Prerušenie trestného stíhania v súvislosti s novelou Trestného zákona - pokračovanie v diskusii

 

JUDr. Ondrej Samaš, emeritný sudca

  

Prerušenie trestného stíhania v súvislosti s novelou Trestného zákona –

pokračovanie v diskusii

 

            Oboznámil som sa s článkami - „názormi“ dvoch autorov publikovanými v Právnych listoch dňa 12.03.2024. Prvý článok mal názov „Musia byť trestné stíhania, v ktorých by sa mala aplikovať novela Trestného zákona s pozastavenou účinnosťou, prerušené?“ (autor je advokát). Druhý článok mal názov „Skutočne musia byť trestné stíhania po rozhodnutí ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona prerušené?“ (autor je sudca), pričom z obsahu tohto druhého článku vyplýva, že ide o reakciu na prvý článok.    

 

            Vzhľadom na to, že v obidvoch článkoch boli na konci názvu uvedené otázniky, dospel som k názoru, že samotní autori „počítajú – pripúšťajú“ aj iné názory na (ne)možnosť prerušenia trestného stíhania v súvislosti stručne povedané s „novelou Trestného zákona“ a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky o „pozastavení účinnosti“ tejto novely.

 

            Legislatívno-právny stav vo svojom článku neopakujem (je podrobne vysvetlený vo vyššie uvedených článkoch). Stručne však uvádzam, že podľa obsahu prvého článku je aplikácia ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. o prerušení trestného stíhania obligatórne povinná. Podľa druhého článku je takéto prerušenie trestného stíhania za daného legislatívno-právneho stavu predmetnej novely Trestného zákona vylúčené.

 

            Na tomto mieste si dovolím vysloviť „svoj názor“, prečo záver druhého článku citujem: „Možno preto uzatvoriť, že novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súdu a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné veci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej veci a preto v tejto situácii nie je ani možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., či obdobné ustanovenia týkajúce sa súdneho konania. Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. v dôsledku uznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 by bol postup zjavne v rozpore so zákonom. Ak sa takéto návrhy obhajoby v praxi predsa len vyskytnú, je nutné na ne reagovať odmietajúcim prípisom alebo záznamom v zápisnici o procesnom úkone, pri ktorom bude takýto návrh uplatnený a ďalej pokračovať v trestnom konaní“, nepovažujem za správny.   

 

            Ak som dobre porozumel nemožnosť prerušenia trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. „odvodil“ autor z tej skutočnosti, že predmetná novela Trestného zákona nevstúpila do účinnosti. Do dňa 15.03.2024 (autor uverejnil článok 12.03.2024) je obsah článku, vrátane tam uvedených právnych názorov nepochybne správny. Orgány aplikujúce právo skutočne nemusia prihliadať na tie právne predpisy, ktoré sú síce už platné (vyhlásené v Zbierke zákonov), avšak ešte nenadobudli účinnosť. Táto legisvakačná doba môže byť častokrát aj dlhšia (v oblasti zásadných zmien Trestného zákona je to prirodzené). Rekodifikovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený dňa 20.05.2005 a publikovaný v Zbierke zákonov dňa 02.07.2005, pričom účinnosť nastala až od 01.01.2006. Medzi platnosťou a účinnosťou takého nového Trestného zákona bola teda doba pol roka, pričom orgány činné v trestnom konaní ani súdy skutočne v tejto dobe nemuseli prihliadať vo svojej činnosti na obsah tohto nového Trestného zákona.

 

            V posudzovanom prípade však dňa 15.03.2024 vznikla nová legislatívno-právna situácia v tom, že v tento deň mala nadobudnúť účinnosť predmetná novela Trestného zákona. Teda týmto dňom mala začať už aj aplikácia jej obsahu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Tejto aplikovateľnosti však bolo „zabránené“ rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bola pozastavená účinnosť tejto novely. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 3/2024 z 28.02.2024) z bodu č. 72 pritom vyplýva, že rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti právneho predpisu, jeho častí alebo niektorého ustanovenia sa eliminuje spôsobilosť právneho predpisu normatívne a s právnou záväznosťou regulovať spoločenské vzťahy v nadväznosti na právnym predpisom predpokladané skutkové deje. K tomuto je v tomto bode dôvodov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasne vysvetlené, že k takejto „eliminácii spôsobilosti“ môže rovnocenne dôjsť:

 

1)               pozastavením trvania už nadobudnutej účinnosti právneho predpisu alebo   

2)               pozastavením možnosti právneho predpisu nadobudnúť účinnosť

 

Ústava Slovenskej republiky v článku 125 ods. 2 pritom používa jednotný pojem „pozastavenie účinnosti“ napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že k pozastaveniu účinnosti s rovnakými dôsledkami môže dôjsť ako k účinným právnym predpisom tak aj k právnym predpisom, ktoré ešte nenadobudli účinnosť.

 

Ústavný súd pritom vo výroku v bode 2. použil rovnaké slovné spojenie: „Pozastavuje účinnosť....“ ako je uvedené v § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. – „... pozastaví účinnosť...., čo predstavuje jednu z podmienok pre prerušenie trestného stíhania. Z pohľadu splnenia tejto podmienky pre takýto procesný postup je potom irelevantné, či sa „pozastavenie“ vzťahuje na už účinný právny predpis alebo na právny predpis, ktorý v určitý deň nenadobudol účinnosť práve len v dôsledku „dočasného“ rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

            Autor tohto príspevku k tomu naviac dodáva, že po prípadnom hoci aj krátkom (napr. jeden deň) nadobudnutí účinnosti právneho predpisu, ktorým je predmetná novela Trestného zákona a po následnom pozastavení jej účinnosti, použitie ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. o prerušení trestného stíhania by sa stalo bezpredmetným, pretože podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a nadväzujúceho § 2 ods. 1 Tr. zák. by boli takéto „pozastavené“ ustanovenia právneho predpisu priamo použiteľné, ak by boli pre páchateľa priaznivejšie. Práve z dôvodu takéhoto možného „prospechu“ páchateľa je potrebné prerušiť trestné stíhanie v prípadoch „odloženej“ účinnosti právneho predpisu. K tomu súčasne autor pripomína, že ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. je kogentnej povahy a ukladá obligatórnu povinnosť trestné stíhanie prerušiť pri splnení tam uvedených podmienok.   

 

            Splnením druhej podmienky pre prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. v podobe významu právneho predpisu pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej sa autor tohto príspevku pre zjednodušenie nezaoberal, pretože to bude vyplývať osobitne z každého konkrétneho prípadu. Vyššie uvedená prvá podmienka sa však vzťahuje na všetky prípady spoločne, ak ide o prospech páchateľa.

 

 Opačný právny názor pozri tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1381-skutocne-musia-byt-trestne-stihania-po-rozhodnuti-ustavneho-sudu-o-pozastaveni-ucinnosti-novely-trestneho-zakona-prerusene

                       

                                                                                    

 

 

 

 

Diskusia