Právne úvahy zániku mandátu poslanca NR SR, ktorý je zvolený za prezidenta SR
mjr. JUDr. Ing. Ľubomír Slovák, príslušník PZ a externý doktorand Akadémie PZ
JUDr. Michaela Gáborík, LL.M., advokátka
Právne úvahy zániku mandátu poslanca NR SR, ktorý je zvolený za prezidenta SR
Autori ponúkajú krátky exkurz právnej úvahy k výkladu článku Ústavy SR o výkone mandátu poslanca NR SR, k jeho uplatňovaniu, neuplatňovaniu a zániku, a to i v kontexte uplynulých prezidentských volieb na Slovensku.
Od zavedenia priamej voľby prezidenta SR občanmi ako nositeľmi demokratickej moci v štáte sa myslím už po druhýkrát stala situácia, že bol za prezidenta republiky zvolený poslanec NR SR, v tomto prípade po prvýkrát dokonca v postavení predsedu NR SR. Pokiaľ sa nemýlim, v minulosti sa takýto prípad už raz stal pri zvolení poslanca NR SR Rudolfa Schustera.
Viaceré médiá v tejto súvislosti informovali o zániku mandátu Petra Pellegriniho, napr. https://www.aktuality.sk/nazivo/FUC70I4BkjTnceskI5hP (Po zániku mandátu poslanca dostane Peter Pellegrini dvojmesačné odstupné) alebo aj https://infovolby.sk/clanok/p-pellegrini-uz-nie-je-poslancom-ani-predsedom-nrsr-2 (P. Pellegrini už nie je poslancom ani predsedom NRSR).
Uveďme si najskôr referenčnú ústavnú úpravu nezlučiteľnosti poslanca NR SR s niektorými verejnými funkciami, ako i úpravu zániku mandátu poslanca NR SR alebo jeho neuplatňovanie.
Článok 77 ods. 1 Ústavy SR uvádza, že funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
Článok 77 ods. 2 Ústavy SR uvádza, že ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Článok 78 ods. 5 Ústavy SR uvádza, že ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Čl. 81 Ústavy SR hovorí, že Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa článku 81a Ústavy SR:
Mandát poslanca zaniká:
a)uplynutím volebného obdobia,
b)vzdaním sa mandátu,
c)stratou voliteľnosti,
d)rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e)vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f)dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Naapokon článok 103 ods. 4 Ústavy SR nám hovorí, že ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.
Z ustanovenia článku 77 ods. 1 Ústavy SR môžeme odvodiť, že ústavodarca priamo vymenoval verejné funkcie, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie poslanca NR SR.[1] Dalo by sa logickým výkladom odvodiť, že funkcia poslanca NR SR, tj. jeho mandát ani nevznikne, ak sa osoba nevzdá svojich verejných funkcií uvedených v tomto odseku predtým, ako zloží sľub poslanca NR SR, resp. funkcia poslanca NR SR (jeho mandát) zanikne, ak sa poslanec NR SR stane niektorou z tu uvedených verejných funkcií a tieto bude vykonávať. Explicitne je táto okolnosť vyjadrená i v článku 81a písm. e) Ústavy SR, kedy mandát poslanca zaniká vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy SR. Je potrebné dodať, že ide o taxatívny výpočet verejných funkcií, kedy zaniká mandát poslanca ex constitutione.
Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy totiž ide o inú situáciu, ak by za člena Vlády SR (tj. výkonnej moci analogicky ako pri prezidentovi) bol vymenovaný poslanec NR SR. Vtedy ústavodarca výslovne zakotvil, že v takomto prípade mandát poslanca NR SR nezaniká, iba sa neuplatňuje. V praxi pôjde o situácie, kedy mandát pre zvolených poslancov NR SR je zachovaný a viaže sa k ich osobe, avšak sú „uvoľnení“ na výkon funkcie člena vlády SR a na ich uvoľnené miesto v parlamente nastupuje náhradník. V prípade, že by došlo k odvolaniu tohto člena vlády SR, vrátil by sa späť na pozíciu poslanca NR SR a tento náhradník by prestal vykonávať uvoľnený mandát poslanca NR SR, ktorý bol zvolený a neskôr odvolaný ako člen vlády SR.
Ústava SR rovnako taxatívne uvádza dôvody zániku mandátu, pričom okolnosť vzniku funkcie vo vláde SR alebo okolnosť zvolenia za prezidenta SR sa tam výslovne nenachádzajú. Z uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver, že vymenovaním za člena vlády SR a rovnako tak zvolením za prezidenta SR mandát poslanca NR SR automaticky nezaniká. Dokonca si myslím, že nezaniká ani zložením sľubu prezidenta SR a ani výkonom funkcie prezidenta SR, nakoľko nejde o nezlučiteľnosť týchto verejných funkcií s funkciou poslanca NR SR podľa Ústavy SR[2]. Teoreticky vzaté, mandát poslanca NR SR by naďalej trval aj počas výkonu týchto funkcií, iba by sa neuplatňoval pri výkone člena vlády SR, resp. by prezident SR, ktorý sa sám nevzdal mandátu poslanca SR, prestal vykonávať funkciu poslanca NR SR. Keďže funkčné obdobie prezidenta SR (5 rokov) prekračuje funkčné obdobie poslanca NR SR (4 roky), je možné tvrdiť, že v prípade poslanca NR SR, ktorý sa stal prezidentom SR a mandátu poslanca NR SR sa sám nevzdal, zanikne mandát až uplynutím volebného obdobia poslanca NR SR. Nepasujem sa za odborníka na ústavné právo, ale rozhodne zaujímavou by bola v tomto smere i otázka, či je možné počas výkonu funkcie prezidenta SR uchádzať sa za konkrétnu politickú stranu ako kandidát na poslanca NR SR v ďalších parlamentných voľbách a či by mandát takémuto kandidátovi, ktorý by v danom čase vykonával funkciu prezidenta SR vznikol a neuplatňoval sa alebo by ani nevznikol[3] (hoci by aj zložil sľub poslanca NR SR).
V každom prípade však Ústava SR vyslovene uvádza 3 základné formy „nečinnosti“ poslanca NR SR, a to zánik mandátu poslanca NR SR, jeho neuplatňovanie (mandát nezaniká) a nevykonávanie činnosti poslanca NR SR (mandát rovnako nezaniká). Tretiu z uvedených spôsobov má na mysli článok 103 ods. 4 Ústavy SR, kedy ak by bol za prezidenta SR zvolený poslanec NR SR, ako i osoby v iných verejných funkciách, odo dňa zvolenia by takáto osoba prestala vykonávať[4] svoju doterajšiu funkciu, čo predstavuje imperatívum, teda automatický zákaz vykonávania takejto činnosti. Vztiahnuc toto ustanovenie na poslanca NR SR možno vyvodiť záver, že by poslanec NR SR prestal vykonávať svoju funkciu, ale jeho mandát by nezanikol. Medzi inými takýmito funkciami je aj výkon príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov, ktorým rovnako nezaniká ich služobný pomer, iba by odo dňa zvolenia za prezidenta SR prestali vykonávať svoje funkcie a boli by zaradení do neplatenej zálohy.[5] Termín odo dňa zvolenia za prezidenta SR je možné stanoviť ako deň nasledujúci po jeho zvolení za prezidenta SR, tj. po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb prezidenta SR.
Záverom možno zhrnúť, že zvolením poslanca NR SR za prezidenta SR nezaniká mandát poslanca NR SR, ale ex constituione funkciu poslanca NR SR prestane vykonávať (rovnako tiež funkciu predsedu NR SR, nakoľko táto je viazaná jednak na mandát poslanca NR SR, ako i na aktívnu možnosť jeho výkonu). Nič však nebráni zvolenému prezidentovi SR dobrovoľne sa vzdať mandátu poslanca NR SR alebo tak ani neurobiť, nakoľko táto okolnosť nemá vplyv na jeho vymenovanie do funkcie prezidenta SR; takouto okolnosťou na vymenovanie je iba zloženie sľubu prezidenta SR a absencia nezlučiteľnosti funkcie prezidenta SR s inými funkciami[6]. Je však vecou politickej kultúry a osobnej cti deklarovať nadstranícky a občiansky postoj smerom ku všetkým občanom SR, pričom ani vzdanie sa mandátu poslanca NR SR alebo straníckej príslušnosti nie je zárukou správneho výkonu prezidentskej funkcie, o čom sme sa v uplynulej minulosti už neraz presvedčili.
[1] Výraz nezlučiteľnosť sa v Ústave výslovne vyskytuje päťkrát, a to v článkoch 61 ods. 4, čl. 77 ods. 1, čl. 109 ods. 2, čl. 137 ods. 2 a čl. 145a ods. 2
[2] Podobne aj BALOG, B.: K použitiu čl. 103 ods. 4 Ústavy SR alebo z Námestia slobody na Hodžovo námestie. Justičná revue, 2014, č. 12, s. 1454, ktorý v tomto článku uvádza, že prečo by ústavodarca nevyjadril nezlučiteľnosť funkcie prezidenta výrazom „nezlučiteľnosť“, keď to tak už urobil na ďalších 5 miestach v Ústave SR výslovným spôsobom – ref. pozn. 1 a práve pri prezidentovi by to urobil iným spôsobom.
Možno ďalej uviesť, že týmto sa vo svojich komentároch Ústavy SR zaoberali aj autori ČIČ., M. aj DRGONEC, J., ktorí však túto aplikáciu „nezlučiteľnosti“ funkcie prezidenta nedotiahli do dokonalosti.
[3] čl. 103 ods. 5 Ústavy SR - prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Otázna je skutočnosť, či by zložením sľubu jeho mandát vznikol, ale rovnako by sa hneď od tej chvíle ani neuplatňoval a teda by prezident SR nevykonával inú platenú funkciu.
[4] slovné spojenie „prestane vykonávať“ je jasné a určité a nemožno z neho vyvodiť, že by tomuto mal alebo musel predchádzať zánik mandátu a preto nemožno voliť takýto extenzívny výklad
[5] pri príslušníkoch PZ by išlo o ustanovenie § 44 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, podľa ktorého do neplatenej zálohy sa zaradí policajt, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2. (2) Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky
[6] Článok. 103 ods. 5 Ústavy SR – ref. poznámka č. 3
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.