Rola prokurátora súvisiaca s umiestnením obvineného do zdravotníckeho zariadenia podľa Trestného poriadku

JUDr. Michaela Takáčová, prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves

Rola prokurátora súvisiaca s umiestnením obvineného do zdravotníckeho zariadenia podľa Trestného poriadku

Tento článok sa zameriava na inštitút predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenie (ďalej aj ako “predbežný príkaz“) z pohľadu role prokurátora, nakoľko s účinnosťou od 15. marca 2024 (novela č. 40/2024 Z. z.) je iba tento subjekt trestného konania oprávnený podať súdu návrh na vydanie predbežného príkazu podľa § 85 ods. 7, § 215 ods. 8 alebo § 236 ods. 1 Tr. por.[1]

Hneď v úvode si dovoľujem zacitovať z dôvodovej správy k predmetnému inštitútu (§ 85 ods. 7, § 215 ods. 8, § 231, § 236 ods. 1 Tr. por.), z obsahu ktorej sa možno dozvedieť o zámere zákonodarcu: „Navrhované znenie upravuje doposiaľ právnou úpravou neriešenú situáciu, kedy je zastavené trestné stíhanie, avšak pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Zároveň sa navrhuje riešenie vo vzťahu k časovému intervalu medzi zastavením trestného konania a nariadením ochranného liečenia. Ide o čas od momentu, kedy prokurátor zastaví trestné stíhanie pre nepríčetnosť až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia. V rámci súčasnej aplikačnej praxe je osoba držaná v zdravotníckom zariadení resp. je do neho prevzatá „len z dobrej vôle“ lekárov, resp. riaditeľov týchto zdravotníckych zariadení. V súčasnosti prokurátor najprv zastaví trestné stíhanie a potom podáva návrh na súd, resp. to urobí súčasne. Ak bol takýto obvinený dovtedy vo väzbe, musí byť z nej zastavením trestného stíhania prepustený, preto ho „po dohode s lekárom“ až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia umiestnia hneď do zdravotníckeho zariadenia. Civilnoprávne kritéria takéhoto držania v ústavnom zdravotníckom zariadení bez súhlasu pacienta sú však omnoho prísnejšie, vyžadujú, aby táto osoba ohrozovala seba alebo svoje okolie, alebo by muselo hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Vážne zhoršenie jej zdravotného stavu spravidla nehrozí, a tieto osoby ani obvykle už neohrozujú seba ani svoje okolie, pretože im už medzitým bola poskytnutá liečba a lieky. Takáto osoba by tak už nemala byť obmedzovaná na osobnej slobode v zmysle civilnoprávnych kritérií a je ponechávaná v ústavnej starostlivosti „len z dobrej vôle“ lekárov, až dokým rozhodne trestný súd o uložení ochranného liečenia, čo môže byť aj niekoľko mesiacov, v lepšom prípade týždňov. S cieľom zamedziť vzniku takejto situácie sa navrhuje jednak zaviesť do Trestného poriadku predbežný príkaz na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia a naviazať právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania na rozhodnutie o predbežnom príkaze.“.[2]

Pokiaľ ide o aplikačnú prax pred zavedením inštitútu predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, o ktorej sa zmieňuje dôvodová správa, prokurátori pri navrhovaní ochranného liečenia páchateľovi, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný a spáchal čin inak trestný alebo trestný čin pod vplyvom duševnej poruchy, postupovali podľa pokynu všeobecnej povahy námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky pre trestný úsek č. III Spr 115/14/1000 zo 7. augusta 2014.

V zmysle tohto pokynu ak prokurátor v priebehu prípravného konania zistil, že znaleckým vyšetrením duševného stavu bola konštatovaná u obvineného duševná porucha spojená s úplným vymiznutím rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti, bezodkladne preskúmal vyšetrovací spis. Po zistení, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa nepochybne nestal, alebo sa síce stal, avšak nezakladal znaky žiadneho trestného činu, prokurátor mal zastaviť trestné stíhanie z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. a), resp. b) Tr. por. Ak prokurátor zistil, že skutok, ktorý sa obvinenému kládol za vinu, sa skutočne stal a zakladal by inak znaky trestného činu, dôsledne preskúmal úplnosť a opodstatnenosť záverov znaleckého posudku a presvedčil sa najmä, či mali oporu v úplnosti anamnestických údajov, súhlasili s ostatnými dôkazmi a reálne zodpovedali indikácii ochranného liečenia. V zmysle tohto pokynu bolo úlohou prokurátora, aby ihneď po zistení, že sa stal skutok, ktorý zakladá znaky trestného činu a obvinený v čase jeho spáchania trpel duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, zastavil trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. Súčasne mal posúdiť, či pobyt obvineného na slobode je nebezpečný a či je dôvodné podať súdu návrh na uloženie ochranného liečenia. Ak vyhodnotením znaleckého dokazovania a ostatných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní prokurátor dospel k záveru, že pobyt obvineného na slobode je nebezpečný a že mu je potrebné uložiť ochranné liečenie ústavnou formou, príkazom prepustil obvineného z väzby na slobodu a súčasne zabezpečil (spravidla prostredníctvom policajta) jeho bezodkladné predvedenie do ústavu zdravotníckej starostlivosti pre účely jeho eventuálnej hospitalizácie až do rozhodnutia súdu o ochrannom liečení. Postupoval pritom podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. V prípade, že obvinený bol v tom čase na slobode, súčasne so zastavením trestného stíhania voči obvinenému prokurátor zabezpečil (spravidla prostredníctvom policajta) jeho bezodkladné predvedenie do ústavu zdravotníckej starostlivosti pre účely jeho eventuálnej hospitalizácie až do rozhodnutia súdu o ochrannom liečení. Postupoval pritom podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. prokurátor navrhol podľa § 236 ods. 1 prvá veta Tr. por. vecne a miestne príslušnému súdu, aby bolo páchateľovi činu inak trestného uložené ochranné liečenie. Návrh musel obsahovať údaje o páchateľovi (meno, priezvisko a ďalšie identifikačné údaje vrátane miesta, kde sa v čase podania návrhu nachádza); opis skutku, pre ktorý bol stíhaný; údaj o zastavení trestného stíhania vrátane uvedenia dátumu, kedy uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť; odôvodnenie vrátane uvedenia druhu a formy navrhovaného liečenia. Spolu s návrhom prokurátor predložil aj vyšetrovací spis, prípadne rovnopis a uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. opatrené doložkou právoplatnosti. Primerane sa postupovalo aj voči páchateľovi na slobode, ktorý sa dopustil skutku v stave zmenšenej príčetnosti alebo v stave vyvolanom duševnou poruchou, ak bol jeho pobyt na slobode nebezpečný a prokurátor mienil v konaní pred súdom navrhovať uloženie ochranného liečenia (§ 73 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) Tr. zák.). Na nedostatočnú zákonnú právnu úpravu v tomto smere upozorňovali viacerí odborníci.[3]

Hoci dôvodová správa sa osobitne nezmieňuje k oprávneniu prokurátora podať návrh na vydanie predbežného príkazu postupom podľa § 85 ods. 7 Tr. por., t. j. v rámci tzv. zadržania, ku ktorému v mnohých prípadoch dochádza v počiatočných štádiách trestného konania, začnem práve ním, nakoľko pri zadržaní je úloha prokurátora nezastupiteľná.

Podľa § 85 ods. 7 Tr. por. ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť odovzdať s predchádzajúcim súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie; prokurátor v takom prípade podá návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia najneskôr do 24 hodín od umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, inak príkazom prepustí obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení.“

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že musí ísť o zadržanú osobu, ktorá nebola prepustená na slobodu a ktorej duševný stav vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení. Zároveň platí, že návrh na vydanie predbežného príkazu môže smerovať len voči obvinenej osobe. Policajt okrem úkonov potrebných k vzneseniu obvinenia a samotného vznesenia obvinenia vykoná aj výsluch obvineného, ak to bude umožňovať jeho zdravotný stav a následne odovzdá spis prokurátorovi. Práve tu chcem zdôrazniť, že výsluch zadržaného obvineného nie je obligatórny, jeho vykonanie, resp. nevykonanie bude závisieť od zdravotného stavu danej osoby.

Návrh na vydanie predbežného príkazu v zmysle § 85 ods. 7 Tr. por. teda môže smerovať len voči zadržanej osobe, ktorej bolo vznesené obvinenie a ktorej duševný stav vyžaduje umiestnenie v zdravotníckom zariadení.

Je otázne, či možno navrhovať vydanie predbežného príkazu aj voči obvinenému zadržanému podľa § 86 Tr. por., v prípade ktorej by jej duševný stav vyžadoval umiestnenie v zdravotníckom zariadení. S prihliadnutím na to, že analógia nie je v trestnom procese apriori zakázaná, pričom o analógiu ide len vtedy, ak dôvod, ktorý zákonodarcu viedol k určitej úprave, je rovnaký aj u posudzovaného, v zákone vyslovene neriešeného prípadu, nazdávam sa, že to možné je. Vychádzam z toho, že ustanovenia § 85 a § 86 Tr. por. sa týkajú procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré zadržali podozrivú osobu, resp. už obvinenú osobu, teda nejde o samostatné procesné postupy.

Platí, že každé zadržanie osoby je bezodkladne oznamované prokurátorovi (§ 85 ods. 3 Tr. por.). Policajt je teda s prokurátorom v priebežnom kontakte počas plynutia 48-hodinovej lehoty zadržania. Prokurátor sa aktívne zaujíma o trestnú vec, v rámci ktorej bola osoba zadržaná a sú mu priebežne poskytované všetky s vecou súvisiace informácie vrátane osoby zadržanej. Aktívne „manažovanie služby“ je pre prokurátora dôležité nielen z dôvodu, že 48- hodinová lehota zadržania je spoločná tak pre policajta, ako aj pre prokurátora, ale aj z pohľadu toho, že prokurátor musí byť garantom zákonnosti trestného konania.

Doposiaľ v prípade zadržanej osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie a nebola prepustená na slobodu (a zároveň nešlo ani o tzv. superrýchle konanie podľa § 204 Tr. por.), policajt odovzdal vyšetrovací spis spolu s podnetom na vzatie do väzby z dôvodu existencie niektorého väzobného dôvodu, pričom návrh na vzatie do väzby za splnenia zákonných podmienok podával prokurátor. Takto orgány činné v trestnom konaní postupovali aj v prípade osôb, ktorých zdravotný stav (nielen fyzický, ale v mnohých prípadoch aj duševný) nedovoľoval umiestnenie do cely policajného zaistenia, do ktorej sa umiestňujú zadržané osoby.[4]

Novozavedený inštitút predbežného príkazu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. postavil orgány činné v trestnom konaní pred otázku, čo so zadržanou obvinenou osobou, ktorá nebola prepustená na slobodu a ktorej duševný stav nie je v poriadku do takej miery, že si vyžaduje hospitalizáciu, avšak zároveň ide o osobu, vo vzťahu ku ktorej orgány činné v trestnom konaní vzhliadli niektorý z väzobných dôvodov. Nie jeden prokurátor sa pýtal, či je možné podať na obvinenú osobu, ktorá je zadržaná, súčasne návrh na vzatie do väzby spolu s návrhom na vydanie predbežného príkazu, resp. či to možné nie je a ide teda o pomyselnú križovatku, na ktorej sa musí prokurátor rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Je nepochybné, že oba inštitúty pritom predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca (v danom prípade osoby, ktorá je v procesnom postavení obvineného).

Ja osobne (okrem toho, že nie som zástancom „procesnej opatrnosti“) sa prikláňam k názoru, že ide o križovatku, teda že nie je možné kumulovať návrh na vzatie do väzby s návrhom na vydanie predbežného príkazu. Svoj názor opieram jednak o znenie právnej úpravy (§ 85 ods. 7 Tr. por., § 299a ods. 4 Tr. por.), ako aj o účel, ktorý sa týmito inštitútmi sleduje. Chápem obavy kolegov spojené s tým, že ak dôjde k zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného príkazu zo strany sudcu pre prípravné konanie, bude takáto osoba prepustená na slobodu. Preto je potrebné, aby zo strany policajta a prokurátora boli dôsledne vyhodnocované skutočnosti zistené nielen ku skutku, ktorý má znaky trestného činu, ale aj k zadržanej osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z jeho spáchania, a aby nimi vykonané vyhodnotenie viedlo k správnemu rozhodnutiu.

Z pohľadu prokurátora je potrebné venovať náležitú pozornosť skutkovým a právnym okolnostiam toho ktorého prípadu a v prípade, že bude prokurátor dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na podanie návrhu na vydanie predbežného príkazu, aby tento formuloval presvedčivo a aby návrh mal oporu v dôkazoch doposiaľ zhromaždených vo vyšetrovacom spise. Iba to je cesta, ktorá dokáže eliminovať prípadný „neúspech“ pri rozhodnutí.

Je zrejmé, že až do bodu pomyselnej križovatky musí vyšetrovací spis okrem uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia obsahovať dôkazy nasvedčujúce tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, ďalej tam musia byť dôkazy odôvodňujúce vznesenie obvinenia.

Tak ako návrh na vzatie do väzby musí byť odôvodnený, pričom tvrdenia musia vychádzať z listín nachádzajúcich sa v spise, rovnako to platí aj pre návrh na vydanie predbežného príkazu. Spis musí obsahovať aj dôkazy svedčiace o potrebe umiestnenia osoby do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu jej duševného stavu. Som toho názoru, že inštitút predbežného príkazu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. možno aplikovať za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok, o ktorých som sa zmieňovala vyššie, len vo vzťahu k osobe trpiacej duševnou chorobou alebo s príznakmi duševnej poruchy. Nestačí teda akákoľvek zdravotná indispozícia (či už trvalá alebo prechodná) zadržanej osoby. Keďže ide do istej (veľkej) miery najmä o medicínsku problematiku, bude nevyhnutné, aby sa vo vyšetrovacom spise nachádzali čo možno najaktuálnejšie správy o zdravotnom stave obvineného, či iné dôkazy svedčiace o nepriaznivom duševnom stave obvineného, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu. V tomto smere podľa môjho názoru návrh na vydanie predbežného príkazu do istej (veľkej) miery reflektuje aj záujem tohto obvineného (potreba poskytnutia adekvátnej zdravotnej starostlivosti), nielen záujem verejnosti (ochrana spoločnosti pred rizikom spojeným s touto osobou).

Policajt a prokurátor majú spoločnú 48 hodinovú lehotu (pri trestných činoch terorizmu 96 hodinovú lehotu) plynúcu od zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa § 85 ods. 2 Tr. por. (ak nedošlo k okamžitému umiestneniu obvineného do zdravotníckeho zariadenia), v rámci ktorej musí byť prokurátorom podaný návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Počas tejto lehoty je osoba stále zadržaná.

Nemožno vylúčiť, že už pri lekárskom ošetrení a vyžiadaní si vyjadrenia lekára o možnosti umiestnenia osoby v cele policajného zaistenia (§ 44 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.) bude lekárom konštatovaná nutnosť okamžitej hospitalizácie. Takáto situácia (nutnosť okamžitej hospitalizácie) môže nastať aj v priebehu zadržania. Ak bude dôvodom pre hospitalizáciu duševný stav zadržanej osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie, bude na mieste postup podľa § 85 ods. 7 Tr. por. druhej vety. Ide o tzv. okamžité umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení, t. j. ešte pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie. Dôvodom pre taký postup je, že si to vyžaduje ochrana zdravia obvineného. Pre odovzdanie osoby zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť policajt potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Zákonodarca v tomto smere nehovorí o písomnom súhlase, t. j. z môjho pohľadu bude stačiť ak policajt zaznamená, akou formou, kedy a kým konkrétne (t. j. meno, priezvisko a pôsobisko prokurátora) bol daný súhlas.

V prípade okamžitého umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení zákonodarca stanovil prokurátorovi lehotu 24 hodín plynúcu od umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia, aby v rámci nej podal návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Nedodržanie tejto lehoty je spojené s povinnosťou prepustenia obvineného umiestneného v zdravotníckom zariadení. Musí tak urobiť samotný prokurátor, resp. súd. Z dôvodu súdnej kontroly dodržania tejto lehoty je v praxi žiaduce, aby bol riadne zdokumentovaný čas umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktoré potvrdí samotné zdravotnícke zariadenie pri odovzdaní osoby. Pre „čistotu veci“ môže ísť o písomnosť policajta, ktorá bude označená ako Obv. XY - okamžité umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení, z ktorej bude vyplývať, že ide o okamžité umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení podľa § 85 ods. 7 Tr. por. vrátane údajov o osobe obvineného a trestného činu, z ktorého je obvinená. Zároveň z takejto písomnosti musí byť zrejmé, že na okamžité umiestnenie bol daný predchádzajúci súhlas prokurátora.

Je otázne, či 24 hodinová lehota plynúca od umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia plynie v rámci 48 hodinovej lehoty zadržania (96 hodinovej pri trestných činoch terorizmu), resp. či ide o dve od seba nezávislé lehoty. Vzhľadom k tomu, že sa môže (hoc len ojedinele) vyskytnúť situácia, že nutnosť okamžitého umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu ochrany jeho zdravia vyvstane ku koncu zákonom stanovenej lehoty zadržania, ako aj z formulácie § 85 ods. 7 Tr. por., sa prikláňam k názoru o dvoch na sebe nezávislých lehotách, pričom však v rámci lehoty zadržania musí dôjsť k umiestneniu obvineného do zdravotníckeho zariadenia a následne je potrebné dodržať 24 hodinovú lehotu na podanie návrhu na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Prax ukáže, či sú tieto moje úvahy správne alebo nie.

S tým súvisí aj ďalšia otázka, v akom režime sa nachádza osoba od okamžitého umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení do rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie. Či ide stále o tzv. režim zadržania alebo už nie. V tomto smere zastávam názor, že už nejde o režim zadržania. Nie je však vylúčené tzv. stráženie osoby príslušníkmi PZ. V prípade, že by sudca návrhu na vydanie predbežného príkazu nevyhovel, rozhodol by príkazom o okamžitom prepustení obvineného zo zdravotníckeho zariadenia.

Samotné rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie o návrhu na vydanie predbežného príkazu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. je upravené v § 299a Tr. por. Pred rozhodnutím sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. V prípade vyhovenia návrhu vydá sudca pre prípravné konanie príkaz na umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení, ktorý musí byť odôvodnený, a zabezpečí jeho bezodkladný výkon. Inak uznesením návrh prokurátora zamietne, pričom uznesenie uvedie v zápisnici o úkone.

Hoci je ešte pomerne krátka doba od zavedenia tohto inštitútu do „života“, nepochybne sa už v aplikačnej praxi vyskytli prípady, kedy došlo k podaniu návrhu v zmysle § 85 ods. 7 Tr. por., resp. v zmysle § 215 ods. 8 Tr. por. Následne pri výsluchu obvineného, ktorého zdravotný stav to umožňuje, nie je vylúčené, že obhajoba sa bude snažiť spochybniť predmetný návrh a napríklad v prípade postupu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. príde s obdobnými návrhmi ako pri väzbe (inštitúty nahradenia). Osobne som sa stretla pri rozhodovaní o návrhu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. s návrhom obhajoby na prevzatie záruky od príbuzných, že dohliadnu na to, aby obvinený bral lieky a podobne. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca neupravuje žiadne inštitúty nahradzujúce umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, nie je možné ich podľa môjho názoru akceptovať a v mnou spomínanom prípade ich súd ani neakceptoval. Súd v tomto smere rozhoduje o tom, či sú naplnené tak skutkové, ako aj právne okolnosti prípadu a či sú naplnené zákonné dôvody pre umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia.

Z môjho pohľadu absencia opravných prostriedkov proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie (či už vyhoveniu návrhu alebo jeho zamietnutiu) môže byť Achillovou pätou tohto inštitútu, tak z pohľadu prokurátora, ako aj zo strany obhajoby.

Vydanie predbežného príkazu podľa § 85 ods. 7 Tr. por. vyvolalo diskusiu ohľadom následnej zmeny príslušnosti policajta. Vznikli legitímne otázky, či po vydaní predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia na základe návrhu prokurátora podľa § 85 ods. 7 Tr. por., t. j. v rámci stále prebiehajúceho trestného stíhania bude aj naďalej príslušný na konanie poverený príslušník (ak ide o trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby do 3 rokov) alebo či po takomto umiestnení obvineného je automaticky daná príslušnosť vyšetrovateľa. Predmetné otázky boli vyvolané aj znením § 200 ods. 1 písm. a) Tr. por., v zmysle ktorého vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave okrem prečinov spáchaných vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu ide o vyšetrenie duševného stavu obvineného, keď nepostačuje vyšetrenie ambulantnou formou. Nepôjde o akékoľvek poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale táto skutočnosť sa bude zaraďovať k situáciám poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti aj proti vôli osoby, teda bez informovaného súhlasu.[5]

Prikláňam sa k názoru, že príslušnosť policajta sa z dôvodu umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia na základe predbežného príkazu nemení, t. j. ak je obvinený stíhaný za prečin, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, bude sa aj ďalej vykonávať skrátené vyšetrovanie, ktoré vykoná policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. d) až h) Tr. por. Umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia automaticky neznamená, že ide o tzv. pozorovanie v zdravotníckom ústave ako to má na mysli § 200 ods. 1 písm. a) Tr. por., hoci bezpochyby ide o poskytovanie ústavnej starostlivosti, na ktorú sa informovaný súhlas nevyžaduje. Zákonodarca síce prepojil (naviazal) podanie návrhu na vydanie predbežného príkazu spolu s návrhom na vyšetrenie jeho duševného stavu, uvedené však automaticky neznamená, že ide o pozorovanie v zdravotníckom ústave, na ktoré musia byť splnené ďalšie podmienky (pozri § 148 Tr. por.). Oba názory majú svoje racio, a keďže súvisia s vecnou príslušnosťou policajta, je viac než žiaduce, aby sa vyriešila v prospech jedného alebo druhého názoru takým spôsobom, aby o tom nevznikali polemiky.

Po tom, čo sudca pre prípravné konanie vyhovie návrhu prokurátora podľa § 85 ods. 7 Tr. por. a vydá predbežný príkaz podľa § 299a Tr. por., zabezpečí v súčinnosti s Policajným zborom umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ak tam už nebolodovzdaný s predchádzajúcim súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie.

Ústavná psychiatrická zdravotná starostlivosť sa poskytuje na regionálnom princípe a princípe integrovanej zdravotnej starostlivosti s prepojením na ostatné medicínske odbory. Zdravotnícke zariadenia pre psychiatrickú ústavnú zdravotnú starostlivosť zabezpečujú akútnu, následnú a dlhodobú psychiatrickú zdravotnú starostlivosť, vrátane rehabilitácie pacientov s duševnými poruchami. Zdravotnícke zariadenia pre ústavnú psychiatrickú zdravotnú starostlivosť sa delia na: psychiatrické oddelenia/kliniky všeobecných nemocníc a špecializované psychiatrické ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré sú organizačne členené na oddelenia alebo kliniky.[6]

Zdravotnícke zariadenia pre ústavnú detskú psychiatrickú zdravotnú starostlivosť sa delia na: detské psychiatrické oddelenia/kliniky všeobecných nemocníc a špecializované detské psychiatrické ústavné zdravotnícke zariadenia, t. j. detské psychiatrické oddelenia psychiatrických nemocníc a detské psychiatrické liečebne.[7]

Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria spomínajú špecializované forenzné psychiatrické ústavné zariadenia a/alebo jednotky (psychiatrických nemocníc, psychiatrických liečební) poskytujúce forenznú expertízu (t. j. vyšetrenie duševného stavu pozorovaním v ústave) a výkon ochranného liečenia ústavnou formou: psychiatrické, sexuologické, pre liečbu závislostí (protitoxikomanické, protialkoholické a iné). Realizácia ochranných liečení ústavnou formou sa riadi ŠDTP vytvoreným v spolupráci s rezortom spravodlivosti, ktorý zahŕňa hodnotenie a manažment rizík (v čase vydania týchto koncepcií mal byť v procese prípravy).

Zoznam kategorizovaných nemocníc je dostupný na stránke Ministertvsa zdravotníctva SR.[8]

Umiestnením obvineného do zdravotníckeho zariadenia na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie, ktorému predchádzal návrh prokurátora podľa § 85 ods. 7 Tr. por. sa trestné konanie nekončí. Orgány činné v trestnom konaní pokračujú v prípravnom konaní. Po tom, čo je vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného, policajt bez meškania vydá uznesenie o pribratí znalca a vykonáva aj ďalšie potrebné procesné úkony. Na otázku, čo ďalej s takto umiestnenou osobou dáva odpoveď § 299a ods. 4 Tr. por.

Podľa § 299a ods. 4 Tr. por. ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje sa podľa § 86.

Nie je vylúčené, že po nejakej dobe či už obhajoba, alebo aj samotné zdravotnícke zariadenie bude prokurátorovi avizovať, že už nie je potrebná ďalšia hospitalizácia umiestnenej osoby. V tomto smere je však nutné, aby skutočnosť, že dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení (t. j. vyžadoval to jeho duševný stav) pominul, bola v konaní riadne preukázaná. Samotné avízo (napr. o stabilizácii psychosomatického stavu bez nutnosti ďalšieho predlžovania hospitalizácie proti vôli pacienta, resp. jeho zákonných zástupcov, ak ide napr. o mladistvého) automaticky neznamená, že prokurátor musí ihneď a bezpodmienečne takúto osobu prepustiť na slobodu. Samozrejme musí s takouto informáciou pracovať, t. j. nemôže ju ignorovať. Za účelom rozhodnutia si prokurátor môže vyžiadať napríklad výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý mu je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný na základe písomného vyžiadania bezodkladne poskytnúť (§ 24 ods. 4 písm. f) zák. č. 576/2004 Z. z.). Výpis zo zdravotnej dokumentácie obsahuje osobné údaje umiestnenej osoby, zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, identifikačné údaje poskytovateľa, chronologický opis vývoja zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe, údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dátum vystavenia a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Za ideálnej konštelácie by prokurátor mohol mať k dispozícii aj znalecký posudok ohľadne vyšetrenia duševného stavu obvineného, návrh ktorého podal prokurátor spolu s návrhom na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a v závislosti od jeho obsahu môže zvoliť ďalší procesný postup. Akokoľvek zákon dáva kompetenciu len prokurátorovi, aby obvineného prepustil na slobodu s tým, že ak sú dané dôvod väzby je potrebné postupovať podľa § 86 Tr. por.

Návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia je upravený aj v § 215 ods. 8 Tr. por., ktorý sa týka procesnej situácie zastavenia trestného stíhania prokurátorom podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. (obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný), pričom pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Práve túto situáciu spomína dôvodová správa ako dôvod zavedenia tohto inštitútu.

Zákonnými podmienkami na takýto postup je:

1. nepríčetnosť (§ 23 Tr. zák.) obvineného v čase činu, čo sa pretaví do rozhodnutia prokurátora o zastavení trestného stíhania obvineného podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por.

2. nebezpečnosť pobytu obvineného na slobode z dôvodu duševnej poruchy.

Ide pritom o dve zákonné podmienky, za existencie ktorých súd obligatórne ukladá ochranné liečenie (§ 73 ods. 1 Tr. zák.) s tým, že v zmysle § 74 ods. 1 druhá veta Tr. zák. je jeho forma ústavná.

Ak teda prokurátor preskúmaním vyšetrovacieho spisu zistí, že znalec v znaleckom posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obvineného konštatoval u obvineného duševnú poruchu spojenú s úplným vymiznutím rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti, pričom z dôvodu duševnej poruchy je pobyt obvineného na slobode nebezpečný a nemá pochybnosti o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku (ak by mal pochybnosť, je potrebné zvoliť postup podľa § 146 Tr. por.), pričom dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, sa stal, a má inak znaky trestného činu, vydá uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. Citované ustanovenie si zároveň vykladám tak, že je úlohou prokurátora v 1 deň vyhotoviť 3 samostatné dokumenty, a to:

- uznesenie o zastavení trestného stíhania

- návrh na uloženie ochranného liečenia

- návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia.

Použitú formuláciu „ s vydaním takéhoto uznesenia podá na súd návrh...“, možno striktne vykladať tak, že nielenže v 1 deň majú byť tieto dokumenty vyhotovené, ale aj podané príslušnému súdu.

Platí, že uznesenie o zastavení trestného stíhania môže nadobudnúť právoplatnosť až po rozhodnutí súdu o návrhu na vydanie predbežného príkazu. Dôvodová správa v tomto smere hovorí o naviazanosti právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania na rozhodnutie o predbežnom príkaze.

V zmysle § 10 ods. 14 Tr. por. až do právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej, čo uznesenie prokurátora podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. bezpochyby je, trvá stále štádium prípravného konania, v ktorom v prípadoch definovaných v zmysle § 2 ods. 3 Tr. por. rozhoduje sudca pre prípravné konanie. Z uvedeného dôvodu som toho názoru, že na rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného príkazu podľa § 215 ods. 8 Tr. por. je daná kompetencia sudcu pre prípravné konanie, čo je odlišný názor od názoru trestnoprávneho grémia Mestského súdu Bratislava I, ktorý bol prezentovaný v článku zverejnenom na portáli Právne listy dňa 18.4.2024.[9]

Postup sudcu pre prípravné konanie po podaní návrhu na vydanie predbežného príkazu § 215 ods. 8 Tr. por. je tiež upravený v § 299a Tr. por., v zmysle ktorého o návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu súdu. Spolu s návrhom prokurátor doručí súdu aj celý doposiaľ zadovážený spisový materiál. Zákonodarca síce stanovil lehotu na súdne rozhodnutie o návrhu navydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia na 48 hodín od jeho doručenia súdu, avšak jej nedodržanie zákonodarca nespája so žiadnym právnym následkom. Napriek tejto skutočnosti s prihliadnutím na to, že ide o vec týkajúcu sa osobnej slobody jednotlivca je potrebné, resp. žiaduce túto lehotu dodržiavať.

Následne je úlohou sudcu, aby zabezpečil bezodkladný výkon ním vydaného príkazu. Uvedené znamená, že ak bol obvinený doposiaľ vo väzbe, po vydaní predbežného príkazu obvineného prepustí z väzby (nie prokurátor ako to bolo doposiaľ) a v súčinnosti s Policajným zborom zabezpečí jeho dodanie do zdravotníckeho zariadenia. Ak je obvinený na slobode, zabezpečí jeho dodanie do zdravotníckeho zariadenia po vydaní predbežného príkazu, a to formou príkazu na jeho zadržanie a dodanie do určeného zdravotníckeho zariadenia.

Pokiaľ ide o návrh na uloženie ochranného liečenia, ktorý spolu s uznesením o zastavení trestného stíhania a návrhom na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia podáva prokurátor, zákonodarca stanovil 3 mesačnú lehotu na rozhodnutie o ňom (§ 299 ods. 4 Tr. por). Zákonodarca tiež stanovil možnosť predĺženia predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť (§ 299 ods. 4 Tr. por).

Prokurátor disponuje možnosťou vziať späť návrh na uloženie ochranného liečenia do začiatku verejného zasadnutia, pričom zároveň musí príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení (§ 236 ods. 1 Tr. por.).

Posledným oprávnením prokurátora v kontexte riešenej problematiky je podanie návrhu na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia podľa § 236 ods. 1 Tr. por. Pri premýšľaní, aký je vzťah medzi § 215 ods. 8 Tr. por. a § 236 ods. 1 Tr. por. som dospela k záveru, že § 215 ods. 8 je špeciálnym ustanovením, nakoľko rieši len procesnú situáciu zastavenia trestného stíhania obvineného, ktorý nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a následný procesný postup prokurátora v prípade takéhoto obvineného, ktorého pobyt na slobode je z dôvodu duševnej poruchy nebezpečný. Ustanovenie § 236 ods. 1 Tr. por. tak bude všeobecným ustanovením pre všetky tie prípady, kedy prokurátor nepostupuje podľa už popísaného ustanovenia § 215 ods. 8 Tr. por. a zároveň kedy nepodá obžalobu na obvineného. V takomto prípade podáva návrh na uloženie ochranného opatrenia ako samostatný návrh. V kontexte riešenej problematiky pôjde o návrh na uloženie ochranného liečenia, ktorého hmotnoprávne podmienky uloženia sú upravené v § 73 Tr. zák.

Pre úplnosť veci uvádzam, že prokurátor je oprávnený podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia aj podľa § 446 ods. 4 Tr. por., t. j. pri rozhodovaní o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia. Okrem neho takýto návrh môže podať aj zdravotnícke zariadenie. Podmienkou je, aby bol pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu. Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom zariadení, zabezpečí jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol už do zdravotníckeho zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ak predseda senátu návrhu nevyhovie, rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone. Ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.

Ostatne v § 462 ods. 4, 5 a 6 Tr. por. je tiež upravený predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie.

Záverom možno poukázať aj na § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa nevyžaduje informovaný súhlas ani v prípade ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku.

 

Diskusia