Ešte raz k tomu, prečo trestné stíhania pri ktorých došlo k prerušeniu premlčania nebudú po novele Trestného zákona premlčané

 

Ešte raz k tomu, prečo trestné stíhania pri ktorých došlo k prerušeniu premlčacej doby nebudú po novele Trestného zákona premlčané

V tomto príspevku sa pokúsim reagovať na článok Namira Alyasryho (ďalej len autor článku) ohľadne posudzovania prerušenia premlčacej doby[1], ktorý nadväzoval na môj skorší príspevok[2].

Autor článku sa nestotožňuje s mojím výkladom prerušenia premlčacej doby, pričom uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje, aby bol skutok posúdený výlučne iba podľa jedného zákona a to v celku, teda v znení jedinej novely.

S týmto názorom sa stotožňujem, nakoľko aj môj názor (a rovnako tak česká judikatúra v tomto smere) vychádza z toho, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie sa bude posudzovať vždy iba podľa jedného Trestného zákona a to vo všetkých smeroch, teda aktuálne buď podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024 alebo podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Dôležitým ustanovením, na ktoré sa zabúda, je ustanovenie § 87 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Opätovne sa to pokúsim celé vysvetliť na príklade:

Skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie bol spáchaný v januári roku 2020 a bol právne kvalifikovaný ako trestný čin s premlčacou dobou 5 rokov, ktorá začala plynúť od spáchania skutku, pričom k vzneseniu obvinenia za tento skutok prišlo v januári roku 2024, teda po štyroch rokoch od spáchania skutku.

Prišlo teda k prerušeniu päťročnej premlčacej doby a od januára 2024 (od vznesenia obvinenia) začala plynúť nová 5 ročná premlčacia doba. Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z. v zmysle ktorého došlo k zmene právnej kvalifikácie v prospech obvineného, ktorej už zodpovedá premlčacia doba v trvaní 3 roky.

Z uvedeného vyplýva, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre obvineného priaznivejší a preto je nutné skutok spáchaný v roku 2020 posúdiť len podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Z hľadiska plynutia premlčacej doby to znamená, že nová 5 ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť od vznesenia obvinenia sa v zmysle ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 skracuje na 3 ročnú premlčaciu dobu (jej koniec teda nastane o 3 roky), t. j., napríklad ak od vznesenia obvinenia v januári 2024 sa vo veci vôbec nekonalo, trestné stíhanie by sa premlčalo v januári roku 2027 (teda nie po piatich rokoch, ale už po troch rokoch od vznesenia obvinenia).

Táto zmena Trestného zákona sa teda prejaví v tom, že sa skráti táto nová premlčacia doba. Skutok z roku 2020 sa teda posúdi iba podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a nie aj podľa skoršieho Trestného zákona ako nesprávne uvádza autor článku. Článok 50 ods. 6 Ústavy SR ako aj § 2 ods. 1 Tr. zák. sa tu prejavia v tom, že príde k zmene právnej kvalifikácie (napríklad v dôsledku zvýšenia škôd, či zníženia trestnej sadzby) ako aj v tom, že nová premlčacia doba, ktorá plynie od vznesenia obvinenia už zodpovedá novej, pre obvineného priaznivejšej, právnej úprave, nakoľko jej koniec nastane už v zmysle novej právnej úpravy. Žiadny nesúlad s citovanými ustanoveniami tu nevzniká, práve naopak.

Pokiaľ teda česká judikatúra uvádza, že „ustanovenie o časovej pôsobnosti Trestných zákonov (§ 2 ods.1 Tr. zák.) nemožno vykladať tak široko, aby sa s odkazom na toto ustanovenie fakticky spätne anulovali účinky procesných úkonov uvedených v § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák., ktoré boli riadne vykonané za účinnosti skoršieho znenia Trestného zákona“, tak sa tým má na mysli, že nová právna úprava nezasahuje do premlčacej doby, ktorá už bola zákonne prerušená podľa starej právnej úpravy, ale má logicky dopad iba na plynutie novej premlčacej doby, ktorá plynie od vznesenia obvinenia, respektíve od ďalších úkonov, ktoré po vznesení obvinenia nasledujú a sú zamerané na objasnenie a skončenie veci. Premlčacia doba, ktorá bola zákonne prerušená v minulosti vznesením obvinenia už neexistuje, nakoľko už v zmysle § 87 ods. 4 Tr. zák. plynie nová premlčacia doba a už neexistujúca premlčacia doba, ktorá plynula od spáchania skutku po vznesenie obvinenia, nemôže „obživnúť“ zmenou právnej úpravy.

Ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. teda nemôže vymazať skutočnosť, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť od spáchania skutku a bola podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024 prerušená už neexistuje, nakoľko od vznesenia obvinenia začala plynúť nová premlčacia doba a až práve a len na ňu (túto novú premlčaciu dobu) sa vzťahuje Trestný zákon účinný od 06.08.2024, nakoľko vstúpil do účinnosti práve počas jej plynutia. Pokiaľ sa v tomto smere hovorí, že nová právna úprava ohľadne plynutia premlčacej doby pôsobí do budúcnosti, tak sa tým má na mysli, že pôsobí na koniec premlčacej doby, ktorú skracuje.

Pokiaľ autor článku poukazuje na body 391, 396 a 417 nálezu ústavného súdu zo dňa 03.07.2024, tak z nich vôbec nevyplýva, že by výklad uvedený v mojom článku, či českej judikatúre neprichádzal do úvahy. Práve naopak. V tomto smere je možné poukázať aj na nové ustanovenie § 87 ods. 7 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, ktoré vyslovene uvádza, že sa účinky prerušenia premlčacej doby, ktoré už nastali v minulosti „nemažú“. Toto ustanovenie zbytočne a trochu aj nezmyselne zákonodarca formuloval iba vo vzťahu k „eurofondom“, nakoľko logickým výkladom (tak ako to vyplýva aj z už prezentovanej českej judikatúry) sa dá jeho obsah vztiahnuť aj na všetky ostatné trestné činy a to nielen v prípadoch, ak sa skráti premlčacia doba, ale aj v prípadoch, v ktorých príde len k zmene právnej kvalifikácie na podklade zmeny zákona, ktorej však zodpovedá kratšia premlčacia doba.

Možno preto uzatvoriť a zopakovať, že

 - vznesením obvinenia sa prerušuje plynutie premlčacej doby a ohľadne stíhaného trestného činu začína plynúť nová premlčacia doba. Pokiaľ v dôsledku zmeny Trestného zákona príde v priebehu trestného stíhania k zmierneniu právnej kvalifikácie už stíhaného trestného činu, či k skráteniu premlčacej doby, potom je táto okolnosť významná len pre koniec tejto kratšej (novej) premlčacej doby. Zmenou trestného zákona sa spätne nerušia účinky procesných úkonov, ktoré boli urobené podľa skoršej právnej úpravy a ktoré spôsobili prerušenie (pôvodnej) premlčacej doby (Najvyšší súd ČR sp. zn. 8Tdo/1114/2008; R 59/2009).

- nová, kratšia a pre páchateľa priaznivejšia premlčacia doba sa uplatní iba do budúcnosti, t. j. pôsobí na koniec premlčacej doby. Účinky procesných úkonov, ktoré boli vykonané pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona (teda ak bolo vznesené obvinenia konkrétnej osobe za starej právnej úpravy v rámci plynutia starej premlčacej doby a nešlo o nesprávnu, či nadhodnotenú právnu kvalifikáciu) sa novelou Trestného zákona spätne nerušia (Najvyšší súd ČR sp. zn. 8Tdo 797/2010; R 53/2011).

 

 

 

 

Diskusia