Aplikačné problémy pri zaisťovaní kamerových záznamov

 

pplk. Mgr. Peter Brndiar, vedúci 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského

 

 

Aplikačné problémy pri zaisťovaní kamerových záznamov

 

 

V teritóriu Bratislavského kraja bola zaznamenaná nejednotná aplikačná prax prokuratúr súvisiaca so zaisťovaním kamerových záznamov, ktoré môžu obsahovať relevantné informácie o páchateľoch trestného činu, jeho priebehu či ďalšie významné skutočnosti.

 

V trestných konaniach je možné sa najčastejšie stretnúť s nižšie uvedenými spôsobmi zaistenia kamerových záznamov:

 

1.  Postupom podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), z ktorého sa vyhotoví zápisnica.

2.  Na základe písomnej žiadosti podľa § 3 ods. 1 Tr. por., na ktorú rovnako nadväzuje zápisnica podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku.

3.  Písomná žiadosť podľa § 3 ods. 1 Tr. por. bez súvisiacej písomnosti (zápisnice) preukazujúcej spôsob prevzatia kamerového záznamu do vyšetrovacieho spisu.

4.  Výskyt elektronického nosiča vo vyšetrovacom spise bez akejkoľvek sprievodnej písomnosti legitimizujúcej spôsob jeho zaistenia (pozn. tento postup/nepostup nebude zo zjavných dôvodov predmetom tohto článku).

 

Pre účely rozboru problematiky je náležité poukázať na nižšie uvedené zákonné ustanovenia:

 

Podľa § 3 ods. 1 Tr. por. štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.           

 

Podľa § 89a ods. 1 Tr. por. kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

 

Podľa § 89a ods. 3 Tr. por. vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

 

Podľa § 90 ods. 1 Tr. por. ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

 

Podľa § 90 ods. 2 Tr. por. ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu policajt.

 

Podľa § 90 ods. 3 Tr. por. bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.        

 

V súvislosti so zaisťovacím inštitútom vydania veci boli na portáli Právne listy publikované viaceré články:

 

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1088-podivne-praktiky-policie-alebo-moze-sudca-vydat-spis-policii-podla-89a-ods-1-tr-por,

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1091-este-k-nezakonnemu-postupu-policie-na-sude-alebo-moze-vydat-spis-policii-sudca-ktory-nie-je-zakonnym-sudcom,

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1105-otvoreny-list-predsedovi-sudnej-rady-sr-reagujuci-na-jeho-nepravdive-vyjadrenia,

https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1109-policajna-ziadost-o-vydanie-spisu-a-utajovanej-prilohy-stanovisko-narodneho-bezpecnostneho-uradu,

 

z ktorých plynú názory, že polícia nemôže ukladať inej osobe povinnosť, aby si najskôr žiadanú vec sama zabezpečila, nakoľko táto ju nemá vo svojej moci, a následne ju vydala. Podporne poukazujú na vzťahujúcu sa judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.01.2004, sp. zn. 4 Tz 180/2003, s právnym záverom v znení: „Je tedy zřejmé, že policejní orgán porušil zákon, jestliže postupem podle § 78 odst. 1 TrŘ požadoval vydání věci, v tomto případe listiny, po někom, kdo ji u sebe neměl s tím, aby ji přímo on sám policejnímu orgánu vydal. Podle § 78 odst. 1 TrŘ totiž nelze komukoli uložit povinnost určitou věc nejprve opatřit a následně ji orgánu činnému v trestním řízení vydat.“

 

S vyššie uvedenou konštatáciou sa v plnej miere stotožňujem, pričom si dovolím nazrieť na posudzovanú problematiku aj  iným uhlom pohľadu, demonštrovať modelové situácie s vyplývajúcimi následkami a predostrieť vlastný názor na voľbu zodpovedajúceho postupu.

 

Počas dlhoročnej praxe vyšetrovateľa som si vyprofiloval úsudok, že na posúdenie každej činnosti, ktorá nachádza odraz v trestnom práve, je nutné najskôr použiť jednoduchú a racionálnu myšlienkovú činnosť a v nadväznosti na jej výsledok (vyhodnotenie) na ňu aplikovať príslušnú právnu normu.

 

Z elementárnej logiky vyplýva, že zabezpečeniu každého kamerového záznamu, ako aj iného dôkazného prostriedku, predchádza žiadosť polície adresovaná oprávnenému subjektu, ktorý musí najskôr kamerové záznamy zálohovať, stiahnuť či iným spôsobom archivovať, príp. ich uložiť na vhodný nosič. V prípade, že takéto záznamy obsahujú informácie relevantné pre vyšetrovaný skutok, dochádza vlastne k umelému vytvoreniu veci, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, nakoľko táto vec – nosič s kamerovým záznamom – bola vyprodukovaná na podklade žiadosti polície (písomnej, ústnej, elektronickej). Nedáva preto zmysel, aby policajt od niekoho požadoval súčinnosť za účelom získania dôkazov o trestnej činnosti a následne, po dobrovoľnej spolupráci, dožadovaný subjekt vyzýval pod hrozbou odňatia, resp. uloženia poriadkovej pokuty, aby mu vydal vec, ktorá môže slúžiť na dokazovanie.

 

Postup podľa § 3 ods. 1 Tr. por. a nadväzné vydanie veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. preto rezolútne odmietam.

 

Rovnako sa nestotožňujem so zaisťovaním kamerových záznamov výlučnou aplikáciou inštitútu § 89a ods. 1 Tr. por. Policajt predsa nemôže vyzývať osobu na vydanie veci, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, ak nemá informáciu, či žiadaná osoba vôbec takouto vecou disponuje, napr. či má na nehnuteľnosti funkčný kamerový záznam. Je veľmi ťažké si predstaviť situáciu, že policajt príde za majiteľom predajne potravín a okamžite ho začne vyzývať na vydanie kamerových záznamov z jej interiéru, bez akéhokoľvek poznatku o tom, či je predajňa vybavená kamerovým systémom, či je funkčný, resp. či je prepojený so záznamovým úložiskom, alebo je prevádzkovaný iba online a pod.

 

Uplatnením vyššie uvedených postupov je podľa môjho názoru možné ad absurdum navodiť stav, kedy bude nutné na získaný kamerový záznam nahliadať ako na absolútne neúčinný dôkaz, konkrétne dôkaz získaný nezákonným donútením. Zápisnica o vydaní veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por., resp. uvedené ustanovenie, totiž obsahuje inštrukciu o potrebe upozornenia na následok nevyhovenia vydania veci v podobe jej odňatia, ako aj citáciu ustanovenia § 90 ods. 1 Tr. por. a nasl. upravujúceho prípady, podmienky a proces odňatia veci, ktoré však nezahŕňajú oprávnenie policajta ani prokurátora, aby za účelom odňatia veci vstúpili do obydlia či iného neverejného priestoru subjektu, v ktorého držbe sa kamerové záznamy nachádzajú. V prípade zápisničného zaistenia kamerových záznamov postupom podľa § 89a ods. 1 Tr. por. by v prípade, že zápisnica z úkonu vydania veci obsahuje znenia §§ 89a a 90 Tr. por., došlo k poučeniu osoby o postupe, ktorý je neaplikovateľný (nerealizovateľný) vo vzťahu k vstupu do obydlia alebo neverejných priestorov, z dôvodu čoho je nevyhnutné takéto poučenie považovať za kapciózne, viažuce na seba stigmu nezákonného donútenia. Po oboznámení (poučení) sa osoby so skutočnosťou, že jej môže byť odňatá vec, ktorú má ešte len pre políciu zabezpečiť, napr. stiahnutím kamerového záznamu z úložného zariadenia, ktoré sa nachádza v jej obydlí, môže z obavy pred vstupom polície do jej domácnosti radšej súhlasiť s vydaním veci, ako uplatniť svoje zákonné právo na odmietnutie výzvy.

 

Samozrejme, vyššie uvedenú nezákonnosť je možné v priebehu trestného konania odstrániť výsluchom jednotlivca k faktickému priebehu vydania kamerových záznamov a ich poskytnutia zložkám Policajného zboru, problém však môže nastať, ak sa jeho zdravotný stav natoľko zhorší, že už nikdy nebude schopný vypočutia, nebodaj, že dôjde k jeho úmrtiu.

 

Ak by sa pripustil výklad, že kamerové záznamy majú byť zaisťované vydaním veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por., teda zaisťovacím inštitútom, ktorým sa začína trestné stíhanie, potom by bolo nutné obligatórne vydávať uznesenie podľa § 199 ods. 1, ods. 4 Tr. por. aj v nadväznosti na činnosť preverovania trestného oznámenia, ktorého obsah je očividne absurdný alebo neobsahuje zákonné znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“). Ako príklad, ktorý sa v praxi často vyskytuje, môže byť nahlásenie skutku duševne chorým obyvateľom bytového domu, ktorý uvádza, že mu v noci chodia po byte susedia, odpočúvajú ho cez steny, prehadzujú či kradnú mu z bytu veci, svietia na neho laserom a pod., pričom nikdy nezaregistroval poškodené vchodové dvere, od ktorých má kľúče výlučne on a tieto bývajú počas noci zasunuté v zámku zo strany interiéru. Oznamovateľ sa bude domáhať, aby polícia zabezpečila kamerový záznam z chodby, na ktorej je situovaný jeho byt, nakoľko tento bude preukazovať avizované tvrdenia. V prípade zaistenia záznamu postupom podľa § 89a ods. 1 Tr. por. by táto okolnosť založila moment začatia trestného stíhania vo veci skutku vychádzajúceho z evidentne chorobnej obrazotvornosti.

 

Domnievam sa, že inštitút vydania veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. je možné uplatniť výlučne v prípadoch, ak policajt disponuje poznatkom, ktorý môže nadobudnúť rozličným spôsobom (výsluchom, vyťažením, pozorovaním a pod.), že určitá osoba má, resp. môže mať pri sebe alebo vo svojej dispozičnej sfére (napr. odcudzený tovar v nákupnom košíku, droga schovaná v kríku a pod.), mimo súkromného priestoru (verejné priestranstvo, služobný úrad policajta ...) vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania.

 

Proces vydania veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. by sa nemal uplatňovať v prípade iniciatívnej činnosti osoby, ktorá chce z vlastnej vôle a aktívne (bez predchádzajúcej výzvy) doručiť policajtovi vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, napr. ak oznamovateľ trestného činu podľa § 352 Tr. zák. poskytne policajtovi počas výsluchu verejnú listinu, o ktorej tvrdí, že je sfalšovaná a požaduje ju expertízne preskúmať, alebo ak svedok – poškodený predloží svoj mobilný telefón a žiada o extrakciu komunikácie medzi ním a páchateľom a pod. V takýchto prípadoch podľa môjho názoru postačuje, s poukazom na § 58 Tr. por., zachytenie uvádzanej skutočnosti v zápisnici, ktorá dokumentuje prebiehajúci úkon, napr. v zápisnici o trestnom oznámení. Použijúc opätovne elementárnu logiku, policajt predsa nebude vyzývať osobu na vydanie veci, ak sa mu ju sama rozhodla priniesť a odovzdať.

 

Ako teda ďalej postupovať pri zaisťovaní kamerových záznamov? Prvý spôsob naznačuje postup spomínaný v predchádzajúcom odseku, t. j. zadokumentovanie priebehu procesu v zodpovedajúcej zápisnici, napr. svedok – poškodený, ktorému vykradli nehnuteľnosť prinesie na výsluch CD nosič s kamerovým záznamom zachytávajúcim páchateľov. Predloženie veci sa zaznamená v zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného buď v monologickej časti výpovede alebo poznámkou vyšetrovateľa.

 

V prípade, že bude potrebné zabezpečiť kamerové záznamy v súčinnosti s ďalšími subjektmi, je potrebné postupovať podľa § 3 ods. 1 Tr. por., t. j. adresovaním žiadosti (ústnej, písomnej, elektronickej) oprávnenému subjektu. Po zabezpečení kamerového záznamu sa o jeho odovzdaní spíše zápisnica, ktorú si môže policajt nazvať podľa vlastného uváženia, avšak názov by mal zodpovedať vykonávanému úkonu, napr. o „Zápisnica  prevzatí vyžiadanej veci“, ktorá bude obsahovať obligatórne náležitosti zahrnuté v § 58 ods. 1 Tr. por.

 

Podľa § 58 ods. 1 Tr. por. o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)    označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,

b)    miesto, čas a predmet úkonu,

c)    meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,

d)    stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,

e)    návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,

f)     námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.

 

Tr. por. neobsahuje v ustanovení § 119 ods. 3 taxatívny výpočet dôkazných prostriedkov, ale len demonštratívny, čo znamená, že policajt môže vykonať aj iné úkony, ktoré majú v Tr. por. zákonnú úpravu a následne z ich priebehu vyhotoviť zápisnicu. Počas praxe som bežne spracovával napr. zápisnicu o odbere sterov (chemických) zo zaistených bankoviek za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok, nakoľko samotné bankovky nemôžu byť (resp. môžu len pri výnimočných situáciách) podrobené expertíznemu skúmaniu.

 

Napokon, ani vzory zápisníc (či iných listín v trestnom konaní) vypracované spoločne Prezídiom a Akadémiou Policajného zboru nepokrývajú všetky vyšetrovacie úkony, ktorých počet sa vzhľadom k technologickému a vedeckému pokroku neustále zvyšuje.

 

V prípade ústnej žiadosti polície je možné poznamenať túto skutočnosť napr. v už spomínanej „Zápisnici o prevzatí vyžiadanej veci“ nasledovne: „Na podklade ústnej žiadosti, ktorá bola v zmysle § 3 ods. 1 Tr. por. adresovaná osobe ............, bol dňa ..... v čase o ...... prevzatý CD nosič s obsahom kamerových záznamov zachytávajúcich priestor ulice ...........        v ................ za obdobie od ............ do ............... .“

 

Ak boli kamerové záznamy poskytnuté elektronickou formou, je možné vo vyšetrovacom spise za žiadosť o súčinnosť  založiť sprievodný e-mail, za ktorým bude uložený CD/DVD nosič obsahujúci obrazovo-zvukový záznam.

 

Námietku, že pre popisovaný postup absentuje v Tr. por. zákonná úprava, je potrebné odmietnuť argumentom, že právo predkladať dôkazy vyplýva obvinenému z ustanovenia § 36 ods. 1 Tr. por., poškodenému z ustanovenia § 46 ods. 1 Tr. por., oznamovateľovi z § 54a ods. 1 Tr. por., zúčastnenej osobe z § 45 ods. 2 Tr. por., nehovoriac o samotnom § 3 ods. 1 Tr. por., v ktorom je zahrnutá generálna povinnosť pre všetky štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické a fyzické osoby poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním.

 

Ambíciou tohto článku je umožniť čitateľovi nahliadnuť na časť problematiky zaisťovania dôkazov v trestnom konaní, ktorá má nepochybne omnoho širší záber ako zabezpečovanie kamerových záznamov. Ako autor chcem upriamiť pozornosť najmä na myšlienkové procesy, ktoré je podľa môjho názoru vhodnejšie smerovať na praktický pohľad a faktické posúdenie konkrétnych trestnoprávnych okolností, ako na "procesnú čistotu" získania dôkazného prostriedku inštitútom určeným na represívne zaisťovanie osôb a vecí (štvrtá hlava prvej časti Tr. por.).

 

V žiadnom prípade netvrdím, že mnou prezentované závery sú zaručené, som však presvedčený o ich správnosti a bude zaujímavé čo prinesie zjednocujúce stanovisko, o ktoré bola požiadaná Krajská prokuratúra v Bratislave.

 

 

 

 

 

Diskusia