Zmeny v oblasti drogovej politiky, ktoré priniesla novela Trestného zákona a ich porovnanie s predošlou právnou úpravou

  JUDr. F. B.

Zmeny v oblasti drogovej politiky, ktoré nám priniesla novela trestného zákona č. 40/2024 Z.z. a ich porovnanie s predošlou právnou úpravou

V tomto článku sa budem venovať očividným zmenám v oblasti definície prechovávania a obchodovania ako aj porovnaniu aplikačnej praxe OČTK a súdov doteraz s tým, čo ich čaká podľa novely trestného zákona,  ktorej zmysel a účel je bližšie vyjadrený v dôvodovej správe.

Začneme explicitne vyjadrenými definíciami prechovávania (par 135b ods. 1) a obchodovania (par 135b ods.2).

Prechovávaním sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku,... najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, ... pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

Obchodovaním sa rozumie v podstate dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky...) pokiaľ nejde o činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky...

Pojmovými znakmi definície prechovávania je držba drogy najviac vo väčšom množstve (pri marihuane s účinnou látkou THC to je max. 500g), ak nie je určená na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s jej prechovávaním. Aj v zmysle dôvodovej správy je hmotnosť drogy určujúca, kedy je možné hovoriť ešte o osobnej spotrebe a kedy už je droga určená na obchodovanie, teda na ďalšiu distribúciu alebo na účely získania majetkového prospechu (pri marihuane s účinnou látkou THC  je takým množstvom v značnom množstve teda max. do  3 kg, vo veľkom množstve teda max. do 10kg alebo mimoriadne veľkom množstve teda max. do 20 kg podľa prepočtu uvedenom v par 135d ako násobku nepatrného množstva drogy).

Naproti tomu za pojmové znaky obchodovania aj v zmysle dôvodovej správy k novele možno pokladať všetky činnosti ako dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena drogy pokiaľ nespĺňajú pojmové znaky prechovávania, čiže osobná spotreba, absencia zámeru ďalšej distribúcie alebo dosiahnutie majetkového prospechu (teda za účelom zárobku).

Môžeme to chápať len tak, že pokiaľ je droga kúpená najviac  vo väčšom množstve (marihuana s THC do 500 g) za účelom osobnej spotreby, teda jej držiteľ si ju nezadovážil za účelom zisku  a nemal ju v úmysle ani nikomu distribuovať ďalej, tak nemožno takúto osobu považovať za dílera. Naproti tomu je díler ten, čo si drogu zadovažuje za účelom zisku a ďalšej distribúcie.

Tieto novozavedené definície, tak ako je uvedené v dôvodovej správe k zákonu, jasne rozlišujú užívateľa od dílera, keďže podľa starej právnej úpravy bol dílerom aj užívateľ, ktorý  s drogou určenou pre vlastnú spotrebu podelil s niekým iným bez toho aby mal z toho zisk alebo to vôbec mal vopred v úmysle. Názorný príklad je partia kamarátov, pričom jeden zapáli jointa so svojou marihuanou s THC a iný kamarát si od neho tu cigaretu vezme  a bude tiež fajčiť. Ešte donedávna by bolo konanie toho, čo tu marihuanu s THC priniesol považované za dílerstvo, ale po novom to napĺňa pojmové znaky prechovávania. 

Alebo iný príklad, osoba A dá 20 eur osobe B, aby jej išla od reálneho dílera teda osoby C kúpiť 2 g marihuany s THC. Osoba B keď kúpi tuto marihuanu s THC pre osobu A, nemá z toho žiaden majetkový prospech a v podstate len sprostredkuje jej zadováženie osobe A, už viac nebude považovaná za dílera, čo je správne, pretože reálny díler je osoba C, ktorá z toho profituje a s drogou nakladá na účel distribúcie.

Vrátim sa ešte k určovaniu hmotnosti drogy, ktorá začína pri nepatrnom množstve, čo je v podstate základným znakom skutkovej podstaty každého drogového trestného činu po novom. V novele trestného zákona je uvedená tabuľka v Prílohe č. 1, ktorá stanovuje hmotnosť drogy a množstvo účinnej latky, ktorú droga musí mať.

Príloha č. 1

k zákonu č. 300/2005 Z. z.

