K niektorým aspektom konania o predbežnom príkaze

 

JUDr. Michal Valent

predseda trestnoprávneho grémia Mestského súdu Bratislava I 

 

                             K niektorým aspektom konania o predbežnom príkaze

Novelou Trestného poriadku vykonanou zák. č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo, o. i. aj k zavedeniu nového inštitútu predbežného príkazu a následnej úprave niektorých, pred novelou už jestvujúcich ustanovení Trestného poriadku.

Prezentovaný článok predstavuje úvodné úvahy pre možné procesné postupy pri vydávaní a realizácii predbežného príkazu a môže byť podnetným podkladom pre eventuálne vyvolanie diskusie medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami.

* * *

Konanie o návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu upravuje § 299a Tr. por. takto:

 

ods.1   o návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu súdu. Spolu s návrhom prokurátor doručí súdu aj celý doposiaľ zadovážený spisový materiál.

 

ods. 2 pred rozhodnutím sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.

 

ods. 3 ak sudca pre prípravné konanie vyhovie návrhu prokurátora, vydá príkaz na umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení, ktorý musí byť odôvodnený, a zabezpečí jeho bezodkladný výkon; inak návrh prokurátora zamietne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

 

ods. 4 ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje sa podľa § 86.

 

Podľa úpravy účinnej od 15. 03. 2024 prokurátor môže podať návrh na vydanie predbežného príkazu v troch prípadoch tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 231 písm. o) Tr. por., t. j.:

 

1. v režime § 85 ods. 7 Tr. por.  (návrh na vydanie predbežného príkazu + návrh na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu),
2. v režime § 215 ods. 8 Tr. por. (návrh na uloženie ochranného liečenia + návrh na vydanie predbežného príkazu),
3. v režime § 236 ods. 1 Tr. por. (návrh na uloženie ochranného opatrenia + návrh na vydanie predbežného príkazu).

 

Ad 1/

Podľa § 85 ods. 7 Tr. por. ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť odovzdať s predchádzajúcim súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie; prokurátor v takom prípade podá návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia najneskôr do 24 hodín od umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, inak príkazom prepustí obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení.

Rozhodovanie podľa zhora citovaného zákonného ustanovenia sa týka postupu policajta, prokurátora a sudcu pre prípravné konanie v rámci inštitútu zadržania a obmedzenia osobnej slobody podozrivej osoby. Pre podanie návrhu prokurátorom na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia musí byť kumulatívne splnených päť nasledujúcich podmienok:

 

a)        policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu,

b)        duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení,

c)        zadržanej osobe je vznesené obvinenie,

d)        obvinená osoba je vypočutá (ak to jej zdravotný stav umožňuje),

e)        súčasné podanie návrhu na vyšetrenie duševného stavu obvinenej osobe.

 

Pôjde o také prípady, kedy sa obvinený dopúšťa protiprávneho, trestného konania, v stave vyvolanom jeho duševnou chorobou a je obmedzený na osobnej slobode, prípadne sa nachádza v zdravotníckom zariadení z dôvodu zdravotnej indispozície brániacej jeho umiestneniu v cele policajného zaistenia, alebo jeho držania v cele oddelenia PZ.

Konanie podľa § 85 ods. 7 Tr. por. predstavuje lex specialis k všeobecnému postupu policajta a prokuratúra upravenému v § 85 ods. 4 Tr. por. Policajt a prokurátor v rámci konania podľa § 85 ods. 7 Tr. por. postupujú tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať sudcovi pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia. V opačnom prípade musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným odôvodnením. Uvedená lehota 48, resp. 96 hodín však neplatí v prípade, ak bol z dôvodu ochrany zdravia obvinený už umiestnený v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť do ktorého ho policajt už odovzdal s predchádzajúcim súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcom pre prípravné konanie. V takom prípade plynie prokurátorovi lehota 24 hodín, aby podal návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Lehota 24 hodín plynie prokurátorovi od faktického umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia.

