,

ad) náležitosťami obžaloby,

ae) benefitmi.

 

b)     V predvolaní na HP zároveň poučiť o rozsahu dokazovania:

Na hlavnom pojednávaní budú vykonané dôkazy, okrem prečítania výpovede svedka XX, ktorý bude vypočutý osobne, v rozsahu tak, ako to navrhol prokurátor v rámci podanej obžaloby, ktorá Vám bola doručená.

Nad rámec návrhov prokurátora bude v zmysle návrhov (obhajcu obžalovaného, poškodený, ........) na hlavnom pojednávaní vypočutý (meno, priezvisko).

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia