Novela Trestného zákona zavádza neprípustné privilegovanie finančných záujmov Európskej únie

 

        Národná rada SR schválila dňa 16.07.2024 novelu Trestného zákona, ktorou zasiahla do zmien v trestnej politike štátu, ktoré boli posudzované a v podstate odsúhlasené ústavným súdom a ktoré majú svoj odraz v zákone č. 40/2024 Z.z.

          Schválené znenie zákona zo dňa 16.07.2024 možno nájsť tu:

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=550458

     Treba povedať, že nová zmena v Trestnom zákone prijatá dňa 16.07.2024 je katastrofálna, nakoľko opätovne zavádza rozlišovanie rôznych foriem vlastníctva pri ukladaní trestu, keď ochrana finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie bude upravená odlišne od ochrany štátneho, či súkromného vlastníctva.

          Tento koncept nie je nový. Až do 01.07.1990 Trestný zákon dôsledne rozlišoval rôzne formy vlastníctva, keď favorizoval majetok v socialistickom vlastníctve, ktorého rozkrádanie (krádež, podvod, či sprenevera) bolo postihované prísnejšie ako rozkrádanie majetku v súkromnom vlastníctve.

      Vyššia miera ochrany majetku v socialistickom vlastníctve bola zakotvená už v Trestnom zákone z roku 1950, ktorý toto favorizovanie majetku v socialistickom vlastníctve odôvodňoval tak, že „majetok národný a majetok ľudových družstiev slúži všetkým pracujúcim a tvorí základ socialistickej výstavby. Je zdrojom stále rastúceho blahobytu všetkých; je preto povinnosťou každého občana tento majetok chrániť a starať sa o neho. Rozkrádanie a poškodzovanie majetku národného a majetku ľudových družstiev je činom pre spoločnosť obzvlášť nebezpečným a osnova ho preto postihuje prísnejšie než činy namierené proti majetku súkromnému“. Tak dúfam, že sa zákonodarca ako aj Európska únia neinšpirovali v tejto dôvodovej správe.

          Schválená novela Trestného zákona z 16.07.2024 zavádza teda rozlišovanie rôznych foriem vlastníctva na úrovni trestu, nakoľko jej podstatou je to, že v základných zásadách pre ukladanie trestov vytvára výnimku práve pre ochranu finančných prostriedkov pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie.

          V tomto smere je nutné poukázať na to, že novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. upravila všeobecné ustanovenie pri ukladaní trestov tak, že podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje osem rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

          Novela Trestného zákona schválená dňa 16.07.2024 toto nové všeobecne platné pravidlo pri ukladaní trestov mení tak, že z neho stanovuje výnimku a to v prípade, ak konkrétnymi trestnými činmi dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie. V takomto prípade sa „osem rokov“ uvedených v ustanovení § 34 ods. 6 Tr. zák. mení na šesť rokov.

          Pokiaľ ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák. končí slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“, tak sa tým myslí možnosť prelomenia tohto všeobecného pravidla pri úprave jednotlivých druhov trestov a nie pri jednotlivých poškodených osobách.

          Nech sa na túto zmenu pozrieme akokoľvek, celkom určite je to neprípustné favorizovanie finančných záujmov Európskej únie pred finančnými záujmami SR alebo súkromného sektora a to pri ukladaní trestov.

          Toto považujem za neprijateľné, nakoľko sa tu na úrovni Trestného zákona zavádza opätovné rozlišovanie rôznych foriem vlastníctva s tým, že privilegovanú ochranu socialistického vlastníctva z minulosti nahrádza privilegovaná ochrana finančných záujmov Európskej únie.

          Ak má nová trestná politika štátu vyjadrená zákonom č. 40/2024 Z.z. ambíciu meniť doterajšiu stredovekú právnu úpravu, ktorá neobsahovala nič okrem nezmyselných drakonických trestných sadzieb, potom je nepochopiteľné, že bola zároveň schválená taká zmena Trestného zákona, ktorá „kráča dozadu“ a pri ukladaní trestov vytvára výnimky pre konkrétneho poškodeného. Pokiaľ tento konkrétny poškodený trval na tejto zmene a štát si ju nechal nanútiť, potom mal túto zmenu upraviť všeobecne, pre všetky formy vlastníctva a nie dať najavo, že záujmy konkrétneho poškodeného sú mu prednejšie než záujmy iných poškodených osôb.

 

 

 

Diskusia