Po doručení návrhu prokurátora sudcovi pre prípravné konanie na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, spolu s celým doposiaľ zadováženým spisovým materiálom, plynie sudcovi pre prípravné konanie lehota 48 hodín na postup podľa § 299a Tr. por. V rámci predpísanej lehoty sa sudca pre prípravné konanie oboznámi s obsahom celého, dosiaľ zadováženého a predloženého spisového materiálu, určí termín výsluchu obvineného o ktorom upovedomí prokurátora, obhajcu ak je zvolený, resp. ustanovený a zabezpečí účasť obvineného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. Pri výsluchu obvineného, resp. pri spisovom prieskume, bude povinnosťou sudcu pre prípravné konanie zamerať svoju pozornosť na riešenie hneď niekoľkých otázok a to najmä:

 

a)        či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,

b)        či má tento skutok znaky trestného činu,

c)        a či sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

 

Pôjde teda o skúmanie splnenia skutkových a prácnych okolností, ktoré by inak svedčali pre rozhodnutie o väzbe obvineného. Prokurátor je teda povinný sa v predkladanom návrhu vysporiadať s kumulatívnou existenciou zhora naznačených skutočností.

Následne bude potrebné skúmať, či:

d)        zdravotný stav obvineného je natoľko nepriaznivý, že vyžaduje jeho umiestnenie v zdravotníckom zariadení a 

e)        či sú dané dôvody na skúmanie duševného stavu obvineného.

 

Prokurátor by mal svoj návrh podporiť čo najaktuálnejšími lekárskymi správami o zdravotnom stave obvineného, či inými dôkazmi svedčiacimi nepriazni duševného stavu obvineného.

Po kladnom zodpovedaní všetkých otázok a po výsluchu obvineného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje, rozhodne sudca pre prípravné konanie predbežným príkazom na umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení, ktorý musí byť odôvodnený a následne zabezpečí jeho bezodkladný výkon.

Treba mať na pamäti, že inštitút umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia je obdobou vzatia obvineného do väzby, pričom nemá a nesmie slúžiť ako akási náhrada väzby pri každej psychiatrickej diagnóze, či pri bežných konzumentoch návykových látok, alebo len preto, pretože sa obvinený orgánom činným v trestnom konaní pri realizácii procesných úkonov „zdá zvláštny“. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že musí ísť o tak nepriaznivý duševný stav zadržanej osoby, ktorý priamo vyžaduje umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia za súčasného vyšetrenia jeho duševného stavu. V prípadoch prechodnej, dočasnej indispozície obvineného, napr. po požití návykových látok, či užívania bežných psychiatrických liekov, je u tohto na mieste stíhanie väzobné. Povedané inak, postup podľa 85 ods. 7 Tr. por. bude indikovaný v prípade dôvodnej domnienky o neskoršom zastavení trestného stíhania obvineného pre nepríčetnosť v čase spáchania skutku. 

Pokiaľ sa týka formy rozhodovania, sudca pre prípravné konanie rozhodne príkazom s obsahovými náležitosťami uvedenými v § 181 Tr. por. Vo výrokovej časti predbežného príkazu by mal byť poňatý presný názov a adresa zdravotníckeho zariadenia do ktorého sa obvinený umiestňuje, ako aj moment obmedzenia jeho osobnej slobody.

V rámci obligatórneho odôvodnenia by sa mal sudca pre prípravné konanie racionálne a presvedčivo vysporiadať so splnením všetkých podmienok kladených zákonom na vydanie predbežného príkazu a ktoré boli popísané vyššie za súčasného uvedenia skutkových okolností prípadu, pre ktoré je obvinený stíhaný. Napriek tomu, že proti predbežnému príkazu opravný prostriedok nie je prípustný, jeho odôvodnenie nesmie byť len formálne, či dokonca povrchné a to z dôvodu charakteru vydávaného predbežného u, ktorým sa výrazne zasahuje do základného ľudského práva obvineného na osobnú slobodu zakotveného v čl. 17 Ústavy SR a Čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou predbežného príkazu má byť aj čo najpresnejší popis zdravotného stavu obvineného vyplývajúceho zo spisu, resp. predbežný príkaz môže obsahovať aj prílohy pre zdravotnícke zariadenie, aby bolo toto schopné poskytnúť čo najadekvátnejšiu a najrýchlejšiu zdravotnú starostlivosť.

Následne môže sudca pre prípravné konanie pristúpiť k vydaniu príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného podľa § 148 Tr. por.

Pokiaľ sa týka zabezpečenia bezodkladného výkonu vydaného predbežného príkazu bude sudca pre prípravné konanie postupovať v súčinnosti s Policajným zborom, ktorý zabezpečí prevoz obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ak sa v ňom už obvinený v čase rozhodovania nenachádza. Pre plynulý výkon vydaného predbežného príkazu je vhodné vopred upovedomiť konkrétne zdravotnícke zariadenie o plánovanom umiestnení obvineného.

V prípade negatívneho rozhodnutia o návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie uznesením zachyteným v zápisnici o úkone a proti ktorému sťažnosť prípustná nie je. Uznesenie sudcu pre prípravné konanie by malo byť aj primerane odôvodnené a vyhotovené priamo v zápisnici súdu. Samostatné písomné vyhotovenie uznesenia sa tak už nevyžaduje, ako ani jeho doručovanie, keďže zúčastneným stranám sa doručí zápisnica o úkone v ktorej je toto uznesenie v celosti zachytené. Následne sudca pre prípravné konanie rozhodne o okamžitom prepustení obvineného zo zadržania na slobodu písomným príkazom, ak nie je prepustenie obvineného zachytené priamo vo výrokovej časti uznesenia, ktorým sa nevyhovuje návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu.

V aplikačnej praxi sa môžu vyskytnúť prípady, kedy prokurátor podá, z procesnej opatrnosti, návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia spolu, súčasne, s návrhom na vzatie obvineného do väzby z dôvodu obavy, ak by sudca pre prípravné konanie jeho návrhu na vydanie predbežného príkazu nevyhovel. S takýmto postupom prokurátora nie je možné sa stotožniť. Prípravné konanie je z pohľadu činnosti súdu rýdzo návrhovým konaním a prokurátor nemôže prenášať možnosť výberu aplikácie jednotlivých procesných inštitútov prípravného konania na súd z viacerých, ním súčasne podaných návrhov v zmysle, „ak nie jedno, tak druhé...“ Okrem iného je tomu tak preto, pretože zákonné ustanovenie § 85 ods. 4 Tr. por. tento postup nepredpokladá pri výpočte tam uvádzaným alternatívnych postupov prokurátora. Rovnako tak ani ustanovenie § 87 ods. 2 Tr. por., upravujúce rozhodovanie o zadržanej osobe, nepredpokladá rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie o predbežnom príkaze. Samozrejme nie je vylúčené, že v priebehu výsluchu obvineného nastane taká objektívna zmena okolností, ktorá bude negovať podaný návrh prokurátora na vydanie predbežného príkazu a zároveň bude u obvineného daný niektorý z väzobných dôvodov. Môže ísť o prípady úspešnej simulácie obvineným počas vykonávania procesných úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní, rodinnými príslušníkmi obvineného predložených falošných či pozmenených lekárskych správ o zdravotnom stave obvineného  a podobne. V takom prípade nič nebráni prokurátorovi, priamo na výsluchu a do zápisnice súdu, modifikovať podaný návrh na vydanie predbežného príkazu na návrh na vzatie obvineného do väzby a to do momentu rozhodnutia o pôvodne podanom návrhu. Takáto procesná možnosť je prípustná, pretože stále pôjde o rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie o slobode obvinenej - zadržanej osoby, ktorá bola v predpísanej lehote odovzdaná sudcovi pre prípravné konanie a ten o nej v ďalšej zákonom predpísanej lehote rozhoduje za rovnakých, resp. veľmi obdobných procesných podmienok. Neobstál by preto eventuálny obhajobný argument, či prípadný nesúhlas sudcu pre prípravné konanie, že prokurátor nepostupoval v súlade s § 85 ods. 4 Tr. por. len preto, pretože v lehote 48, resp. 96 hodín nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby. Napokon aj časť materiálnej podmienky svedčiacej vzatiu obvineného do väzby musí byť splnená už pri podávaní návrhu na vydanie predbežného príkazu a teda prokurátorovi by malo postačovať odôvodniť do zápisnice súdu konkrétne skutočnosti v ktorých u obvineného vidí ten ktorý väzobný dôvod. Následne bude sudca pre prípravné konanie rozhodovať v „klasickom“ režime vzatia/nevzatia obvineného do väzby v zmysle § 72 ods. 3 Tr. por.

Faktickým dodaním obvineného do zdravotníckeho zariadenia, alebo nevyhoveniu návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu, sa právomoc a kompetencia sudcu pre prípravné konanie v tomto štádiu končí.

Ad 2/

Podľa § 215 ods. 8 Tr. por. ak prokurátor zastavil trestné stíhanie podľa odseku 1 písm. e) (obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný) a pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, zároveň s vydaním takéhoto uznesenia podá na súd návrh na uloženie ochranného liečenia a návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Uznesenie o zastavení trestného stíhania môže nadobudnúť právoplatnosť až po rozhodnutí súdu o návrhu na vydanie predbežného príkazu. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného liečenia vziať späť až do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.

Pre rozhodovanie podľa práve citovaného zákonného ustanovenia bude relevantné:

a)        prokurátor zastavil trestné stíhanie pre nepríčetnosť obvineného a kumulatívne,

b)        pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy a zároveň,

c)        prokurátor podal na súd návrh na uloženie ochranného liečenia za súčasného

d)        podania návrhu na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia.

Súd primárne postupuje tak, ako pri zákonnom ustanovení § 85 ods. 7 Tr. por., teda podľa § 299a Tr. por. s tým rozdielom, že lehota 48 hodín daná súdu pri návrhu prokurátora podľa § 215 ods. 7 Tr. por. je lehotou procesnou, poriadkovou, ktorej nedodržanie nemá za následok prepustenie obvineného z väzby alebo nemožnosť ďalšieho konania súdu o podanom návrhu prokurátora. Je tomu tak preto, pretože na rozdiel od postupu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. je obmedzenie osobnej slobody obvineného pokryté buď trvaním väzby alebo je tento na slobode.  Napokon nedodržanie uvedenej lehoty nie je zákonom sankcionované, no napriek tomu je  vhodné a žiaduce danú lehotu dodržať, aj keď s jej prekročením zákon nespája žiadne následky tak, ako je tomu napr. v ustanovení § 87 ods. 2 Tr. por., ktoré upravuje rozhodovací proces o zadržanej osobe, kde je sudcovi uložená „povinnosť“ s určením následku nedodržania predpísanej 48, resp. 72 hodinovej lehoty. Naostatok § 87 ods. 2 Tr. por. ani nemožno vnímať ako odkaz na § 299a Tr. por. či opačne.

K prokurátorskému zastaveniu trestného stíhania z dôvodu § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. je potrebné uviesť, že z dikcie zákona vyplýva, že uznesenie o zastavení trestného stíhania môže  nadobudnúť právoplatnosť až po tom, čo súd vydal predbežný príkaz, nie skôr. Nejde teda, ako by sa mohlo na prvé čítanie mylne zdať, o časovú možnosť nadobudnutia právoplatnosti zastavenia trestného stíhania danú na výber a to buď pred vydaním predbežného príkazu alebo po vydaní predbežného príkazu. Je tomu tak preto, pretože momentom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania by musel byť obvinený ihneď prepustený z väzby na slobodu, prípade, ak by bol na slobode, musel by sa prokurátor obmedziť len na podanie návrhu na uloženie ochranného liečenia bez možnosti jeho umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia na čas rozhodnutia súdu o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia. Takýto stav by bol nežiaduci najmä s poukazom na to, že zákonné ustanovenie § 215 ods. 8 Tr. por. predpokladá nebezpečnosť pobytu obvineného na slobode. V tomto prípade tak predbežný príkaz slúži na preklenutie obdobia medzi vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania pre nepríčetnosť u nebezpečného páchateľa činu inak trestného až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia.

Ak je obvinený vo väzbe, po vydaní predbežného príkazu tohto z väzby príkazom prepustí konajúci súd a nie prokurátor, keďže je úlohou súdu zabezpečiť bezodkladný výkon predbežného príkazu, za súčasného dodania obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Eskortu obvineného z výkonu väzby zabezpečuje po jeho prepustení Policajný zbor príslušný podľa územného  obvodu súdu, ktorý koná. Pokiaľ sa obvinený v čase rozhodovania o predbežnom príkaze nachádza v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, príkaz na prepustenie obvineného z väzby sa zasiela priamo tejto nemocnici a nie domovskému ústavu obvineného uvedenému v uznesení o jeho vzatí do väzby.

V prípade, ak je obvinený na slobode, tak isto konajúci súd zabezpečí jeho dodanie do zdravotníckeho zariadenia po vydaní predbežného príkazu a to formou príkazu na jeho zadržanie a dodanie do určeného zdravotníckeho zariadenia.

Po realizácii eskorty a umiestnení obvineného do zdravotníckeho zariadenia plynie súdu lehota na uloženie prokurátorom navrhovaného ochranného liečenia stanovená zákonodarcom na 3 mesiace. Vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody obvineného, bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej, je nevyhnutné rozhodovať v čo možno najkratších lehotách. Lehota 3 mesiacov slúži súdu na zabezpečenie si podkladov potrebných pre rozhodnutie, ak mu nepostačujú podklady predložené prokurátorom a na nariadenie verejného zasadnutia a určenie jeho termínu. V rámci tejto lehoty nie je potrebné, aby rozhodnutie súdu o uložení ochranného liečenia aj nadobudlo právoplatnosť. V prípade, ak nie je možné z objektívnych dôvodov túto lehotu dodržať, je súd povinný primerane predĺžiť predbežný príkaz a to aj opakovane, no vždy najviac o ďalšie dva mesiace. V opačnom prípade predbežný príkaz stráca platnosť a súd je povinný obvineného príkazom prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia.

V prípade negatívneho rozhodnutia o návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu postupuje súd rovnako ako v režime § 85 ods. 7 Tr. por. s tým rozdielom, že nebude rozhodovať o jeho prepustení na slobodu, keďže v tomto režime je obvinený buď vo výkone väzby, alebo na slobode.

Ad 3/

Podľa § 236 ods. 1 Tr. por. ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa § 235 písm. f) samostatne. Ak je pobyt obvineného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, podá zároveň na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného opatrenia vziať späť až do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.    

Tretím prípadom rozhodovania o predbežnom príkaze je postup prokurátora pri návrhu na ukladanie ochranného opatrenia podľa § 235 písm. f) Tr. por. Pôjde teda o všetky tie prípady, kedy prokurátor nepostupoval podľa už popísaného ustanovenia § 215 ods. 8 Tr. por. Postup súdu je rovnaký ako v režime § 215 ods. 8 Tr. por.

 

* *  *

Vo všetkých troch variantoch platí, že ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom a ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje podľa § 86 Tr. por. Na tomto mieste treba pripomenúť, že prokurátorovi začína plynúť nová, 48 resp. 96 hodinová lehota na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby a to od momentu vydania písomného príkazu, ktorým prokurátor prepustil obvineného zo zdravotníckeho zariadenia. Napriek tomu, že zákon zveruje právomoc prepustiť obvineného zo zdravotníckeho zariadenia len prokurátorovi, táto možnosť by mala prislúchať aj súdu za situácie rozhodovania súdu o ochrannom liečení, alebo o ochrannom opatrení, kedy v priebehu konania vyjde najavo okolnosť svedčiaca pre takýto postup. Obvinený sa totiž nachádza v ingerencii súdu, ktorý rozhoduje o podanom návrhu prokurátora a v tomto smere i vykonáva autonómne dokazovanie z ktorého môže, podľa názoru súdu vyplynúť, že pominul dôvod na ďalšie držanie obvineného v zdravotníckom zariadení.   

 

* * *

Problematickým sa môže javiť v akom procesnom postavení má konať sudca v jednotlivých štádiách konania o predbežnom príkaze.

Trestnoprávne grémium Mestského súdu Bratislava I zastáva názor, že ak prokurátor podá návrh v režime § 85 ods. 7 Tr. por. vec by sa mala zapísať do agendy Tp a bude rozhodovať sudca pre prípravné konanie. Ak prokurátor podá návrh v režime § 215 ods. 8 Tr. por. alebo v režime § 236 ods. 1 Tr. por. vec by sa mala zapísať do agendy Nt a rozhodovať bude sudca náhodným výberom. 

Je tomu tak z dôvodu, že v prípade Ad 1/ je primárnym predmetom konania návrh prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorého sprievodným podaním je obligatórne podanie návrhu prokurátora na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného. Stále tak ide o režim prebiehajúceho prípravného konania bez možného  meritórneho rozhodnutia súdu. 

V prípade Ad 2/ je primárnym predmetom konania návrh prokurátora na uloženie ochranného liečenia po tom, čo tento zastavil (neprávoplatne!) trestné stíhanie, ktorého sprievodným podaním je návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. 

V prípade Ad 3/ je primárnym predmetom konania návrh prokurátora na uloženie ochranného opatrenia, ktorého sprievodným podaním je návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. 

Z prípadu Ad 2/ a Ad 3/ je  zrejmé, že prípravné konanie končí a to konkrétne podaním návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia alebo ochranného opatrenia o ktorom návrhu meritórne rozhoduje súd (sudca). 

Pokiaľ sa týka dikcie zákonného ustanovenia § 299a ods. 1 Tr. por., ktorý expressis verbis uvádza ,,sudca pre prípravné konanie,, takéto postavenie sudcu sa evidentne vzťahuje výlučne na návrh prokurátora na vydanie predbežného príkazu v prípade Ad 1/, teda v režime § 85 ods. 7 Tr. por. Okrem iného je tomu tak preto, pretože dikcia ustanovenia § 299 ods. 4 Tr. por. (ochranné opatrenia)  znie ,,súd“ a nie sudca pre prípravné konanie, pričom „ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, rozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov alebo súd rozhodne o predĺžení predbežného príkazu...“ Možno tak konštatovať, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na variant, kedy je  podaný prokurátorský návrh na uloženie ochranného liečenia, keďže ochranné liečenie možno v tomto režime uložiť len na návrh prokurátora. To isté platí aj o postupe prokurátora podľa § 236 ods. 1 Tr. por., teda o jeho návrhu na uloženie ochranných opatrení iných ako ochranná liečba, kde však zákonodarca z povahy veci neustanovil súdu lehotu na rozhodnutie. 

Právomoci a kompetencie sudcu pre prípravné konanie a sudcu, v zhora načrtnutom smere, však musia byť podrobne, no najmä preskúmateľne upravené rozvrhom práce súdu z dôvodu možno ústavné prieskumu vo vzťahu k zákonnosti osoby konajúceho sudcu.

* * *

Nad rámec zhora prezentovaného, len pre úplnosť sa žiada doplniť, že s úpravou predbežného príkazu sa možno stretnúť i vo vykonávacom konaní a to pri:

a)        rozhodovaní o zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia a zmene druhu ochranného liečenia podľa § 446 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. por.

 

b)        pri rozhodovaní o výkone detencie podľa § 462 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. por.

 

Ad a)

Postup predpokladaný v ustanovení § 446 ods. 4, ods. 5 a ods. 6 Tr. por. slúži na preklenutie obdobia od podania návrhu na zmenu spôsobu alebo na zmenu druhu ochranného liečenia do právoplatného rozhodnutia o zmene spôsobu alebo druhu ochranného liečenia. Podmienkou je, aby bol pobyt odsúdenej osoby na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu. O vydaní predbežného príkazu rozhoduje predseda senátu na návrh prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia a to v procesnej lehote 48 hodín. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného len za situácie, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. Príslušným na rozhodovanie je predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.

V prípade ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom zariadení zabezpečí aj jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol už do zdravotníckeho zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Neslobodno opomínať, že ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.

Obsahové náležitosti príkazu budú rovnaké ako pri rozhodovacích procesoch o predbežnom príkaze v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. To isté platí aj o negatívnom rozhodnutí predsedu senátu o podanom návrhu prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia.

Ad b)

Zákonné ustanovenie § 462 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. por. je súčasťou rozhodovacieho procesu súdu o výkone detencie pri návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podaného prokurátorom, zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom odsúdený vykonáva ochranné liečenie, alebo riaditeľom ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.

Vo výnimočných prípadoch, najmä ak súd potrebuje na rozhodnutie znalecký posudok a nerozhodol by do skončenia výkonu trestu odňatia slobody alebo ak odsúdený v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb, môže predseda senátu na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu, zdravotníckeho zariadenia alebo aj bez takého návrhu vydať predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie. Tak ako pri všetkých ostatných predbežných príkazoch i tu platí, že predbežný príkaz musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu v procesnej lehote do 48 hodín od doručenia návrhu súdu. Príslušným na rozhodovanie je súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia slobody alebo ochranné liečenie.

Otáznym zostáva, či ak zdravotný stav odsúdeného tomuto neumožňuje účasť na výsluchu, má mať súdom z tohto dôvodu ustanoveného obhajcu tak, ako to vyžaduje zákon pri rozhodovaní súdu v konaní o návrhu na umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu na verejnom zasadnutí (§462 ods. 2 Tr. por.). Som toho názoru, že aj v tomto prípade by odsúdený mal mať ustanoveného obhajcu, keďže sa nie len de facto ale aj de iure rozhoduje o umiestnení odsúdeného do detencie aj keď „len“ predbežne.

Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, zabezpečí u odsúdeného, ktorý nie je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho bezodkladný výkon. U odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, sa predbežný príkaz na umiestnenie do detencie vykoná ihneď po skončení výkonu trestu odňatia slobody.

Ak súd nerozhodne o uložení detencie do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť a odsúdený pokračuje v uloženom ústavnom ochrannom liečení.

 

 

 

 

 

Diskusia