Zánik trestnosti po novele

 

JUDr. Michal Valent, predseda trestnoprávneho grémia Mestského súdu Bratislava I 

JUDr. Daniel Petričko, PhD., sudca Mestského súdu Košice

ZÁNIK TRESTNOSTI PO NOVELE 

Novelou trestných kódexov prijatou zák. č. 40/2024 Z. z. v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 3/2024 - 761 zo dňa 03. 07. 2024 a v Zbierke zákonov vyhláseného dňa 06. 08. 2024 bolo do praxe zakomponovaných viacero nových prvkov, s ktorými sa bude musieť aplikačná prax vysporiadať. Jedným z nich je aj nový inštitút a tým je rozhodovanie o zániku trestnosti. K tejto téme už bol vypublikovaný článok na webovej stránke právne listy[1]. Tento článok možno považovať za jeho druhú, prepracovanejšiu verziu, ktorého cieľom je najmä lepšia orientácia dotknutých subjektov v problematike zániku trestnosti. Nemusí však pokrývať úplne všetky situácie, ktoré v praxi nastanú, nakoľko aplikačná prax môže priniesť viacero špecifických situácií.

Podľa § 405a Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

            Hmotnoprávne ustanovenie upravujúce zánik trestnosti k novele č. 40/2024 Z. z. je prezentované § 438k ods. 7 Tr. zák. podľa ktorého trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení od 15. marca 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

V praxi to znamená, že súdy budú mať povinnosť preskúmať právoplatne rozhodnuté veci, kde bol uložený trest, avšak tento doposiaľ nebol vykonaný.

Pôjde o všetky druhy trestov uvedených v § 32 Trestného zákona, vrátane:

 

-          premeny podmienečného trestu odňatia slobody,

-          premeny trestu domáceho väzenia,

-          premeny trestu povinnej práce,

-          premeny peňažného trestu,

-          premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

 

Posudzovanie však bude potrebné zrealizovať v dvoch odlišných formátoch. 

Je tomu tak preto, pretože ust. § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona v zmysle novely zaniká úplne. V tomto prípade bude zánik trestnosti ex legem pri všetkých doposiaľ nevykonaných  trestoch, či premenených trestoch.

Pri zvyšných trestných činoch bude potrebné skúmať zánik trestnosti z pohľadu rozsahu škody. Súdy budú musieť posúdiť rozdiel medzi „starou“ škodou a novou škodou.

Z hľadiska významu poradia rozhodovania vecí  bude primárne nevyhnutné sa zaoberať uloženými nepodmienečnými trestami odňatia slobody a to:

 

a)        vykonávanými NEPO trestami,

b)        nariadenými NEPO v prípadoch, v ktorých je vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody,  

c)        dosiaľ nenariadenými NEPO trestami

d)        ostatnými trestami

 

***

Pri posudzovaní zániku trestnosti bude teda úlohou súdu vnímať rozhodovanie v dvoch základných rovinách.

V prvom rade ide o posudzovanie zániku trestnosti samostatného skutku. V takomto prípade súd rozhodne uznesením, že zvyšok trestu, aj premeneného, sa nevykoná („ex cathedra“ alebo na neverejnom zasadnutí).

V druhom prípade, ak nastane situácia, že súčasťou zániku trestnosti bude aj skutok, za ktorý bol páchateľ odsúdený na úhrnný alebo súhrnný trest (teda spáchal viac trestných činov, resp. jeho trestná činnosť bola zbiehajúca sa), bude potrebné o zániku trestnosti a o novom treste rozhodnúť rozsudkom na verejnom zasadnutí.

 

*** 

I.        

Zákonodarca venuje osobitnú pozornosť prípadom, v ktorých bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom nebol uložený trest úhrnný alebo o trest súhrnný a odsúdený je vo výkone NEPO trestu (§ 405b ods. 2 Trestného poriadku)

V takýchto prípadoch bude úlohou súdu nariadiť neverejné zasadnutie a určiť jeho termín a o tomto termíne upovedomiť prokurátora. Súd bude mať následne povinnosť v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti novely na tomto neverejnom zasadnutí za (možnej) prítomnosti upovedomeného prokurátora uznesením rozhodnúť o zániku trestnosti, pričom prokurátor bude mať oprávnenie podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice. O tejto sťažnosti bude mať nadriadený súd povinnosť rozhodnúť do 20 pracovných dní od predloženia. Podstatná časť vecí, na ktoré bude mať dopad zánik trestnosti, sú tzv. samosudcovské veci, t. j. prečiny a zločiny, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov. Zároveň je potrebné poukázať na ust. § 303 a 349 ods. 4 Trestného poriadku podľa ktorého neverejné zasadnutie samosudca nevykonáva. Na túto situáciu však zákonodarca reagoval doplnením ustanovenia § 303 Trestného poriadku podľa ktorého „to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu“.

Uvedené ustanovenie je potrebné vnímať ako „lex specialis“ a výnimočne len na túto situáciu. Je potrebné uviesť, že s účasťou obvineného a ani jeho obhajcu na tomto neverejnom zasadnutí sa nepočíta. Paradoxne k tomu, rozhodovací proces podľa § 405a až § 405b Trestného poriadku možno zaradiť do časti konania pred súdom (systematicky zaradený medzi mimoriadne opravné prostriedky) a preto, ak odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody, pôjde o dôvod povinnej obhajoby či už podľa § 38 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku per analogiam, keďže ide o „vstup“ do právoplatného výroku o treste  k § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, resp. len v zmysle § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, keďže ide o postup v štádiu konania pred súdom.

Činnosť súdu, ak odsúdený je vo výkone NEPO trestu a nebol ukladaný trest úhrnný alebo trest súhrnný (§ 405b ods. 2 Trestného poriadku):

 

-          rozhodnúť v lehote do 30 dní (kalendárnych),

 

-          nariadiť NZ a určiť jeho termín a upovedomiť o ňom prokurátora (bez nutnosti zachovania 5 dňovej lehoty na prípravu NZ),

 

-          zápisnica o NZ,

 

-          oboznámiť dotknuté rozhodnutie, ktorého zánik trestnosti sa týka podľa § 304 ods. 1 Trestného poriadku k § 269 Trestného poriadku ,

 

-          sťažnosť môže podať len prokurátor a to len ihneď,

 

-                 v prípade podanej sťažnosti nadriadený súd rozhodne v lehote 20 pracovných dní od predloženia,

 

-          ihneď vydať príkaz na prepustenie odsúdeného z výkonu NEPO trestu podľa § 94 ods. 1 b/ zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody s poukazom na § 438k Tr. zák.

 

            Otáznym zostáva účasť odsúdeného a jeho obhajcu na neverejnom zasadnutí. V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR totiž osobná prítomnosť obvineného (odsúdeného) v konaní pred súdom je nevyhnutná vždy, keď to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu vyžaduje povaha skutočností, ktoré majú byť predmetom posúdenia súdom, alebo je vzhľadom na procesnú situáciu a povahu prerokúvaných skutočností zabezpečenie osobnej prítomnosti obvineného, či odsúdeného nevyhnutným predpokladom zabezpečenia a rešpektovania kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti zbraní“. Podľa § 302 ods. 3 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu môže predseda senátu povoliť účasť aj prokurátorovi a odsúdenému, ak je to potrebné. Nazdávame sa, že ak súd o neverejnom zasadnutí musí upovedomiť prokurátora, mal by o ňom upovedomiť aj odsúdeného a jeho obhajcu a umožniť im účasť na tomto úkone a to bez ohľadu na skutočnosť, že na rozdiel od prokurátora, proti rozhodnutiu súdu nemôžu podať sťažnosť.

            Činnosť súdu, ak odsúdený nie je vo výkone NEPO trestu, alebo ide o všetky tresty iné, ako vykonávaný NEPO trest a nebol ukladaný trest úhrnný alebo trest súhrnný (§ 405b ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Pôjde teda o dosiaľ nenastúpené (nariadené aj nenariadené) NEPO tresty a všetky ostatné dosiaľ nevykonané tresty, (nariadené, nenariadené, ale aj vykonávané)

 

-        rozhodnúť v lehote do 30 dní (kalendárnych),

 

-        súd rozhodne tzv. od stola, ex cathedra,

 

-        sťažnosť proti uzneseniu nie je prípustná,

 

-        odvolať nariadenie výkonu daného trestu

 

II.

V prípade, ak bol odsúdenému uložený súhrnný alebo úhrnný trest, súd vo veci musí nariadiť verejné zasadnutie (§ 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku) za účasti odsúdeného, jeho obhajcu (ide o dôvod povinnej obhajoby podľa § 38 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku per analogiam k § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, resp. len podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, keďže ide o postup v štádiu konania pred súdom), prokurátora a eventuálne aj zákonného zástupcu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak ide o mladistvého. 

Zhora uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je odsúdený vo výkone NEPO trestu.

 

            -          rozhodnúť v lehote 30 dní (kalendárnych),

 

-          nariadiť VZ a určiť jeho termín a upovedomiť o ňom prokurátora, obhajcu, odsúdeného a ďalšie prípadné subjekty (bez nutnosti zachovania 5 dňovej lehoty na prípravu VZ s poukazom na § 405d ods. 2 Trestného poriadku),

 

-          zápisnica o VZ,

 

-          oboznámiť dotknuté rozhodnutie, ktorého zánik trestnosti sa týka podľa § 405d ods. 2 veta za bodkočiarkou Trestného poriadku k § 295 ods. 2 Trestného poriadku k  § 269 Trestného poriadku,

 

-          rozsudkom zrušiť len výrok o treste a následne uložiť nový primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce trestné činy alebo trestný čin. Do nového trestu sa rovnako započíta doba starého trestu, ak započítanie je možné. Pri nezaniknutých trestných činoch vina zostáva nedotknutá a konajúci súd do nej nemôže vstupovať,

 

-          súd rozhoduje rozsudkom, proti ktorému môžu podať odvolanie prokurátor, odsúdený a ďalšie subjekty oprávnené podať odvolanie vo všeobecnej 15 dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia

 

Výrok nového rozsudku musí obsahovať aj zápočet už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Postupovať sa bude podľa § 45 Trestného zákona k § 414 Trestného poriadku per analogiam. 

Z ustanovenia  § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku je zrejmé, že súd v takýchto prípadoch zruší iba výrok o treste. Súd teda nikdy neruší výrok o vine a preto ani nemôže preskúmavať výrok o vine, či inak právne kvalifikovať skutok ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla. Z uvedeného dôvodu môže ukladať nový primeraný trest len podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. V takýchto prípadoch a v prípadoch obdobných je teda nutné ukladať trest podľa zostávajúcich trestných činov (najprísnejšieho z nich), ktorých trestnosť činu nezanikla a to podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol trest ukladaný (a nie podľa Trestného zákona po novele). Výnimkou by tu mohlo byť len ukladanie súhrnného trestu v situácii, ak by sa súhrnný trest ukladal k rozsudku (trestnému rozkazu), v ktorom došlo k odsúdeniu obžalovaného už podľa novely Trestného zákona a tento trestný čin by bol prísnejším trestným činom.

Len pre úplnosť dodávame, že v konaní podľa § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku sa nerušia žiadne iné výroky – napríklad výrok o uloženom ochrannom opatrení, či výrok o náhrade škody. Súd sa zaoberá iba a len výrokom o treste a iba ten odôvodňuje v novom rozsudku (na výrok o vine len poukáže v odôvodnení tak, ako aj na ostatné nedotknuté výroky).

***

Lehoty 30 kalendárnych dní resp. 20 pracovných dní sú lehotami poriadkovými. Bude teda potrebné, aby ich súdy v zásade dodržiavali, ale v prípade aj ich prekročenia, nebude mať ich nedodržanie negatívny dopad s konkrétnymi procesnými, či hmotnoprávnymi dôsledkami. Rozsah novely bude tak široký, že striktné rešpektovanie týchto lehôt pri posudzovaní a rozhodovaní o zániku trestnosti konkrétnych prípadoch môže byť, z hľadiska času, pomerne náročné.

III.

K prípadom prebiehajúceho trestného stíhania v štádiu konania pred súdom:

V prípadoch v ktorých do nadobudnutia účinnosti novely č. 40/2024 Z. z. nebolo dosiaľ vydané meritórne rozhodnutie bude súd postupovať, podľa aktuálneho procesného štádia, a povahy prerokúvaného skutku nasledovne:

 

1.        Predbežné preskúmanie obžaloby a predbežné prejednanie obžaloby

 

§ 241 ods. 1 písm.  b/ alebo písm. c/ Tr. por., § 244 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. k § 214 ods. 1 Tr. por. alebo k § 215 ods. 1 písm. h/ Tr. por.,

 

2.        Postúpenie veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por.,

 

3.        Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby      

 

§ 285 písm. f/ Tr. por.

 

IV.

V prípade vydaného trestného rozkazu, ktorý dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, bude súd postupovať podľa bodu III. 1. alebo 2 a to bez ohľadu na podaný odpor.

            V prípade rozsudku, ak bolo podané odvolanie, bude potrebné vec predložiť odvolaciemu súdu.

V.      

Súdy by mali venovať pozornosť aj:

a)        vydaným príkazom na zatknutie, vrátane EZR a MZR vydanými v konaní pred súdom a posúdiť, či nezanikla trestnosť a či nie je potrebné pristúpiť k zmene právnej kvalifikácie, aby bol ten ktorý príkaz aktuálny a korešpondoval s platnou právnou úpravou,

b)        väzbám v konaní pred súdom posúdiť z hľadiska § 76 ods. 12 Trestného poriadku,

c)        ak prebieha konanie o povolení obnovy konania podanej v neprospech obvineného, preveriť eventuálny zánik trestnosti, keďže v tomto prípade je obnova konania vylúčená (§ 395 písm. a/ Trestného poriadku)

VI.

V praxi môže nastať situácia, kedy je páchateľovi uložené, okrem trestu za trestný čin, ktorého trestnosť zanikla, aj ochranné opatrenie.  Je pravou, že ochranné opatrenie je možné uložiť aj samostatne, no sme toho názoru, že ak zaniká trestnosť činu, a teda zaniká trest za tento skutok, zaniknúť by malo aj ochranné opatrenie. Je tomu tak preto, pretože tak ako trest, tak i ochranné opatrenie je podľa Trestného zákona sankciou a sankcia predstavuje právny následok spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Ak teda zaniká trestnosť, musí zaniknúť i jej následok a to nielen v podobe trestu, ale aj ochranného opatrenia. V takýchto prípadoch sa javí ako najúčelnejšie, aby súd prvotne rozhodol o zániku trestnosti činu a následne sa vysporiadal aj s ochranným opatrením. 

V zhora naznačenom kontexte bude teda potrebné skúmať:

a)              či sa ochranné opatrenie ešte nevykonalo,

 

b)              či sa začalo alebo nezačalo s jeho výkonom

 

Pokiaľ je ochranné opatrenie vykonané, nevykonáva sa žiaden úkon.

 

Ak sa nezačalo s výkonom ochranného opatrenie, súd rozhodne o upustenie a postupuje primerane podľa § 447, 450 resp. 457 Trestného poriadku.

Ak sa začalo s výkonom ochranného opatrenie, súd rozhodne o prepustení a postupuje primerane podľa § 448, 452 resp. 458 Trestného poriadku.

Pokiaľ sa týka príslušnosti súdu na rozhodovanie o ochrannom opatrení v kontexte zániku trestnosti, príslušným súdom bude súd podľa ustanovenia § 405a ods. 2 Tr. por. a nie súd daný jednotlivými ustanoveniami vzťahujúcimi sa k realizácii výkonu toho ktorého ochranného opatrenia a to z dôvodu, že § 405a ods. 2 Tr. por. je lex specialis k všetkým ustanoveniam týkajúcich sa príslušnosti súdov vo vykonávacom konaní vo vzťahu k trestom ukladaným za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla.

 

PRÍLOHA: Tabuľky trestných činov

 

 

	Zmena výšky škody a vplyv na zánik trestnosti po novele
hlava	t. č.	Pred novelou hranica min. škody/rozsahu/hodnoty/prospechu	Po novele hranica min. škody/rozsahu/hodnoty/prospechu	Zánik trestnosti
1	170a/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660 – 20.000 Eur
2	197/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	212/1a	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	212/1g	Zánik celého	Zánik celého	Zánik celého
4	213/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	215/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	216/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	221/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	222/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	223/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	226/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	227/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	228/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660 – 20.000 Eur
4	233a/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660 – 20.000 Eur
4	233a/2	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660 – 20.000 Eur
4	236/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	237/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	238	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660-250.000 Eur
4	241/1[2]	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	241/2[3]	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	244/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
4	245/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
4	248a/1	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660–250.000 Eur
5	250/1b	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660-250.000 Eur
5	251/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	252/1b	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
5	253/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
5	254/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
5	254/2	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
5	258/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	260	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
5	266/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	267/b	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	267/c	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	268/b	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	268/c	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	269/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	274/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	275/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	276/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	277/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
5	277a/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
5	278/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
5	279/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
6	284/1a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
6	291/1b	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
6	300/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
6	301/1	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
6	302/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
6	302a/1a	2.660 Eur	20.000 Eur	2.660-20.000 Eur
6	303/1b	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660-250.000 Eur
6	304/1b	26.660 Eur	250.000 Eur	26.660-250.000 Eur
6	305/1, 3	2.660 Eur	7.000 Eur[19]	2.660-7.000 Eur
6	306/1	2.660 Eur	7.000 Eur[20]	2.660-7.000 Eur
7	315/1a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
8	322/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
8	324/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
8	326/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
8	327a/a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.00 Eur
8	347/1b	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
9	359/1	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
11	411/1	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
11	411/2	266 Eur	700 Eur	266-700 Eur
12	419/1c	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
12	419/1d	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
12	419/1f	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur
12	434a	133.000 Eur	650.000 Eur	133.000-650.000 Eur

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia