Financovanie justície ako nástroj v boji proti korupcii

 

Mgr. Erika Krutková

                       Financovanie justície ako nástroj v boji proti korupcii

Niet spravodlivosti bez peňazí, niet peňazí bez spravodlivosti

„Spravodlivosť je o peniazoch!“ alebo „Spravodlivosť nie je zadarmo!“, či „Spravodlivosť nie je pre chudobných!“, nie sú heslami skupiny kriminálnych živlov, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale jeden zo záverov Poradného výboru európskych sudcov („CCJE“) vyslovenom v stanovisku č. 21 (2018) zo dňa 09.11.2018 týkajúceho sa o odporúčaní v rámci prevencie korupcie medzi sudcami[1].

Už v úvode stanoviska CCJE zdôrazňuje, že korupcia medzi sudcami je jednou z hlavných hrozieb pre spoločnosť a fungovanie demokratického štátu. Podkopáva integritu súdnictva, ktorá je základom právneho štátu a jednou zo základných hodnôt Rady Európy. Pod pojmom korupcia sudcov na účely stanoviska však CCJE rozumie korupciu v širšom slova zmysle, takže zahŕňa aj nečestné, podvodné alebo neetické správanie sudcu s cieľom získať osobný prospech alebo prospech pre tretie osoby.

Sudcovská integrita je hlavným predpokladom účinných, efektívnych a nestranných vnútroštátnych justičných systémov a je úzko prepojená s koncepciou nezávislosti súdnictva: tá umožňuje integritu a integrita zas posilňuje nezávislosť. Sudcovská integrita je v súčasnosti ešte dôležitejšia v súvislosti s početnými útokmi na súdnictvo. Prítomnosť korupcie v spoločnosti narúša dôveru verejnosti v ich súdny systém, a tým aj v celkový politický systém, pričom aj vysoká miera jej vnímania môže byť rovnako škodlivá pre fungovanie ako skutočná korupcia, a to aj v prípade, že nemusí presne odrážať realitu.

V ďalšom texte sa CCJE snaží identifikovať príčiny korupcie v systéme súdnictva, ktoré siahajú od neprimeraného vonkajšieho vplyvu až po faktory vo vnútri samotného súdneho systému a možno ich rozdeliť do niekoľkých kategórií: štrukturálne, ekonomické, sociálne a osobné. Všetky však majú spoločnú vlastnosť, že predstavujú hrozbu pre nezávislosť súdnictva a jeho integritu.

Medzi základné príčiny korupcie zaradili najmä nedostatok transparentnosti, nízku úroveň otvorenosti, mlčanie sudcovského stavu, vzťah medzi korupciou v súdnictve a jej prijímaním a toleranciou v spoločnosti vo všeobecnosti, zlá klíma v samotnom súdnictve, nedostatočné všeobecné povedomie, chýbajúce etické kódexy a v nepodstatnom rade aj nedostatočné financovanie, na ktoré sa v tomto príspevku zameriam z pohľadu porovnania financovania Špecializovaného trestného súdu a súdov všeobecného súdnictva.

Financovanie súdnictva a špecializovaných trestných zložiek

Každý rok zástupca ministerstva predstúpi pred Súdnu radu SR s návrhom rozpočtu súdnictva na nasledujúce rozpočtové obdobie aby každý rok Súdna rada SR konštatovala jeho nedostatočné financovanie a opakovane upozorňovala na problém v odmeňovaní zamestnancov justície, nevyhovujúce pracovné podmienky či nedostatočnom materiálno-technickom zabezpečení súdov ale v konečnom dôsledku Súdnej rade SR nezostáva nič iné než, navrhovaný rozpočet vziať na vedomie.

Pri svojej desaťročnej praxi v justícii a znalosti pomerov si dovolím tvrdiť, že peniaze v justícii sú, avšak je nutné sa bližšie pozrieť na spôsob a najmä spravodlivosť ich prerozdeľovania a efektivitu čerpania[2].

Slovenská republika sa v roku 2004 rozhodla ísť v boji proti korupcii cestou vybudovania špecializovaných trestných zložiek na objasňovanie, stíhanie a prejednávanie trestných vecí korupcie, a to vrátane zriadenia Špeciálneho súdu neskôr Špecializovaného trestného súdu, ktorého vybudovanie a zabezpečenie ďalšieho základného fungovania je od počiatku spojené s vysokými nákladmi. Práve v súvislosti so zriaďovaním špecializovaných súdov CCJE vo svojom stanovisku č. 15 (2012) zo dňa 13.11.2012 k špecializácii sudcov upozorňuje na mnohé ich riziká, ktoré prevyšujú možný prínos v tejto oblasti a osobitne sa v tomto smere Rada Európy venovala zriaďovaniu antikorupčných súdov, ktorý sa doslova stal akýmsi súčasným módny trendom.

Medzi mnohými CCJE upozorňuje na riziko elitárstva, v tom zmysle, že v niektorých prípadoch môže špecializácia sudcov škodiť jednotnosti súdnej moci. Môže v sudcoch vytvárať dojem, že ich odborné znalosti v  špecializovaných oblastiach  ich radia  medzi elitnú skupinu sudcov, ktorá je iná ako ostatní.  Tiež to môže vo verejnosti vyvolať dojem, že niektorí sudcovia sú „super sudcovia“. To môže vyústiť do zníženia dôvery verejnosti v súdy, ktoré nebudú považované za dostatočne špecializované. Tohto negatívneho javu sme boli svedkami najmä v poslednom období, keď si viaceré média a verejne činné osoby osvojili rétoriku o „elitných vyšetrovateľoch, elitných prokurátoroch a elitných sudcoch“. Už v minulosti som vyslovila názor a na tomto mieste je vhodné ho zopakovať a zdôrazniť opäť, že je veľký rozdiel medzi skutočne elitným sudcom a sudcom, ktorý je len elitne platený.

Zriadenie vysoko špecializovaného súdu môže mať za následok oddelenie sudcov od zvyšku súdnictva a ich vystavenie tlaku strán, záujmových skupín alebo iných štátnych orgánov. Koncentrácia určitého typu agendy na jednom súde môže byť pre niektoré podnikateľské a politické kruhy natoľko lákavá, že nedokážu odolať pokušeniu o získanie priamej, či nepriamej kontroly nad nimi a ich ovládnutie napríklad prostredníctvom dosadenia politicky servilného predsedu súdu. V stručnosti povedané, nemôžete si kúpiť 1.500 sudcov ale 12 či 18 už až taký problém nie je najmä ak sa to dá zafinancovať zo štátneho rozpočtu.

Z pohľadu financovania špecializovaných súdov vo vzťahu k všeobecnému súdnictvu CCJE najmä upozorňuje, že zriaďovanie špecializovaných súdov môže viesť k tomu, že im štáty poskytnú materiálne a ľudské zdroje, ktoré nie sú dostupné ostatným súdom. Hoci špecializované súdy musia mať k dispozícii primerané ľudské, administratívne a materiálne zdroje potrebné na výkon svojej práce, nesmie to byť na úkor ostatných súdov, ktoré by mali mať rovnaké podmienky, pokiaľ ide o zdroje. O tom, že sa tak v praxi dlhodobo nedeje svedčia nielen priepastné rozdiely v odmeňovaní samotných sudcov pri porovnaní celkového nápadu a štruktúry trestných vecí na jedného sudcu ale najmä v materiálno-technickom a personálnom zabezpečení súdov, súčasťou ktorého je aj priepastný rozdiel v odmeňovaní justičných zamestnancov.

Už v minulosti Ministerstvo Spravodlivosti SR pripravilo detailnú analýzu vzniku a pôsobenia Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a legislatívne východiská riešenia ich ďalšej existencie, postavenia a pôsobnosť[3], v ktorej upozorňuje na viaceré problematické aspekty jeho fungovania. Napriek tomu, že ide o analýzu z roku 2006 v mnohých bodoch reflektuje závery aktuálne CCJE a Rady Európy vyslovené o niekoľko rokov neskôr. Jednotlivé výhrady možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

-       pred zriadením špeciálnych inštitúcií a ani potom nebola vykonaná analýza nápadu trestných vecí patriacich do pôsobnosti Špeciálneho súdu a stavu ich vybavenosti, resp. nevybavenosti.

-       najzávažnejšie prípady ako nájomné vraždy, organizovaný zločin zaoberajúci sa predajom drog, prevádzačstvom, vyberaním tzv. výpalného zostali pred bránami špeciálneho súdu a riešia ich sudcovia s najnižším ohodnotením a s takmer nulovou ochranou

-       zvýšená ochrana sa mediálne zdôvodňovala tvrdeniami o ohrození v súvislosti s výkonom funkcie a stala sa tak súčasťou premyslene organizovanej a realizovanej kampane zdôrazňujúcej výnimočnosť ich postavenia, výberu, objektívnosti, nepodplatiteľnosti a pod., ako elity sudcovského stavu, pritom odvolacie senáty Špeciálneho súdu nemajú žiadnu ochranu

-       prax ukázala, že sudcovia rozhodujúci o recidivistoch, drogových díleroch a organizovaných skupinách sú oveľa ohrozenejšími. Viacnásobne trestaní recidivisti súdení na „nešpeciálnych“ súdoch sú voči sudcom oveľa agresívnejší ako obžalovaní na Špeciálnom súde

-       obžalovaní z korupcie od napríklad radového policajta, cez tzv. veľké ryby, sa bránia úplne inými prostriedkami – kvalitnou obhajobou a uvedomujú si, že prípadným zastrašovaním, či útokom na sudcu sa nedokážu vyhnúť hlavnému pojednávaniu a trestu

-       odmeňovanie vyššími platmi, neštandardným kariérnym postupom a poskytnutím iných materiálnych, ale aj nemateriálnych výhod je možné považovať za systémovú a veľmi rafinovanú štátnu korupciu prostredníctvom výkonnej moci. 

-       údaje svedčia jednak o absolútne nízkej pracovnej zaťaženosti sudcov Špeciálneho súdu oproti sudcom vybavujúcim trestnú agendu na iných (okresných) súdoch konajúcich v prvom stupni, ale aj v porovnaní s vynaloženými finančnými nákladmi na činnosť tejto špeciálnej inštitúcie, o ich nesporne nízkej efektívnosti

-       zvýhodňovanie spolu so spôsobom výberu sudcov resp. náboru môže vytvárať podmienky pre zasahovanie do ich práce a rozhodovania zo strany predstaviteľov výkonnej moci

-       existencia Špeciálneho súdu dáva priestor na úvahy, že iba 14 sudcov dokáže spravodlivo a nestranne rozhodovať, čo vlastne znamená v konečnom dôsledku popieranie právneho štátu.

S odstupom času 20 rokov je načase opätovne spracovať obdobnú detailnú analýzu fungovania Špecializovaného trestného súdu a celkových nákladov zahŕňajúcich nielen priame prevádzkové náklady súdu ale aj náklady spojené s osobitnými bezpečnostnými opatreniam a súvisiacimi zvýšenými nákladmi na odmeňovanie sudcov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v kontexte detailnej štruktúry trestných vecí v porovnaní so všeobecnými súdmi.

Ročný nápad trestných vecí - tzv. caseload

Jedným z faktorov, ktoré nevyhnutne súvisia s otázkou financovania a efektivity vynaloženia finančných prostriedkov je celkový nápad nových prípadov v pomere na jedného sudcu a štruktúra trestných vecí. Napriek všeobecnému presvedčeniu, že Špecializovaný trestný súd rieši tie najzávažnejšie prípady organizovaného zločinu nie je to pravda. V súčasnosti až 90 % trestných vecí právoplatne končí vydaním trestného rozkazu alebo niektorým z odklonov trestného konania ako schválenie dohody o vine a treste, či prijatie vyhlásenia o vine alebo sa týka menej závažnej kriminality ako drobná korupcia, trestné činy extrémizmu a trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona.

Na nízku mieru vyťaženosti sudcov Špeciálneho súdu upozorňovala už vyššie uvedená analýza MSSR z roku 2006, v ktorej sa na podklade dát za obdobe od 01.07.2005 do 30.06.2006 konštatuje, že na Špeciálny súd spolu napadlo iba 136 vecí, z ktorých tento súd v tomto období vybavil 100 vecí (z toho právoplatne 59 vecí a z nich 27 trestným rozkazom a 4 postúpením), teda 74 % z celkového počtu vecí, ktoré naň napadli. V praxi to znamená, že 14 sudcov (stav k 30.06.2006) Špeciálneho súdu právoplatne uzavrelo odpojednávaním iba 28 vecí.

K rovnakým zisteniam dospelo aj revízne oddelenie Najvyššieho súdu SR, keď na podklade získaných dát konštatoval, že v spôsobe vybavovania vecí, ktorý sa sleduje až od r. 2008, takmer 39 % sa vybaví trestným rozkazom a až 33% je schválených dohôd, t. j. spolu 72 % pričom tieto údaje nezahŕňajú informácie o vybavení veci iným spôsobom, napr. podmienečným zastavením, zmierom, ale aj vyhlásením rozsudkov po prijatí vyhlásenia obžalovaného uznesením o tom, že je vinný a že dokazovanie k vine sa nevykoná.[4]

Na druhej strane sa okresné súdy v sídle kraja a mestské súdy musia vysporiadať so závažnou ekonomickou a hospodárskou kriminalitou páchanou organizovanými skupinami pri rozsahu jej spáchania aktuálne do 7.000.000 eur, ktorej je na našom území prevažná väčšina ako aj s násilnou trestnou činnosťou zločineckých skupín páchanej nielen v minulom období (pozri napr. tu, tu, tu a tu ).

Pri mojom nástupe na Špecializovaný trestný súd v apríli 2016 pôsobilo na súde celkom 12 sudcov a naozaj sa nedá povedať, že by od práce „padali na hubu“. Aktuálne ich na Špecializovanom trestnom súde pôsobí až 18, pričom k enormnému nárastu celkového počtu sudcov došlo práve v posledných štyroch rokoch. Až 50 % nárastu počtu sudcov nezodpovedá aj nárast hlavnej agendy v oddelení T (obžaloby, návrhy na schválenie dohody o vine a treste). Súčasne k rozšíreniu vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu došlo iba raz a to o trestné činy extrémizmu s účinnosťou od 01.01.2017, ktoré dovtedy bez väčšieho záujmu verejnosti prejednávali okresné súdy.

Nápad trestných  vecí na Špecializovanom trestnom súde 2008-2024

rok	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016
T	128	182	197	190	224	196	180	208	129
spolu	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx
rok	2017	2018	2019	2020	2021	2022	2023	30.04. 2024
T	155	175	183	199	233	183	190	65
spolu	xxx	1373	1013	1008	1172	1128	1204	298

 

Pre porovnanie môžeme uviesť, že k 30.04.2024 na Mestskom súde Bratislava I aktuálne pôsobí celkom 22 sudcov s celkovým nápadom nových trestných vecí 3.066, čo je až 10 x viac ako na Špecializovanom trestnom súde, na Mestskom súde Košice, kde je do trestného grémia zaradených 17 sudcov s celkovým nápadom nových vecí 1.669, na Okresnom súde Trenčín pôsobí 11 sudcov pri celkovom nápade vecí 1.624, na Okresnom súde Nitra pôsobí 9 sudcov pri celkovom nápade vecí 988, na Okresnom súde Žilina pôsobí 8 sudcov pri celkovom nápade vecí 980, na Okresnom súde Banská Bystrica pôsobí 7 sudcov pri celkovom nápade vecí 917, na Okresnom súde Prešov pôsobí 8 sudcov pri celkovom nápade vecí 875 a na Okresnom súde Trnava pôsobí 9 sudcov pri celkovom nápade vecí 1277, pritom okresné súdy v sídle kraja podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku príslušné na konanie v prvom stupni o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou (register Tk).

Súdny register Tk bol zavedený novelou Vyhlášky č. 105/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2014, keďže Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu tak napriek tomu, že ide o prvostupňový súd, v rámci evidencie súdnych spisov vedie súdne registre určené pre krajské súdy, ktoré aj naďalej vedú súdne registre T výlučne pre potreby evidencie prvostupňovej agendy, ktorú vykonávali podľa § 17 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005.

 

Štatistické dáta k agende súdneho registra Tk
Kraj	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021	2022
BA	7	9	20	11	20	28	20	22	22
TT	2	18	7	6	14	12	26	17	7
TN	9	9	4	11	6	10	7	6	14
NR	25	15	12	6	13	16	13	17	16
ZA	14	11	12	17	14	22	12	13	13
BB	18	10	18	11	12	15	15	13	10
PO	2	11	9	6	5	4	5	12	8
KE	14	9	9	9	12	16	18	14	25
celkom	91	92	91	77	96	123	116	114	115
nevybavené[5]	32	98	132	134	160	197	234	241	266

 

Do prijatia novely č. 316/2016 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2017 sa pod pojmom okresný súd v sídle kraja rozumeli namiesto mestských súdov Okresný súd Bratislava I s počtom trestných sudcov iba 6 ! a Okresný súd Košice I s počtom trestných sudcov iba 7 !. Nevyhnutne potom prichádzali chyby, pocit bezmocnosti, vyhorenie a ešte väčšie chyby, na ktoré doplatili samotní sudcovia, strany trestného konania aj dôveryhodnosť justície.[6]

Mestský súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Prešov sú podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku súdy príslušné aj na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov a trestných činoch vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (súdny register Tv).

Pri bližšom pohľade na jednotlivé trestné veci by sme zistili, že celkový počet trestných vecí, ktoré napadnú na Špecializovaný trestný súd a ktoré by z hľadiska svojej závažnosti patrili do súdneho registra Tk je dokonca nižší než počet „Tk“ trestných vecí, ktoré v minulosti napadli na Okresný sud Bratislava I, pri tretinovom obsadení trestného grémia sudcami oproti Špecializovanému trestnému súdu.

Pravidlá pre určovanie voľných miest sudcov stanovuje vyhláška MS SR č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy („Vyhláška“).

Z jej obsahu vyplýva, že podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky, na účely určovania voľných miest sudcov ministerstvo každoročne do 28. februára kalendárneho roka na základe štatistických údajov vykazovaných k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka vypracuje prehľad o priemernom výkone sudcu v hlavných súdnych agendách (občianskoprávna, obchodnoprávna, trestnoprávna, rodinnoprávna, správna), ku ktorým prináležia aj vedľajšie súdne agendy.

Podľa § 5 Vyhlášky, na účely určovania voľných miest sudcov na súdy použije ministerstvo údaje o priemernom výkone sudcu v hlavnej súdnej agende, počte vecí napadnutých súdu v hlavnej agende za súd, počte nevybavených vecí a vybavených vecí v hlavnej súdnej agende za súd, počte výkonných miest sudcov na príslušnom súde.

Podľa § 6 Vyhlášky, údaj o potrebe počtu miest sudcov na súdoch vypočíta ako podiel sumy nápadu vecí (osôb) v hlavných súdnych agendách k priemernému výkonu sudcu v danej hlavnej súdnej agende a získaný údaj sa porovná s počtom výkonných miest sudcov na jednotlivých súdoch pri zohľadnení nevybavenej agendy, pričom pre Špecializovaný trestný súd nie sú určené žiadne osobitné pravidlá určovania počtu voľných miest sudcov, je však zjavné, že sa mu dostáva nadštandardnej pozornosti a zvýhodňovania oproti všeobecným súdom, čo je dané skôr nadštandardnými vzťahmi s výkonnou mocou než váhou argumentov.

Zo štatistických výkazov sudcov a z k nim pripojenej poznámky sa len môžeme dozvedieť, že porovnanie podľa § 27 ods. 2 písm. c) - g) zákona č. 385/2000 Z. z. s údajmi podľa ods. 2 písm. j) nie je možné vykonať, pretože Špecializovaný trestný súd je jediný svojho druhu v SR, a preto ho nie je možné porovnať so súdom toho istého druhu, ako je to v prípade okresného súdu a krajského súdu. Vzhľadom na miestnu a vecnú pôsobnosť, rozdielnu od vecnej a miestnej pôsobnosti Okresných a Krajských súdov, ho nie je možné porovnávať ani s týmito súdmi.

Na rozdiel od všeobecných súdov sa tak sudcovia Špecializovaného trestného súdu ani neocitnú v každoročnom „rebríčku slávy“ hodnotenia sudcov, ktoré zostavuje nezisková organizácia.

Podľa § 3 Vyhlášky, počet sudcov je navyše určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva na príslušný rozpočtový rok. Je zaujímavé, že v štátnom rozpočte sa našli finančné prostriedky na exponenciálny nárast počtu sudcov Špecializovaného trestného súdu pri pomerne dlhodobo stabilnom nápade trestných vecí s krátkodobými miernymi výkyvmi, s ktorými sa iné súdy musia vysporiadať v rámci daných personálnych kapacít, zatiaľ čo na okresných súdoch, ako sme mali možnosť sa nedávno dozvedieť, dochádza z roka na rok k znižovaniu tabuľkového počtu miest sudcov[7] pri náraste agendy ako aj počtu nevybavených spisov.

Pre úplnosť je vhodné dáta doplniť o celkový nápad trestných vecí na Krajský súd v Bratislave, ktorý okrem odvolacieho konania rozhoduje aj v pomerne špecifickej agende extradičného konania ako prvostupňový súd, pričom aktuálne je k aprílu 2024 vo výkone len 10 sudcov.

Nápad trestných vecí Krajského súdu v Bratislave
rok	2023	2022	2021	2020	2019	2018	2017	2016	2015
To	xxx	420	345	349	428	475	537	538	503
celkom	2343	2596	2555	2540	2702	2513	3267	xxx	xxx
rok	2014	2013	2012	2011	2010	2009	2008	2007	2006
To	577	599	653	673	651	685	541	482	624
celkom	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx	xxx

 

Nie je celkom zrejmé na základe akých dát a údajov došlo k navýšeniu počtu sudcov Špecializovaného trestného súdu až o 50 %, keď nápad trestných vecí v agende T za rok 2023 je totožný s nápadom trestných veci v roku 2011 a dokonca nižší ako v roku 2010. Aktuálny nápad trestných vecí k 30.04.2024 navyše indikuje ešte nižší nápad nových trestných vecí ako v predchádzajúcom období a celkový nápad trestných vecí je len zlomkom trestných vecí, ktorý každoročne vybavujú všeobecné súdy, a to vrátane najzávažnejšej trestnej činnosti.

Vzhľadom na vysokú mieru zrušených meritórnych rozhodnutí, a to nie len v poslednom období v súvislosti s ignorovaním práv obvinených na rešpektovanie prezumpcie neviny, by sa dalo zhrnúť, že na Špecializovanom trestnom súde nielen že robia málo, ale aj to málo spravia zle.

Platové pomery

Rozdielmi v platových pomeroch sudcov všeobecných súdov a sudcov Špeciálneho súdu sa podrobne zaoberal Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu zo dňa 20.05.2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08, ktorým vyslovil rozpor právnej úpravy postavenia Špeciálneho súdu s Ústavou SR, a to vrátane k nálezu pripojenom odlišnom stanovisku, ktoré prinieslo iný pohľad na túto otázku a argumenty za odlišné odmeňovanie. Tieto argumenty však vychádzali len zo samotného  textu zákona nedomysliac nevyhnutné súvislosti a prax.

Sudcovia Špecializovaného trestného súdu majú základný plat rovnaký ako sudcovia súdu tretieho stupňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda vo výške 1,3 násobku platu poslanca, a to bez ohľadu na dĺžku praxe. Osobný príplatok sudcom Špeciálneho súdu bol priznaný zákonom v § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch v podobe tzv. funkčného príplatku za funkciu pôvodne len vo výške 2-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Až zákonom č. 122/2005 Z. z. s účinnosťou od 15.04.2005 upravila na 6-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy. V prípade, že by ústavný súd vo svojom náleze dospel k odlišnému záveru, plat sudcu Špecializovaného trestného sudu by bol aktuálne vo výške približne 14.500 eur bez ďalších funkčných príplatkov a náhrad, na ktoré má sudcu nárok v zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch, t. j. ročne takmer 203.000 eur. Trochu privysoká odmena za zeleninové úplatky a kačice[8].

Pre porovnanie plat prezidenta SR je vo výške 4- násobku platu poslanca, t. j. 17.000 eur bez paušálnych náhrad, sudcovi Ústavného súdu SR patrí plat vo výške len 1,3 násobku platu poslanca, t. j. 5.600 eur bez paušálnych náhrad, pričom aj sudcovia ústavného súdu rozhodujú o ústavnoprávnych otázkach v mnohých trestných veciach prejednávaných Špecializovaným trestným súdom a práve ich rozhodnutie a nález môže zásadným spôsobom zasiahnuť do ďalšieho priebehu konania a najmä v poslednom období čelia silnému spoločenskému a politickému tlaku napr. okrem už spomínaného nálezu zo dňa 20.05.2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08 k Špeciálnemu súdu, je to aj nález zo dňa 27.09.2023 sp. zn. PL. ÚS 1/2021, vyslovenie súhlasu so stíhaním súdov zadržaných v akcii “Búrka” ale aj nález zo dňa 07.09.2023 sp. zn. I. ÚS 72/2023 týkajúci sa trestnej veci L. Bališa aplikujúc závery rozsudku ESĽP vo veci Mucha proti Slovensku, ktoré najvyšší súd nerešpektoval, po náleze zo dňa 16.12.2021 sp. zn. II. ÚS 367/2021 konštatujúceho porušenie prezumpcie neviny pri vzatí obvineného do väzby a práva na zákonného sudcu bol obvinený N. Bödör prepustený z väzby, viaceré nálezy týkajúce sa priamo, či nepriamo trestnej veci “Gorila” a v neposlednom rade aj nedávno prebiehajúce konanie o vyslovenie nesúladu novely trestných kódexov s Ústavou SR a stovky ďalších nálezov a rozhodnutí v spoločensky citlivo vnímaných veciach.

Z hľadiska medzinárodného porovnania, ročný plat sudcu ESĽP je aktuálne 200.000 eur a ich životopis a kariérny profil sa len ťažko dá prirovnávať k životopisom okresného sudcu z Dolného Kubína, alebo prokurátorky zo Senice, či Galanty.

Sudcovia okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov sa pre potreby určenia výšky ich základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov. Priemerným platom sudcu je plat poslanca, ktorý dosiahne okresný sudca až od začiatkom 8. roku.

Výška funkčného príplatku sudcov Špecializovaného trestného súdu je odôvodnená v dôvodovej správe k zákonu č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu „so zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie”, v poslednej dobe sme však boli viac svedkami útokov na sudcov všeobecných súdov.[9]

V prípade tzv. antidiskriminačných žalôb sudcov preto nešlo o žiadnu nezákonnosť, amorálnosť a už vôbec nie chamtivosť ale poukazovanie na elementárnu nespravodlivosť, keďže peniaze sú jediným jazykom, ktorému Ministerstvo spravodlivosti SR a politici rozumejú[10].

K obdobným rozdielom ako v prípade platových pomerov sudcov dochádza aj pri porovnaní platov zamestnancov Špecializovaného trestného súdu a všeobecných súdov.

Na zasadnutí Súdnej rady SR uskutočnenom dňa 18.05.2024 si justiční zamestnanci mohli vypočuť v rámci rozpravy k navrhovanému rozpočtu súdnictva pre roky 2025 až 2027 plánované zvýšenie osobného ohodnotenia v priemere na sumu 400 eur pre mimobratislavských zamestnancov a na sumu 500 eur pre bratislavských zamestnancov. Nové zadefinovanie tarifných platov justičných zamestnancov prostredníctvom novely zákona o štátnej službe alebo osobitného zákona ostali v rovine sľubov.

Osobné ohodnotenie vyššieho súdneho úradníka na Špecializovanom trestnom súde sa naposledy pohybovalo okolo sumy 800 eur a viac, teda ak ste vedeli správne pochlebovať správnym ľuďom a byť ticho. Ničím výnimočným je aj priznanie 100 % osobného ohodnotenia, vyplatenie odmien a mimoriadnych odmien viackrát v priebehu roka a v prípade vyvolených jednotlivcov nie je problém ani vybaviť na ministerstve spravodlivosti osobný plat podľa § 129 zákona o štátnej službe, o ktorom si na okresných súdoch nedovolia ani snívať. Splnenie zákonnej podmienky pre určenie osobného platu, a to vykonávanie osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh, je viac ako otázna. Preplatené všetky nadčasy sú samozrejmosťou. Nemožno sa potom čudovať, že zamestnanci Špecializovaného trestného súdu sa v dôsledku toho nezapájajú ani do pravidelného štrajku justičných zamestnancov za zlepšenie nielen finančného ohodnotenia. Na druhej strane ani v porovnaní s inými súdmi nadštandardné podmienky odmeňovania nestačia na to aby človek bol nútený tráviť čas v tak extrémne toxickom prostredí akým sa za posledné roky stal Špecializovaný trestný súd vďaka pár jednotlivcom, o čom svedčí najmä vysoká fluktuácia zamestnancov najmä v období posledných 4 rokov.

Osobitne zaujme pochybne nadštandardné odmeňovanie analytikov pôsobiacich na Špecializovanom trestnom súde, resp. len jednej analytičky. Rovnako ako iným krajským sudom aj Špecializovanému trestnému súd boli nad rámec finančných prostriedkov určených na miesta vyšších súdnych úradníkov poskytnuté finančné prostriedky na Vytvorenie podpornej analytickej platformy pre prístup k judikatúre v celkovej výške 395.947,72 € na podporu dvoch miest analytikov pri trvaní projektu 34 mesiacov. Krajským súdom v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Žiline, v Košiciach a v Trnave boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške po 459.321,24 €, Krajskému súdu v Prešove vo výške  471.600,63 €, každému na podporu troch miest analytikov, Krajským súdom v Trenčíne a v Nitre vo výške 306.214,16 € na podporu dvoch zamestnaneckých miest analytikov.

Už na prvý pohľad zaujme, že suma na dve zamestnanecké miesta analytikov pôsobiacich na krajských súdoch je až o 90.000 eur nižšia ako na podporu rovnakého počtu zamestnaneckých miest analytikov pôsobiacich na Špecializovanom trestnom súde. Vysvetlenie je jednoduché. Zatiaľ čo analytik pôsobiaci na krajskom súde je štandardne zaradený do 7. platovej triedy, z opisu projektu ako prílohy k zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa dozvedáme, že z neznámych dôvodov majú byť analytici Špecializovaného trestného súdu zaradení až do 9. platovej triedy.

Aktuálne na Špecializovanom trestnom súde pôsobí len jedna analytička, ktorá uspela vo výberovom konaní uskutočnenom dňa 10.08.2023,[11] zaradená na pracovisku v Banskej Bystrici. Druhé miesto analytika sa dlhodobo nedarí obsadiť a na danú pracovnú pozíciu je opätovne vypísané výberové konanie[12]. Vo všetkých postupne opakovane zverejňovaných oznámeniach o vyhlásení výberového konania na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta analytika sa však v rámci informácie o odmeňovaní uvádza 7. platová trieda.

Navyše dotyčná analytička sa pôvodne zúčastnila výberového konania na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vyššieho súdneho úradníka uskutočnenom dňa 22.02.2022[13], v ktorom neuspela z dôvodu nespravenia prekladu z anglického jazyka. Keďže daný preklad ako člen výberovej komisie som opravovala ja, vzhľadom na extrémne nízku kvalitu daného prekladu, úroveň angličtiny tejto uchádzačky by som pri dobrej vôli odhadla na maximálne na A2. Napriek tomu bola nakoniec prijatá na miesto vyššej súdnej úradníčky na čas zastupovania počas rodičovskej dovolenky so zaradením na pracovisko v Banskej Bystrici. V následnom výberovom konaní na miesto analytika uspela, i keď na danú pozíciu sa vyžaduje štandardne úroveň jazykových schopností minimálne B2 – C1, ktorou rozhodne nedisponuje. Nie je však zrejmé, čo konkrétne bez nevyhnutných jazykových schopností analyzuje a aký je jej skutočný prínos pre naplnenie cieľov projektu ale rozhodne by bolo zaujímavé bližšie sa pozrieť nielen na počet spracovaných analýz za dané obdobie ale najmä na kvalitu ich spracovania, keďže z jej sporadických odborných výstupov ešte počas môjho pôsobenia na Špecializovanom trestnom súde nebolo badať hlbšie odborné a analytické schopnosti. V každom prípade, nič z uvedeného neodôvodňuje jej zaradenie do 9. platovej triedy v rozpore so zákonom o štátnej službe a najmä v rozpore s podmienkami vyhláseného výberového konania. Podstatne menšie „nezrovnalosti“ štandardne vedú k trestnému stíhaniu prijímateľa príspevku pre trestné činy subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Okrem toho zaujme aj faktu, že zmluvu podpísal predseda Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ján Hrubala dňa 31.05.2024, teda v posledný deň svojho pôsobenia vo funkcii predsedu súdu, potom čo sa svojej funkcie dňa 15.05.2024 vzdal. Rovnako zaujme, že zmluvu za Ministerstvo spravodlivosti SR nepodpisoval samotný minister tak ako v prípade ostatných zmlúv, ale JUDr. Andrej Holák, generálny tajomník služobného úradu, spájaný s kauzou známou ako „Mýtnik“, prejednávanou pred Špecializovaným trestným súdom[14], pričom senátu predsedá práve JUDr. Ján Hrubala.

Zatiaľ čo sudcovia okresných a krajských súdov sú nútení z vlastných prostriedkov neraz kompenzovať nízke platy zamestnancom vo svojom súdnom oddelení aby zabránili ich odchodu a zabezpečili základnú funkčnosť súdu, v prípade Špecializovaného trestného súdu sa vždy nájdu finančné prostriedky aj na vymyslené pozície a ľudí, ktorých vrcholom schopností sú len intrigy a ohováranie, ktorými sa snažia prekryť vlastnú neschopnosť a zbytočnosť.

Ak nedostatočné odmeňovanie justičných zamestnancov, ktorých výkon činnosti a riadne plnenie úloh im zákonom zverených je nevyhnutný pre riadny chod a základné fungovanie súdu a vo výsledku aj pre rozhodovaciu činnosť sudcu, núti sudcov dorovnávať ich plat z vlastných finančných prostriedkov, potom tým priamo dochádza zo strany výkonnej moci k zásahu do nezávislosti justície a materiálneho zabezpečenia sudcov garantovaného zákonom.

Nezávislosť justície nemožno zužovať len na platové ohodnotenie samotných sudcov ale nemenej dôležitým faktorom je dostatočné financovanie a z toho vyplývajúce personálne a materiálno-technické zabezpečenie justície ako celku, ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj riadne odmeňovanie justičných zamestnancov[15] a zamestnancov vo verejnej službe podieľajúcich sa na zabezpečovaní potrieb súdu aj samotných sudcov.[16]

Materiálno-technické zabezpečenie

Pri požiadavkách na materiálno-technické zabezpečenie výkonu súdnictva a porovnaním podmienok v akých musia byť schopné fungovať všeobecné súdy a podmienok vytvorených sudcom Špecializovaného trestného súdu môžeme hovoriť aj o autách a šoféroch, ktoré majú k dispozícii 24/7 a najširšej možnej škále potrieb a vybavenia ale tento krát sa zamerajme na to najdôležitejšie, a to sú vhodné priestory zodpovedajúce požiadavkám 21. storočia, ktoré sa bytostne týkajú nielen sudcov ale všetkých zamestnancov súdu.

Mnohé súdy bojujú s nevyhovujúcimi priestormi, ktoré neboli rekonštruované desiatky rokov, nehovoriac o absencii klimatizácie, ktorej nevyhnutnosť z roka na rok rastie. Pozerať sa na sudcu, ktorému kropaje potu stekajú potokom po tvári, keď pojednáva v miestnosti, kde teplota bežne dosiahne 36 °C, či asistentku so spuchnutými prstami asi nezodpovedá zákonným požiadavkám na dôstojnosť vedenia pojednávania. Zatiaľ čo všeobecné súdy nemajú finančné prostriedky ani na nainštalovanie prvej klimatizačnej jednotky, na Špecializovanom trestnom súde majú finančné prostriedky na jej komplexnú obnovu za viac ako 170.000 eur.[17] Nevyhovujúce podmienky prirodzene negatívne vplývajú nielen na výkon súdnej moci ale aj na samotných účastníkov a nevyhnutne aj kvalitu obhajoby a právneho zastupovania v prejednávaných veciach.

Rovnako je až dehonestujúce ak najvyššie súdne autority akými sú Najvyšší súd SR a Najvyšší správny súd SR sídlia v prenajatých priestoroch a budova na Župnom námestí už pred dvadsiatimi rokmi bola v technicky nevyhovujúcom stave. Aj takýto „detail“ vyjadruje skutočný vzťah výkonnej moci k súdnictvu a jeho nezastupiteľnej úlohe v spoločnosti, a to naprieč politický spektrom.

Osobitnú zmienku si zaslúži Justičný palác, v ktorom sa až donedávna tlačili Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava ako najväčšie súdy v krajine. Ešte v čase začiatkov môjho pôsobenia na Okresnom súde Bratislava I, sa plánovala rekonštrukcia bývalej základnej školy na Lazaretskej ulici, ktorej aktuálne hrozí, že pre svoju lukratívnu polohu v centre mesta sa možno stane len ďalšou “realitnou obeťou”[18] reforiem súdnej mapy. Žiaľ, aj napriek opakovaným urgenciám a žiadostiam neboli súdu poskytnuté ani len finančné prostriedky na vysúťaženie projektovej dokumentácie, nieto ešte na celkovú rekonštrukciu budovy, ktorá rokmi čoraz viac chátrala a aktuálne bezprostredne ohrozuje okolie.[19] Práve centrálna poloha, veľké miestnosti bývalých tried a telocviční, široké školské chodby a schodiská budovy na Lazaretskej ulici sa doslova ponúkali pre početné eskorty a prejednávanie celej škály aj veľkých skupinový trestných vecí, o ktoré na Mestskom súde Bratislava I rozhodne nemajú núdzu a vybudovanie moderného trestného súdu 21. storočia. Zásadnejšej rekonštrukcie sa po viac ako 85 rokoch možno nakoniec dočká aspoň Justičný palác[20] a nové priestory pravdepodobne čakajú aj dva mestské súdy[21].

Keď niektoré súdy nemajú ani vlastnú budovu, Špecializovaný trestný súd má k dispozícii hneď budovy dve a z toho budova v Pezinku je po zrušení ÚŠP poloprázdna. Pre lepšie pochopenie problematiky je však nutné sa vrátiť na úplný začiatok.

Už samotná výstavba budovy Špeciálneho súdu a k nej prináležiacej radovej zástavby určenej pre ubytovanie sudcov[22] bola spájaná s viacerými škandálmi a podozreniami z predraženia[23]. V minulosti sa niektorí aktivisti snažili navodiť dojem konštrukcie areálu Špecializovaného trestného súdu ako „pevnosti s nepriestrelnými sklami“,[24] pravdou je, že obe stavby skôr definuje nízka kvalita stavebných prác, permanentná závadovosť a zariadenie, ktoré by ste doma určite nechceli[25]. Nejde o žiaden luxus ale niekto si vďaka tomu ten luxus rozhodne doprial. Aj napriek tomu ide o neporovnateľne lepšie pracovné podmienky v porovnaní so všeobecnými súdmi aj vďaka klimatizovaným pojednávacím miestnostiam ako sa konštatovalo aj v Správe o výsledkoch vnútornej revízie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 18.9.2012: „Materiálne podmienky pre výkon rozhodovacej činnosti senátov a pre s tým súvisiacu administratívnu činnosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na oboch jeho pracoviskách sú na veľmi vysokej úrovni. Materiálna vybavenosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku po každej stránke je oproti všeobecným súdom skôr nadštandardná“[26].

Sídlom Špeciálneho súdu sa stal areál bývalých vojenských kasární tzv. Holubyho kasárne v Pezinku, ktoré prešli radikálnou rekonštrukciou spojenou najmä s prijatými bezpečnostnými opatreniami.[27] Celkové náklady sa odhadovali na sumu takmer 190 miliónov korún, čo je aktuálne ekvivalentom sumy približne 12 miliónov eur. Priestory bývalých kasární poskytovali uzavretý areál, v rámci ktorého bolo možné prijať bezpečnostné opatrenia v súvislosti s údajnými rizikami, ktorým sú jeho sudcovia vystavení. V budove Špeciálneho súdu dočasne sídlil aj ÚŠP v nájme. Potrebám Špeciálneho súdu mala slúžiť aj ďalšia budova nachádzajúca sa v areáli, v ktorej nakoniec dnes sídli Justičná akadémia. V ďalšej budove v rámci areálu má podľa aktuálnych plánov sídliť trestné grémium Okresného súdu Pezinok, čo ešte zvýši koncentráciu ľudí v areáli, takže z pôvodného cieľa zabezpečiť tak nevyhnutnú vysokú úroveň bezpečnosti nezostalo ani stopy.

Z analýzy ministerstva spravodlivosti z roku 2006 vyplýva, že z civilnej kapitoly rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR bolo za obdobie rokov 2004 až do 30.06.2006 vynaložených na činnosť Špeciálneho súdu celkom 376.396.000 Sk, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné výdavky predstavovali čiastku 37.227.000 Sk (z toho 27.723.000 Sk u sudcov) a kapitálové výdavky celkom v čiastke 290.153.000 Sk. Okrem toho Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky vynaložil na zriadenie a zabezpečenie ochrany objektu Špeciálneho súdu 17.059.000 Sk a finančné náklady Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR vynaložené na ochranu oboch týchto špeciálnych inštitúcií predstavovali za toto obdobie čiastku celkom 39.528.000 Sk. Celkom za jeden rok reálneho fungovania Špeciálneho súdu daňoví poplatníci zaplatili sumu, ktorá je dnes ekvivalentom sumy 25 miliónov eur. V tejto sume však nie ja zarátaná suma za príplatok vyplatený sudcom najvyššieho súdu.

Špeciálny súd začal vykonávať svoju právomoc dňom 01.07.2005 pričom pre problémy s obsadením voľných miest sudcov boli nakoniec viacerí sudcovia z Krajského súdu v Banskej Bystrici dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na Špeciálny súd. Týmto dňom vtedajší predseda súdu JUDr. Igor Králik, pôvodne sudca z Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozhodol aj o vytvorení pracoviska Banská Bystrica ako aj zverení rozhodovania v prípravnom konaní výlučne sudcom zaradeným na pracovisku v Banskej Bystrici s poukazom na potrebu zabezpečenia rovnomernosti zaťaženia medzi sudcami, keď sudcom zaradeným v sídle súdu v Pezinku boli pridelené rozsiahle trestné veci. Dnes už neznáme mená sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici nahradili známejšie mená ako JUDr. Ján Buvala, JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Michal Truban, JUDr. Roman Puchovský a JUDr. Oldřich Kozlík.

Pracovisko v Banskej Bystrici spočiatku sídlilo v budove patriacej Krajskému súdu v Banskej Bystrici iba v nájme. Pripravované ukončenie nájmu ÚŠP a jeho presťahovanie do iných priestorov a presun zvyšných sudcov pôsobiacich na pracovisku v Banskej Bystrici do sídla súdu v Pezinku sa však neuskutočnilo[28]. Dňa 13.02.2007 dostal Špeciálny súd – pracovisko Banská Bystrica výpoveď z nájmu ku dňu 30.04.2007 zo strany vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici[29]. Dôvodom výpovede bolo, že po nevyhnutných úpravách sa malo do budovy nasťahovať trestné kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré malo 20 sudcov a súdnych úradníkov s cieľom zlepšiť pracovné podmienky nielen pre trestných sudcov, ale i ostatných sudcov krajského súdu, ktorí v tom čase boli v náhradných priestoroch bývalého stavebného učilišťa, pretože hlavná budova bola v rekonštrukcii.[30]

Zachovanie pracoviska Banská Bystrica sa stalo prioritou nielen pre nového predsedu Špeciálneho súdu, ktorý sa stal sudcom Špeciálneho súdu dňa 01.01.2006 zaradeného v senáte na pracovisku Špeciálneho súdu v Banskej Bystrici a následne sa dňa 01.02.2007 ujal funkcie predsedu súdu[31], ale najmä pre všetkých sudcov, ktorí pôsobili alebo mali záujem pôsobiť na pracovisku Banská Bystrica odkiaľ pochádzali. V tomto období aj dokonca padli úvahy o zmene sídla Špeciálneho súdu z Pezinka do Banskej Bystrice[32]. Podmienkou Ministerstva spravodlivosti SR pre zachovania pracoviska Banská Bystrica bolo nenavýšenie rozpočtových prostriedkov. Nakoniec zostal aj Špeciálny súd aj pracovisko v Banskej Bystrici, ktoré sa presťahovalo do priestorov Národnej Banky SR[33]. Finančné prostriedky sa ušetrili aj radikálnymi personálnymi škrtmi,

Hlavným argumentom za zachovanie pracoviska Banská Bystrici sa stala úspora finančných prostriedkov a jeho dostupnosť pre špecializované trestné zložky v súvislosti s vybavovaním agendy prípravného konania, ktoré sa sústredilo práve na pracovisku Banská Bystrica už od začiatku fungovania Špeciálneho súdu[34]. Po rekonštrukcii sídla Krajského súdu v Banskej Bystrici sa už Špecializovaný trestný súd – pracovisko Banská Bystrica opätovne vrátil do priestorov budovy na Skuteckého č. 10. Pôvodne na pracovisku v Banskej Bystrici pôsobili len traja sudcovia, a to JUDr. Michal Truban, JUDr. Roman Puchovský a JUDr. Zdenka Cabanová. Postupne z Pezinka prešli na pracovisko Banská Bystrica ako medzi prvými JUDr. Ján Hrubala a jeho kroky nasledovali aj JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Igor Králik, JUDr. Peter Pulman, JUDr. Rastislav Stieranka a JUDr. Marian Mačura. Z pracoviska v Banskej Bystrici do sídla súdu v Pezinku neprešiel nikto, prekvapivo, a Pezinok sme neskôr začali položartom označovať za „guberniu Banskej Bystrice“.

Opomeňme pre účely tohto príspevku, že samotný vznik pracoviska Banská Bystrica nemá oporu v zákone a aktuálne sa nenachádza ani v zozname pracovísk zriadených pri súdoch uvedených v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, na praktické a dlhodobé problémy vo fungovaní medzi sídlom súdu v Pezinku a pracoviskom Banská Bystrica vo svojom motivačnom liste na funkciu predsedu súdu upozornil kandidát a sudca zaradený v senáte pôsobiacom v sídle súdu v Pezinku JUDr. Ján Buvala, ktorý navrhoval zrušenie pracoviska Banská Bystrica v horizonte 3 až 5 rokov. Namiesto zamyslenia sa a vecnej diskusie sa dočkal útokov na svoju osobu od vlastných kolegov zaradených v senátoch na pracovisku v Banskej Bystrici[35]. Po zmene súdnej mapy tieto problémy, ktoré dovtedy boli pre všeobecné súdy len vzdialenou teóriou, pociťujú na vlastnej koži avšak ani zďaleka nedosahujú takú hĺbku ako v prípade Špecializovaného trestného súdu.

Napriek tomu, že investičný dlh má Ministerstvo spravodlivosti SR najmä vo vzťahu k všeobecným súdom finančné prostriedky na rekonštrukciu priestorov boli priznané aj Špecializovanému trestnému súdu, a to vo výške 303.720,00 € na projekt modernizácie budovy Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pri predpokladaných celkových realizačných nákladoch vo výške 4.500.000 eur a po ukončení modernizácie je plánovaný prevod budovy pod správu Špecializovaného trestného súdu Pezinok a Okresného súdu Pezinok. [36]

V súčasnosti Špecializovaný trestný súd v Pezinku po zrušení ÚŠP sídli v poloprázdnej budove, ktorej horné poschodia náklade zrekonštruoval bývalý špeciálny prokurátor a v budove bývalého Krajského súdu v Banskej Bystrici, v prípade ktorej sa len na nevyhnutnú sanácia a opravy predpokladajú výdavky vo výške 500.000 eur.

Personálne zabezpečenie

Okrem počtu voľných miest sudcov určuje Vyhláška aj pravidlá určovania počtu miest zamestnancov na úseku výkonu súdnictva. V prípade vybavovania trestnoprávnej agendy Vyhláška nijakým spôsobom nezohľadňuje zvýšenú náročnosť trestných vecí v prípade okresných súdov v sídle kraja napr. navýšením počtu vyšší súdny úradníkov.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, pri určovaní počtu miest zamestnancov na úseku výkonu súdnictva sa vychádza z počtu určených miest sudcov okrem miest sudcov pridelených pre obvod krajského súdu ako hosťujúcich sudcov.

Podľa § 10 Vyhlášky, na určovanie počtu zamestnaneckých miest na úseku výkonu súdnictva Špecializovaného trestného súdu sa primerane vzťahujú pravidlá ustanovené pre okresný súd, napriek tomu reálne počty zamestnancov nezodpovedajú týmto záväzne stanoveným normám a ani reálnemu počtu trestných vecí vybavovaných sudcami Špecializovaného trestného súdu, ktorý je násobne nižší v porovnaní s okresnými súdmi v sídle kraja a krajským súdom, ktorý vybavuje aj prvostupňovú agendu.

POČET ZAMESTNANECKÝCH MIEST NA ÚSEKU VÝKONU SÚDNICTVA
ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD
Súdne oddelenie sudcu
agenda	Sudca	VSÚ	tajomník	Asistent	e - podateľňa		Hovorca
trest	1	1/2	1/3	1	1		1

 

POČET ZAMESTNANECKÝCH MIEST NA ÚSEKU VÝKONU SÚDNICTVA
OKRESNÝ SÚD
Súdne oddelenie sudcu
agenda	Sudca	VSÚ	tajomník	Asistent
trest	1	1/2	1/3	1

 

POČET ZAMESTNANECKÝCH MIEST NA ÚSEKU VÝKONU SÚDNICTVA
KRAJSKÝ SÚD
Súdne oddelenie sudcu/senátu
agenda	Senát - 3 sudcovia	VSÚ	tajomník	Asistent
Trest	1	1	1/3	1

 

Už zo spomínanej Správy o výsledkoch vnútornej revízie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 18.9.2012 sa k personálnemu zabezpečeniu súdu môžeme bližšie dozvedieť, že pri vzniku Špeciálneho súdu na jedného sudcu pripadalo jedno miesto vyššieho súdneho úradníka, pričom k štandardnému stavu jeden sudca na ½ miesta vyššieho súdneho úradníka dospel súd po nástupe nového predsedu súdu, a to v apríli 2008, keď boli zvyšné miesta vyšších súdnych úradníkov zrušené. Aktuálne na Špecializovanom trestnom súde pôsobí 18 sudcov, pričom v rozpore s Vyhláškou je mu pridelených až 12 miest vyšších súdnych úradníkov, čo je 2/3 miesta vyššieho súdneho úradníka na jedno miesto sudcu. Súčasne tento stav vytvára nerovnomerné zaťaženie, keď niektorí vyšší súdni úradníci musia byť zaradení do súdnych oddelení dvoch sudcov a iní len do súdneho oddelenia jedného sudcu. Vzhľadom na celkový nápad nových spisov by mal zodpovedať reálnym potrebám súdu ich polovičný počet a tak ako na krajskom súde pripadá jedno miesto vyššieho súdneho úradníka na trojčlenný senát pri násobne vyššom nápade trestných vecí, tak by mal rovnaký počet vyšších súdnych úradníkov postačovať aj Špecializovanému trestnému súdu s postavením krajského súdu.

K navýšeniu počtu vyšších súdny úradníkov až o 5 miest došlo vďaka poskytnutiu nenávratného finančného príspevku Ministerstvom vnútra SR v celkovej sume 226.804,86 € z operačného programu Efektívna verejná správa v rámci realizácie projektu Zefektívnený súdny systém a zvýšená vymáhateľnosť práva - Príprava kvalitných súdnych kapacít zameraný na zameraný na špecializáciu súdnych úradníkov na jednotlivé súdne agendy a ich cielené vzdelávanie na podporu 5 štátnozamestnaneckých miest.[37] Rovnaký príspevok obdržali aj iné súdny, a to napríklad Krajský súd v Bratislave vo výške 114 803,53 € na podporu len 4 zamestnaneckých miest[38], Krajský súd v Banskej Bystrici vo výške 159.132,99 €, Krajský súd v Žiline vo výške  323.655,22 €, Krajský súd v Trnave vo výške 116.611,95 € a Krajský súd v Nitre sumu vo výške 587.596,60 € na podporu 19 zamestnaneckých miest. Nie je však zrejmé ako viac mali byť vyšší súdni úradníci špecializovaní, keďže Špecializovaný trestný súd sa zaoberá len trestnou agendou na rozdiel od všeobecných súdov, na ktorých nie je výnimočné, že vyšší súdny úradník je zaradený do viacerých súdnych oddelení s diametrálne odlišnou agendou.

Uvedené sa týka aj počtu súdnych tajomníčok, keď v minulosti bez väčších problémov agendu zvládali dve súdne tajomníčky a dnes je ich celkový počet až 6.

Málokto si však už pamätá, že na Špeciálnom súde v jeho začiatkoch pôsobili aj dve probačné a mediačné úradníčky. Ich miesta boli neskôr pre neefektivitu zrušené. Inak povedané nemali koho „probovať ani mediovať“.

Na súde v minulosti pôsobilo aj celkom 5 technických asistentov. Z § 15 Vyhlášky sa dozvedáme, že na súdoch, ktoré nemajú zriadenú samostatnú funkciu technického asistenta, môže túto činnosť vykonávať aj asistent príslušného súdneho oddelenia. Počet miest technických asistentov na príslušných súdoch určí ministerstvo v súčinnosti s predsedom súdu. Treba povedať, že túto funkciu museli na okresných súdoch zvládať najmä asistentky. Keďže funkcia technického asistenta fakticky zanikla bolo nutné im vymyslieť nové pozície.

Rovnako tak miesto hovorcu je štandardne určené pre celý obvod krajského súdu s neporovnateľne vyšším počtom sudcov a prejednávaných sporov, ktoré sú v centre mediálnej pozornosti. V obvode Krajského súdu v Bratislave pôsobí viac ako 200 aktívnych sudcov oproti 18 zaradeným na Špecializovanom trestnom súde pri určení jedného miesta hovorcu. Keďže pozíciu hovorcu najčastejšie zastáva na krajských súdoch vyšší súdny úradník alebo iná osoba s právnickým vzdelaním, popri funkcii hovorcu často vykonáva aj práce spojené s prípravou rozhodnutí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a inú odbornú agendu.

Skutočnou kuriozitou je však vytvorenie úplne novej pozície, a to asistentky riaditeľa správy súdu, ktorá nemá oporu v žiadnom zákonnom ani podzákonnom predpise.[39]

Záver

Možno uzavrieť, že zatiaľ čo v prípade Špecializovaného trestného súdu sa vždy nájdu finančné prostriedky na akokoľvek absurdnú a nezmyselnú požiadavku, vymyslené pozície a navýšenie personálnych kapacít, odmeny a príplatky, v prípade všeobecných súdov nie sú finančné prostriedky ani na zabezpečenie základného fungovania.

K diskriminácii sudcov a zamestnancov všeobecných súdov oproti Špecializovanému trestnému súdu tak dochádza nielen v platovej rovine ale vo všetkých ďalších oblastiach odmeňovania a prístupe k plneniam nepeňažnej povahy nevyhnutných pre riadny výkon súdnictva. Takýto priepastný rozdiel nie je pritom odôvodnený ani vecnou príslušnosťou Špecializovaného trestného súdu pri detailnom porovnaní celkového nápadu a štruktúry nielen trestných vecí s trestnými vecami prejednávanými všeobecnými súdmi ale aj s mnohými podstatne závažnejšími a skutkovo a právne zložitejšími obchodnými a občianskoprávnymi spormi, v ktorých sa stretajú záujmy štátu, či rôznych finančných skupín alebo vplyvných osôb s možným politickým pozadím.[40] Špecializovaný trestný súd je síce vnímaný ako jedno z opatrení v boji proti korupcii ale pritom jeho dvadsaťročná história fungovania skôr dokazuje, že je jednou z jej hlavných príčin.

Na spôsob financovania Špecializovaného trestného súdu, hospodárnosť pri vynakladaní finančných prostriedkov a osobitne nakladanie s finančnými prostriedkami určenými na odmeňovanie zamestnancov z hľadiska možnej diskriminácie by sa mal bližšie pozrieť Najvyšší kontrolný úrad SR, zistenia by boli rozhodne zaujímavé.
 

Diskusia