Prehľad odporúčaní z celoslovenskej diskusie sudcov k niektorým aplikačným problémom ohľadne zániku trestnosti činu

Na stretnutí sa riešili nasledovné otázky:

1. Primeraný trest v zmysle § 405b ods. 1 TP

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné odporúčanie:

Ak ide o trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 TZ uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu.

Z tohto ustanovenia je zrejmé, že súd v takýchto prípadoch zruší iba výrok o treste. Súd teda nikdy neruší výrok o vine a preto ani nemôže preskúmavať výrok o vine, či inak právne kvalifikovať skutok ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla. Z uvedeného dôvodu môže ukladať nový primeraný trest len podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným.

Napríklad, páchateľ bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu podľa § 172 ods. 1 TZ účinného pred novelou vo viacčinnom súbehu s trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) TZ a páchateľovi bol uložený úhrnný trest.

V takomto prípade súd zruší výrok o treste a uloží primeraný trest podľa § 172 ods. 1 TZ účinného pred novelou. Súd nepreskúmava výrok o vine (keďže môže rušiť iba výrok o treste) a preto nemôže brať do úvahy, že podľa novely TZ už by zostávajúci drogový trestný čin bol posúdený ako priaznivejší trestný čin podľa § 171 TZ účinného po novele (môže to však vziať do úvahy pri úvahách o primeranosti nového trestu). Keďže tu nie je možné zrušiť výrok o vine, tak nie je možné zmeniť právnu vetu a ani právnu kvalifikáciu. Rovnako tak nie je možné uložiť iba trest podľa TZ účinného po novele, pretože nie je možné pripustiť, aby výrok o vine bol kvalifikovaný podľa TZ účinného pred novelou (§ 172 ods. 1 TZ) a trest bol ukladaný podľa TZ kvalifikovaného po novele (§ 171 TZ). Nie je to možné hlavne z toho dôvodu, že je neprijateľné, aby bol páchateľovi ukladaný trest podľa ustanovenia trestného činu, z ktorého nebol uznaný za vinného (TZ je nutné pri výroku o vine a treste brať ako celok, t. j. nie je možné posúdiť výrok o vine podľa jedného trestného zákona a výrok o treste podľa iného TZ).

V takýchto prípadoch a v prípadoch obdobných je teda nutné ukladať trest podľa zastávajúcich trestných činov (najprísnejšieho z nich), ktorých trestnosť činu nezanikla a to podľa TZ účinného v čase, keď bol trest ukladaný (a nie podľa TZ po novele). Výnimkou by tu mohlo byť len ukladanie súhrnného trestu v situácii, ak by sa súhrnný trest ukladal k rozsudku (trestnému rozkazu), v ktorom došlo k odsúdeniu obžalovaného už podľa novely TZ a tento trestný čin by bol prísnejším trestným činom.

Len pre úplnosť treba dodať, že v konaní podľa § 405b ods. 1 TP sa nerušia žiadne iné výroky – napríklad výrok o uloženom ochrannom opatrení, či výrok o náhrade škody. Súd sa zaoberá iba a len výrokom o treste a iba ten odôvodňuje v novom rozsudku (na výrok o vine len poukáže v odôvodnení ako aj na ostatné nedotknuté výroky).

Zároveň (novým) primeraným trestom môže byť aj rovnaký trest, ktorý už bol uložený, avšak nie prísnejší ako už bol uložený, tým že nemožno preskúmavať výrok o vine.

2. Súhrnný trest a zánik trestnosti

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné:

V prípade, ak viacero súdov postupne ukladalo súhrnný trest, bude podľa § 405b ods. 1 Tr. por. postupovať ten súd, ktorý vo veci ukladal súhrnný trest ako posledný, pričom pri ukladaní primeraného trestu uloží trest za všetky zostávajúce zbiehajúce trestné činy, pri ktorých trestnosť činu nezanikla,

V prípade ak súd ukladal súhrnný trest iba za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. a to vo vzťahu k odsúdeniu, ktoré bolo taktiež iba za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., zruší výrok o súhrnnom treste, avšak primeraný súhrnný trest uložiť nemôže, nakoľko pri obidvoch zbiehajúcich trestných činoch trestnosť činu zanikla. Bude preto postupovať primerane podľa § 405a ods. 1, § 405b ods. 2 Tr. por. Následne o tomto svojom postupe informuje súd, ktorý vo veci pôvodne rozhodoval (t. j. súd, vo vzťahu ku ktorému sa súhrnný trest ukladal),

V prípade, ak bude prichádzať do úvahy uloženie súhrnného trestu a to k odsúdeniu podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., respektíve k odsúdeniu, ktorého trestnosť činu po 06.08.2024 zanikla (napríklad súd uzná obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorú spáchal skôr ako bol odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák.), súd musí vziať do úvahy, že trestnosť činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. zanikla a že ak by ukladal súhrnný trest k odsúdeniu za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. musel by ukladať súhrnný trest aj za tento už zaniknutý trestný čin, čo neprichádza do úvahy. Vzhľadom k uvedenému súhrnný trest neuloží a uloží trest iba za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., avšak pri stanovení výmery, či druhu trestu vezme do úvahy trest, ktorý už obžalovaný vykonal za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. (tento trest zohľadní pri stanovení druhu a výmery trestu),

Z rovnakého dôvodu nemôže odsúdenie za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. naplniť znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) Tr. zák. (odsúdenie v posledných 24 mesiacoch), nakoľko ide o odsúdenie za trestný čin, ktorého trestnosť už zanikla (napríklad obžalovaný sa dopustil trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom v posledných 24 mesiacoch bol odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák.; v takomto prípade bude trestne stíhaný iba podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák.),

V prípade, ak by malo odsúdenie za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. byť považované za recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., súd by na ňu nemal prihliadať; t. j. nemal by ju brať do úvahy, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia môže skúmať povahu predchádzajúceho odsúdenia,

Je možné akceptovať odôvodnenie preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. aj predchádzajúcimi odsúdeniami za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., nakoľko pri tomto trestnom čine zanikla jeho trestnosť, ale nie aj jeho protiprávnosť, teda naďalej ide o protiprávne konanie (na úrovni priestupku) a možno ho považovať za relevantné, ak ide o obvinenie zo spáchania majetkového trestného činu,

3. Formulácia výroku pri ukladaní nového trestu

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné:

- z hľadiska výroku o ukladaní primeraného trestu by takýto rozsudok mal obsahovať aj poukaz na predchádzajúci rozsudok ohľadne výroku o vine. Napríklad

- a) zrušuje sa rozsudok .... vo výroku o treste – neruší sa nikdy výrok o ochrannom opatrení, či výrok o náhrade škody

b) s poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v rozsudku Okresného súdu sp. zn. ..... sa obžalovanému VV podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. účinného do 06.08.2024 ukladá trest odňatia slobody vo výmere .....Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný......

- v odôvodnení rozsudku by sa malo poukázať na výrok o vine, ktorý zostal nedotknutý ako aj výroky o ochrannom opatrení a náhrade škody s tým, že sa uvedú úvahy o primeranosti novo uloženého trestu.

Nie je potrebné, aby vo výroku o treste bolo automaticky uvedené započítanie trestu. To nasleduje automaticky zo zákona po právoplatnosti rozsudku.

4. Obhajoba pri zániku trestnosti

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné:

Účasť obvineného a ani jeho obhajcu sa explicitne neuvádza v danom ustanovení, avšak je potrebné vnímať TP komplexne skladajúci sa zo všeobecných a osobitných ustanovení. Rozhodovací proces podľa § 405a až § 405b TP možno zaradiť do časti konania pred súdom (systematicky zaradený medzi mimoriadne opravné prostriedky) a preto, ak odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody, pôjde o dôvod povinnej obhajoby či už podľa § 38 ods. 2 písm. a) TP per analogiam, keďže ide o „vstup“ do právoplatného výroku o treste k § 37 ods. 1 písm. a) TP, resp. len v zmysle § 37 ods. 1 písm. a) TP, keďže ide o postup v štádiu konania pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť dve skutočnosti a síce prvú, že podľa § 302 ods. 3 TP na neverejnom zasadnutí podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu môže predseda senátu povoliť účasť aj prokurátorovi a odsúdenému, ak je to potrebné. Druhou je zachovanie rovností zbraní a dodržanie zásady podľa § 2 ods. 14 TP.

Avšak na druhej strane existujú názory, že ide o konanie sui generis a neexistuje zmysel účasti obhajoby pri tomto konaní, keďže ide o rozhodnutia v prospech odsúdeného.

Väčšina sa však zhodla na tom, že povinná obhajoba bude uplatnená na verejnom zasadnutí a na neverejnom zasadnutí nebude uplatnená.

5. § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) TZ

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné odporúčanie:

V tomto prípade ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá vychádza zo základnej skutkovej podstaty. Ak zanikne trestnosť konania v základnej skutkovej podstate, tak nemožno aplikovať ani kvalifikovanú skutkovú podstatu, preto napr. konanie napĺňajúce § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) TZ nemožno ďalej trestne stíhať, ale uznesením postúpiť na priestupkové konanie.

6. Premena trestu po zániku trestnosti (odsúdená osoba spácha počas skúšobnej doby trestný čin podľa § 212 ods. 1 písm. g) TZ a bolo právoplatne rozhodnuté ojej neosvedčení sa v skúšobnej dobe)

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné:

V takomto prípade nie je možné konať o povolení obnovy konania, nakoľko právoplatné uznesenie o premene trestu nie je možno preskúmavať v konaní o povolenie obnovy konania. Navyše, zmenou legislatívy sa mení právo a nie skutkové okolnosti, pričom to, že zanikla trestnosť činu neznamená, že zanikla aj jeho protiprávnosť. V takýchto prípadoch môže odsúdený požiadať prezidenta o milosť.

7. Vydaný, ale nedoručený trestný rozkaz (okresný súd vydal 15.7.2024 trestný rozkaz uznal obvineného vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) TZ a uložil obvinenému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. Trestný rozkaz sa súdu podarilo doručiť prokurátorovi a poškodenému. Obvinenému sa doručenie trestného rozkazu nepodarilo. Medzi od 6.8.2024 nadobudla účinnosť novela, ktorú zaniká trestnosť podľa § 212 ods. 1 písm. g) TZ účinného do 5.8.2024)

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné:

V prípade, ak sa doposiaľ nepodarilo doručiť obvinenému trestný rozkaz, nie je možné rozhodnúť o postúpená veci na prejednanie priestupku, nakoľko by mohla nastať situácia, že by sa stal právoplatným tak trestný rozkaz ako aj uznesenie o postúpení veci na prejdnanie priestupku a došlo by k porušeniu zásady ne bis in idem.

Vydať uznesenie o postúpení veci na prejdnanie priestupku by sa dalo v situácii, ak by odpor v zákonnej lehote podal prokurátor. V takomto prípade by už trestný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť.

V prípade, ak žiadna oprávnená osoba odpor proti trestnému rozkazu nepodala a trestný rozkaz sa nepodarilo obvinenému doručiť, je možné vykonať proti nemu konanie proti ušlému, ustanoviť obvinenému obhajcu a doručiť trestný rozkaz jemu.

Ak bol v takejto veci vydaný príkaz na zatknutie obvineného, je nutné ho zrušiť, nakoľko nemožno považovať za primerané opatrenie, ak je vydaný príkaz na zatknutie ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť zanikla.

8. Fikcia „hľadí sa, ako keby nebol odsúdený“ (podmienečný trest odňatia slobody, kde sa nevydáva uznesenie o osvedčení) pri zániku trestnosti

Z odbornej diskusie vyplynulo nasledovné:

V prípade, ak ide o odsúdenie na podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin, ktorého trestnosť zanikla a doposiaľ neuplynula odsúdenému skúšobná doba, rozhodne súd o zániku trestnosti a o tom, že sa trest nevykoná, pričom zároveň by mal v rozhodnutí uviesť aj to, že podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. per analogiam sa na odsúdeného hľadí akoby súdne trestaný nebol. Analógia v prospech páchateľa je prípustná aj trestnom práve hmotnom, pričom bez tohto postupu (ktorý je nutné oznámiť aj registru trestov) by odsúdený pri zániku trestnosti nikdy nemohol dosiahnuť zahladenie odsúdenia.

V prípade, ak odsúdenému už skúšobná doba uplynula a viedol riadny život, rozhodne súd o osvedčení sa v skúšobnej dobe, nakoľko o zániku trestnosti rozhoduje iba v prípade, ak ešte trest nebol vykonaný.

V prípade, ak odsúdenému už uplynula skúšobná doba a neviedol riadny život, potom je nutné rozhodnúť o zániku trestnosti, nakoľko trest ešte nevykonal a prichádza do úvahy výkon NEPO trestu.

9. Prípustnosť sťažnosti

V odbornej diskusii sa absolútna väčšina zhodla na tom, že sťažnosť je prípustná len vo vzťahu § 405b ods. 2 TP.

10. Započítanie vykonaného trestu do nového trestu

Z odbornej diskusie vyplynulo, že:

Započítanie je potrebné viazať až na právoplatnosť rozhodnutia o primeranosti trestu. Vo výroku sa by sa neopisovalo pri započítaní trestu presné obdobie „od ... do ...“, ale uviedla by sa len všeobecná formula, že „započítava sa už vykonaný trest“, avšak nie je potrebné urobiť uvedený výrok vzhľadom na už spomínanú viazanosť započítania na právoplatnosť rozhodnutia o primeranosti trestu.

11. Iné plynúce zo stretnutia

· V prípade ak súd uložil za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. obžalovanému NEPO trest, z ktorého bol odsúdený podmienečne prepustený a v čase zmeny zákona plynie odsúdenému stále skúšobná doba podmienečného prepustenia, rozhoduje o zániku trestnosti v dôsledku zmeny zákona súd, ktorý uložil NEPO trest a nie súd, ktorý odsúdeného podmienečne prepustil, nakoľko ustanovenie § 405a ods. 2 Tr. por. vychádza z toho, že má rozhodovať súd, ktorý v prvom stupni ukladal trest.

· V prípade ak odsúdená osoba za § 212 ods. 1 písm. g) TZ bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom a je stíhaná za § 348 ods. 1 písm. a) TZ), tak následný zánik trestnosti nemá vplyv na trestnosť marenia. V čase spáchania trestného činu marenia úradného rozhodnutia, trestný čin podľa § 212 ods. 1 písm. g) TZ bol v TZ a páchateľ (tým, že nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody) naplnil znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) TZ. To, že trestnosť § 212 ods. 1 písm. g) TZ zanikla, by sa mohlo zohľadňovať v rámci potenciálnej aplikácie materiálneho korektívu.

· Ak obžalovaný spáchal trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla (napríklad trestný čin podvodu) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za trestný čin podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., ktorého trestnosť činu zanikla. Je v takomto prípade možné aplikovať ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.? Je možné toto ustanovenie aplikovať, ak došlo k spáchaniu nového trestného činu (podvodu) v skúšobnej dobe pred 06.08.2024, nakoľko takéto konanie poukazuje na záver, že ukladanie podmienečného odsúdenia nevedie k náprave obžalovaného.

· Ďalej zo stretnutia vyplynulo, že ZVJS je pripravené poskytnúť súčinnosť súdom a zašle súdom zoznam väznených osôb doplnený o spisovú značku, miesto výkonu, paragrafy, príslušný súd alebo OČTK v danej veci a info o začiatku výkonu trestu alebo väzby

· V neposlednom rade vzhľadom na aktuálnu situáciu stavu technických prostriedkov, je odporúčané aby súdy ukladali vo vzťahu k alternatívnym trestom s využitím technických prostriedkov (bez toho aby ich konkretizovali) povinnosť zdržiavať sa v obydlí, napríklad v čase od 20.00 do 06.00 h alebo v inom čase, ako určí súd. Pokiaľ je to možné, je odporúčané neukladať zákaz opustiť územie SR. V takom prípade sa totiž dajú využiť na takúto elektronickú kontrolu tzv. domáce stanice (ZNKP - zariadenia na kontrolu prítomnosti, ktorých má SR dostatok). Technických prostriedkov – zariadení na kontrolu pohybu a pobytu (ZUPKO) má SR k dispozícií len obmedzené množstvo; tie sa využívajú pri rozhodnutiach, kde súd ukladá aj povinnosť zdržiavať sa na určitom území - okresu, kraja, SR, príp. pri krátkodobých opusteniach väzenských zariadení.

Diskusia