Dohody o vine a treste - falošné priznania a donucovacie stimuly

 

Barbora F.

 

Podstatou článku je informovať o dôležitých dokumentoch, na ktoré upozorňuje platforma Plea Bargaining Institute (PBI - https://pleabargaininginstitute.com/), ktorá je určená akademikom, ľuďom pracujúcim v oblasti justície a politikom. Upozorňuje sa tu na rôzne dôležité výskumy, správy, dokumenty, či rozsudky, ktoré sa týkajú problematiky dohôd o vine a treste, medzi ktoré patria aj:

- výskum s názvom The Innocent Defendant’s Dilemma: An Innovative Empirical Study of Plea Bargaining’s Innocence Problem (Lucian E. Dervan, Vanessa A. Edkins, 103 Journal of Criminal Law and Criminology 1, rok 2012). Informácie o ňom sú dostupné tu: https://pleabargaininginstitute.com/summaries/the-innocent-defendants-dilemma-an-innovative-empirical-study-of-plea-bargainings-innocence-problem/. PBI uvádza, že ide o kľúčovú štúdiu, ktorá ukázala, že 56 % nevinných účastníkov urobilo dohodu o vine a treste za benefit.

K výskumu sa uvádza, že v rámci tejto psychologickej štúdie boli študenti falošne obvinení z podvodu a potom im bola ponúknutá dohoda. 89,2 % účastníkov, ktorí podvádzali, prijalo dohodu. 56,4 % účastníkov, ktorí nepodvádzali, sa falošne priznalo výmenou za benefity plynúce z dohody. Výskum ukázal, že vinní účastníci pravdepodobnejšie uzatvoria dohodu, než nevinní obžalovaní. Výskum zároveň ilustruje, že významný počet nevinných účastníkov je ochotných falošne priznať vinu výmenou za zredukovaný trest.

- správa s názvom Plea Bargain Task Force Report - dostupná tu: https://www.americanbar.org/content/dam/aba/publications/criminaljustice/plea-bargain-tf-report.pdf (American Bar Association, rok 2023). Správa hovorí o 14 dôležitých princípoch (od s. 10), medzi ktoré patria:

- dohody by nemali byť výsledkom použitia neprípustne donucovacích stimulov, alebo pohnútok, ktoré premôžu vôľu obžalovaného.

- Vo všeobecnosti, zatiaľ čo určitý rozdiel medzi trestom ponúknutým pred procesom a trestom prijatým po procese je prípustný, zásadný rozdiel podkopáva integritu trestného systému a odráža trest za uplatnenie práva na proces.

- Systém trestného súdnictva by mal uznať, že systém dohôd o vine a treste núti obžalovaných do dohôd z rôznych príčin, pričom niektoré majú len málo, alebo nič spoločného so skutočnou a právnou vinou. V súčasnom systéme dochádza aj k tomu, že niekedy uzatvárajú dohody aj nevinní ľudia.

- Obžalovaný by mal mať právo na kvalifikovanú obhajobu pri akomkoľvek trestnom rozhodnutí pred tým ako uzatvorí dohodu. Právny zástupca by mal mať príležitosť na to, aby si splnil povinnosť preskúmať prípad.

- Mali by existovať silné a transparentné procedúry týkajúce sa fázy súvisiacej s dohodou, aby sa tak zaistilo, že dohoda obžalovaného bude urobená vedome a dobrovoľne, teda bez neprípustného nátlaku, a že obžalovaný rozumie dôsledkom svojho rozhodnutia sa pre dohodu.

- Využitie kaucie, alebo vyšetrovacej väzby na prinútenie k dohodám, by malo byť eliminované.

- Obžalovaní by mali mať k dispozícii celý spis, vrátane oslobodzujúcich dôkazov pred tým, ako uzatvoria dohodu a mali by mať dostatočný časť na preštudovanie tohto spisu pred tým ako je im ponúknutá dohoda.

- Hoci dohody nutne vyžadujú zrieknutie sa práva na úplný proces, existujú práva, ktorých vzdanie sa by nikdy nemalo byť vyžadované od obžalovaných v rámci dohody.

- Adekvátne porozumenie kolaterálnym dôsledkom, ktoré môžu plynúť z uzatvorenia dohôd, je nevyhnutné pre zaistenie toho, aby dohody boli urobené vedome a dobrovoľne.

- Študenti práva, právnici, ako aj sudcovia by mali byť trénovaní ohľadom využívania dohôd v zhode so zisteniami a odporúčaniami tejto správy.

- Súdne systémy a stakeholderi v oblasti trestného súdnictva, vrátane prokuratúr a verejných obhajcov ex offo, by mali zhromažďovať dáta súvisiace s procesom dohody a s každou individuálnou dohodou, vrátane histórie ponúk na dohodu v danom prípade. Tento zber dát by mal byť použitý na posúdenie rôznych typov zaujatosti v rámci procesu týkajúceho sa dohody.

- Na každom stupni trestného procesu by mal existovať silný dohľad zo strany všetkých aktérov v trestnom systéme, aby sa monitoroval proces súvisiaci s dohodami so zameraním na správnosť a integritu, aby sa zaistilo, že systém bude operovať v súlade s princípmi uvedenými v tejto správe a aby sa podporila transparentnosť, zodpovednosť, spravodlivosť a zákonnosť v tomto systéme.

- Dokument s názvom End the Trial Penalty Coalition – dostupný tu: https://static1.squarespace.com/static/62bb23f82252203b60b93037/t/6452970a1ceabd0be406da5d/1683134252932/End+the+Trial+Penalty+Policy+Overview (rok 2023).

Tento dokument sa venuje nasledovným témam:

- donucovacie praktiky v rámci dohôd o vine a treste - od s. 3 - medzi najbežnejšie a najefektívnejšie metódy prinútenia k dohodám patria: extrémne tresty; hrozba, dĺžka a podmienky vyšetrovacej väzby; “overcharging“ – ide o praktiku prokurátorov spočívajúcu v tom, že sa “pripnú“ dodatočné obvinenia, o ktorých prokurátor vie, že ich nemôže dokázať. Tak sa prokurátor dostane do lepšej pozície v rámci dohody. Táto taktika môže byť použitá na zastrašovanie obvinených, aby tak pristúpili na dohodu. Príkladom toho je, keď sa prokurátor pokúša využiť rovnaké základné fakty na to, aby podporil dva súvisiace obvinenia (https://www.law.cornell.edu/wex/overcharge); “exploding plea offers“, ktoré sú zacielené na to, aby sa zabránilo tomu, aby obhajcovia mohli adekvátne diskutovať so svojimi klientmi o údajných trestných činoch, alebo aby sa zabránilo tomu, aby si plne preštudovali obžalobu; hrozby ukladania prísnejších trestov, ak dané obvinené osoby odmietnu uzatvoriť dohody a sú odsúdené na základe riadneho procesu; donucovacie taktiky ako napr. zatajovanie oslobodzujúcich dôkazov; nútenie obžalovaných k tomu, aby si vybrali medzi právom na poskytnutie dôkazov a právom na proces.

- pozadie dynamiky, ktorá napomáha a zväčšuje donucovacie praktiky v rámci využívania dohôd o vine a treste - od s. 4 - sudcovia nezaisťujú, aby dohody boli urobené naozaj dobrovoľne, vrátane ľahostajnosti k donúteniu v rámci procesu týkajúceho sa dohôd a prílišnej viery v políciu a prokurátorov; častá nadmerná záťaž obhajcov, ktorí majú príliš veľa prípadov; praktické a právne obmedzenia týkajúce sa schopnosti advokátov preskúmať prípady; systém zákonov a pravidiel, ktorý uľahčuje a schvaľuje donucovacie taktiky v rámci dohôd; nedostatok vedomia verejnosti o trestnom systéme a stigmatizácia ľudí, ktorí sú obvinení.

- dôsledky vynútených dohôd - od s. 4 – nespravodlivé odsúdenia; veľmi predĺžené tresty aj pre tých, ktorí môžu byť skutočne vinní; degradácia Ústavy a právneho poriadku; rasová nerovnosť ekonomické nerovnosti (napr. disproporčné zastúpenie ekonomicky znevýhodnených, vrátane nemožnosti zaplatiť kauciu); zvýšenie nadmernej kriminalizácie, vrátane aplikácie trestného práva tam, kde nemusia byť dôkazy dostatočne presvedčivé, ako aj využitie rozširovania oblasti trestného práva ďalej než bol pôvodný zámer zákonodarcov a nedostatok transparentnosti – zatajovanie chýb štátu a zneužitia právomoci.

- zber dát a transparentnosť,

- navrhované reformy a mechanizmy - od s. 5 - napr. umožnenie poskytnúť dôkazy, aby sa zaistilo, že obvinení môžu urobiť rozumné, dobrovoľné a informované rozhodnutie v zhode s požiadavkami Ústavy. Obvinení by mali mať prístup aj k oslobodzujúcim dôkazom a ostatným relevantným informáciám pred tým, ako sa rozhodnú pre dohody, a aj k neskorším dôkazom. Žiadna dohoda by nemala byť akceptovaná bez potvrdenia od prokurátora o tom, že boli predložené všetky relevantné informácie. Ďalej autori v rámci navrhovaných reforiem uvádzajú, že pravidlá by mali popisovať ako by sa prokurátori mali rozhodovať keď vznesú obžalobu, kedy je a kedy nie je vhodné vzniesť dodatočnú obžalobu, a aké druhy praktík pri vznesení obžaloby sú nezákonné. Prokurátori by mali vzniesť obžalobu, ktorá je proporcionálna k závažnosti skutku (a nikdy neposilňovať svoju pozíciu pri vyjednávaní o dohodách) a mali by stíhať len tie delikty, o ktorých sú presvedčení, že ich dokážu v čase vznesenia obžaloby skutočne dokázať na súde. Prokurátori by si mali tiež osvojiť také postupy, ktoré by ujasnili, že obvinenia by mali odrážať fakty a okolnosti každého prípadu, a ktoré by boli navrhnuté tak, aby sa zaistil spravodlivý výsledok. V dokumente autori tiež odkazujú na odporúčanie správy American Bar Association s názvom Plea Bargaining Task Force: „od obžalovaných by nemalo byť vyžadované, aby sa vzdali práva namietať zneužitie právomoci, aby získali benefit dohody“. V rámci ďalších návrhov sa odporúča zvýšiť transparentnosť procesu týkajúceho sa dohôd – proces by mal byť viac transparentný (napr. ponuky na dohody v písomnej forme) a starostlivejšie zadokumentovaný a aktéri v systéme by mali zhromažďovať dáta a praktikách súvisiacich s dohodami. Odporúča sa taktiež reforma v oblasti praktík súvisiacich s vyšetrovacou väzbou. Tieto praktiky musia zaistiť, aby vyšetrovacia väzba nikdy nebola prostriedkom na vynútenie dohody a bola využitá len v nevyhnutných prípadoch.

- reforma týkajúca sa odsúdených a zodpovednosť - od s. 10 – sudcovia, odsúdení a ostatní musia mať právne mechanizmy umožňujúce preskúmať a zredukovať nadmerné tresty. Zákonodarcovia by tiež mali prokurátorov vybaviť nástrojmi na zmysluplné preskúmanie predchádzajúcich rozsudkov. California a ostatné štáty vyvinuli úsilie na to, aby umožnili prokurátorom znovu preskúmať rozsudky a umožnili súdom znova rozhodnúť. Ľudia, ktorí si odpykávajú nespravodlivé tresty by mali mať možnosť obrátiť sa na súdy, bez ohľadu na to, či uzatvorili dohody, alebo išli pred súd. Zákony, ktoré zakazujú ľuďom, ktorí uzatvorili dohody, aby sa po odsúdení mohli odvolať, by mali byť zrušené. Odporúča sa tiež, aby sa vytvorili špecializované jednotky na prokuratúrach, ktoré by sa zaoberali opätovným preskúmaním minulých rozsudkov. Autori tiež upozorňujú, že aktéri v systéme, ktorí zneužili svoju právomoc, príliš často unikajú pred dohľadom a zodpovednosťou, a to sa musí zmeniť. Jednou z možností je rozvoj nezávislých komisií, ktoré by dohliadali na konanie prokurátorov, čo by podporilo zodpovednosť a transparentnosť.

 

 

 

Diskusia