Ešte k nemožnosti prerušenia trestného stíhania po rozhodnutí ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona

 

Ešte k nemožnosti prerušenia trestného stíhania po rozhodnutí ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona

Tento stručný príspevok reaguje na text JUDr. Ondreja Samaša[1], ktorý je názoru, že ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. je aplikovateľné aj na súčasnú situáciu, v ktorej je od 15.03.2024 pozastavená účinnosť novely Trestného zákona.

Tento záver považujem za právne neudržateľný, nakoľko neberie vôbec do úvahy skutočnosť, že Trestný zákon má stále účinné všetky svoje ustanovenia relevantné pre rozhodnutie a preto nejde o situáciu, že by súd nemal k dispozícii účinné ustanovenie, t. j., že by nemohol rozhodnúť, pretože „by nemal podľa čoho“.

Toto je absolútne kľúčové pri zvažovaní, či možno použiť ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. aj v situácii, keď nové ustanovenia Trestného zákona nie sú účinné, lebo boli ústavným súdom pozastavené, avšak zároveň sú účinné stále všetky ustanovenia „starého“ Trestného zákona, teda aj tie, ktoré by mali byť zmenené doposiaľ pozastavenou novelu Trestného zákona.

Upozorňujem, že ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. hovorí vyslovene o pozastavení účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého „použitie“ je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

Súd teda po pozastavení účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti zo strany ústavného súdu musí „zostať bez ustanovenia“ podľa ktorého by mohol rozhodnúť vo veci samej a práve preto musí prerušiť trestné stíhanie, pretože bez účinného ustanovenia nemôže (nevie, či nedokáže) rozhodnúť.

Napríklad, na súd bola podaná obžaloba na obžalovaného pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (prvá vec). Súd v inej trestnej veci (druhá vec) napadne na ústavnom súde celé ustanovenie o trestnom čine podvodu, t. j. § 221 Tr. zák. a ústavný súd rozhodne tak, že prijíma na ďalšie konanie podanie súdu a zároveň pozastavuje účinnosť ustanovenia § 221 Tr. zák. Súd v prvej veci tak „stratil“ ustanovenie podľa ktorého by mohol rozhodnúť, teda stratil ustanovenie, ktorého „použitie“ je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Ak by chcel uznať obžalovaného za vinného nemá k dispozícii účinné ustanovenie, ktoré by mohol použiť. Práve preto existuje obligatórne ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., nakoľko súd nemôže rozhodnúť a preto musí byť trestné stíhanie prerušené. Takáto situácia však po rozhodnutí ústavného súdu po pozastavení účinnosti novely Trestného zákona nenastala, nakoľko pozastavené ustanovenia neboli nikdy doposiaľ účinné a všetky „staré“ ustanovenia Trestného zákona (vrátane trestného činu podvodu a ustanovenia o výškach škôd) sú naďalej účinné a použiteľné v praxi (žiadna zmena nenastala, nakoľko staré ustanovenia sú doposiaľ plne účinné a nové ustanovenia sú nepoužiteľné, lebo účinné nie sú).

Ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. sa preto nedá použiť na súčasnú situáciu, pretože nové ustanovenia Trestného zákona boli pozastavené ešte pred tým ako nadobudli účinnosť a teda stále existujú „staré“ ustanovenia, podľa ktorých musí súd postupovať a nemá možnosť inej voľby. Súd teda nie je v situácii, že by nemal k dispozícii ustanovenie, ktoré by bolo použiteľné na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko „starý“ Trestný zákon je účinný vo všetkých svojich ustanoveniach a preto súd ani nemôže (nesmie) prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., pretože celkom evidentne nenastala v ňom popisovaná situácia, že by bolo pozastavené ustanovenie, ktoré by bolo rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. Súd pri posudzovaní akéhokoľvek trestného činu nezostal doposiaľ „bez ustanovenia“, teda v situácii, že by neexistovalo účinné ustanovenie podľa ktorého by sa dalo rozhodnúť.

Som preto názoru, že prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. v situácii, v ktorej existuje účinné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré nebolo ústavným súdom pozastavené – t. j. stále existujú účinné „staré“ ustanovenia Trestného zákona (§ 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. a contrário) je nesprávne a takýto procesný postup je nutné odmietnuť.

V ďalšom poukazujem na predchádzajúcu svoju argumentáciu, ktorú možno nájsť tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1381-skutocne-musia-byt-trestne-stihania-po-rozhodnuti-ustavneho-sudu-o-pozastaveni-ucinnosti-novely-trestneho-zakona-prerusene

 

 

 

 

Diskusia