 

Hodnoty ustanovujúce nepatrné množstvo omamných látok a psychotropných látok

 

Druh omamnej látky alebo psychotropnej látky	Účinná látka	Nepatrné množstvo	Množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy
Rastliny rodu Cannabis (konopa) – sušina, marihuana	tetrahydrokanabinoly, všetky izoméry delta hor. index 6a(10a), delta hor. index 6a(7), delta hor. index 7, delta hor. index 8, delta hor. index 10, delta hor. index 9(11) a ich stereochemické varianty (THC)	2 g	200 mg

 

V pôvodnom znení návrhu novely trestného zákona pripravenej ministerstvom spravodlivosti za pani ministerky Kolíkovej bolo nepatrné množstvo stanovené na 1 g marihuany a 100 mg účinnej látky THC. Vtedajšia filozofia na ministerstva znela, že nepatrné množstvo stanovuje presné množstvo od ktorého je trestná držba a nakladanie s marihuanou. Čiže 1 g  a 100 mg účinnej latky THC malo byť až trestné a všetko pod túto hranicu malo byť brané za priestupok. Viem to, lebo sám som vtedy  pôsobil na ministerstve spravodlivosti.  Malo by to tak platiť aj dnes akurát s 2 g marihuany a 200mg účinnej látky THC. Mnohí ale budú zástancovia názoru, že nič zásadne sa nemení lebo všetko viac ako  0 až 2 g hmotnosti spadá pod pojem nepatrné množstvo. Uznávam malo to byť exaktnejšie uvedené najmä v par 135c novely trestného zákona, kde je nepatrné množstvo určené najviac maximálnym množstvom zaisteného materiálu, t. j. zaistenej omamnej látky alebo psychotropnej látky, podľa hodnôt uvedených v treťom stĺpci v prílohe č. 1 návrhu zákona. Avšak nikde nie je určené minimálne množstvo a dovolím si tvrdiť že, ak zákonodárca rozmýšľal týmto spôsobom, určite by to uviedol v samotnej tabuľke od - do. Zároveň dávam do pozornosti par 135d ktorý práve nadväzuje na par 135c a stanovuje ďalšie množstvá ako násobok nepatrného množstva. Ak by nepatrné množstvo bolo dané rozpätím od – do, tak by nebolo možné kvantifikovať ďalšie množstvá definované v par 135d novely Trestného zákona. Teda nepatrné množstvo je stanovené presnou hmotnosťou 2 g marihuany  a presným množstvom účinnej látky 200 mg THC. Všetko čo bude pod 2 g a 200 mg účinnej látky THC by malo byť považované za priestupok na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Mechanizmus určovania nepatrného množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky vychádza primárne zo stanovenia jej hmotnosti, ak je držba a užívanie tejto látky bežná v takejto forme. Štvrtý stĺpec v Prílohe č. 1 predstavuje také množstvo účinnej látky, ktoré spravidla býva obsiahnuté v nepatrnom množstve omamnej alebo psychotropnej látky uvedenej v treťom stĺpci. Avšak ďalej v dôvodovej správe na str. 23 je presne vysvetlené, že Hodnoty nepatrného množstva omamných alebo psychotropných látok uvedené v tabuľke v prílohe č. 1 zodpovedajú približne trom obvyklým jednorazovým dávkam podľa štatistík KEÚ PZ. A práve to môžeme  chápať tak, že po novom bude trestné až množstvo rovnajúce sa 3 jednorázovým dávkam a tým sa prekoná doterajšia judikatúra, kde je stanovená minimálne jedna obvykle jednorázová dávka. Ak v prípade držby omamnej látky alebo psychotropnej látky nedôjde k prekročeniu hmotnostného limitu alebo limitu daného počtom pre určenie nepatrného množstva, KEÚ PZ nebude vykonávať dodatočné skúmanie, pretože pri danom množstve zaistenej drogy sa nedá dôvodne predpokladať, že by množstvo účinnej látky v zaistenej omamnej alebo psychotropnej látke bolo takého rozsahu, že by zodpovedalo viac než trom obvykle jednorazovým dávkam (uvedené na str. 23 dôvodovej správy). Čo chápem tak, že ak záchyt neprekročí hmotnosť 2 g marihuany, nevykonáva sa obligatórne laboratórne skúmanie s výnimkou ak podozrivý alebo obvinený vznesie námietku, že  droga neobsahuje potrebné množstvo účinnej látky v záchyte, aby išlo o omamnú alebo psychotropnú látku v zmysle jej definície v par 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach.  Na druhej strane, ak množstvo zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky presiahne hodnotu nepatrného množstva v treťom stĺpci prílohy č. 1, KEÚ PZ vykoná detailnejšie skúmanie, aby dokázal určiť konkrétne množstvo zaisteného materiálu vyplývajúce z kvalifikovaných skutkových podstát navrhovaných trestných činov podľa § 171 až § 173 novely Trestného zákona.

§171 Neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky znie: „Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

§172 Neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku znie: „Kto neoprávnene pestuje rastliny rodu Cannabis (konopa) v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.“

 

§173 Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou znie:

„Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

 

Všetky tieto základné skutkové podstaty drogových trestných činov majú jedného spoločného menovateľa a to je nepatrné množstvo, ktoré musí byť presne určené.

 

Dôvodne som vyššie zvýraznil, že množstvo drogy sa určuje z hmotnosti zaisteného materiálu, zaistenej omamnej alebo psychotropnej latky. Zákonodarca v dôvodovej správe predpokladá na splnenie základného pojmového znaku určenia o aké množstvo drogy ide, jej zaistenie. Aj keď verím, že mnohí budú tvrdiť, že záchyt je potrebný len pri prechovávaní a určite nie obchodovaní, mohli by zmeniť svoj názor, keď si prečítajú na str. 23 dôvodovej správy k novele Trestného zákona, že zákonodarca predpokladá určenie množstva zaisteného materiálu konkrétne pri par 171 (prechovávanie pre vlastnú spotrebu) až 173 (výroba a obchodovanie) novely Trestného zákona. Čim jasne vyjadril sledovaný cieľ novely, a to určenie presných množstiev drogy na základe záchytu.

Dôvodová správa je imanentnou súčasťou návrhu právneho predpisu, čo je bližšie upravené aj v zákone č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a vecne odôvodnenie návrhu právneho predpisu určuje vo svojej osobitnej časti, teda čo ňou zákonodarca sleduje. Preto je potrebné ju rešpektovať a vykladať si zákon v jej intenciách.

Ono potrebu záchytu a na tomto podklade určenia presnej hmotnosti a účinnej látky mnohokrát zdôraznil aj prof. JUDr. Čentéš, ktorý bol vedúci pracovnej skupiny, ktorá tieto paragrafy novej drogovej politiky tvorila ešte za ministra JUDr. Karasa a súčasný minister JUDr. Susko ich prevzal do schválenej  novely Trestného zákona.

A to je oproti predošlej praxi súdov veľký pokrok. Podľa predošlej právnej úpravy a  praxi OČTK a všeobecných súdov sa bežne stíhali a odsudzovali páchatelia pôvodne podľa  par 172 Trestného zákona a po novom podľa par 173 novely Trestného zákona  len na základe výpovedi svedkov, prípadne ako nepriamy dôkaz slúžili ešte záznamy ITP, ktoré boli vo väčšine prípadov natoľko všeobecné a neurčite,  že sa z nich nedalo ani vyvodiť, o čom sa v nich obvinený rozpráva s inou osobou, pokiaľ tam neboli zaistené iné dôkazy. Toto nám napr. vytýkali aj švajčiarske súdy, ktoré nechceli viackrát Slovensku vydať odsúdeného zo Švajčiarska na Slovensko, pretože neexistoval jediný priamy dôkaz na jeho odsúdenie, teda záchyt drogy. S týmto malo vyspelé Švajčiarsko veľký problém, vydať osobu odsúdenú na Slovensku len na základe svedeckých výpovedí a nič nehovoriacich záznamov ITP, ktorým naše sudy častokrát dávali  význam, len aby zapadli do toho, čo bolo uvedené v obžalobe.

Rovnako ako vo vyspelých krajinách EÚ na odsúdenie páchateľa drogovej trestnej činnosti bude potrebné poznať presné množstvo drogy a jej účinnej látky, tak ako to novela trestného zákona predpokladá  v Prílohe č. 1 zákona. O to viac je to dôležite pri marihuane, keďže sa dnes legálne predáva v automatoch a obchodoch  jej variety, ktoré obsahujú kanobinoidy ako CBD a len stopové množstvo THC. Účinnú latku v marihuane nevie nikto kvantifikovať bez laboratorného skúmania. Tieto rôzne povolené variety marihuany nie sú  rozlíšiteľné ani zápachom, ani zrakom od tých zakázaných, preto ich reálny záchyt OČTK je nevyhnutný na posúdenie, či ide o zakázanú (THC) alebo povolenú ( napr. CBD) a teda na stanovenie hmotnosti a účinnej látky.

Na záver si len dovolím vysloviť prianie, aby zmeny v drogovej trestnej politike štátu znamenali prístup k dôkladnejšiemu dokazovaniu a nie bagatelizovaniu tejto novely a jej ducha len zmenou právnych kvalifikácií.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia