Ako pristupovať k prerušeniu premlčania trestného stíhania po rozhodnutí ústavného súdu o novele trestného zákona?

 

K prerušeniu premlčania trestného stíhania po rozhodnutí Ústavného súdu SR o novele trestných zákonov

Dňa 03.07.2024 prijal Ústavný súd SR rozhodnutie k preskúmavaniu tzv. trestnej novely, pričom za protiústavné označil ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z.z. týkajúce sa účinkov prerušenia premlčania trestného stíhania. Rozhodnutie ústavného súdu ohľadne tohto ustanovenia vzbudilo mediálnu pozornosť a v mediálnom priestore sa možno dočítať rôzne právne interpretácie dôsledkov tohto rozhodnutia ústavného súdu.

Dovolím si teda pripojiť aj svoj pohľad na túto problematiku.

Podľa § 438k ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 40/2024 Z.z.) trestné stíhanie, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 87 ods. 3 pred 15.marcom 2024, sa považuje za premlčané, ak dôvody prerušenia premlčania tohto trestného činu prvýkrát nastali až po uplynutí premlčacej doby tohto trestného stíhania určenej podľa tohto zákona v znení účinnom od 15.marca 2024.

Toto ustanovenie po rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2024 teda nikdy nenadobudne účinnosť, čo bude mať podstatné dôsledky pre posudzovanie premlčania trestného stíhania do budúcnosti.

V praxi najčastejšie dochádza k prerušeniu premlčania trestného stíhania vznesením obvinenia.

Podľa § 87 ods. 3 písm. a) Tr. zák. (v znení zákona č. 40/2024 Z.z.) premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené.

Prvým úkonom, ktorý spôsobuje prerušenie premlčania trestného stíhania, je preto vznesenie obvinenia konkrétnej osobe podľa § 206 ods.1 Tr. por. (záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia v zmysle § 205 Tr. por. plynutie premlčacej doby neprerušuje, ale spôsobuje spočívanie premlčacej doby podľa  § 87 ods.2 písm. d) Tr. zák.).

Premlčacia doba trestného stíhania začína plynúť (sa počíta) od spáchania skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a aká je dlhá závisí od právnej kvalifikácie, teda od toho, aký trestný čin sa v spáchanom skutku vidí. Pokiaľ je v premlčacej dobe vznesené obvinenie konkrétnej osobe za spáchanie tohto skutku, a toto obvinenie zostalo v platnosti, potom spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby a premlčacia doba začne plynúť celá odznova (§ 87 ods. 4 Tr. zák.). Ak však v premlčacej dobe nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, trestné stíhanie je márnym uplynutím premlčacej doby neprípustné a musí byť zastavené.

Počas plynutia premlčacej doby môžu nastať rôzne situácie, ktoré do jej plynutia môžu zasiahnuť. Najčastejšie je to zmena Trestného zákona, výsledkom ktorej môže byť zmiernenie alebo sprísnenie právnej kvalifikácie, čomu môže zodpovedať aj kratšia alebo dlhšia premlčacia doba. Ďalej to môže byť skracovanie alebo naopak predlžovanie premlčacích dôb, prípadne môže ísť o kombináciu napríklad zmierňovania trestnej represie a zároveň aj skracovania premlčacích dôb.

Z hľadiska zákona č. 40/2024 Z.z. prichádza do úvahy posledná z možností, nakoľko táto novela zavádza nižšie trestné sadzby pri ekonomických trestných činoch, vyššiu výšku škody a zároveň aj skracuje niektoré premlčacie lehoty.

Ihneď po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2024 sa v médiách vyskytli určité výkladové problémy v tom, či dôjde k prerušeniu premlčania v prípadoch, ak v priebehu trestného stíhania došlo k zmene Trestného zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší v tom smere, že sa zmení právna kvalifikácia na miernejšiu ako bol skutok právne kvalifikovaný v uznesení o vznesení obvinenia, pričom k tejto miernejšej právnej kvalifikácii sa vzťahuje kratšia premlčacia doba, respektíve, ak síce obvinenému „zostane“ pôvodná právna kvalifikácia, avšak Trestný zákon pri nej skracuje premlčaciu dobu.

Napríklad, ak bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe po štyroch rokoch od spáchania skutku pre prečin s premlčacou dobou päť rokov a počas trestného stíhania dôjde k takej zmene Trestného zákona, že skutok je možné kvalifikovať len ako miernejší prečin s premlčacou dobou tri roky. Je potom otázkou či je tento miernejší prečin už premlčaný (vzhľadom k tomu, že došlo k vzneseniu obvinenia až po štyroch rokoch od spáchania skutku) alebo bola premlčacia doba účinne prerušená procesnými úkonmi vykonanými pred zmenou Trestného zákona a k premlčaniu trestného stíhania nemohlo prísť.  

Alebo môže ísť o prípady, keď bol skutok spáchaný napríklad v januári roku 2020 a bol právne kvalifikovaný ako trestný čin s premlčacou dobou 5 rokov, pričom k vzneseniu obvinenia došlo až v januári roku 2024, teda po štyroch rokoch s tým, že novela Trestného zákona skrátila pri tomto trestnom čine premlčaciu dobu na 3 roky, avšak až s účinnosťou od júla roku 2024. Je takéto trestné stíhanie premlčané, nakoľko nová premlčacia lehota je už iba 3 roky a k vzneseniu obvinenia došlo až po 4 rokoch? Alebo zostali zachované účinky prerušenia premlčacia trestného stíhania vznesením obvinenia z januára roku 2024 a nová trojročná premlčacia doba platí na tento príklad len do budúcnosti, teda až od nadobudnutia účinnosti zmien Trestného zákona?

Práve na túto otázku odpovedalo ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z.z. tak, že „mazalo“ účinky vzneseného obvinenia v takýchto prípadoch a výslovne stanovovalo, že v takýchto prípadoch bude trestné stíhanie premlčané, nakoľko novú, v našom príklade trojročnú, premlčaciu dobu je nutné aplikovať aj spätne a tým, že ak došlo k vzneseniu obvinenia až po štyroch rokoch je trestné stíhanie premlčané.

S týmto ustanovením však mal problém ústavný súd, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 03.07.2024 nepripustil, aby nadobudlo účinnosť.

Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z.z. nenadobudne účinnosť, je riešenie vyššie uvedenej otázky potrebné vidieť v tom, že prerušenie trestného stíhania je síce inštitút hmotnoprávnej povahy, avšak je podmienený procesnými úkonmi vykonanými v zmysle Trestného poriadku. Procesné úkony sa vždy vykonávajú a posudzujú podľa Trestného poriadku účinného v čase, kedy boli tieto úkony vykonané, pričom platí to, že pokiaľ boli procesné úkony vykonané spôsobom, ktorý zodpovedal zákonnej úprave, ich účinky zostanú zachované.

Ak teda došlo k vzneseniu obvinenia v priebehu zákonom stanovenej premlčacej dobe (v našom prípade po štyroch rokoch od spáchania skutku pre trestný čin s premlčacou dobou päť rokov) došlo aj k prerušeniu premlčania trestného stíhania a neskoršia, pre páchateľa priaznivejšia, zmena Trestného zákona, či skrátenie premlčacej doby pri trestnom čine, ktorý sa mu kladie za vinu na tom nič nemôže zmeniť, pretože pôsobí až do budúcnosti. Ustanovenie o časovej pôsobnosti Trestných zákonov (§ 2 ods.1 Tr. zák.) nemožno vykladať tak široko, aby sa s odkazom na toto ustanovenie fakticky spätne anulovali účinky procesných úkonov uvedených v § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák., ktoré boli riadne vykonané za účinnosti skoršieho znenia Trestného zákona (Najvyšší súd ČR sp. zn. 6 Tdo 584/2004). V takýchto prípadoch teda nedochádza k premlčaniu trestného stíhania a trestné stíhanie pokračuje ďalej.

Z hľadiska porovnávacieho výkladu práva možno poukázať aj na niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktorý sa touto problematikou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že  

- vznesením obvinenia sa prerušuje beh premlčacej doby a ohľadne stíhaného trestného činu začína plynúť nová premlčacia doba. Pokiaľ v dôsledku zmeny Trestného zákona príde v priebehu trestného stíhania k zmierneniu právnej kvalifikácie už stíhaného trestného činu, potom je táto okolnosť významná len pre koniec tejto kratšej premlčacej doby. Zmenou trestného zákona sa spätne nerušia účinky úkonov, ktoré boli urobené podľa skoršej právnej úpravy a ktoré spôsobili prerušenie premlčacej doby (Najvyšší súd ČR sp. zn. 8Tdo/1114/2008; R 59/2009).

- nová, kratšia a pre páchateľa priaznivejšia premlčacia doba, ktorá bola zavedená novelou Trestného zákona sa uplatní iba do budúcnosti, t. j. iba k dobe, ktorá plynie odo dňa nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona. Účinky procesných úkonov, ktoré boli vykonané pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona (teda ak bolo vznesené obvinenia konkrétnej osobe za starej právnej úpravy v rámci plynutia starej premlčacej doby) sa novelou Trestného zákona spätne nerušia (Najvyšší súd ČR sp. zn. 8Tdo 797/2010; R 53/2011).

Pri vyššie použitom príklade bude teda potrebné, v ďalšom priebehu konania nasledujúcom po zmene právnej úpravy, vychádzať už z trojročnej premlčacej doby a ak by medzi jednotlivými procesnými úkonmi orgánov činných v trestnom konaní a súdu uplynula lehota dlhšia ako tri roky došlo by k premlčaniu trestného stíhania.  Nová, kratšia premlčacia doba, teda pôsobí aj na staré prípady, avšak len do budúcnosti. Samozrejme, vo veciach, ktoré už boli právoplatne skončené nie je možné použiť žiadne zmeny Trestného zákona s výnimkou prípadov, v ktorých príde k zrušeniu právoplatného rozhodnutia cestou mimoriadnych opravných prostriedkov a tak tieto veci znovu „ožijú“.

Záver

Vzhľadom k tomu, že prechodné ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z.z. nenadobudne účinnosť, je nutné prijať taký výklad, že skrátenie niektorých premlčacích dôb prijatých zákonom č. 40/2024 Z.z. bude platiť iba do budúcnosti, teda v neskončených trestných veciach bude možné tieto kratšie premlčacie doby aplikovať až od nadobudnutia účinnosti trestného zákona č. 40/2024 Z.z. s tým, že v prípadoch, v ktorých bolo riadne vznesené obvinenie (ktoré zostalo v platnosti) pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona v starej premlčacej dobe, došlo k prerušeniu premlčacej doby a tieto účinky nie je možné „vymazať“ poukazom na novú právnu úpravu a trestné stíhanie tak bude pokračovať ďalej.

Ak však pôjde o situáciu, keď súd dospeje k záveru, že žalovaný skutok je trestným činom s miernejšou trestnou sadzbou v porovnaní s trestným činom, pre ktorý bolo vznesené obvinenie (t. j. nepôjde o zmeny v Trestnom zákone spôsobujúce zmeny v právnej kvalifikácii alebo skracovanie premlčacích dôb zákonodarcom, ale pôjde o zmeny v právnej kvalifikácii vykonané na základe vykonaného dokazovania a z vykonaného dokazovania bude vyplývať nesprávnosť právnej kvalifikácie použitej pri vznesení obvinenia, napríklad nadkvalifikovanie skutku), pričom táto zmena sa premietne aj do inej, kratšej premlčacej doby činu, potom sa súd musí zaoberať aj otázkou premlčania trestného stíhania vo vzťahu k tejto miernejšej právnej kvalifikácii skutku. Je teda povinný posúdiť aj okolnosť, či bolo vznesené obvinenie ešte v tejto kratšej dobe (judikatúra NS ČR R 6/2007).

Je teda potrebné dôsledne rozlišovať, či k zmene právnej kvalifikácie, respektíve k zmene v dĺžke premlčacej doby došlo zásahom zákonodarcu (zmenou Trestného zákona) alebo v dôsledku vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynula iná právna kvalifikácia s kratšou premlčacou dobou, v ktorej nedošlo k vzneseniu obvinenia a preto je trestné stíhanie premlčané. V takomto prípade účinky prerušenia premlčania trestného stíhania nemohli nastať, nakoľko právna kvalifikácia trestného činu použitá pri vznesení obvinenia bola nesprávna.

Len pre úplnosť je nutné uviesť, že dňa 03.07.2024 to nebolo prvýkrát čo mal ústavný súd problém s prechodným ustanovením pri premlčaní trestného stíhania, nakoľko aj prechodné ustanovenie § 437 ods. 4 k premlčaniu trestného stíhania vytvorené zákonom č. 300/2005 Z.z. (Trestným zákonom účinným od 01.01.2006) bolo ústavným súdom posúdené ako nesúladné s ústavou (pozri nález ústavného súdu publikovaný pod č. 260/2014 Z.z.).

Ďalšiu právnu argumentáciu k tejto téme možno nájsť tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1457-este-raz-k-tomu-preco-trestne-stihania-pri-ktorych-doslo-k-preruseniu-premlcania-nebudu-po-novele-trestneho-zakona-premlcane

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia