Najvyšší súd SR k neprípustnému nátlaku na podozrivé osoby prostredníctvom ich účelového výsluchu ako svedkov a následnému návrhu na ich vzatie do väzby
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Tost-š/16/2023 zo dňa 09.10.2023 rozhodoval o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorým neboli vzatí do väzby dve obvinené osoby (jeden z obvinených bol advokát a druhý bývalý advokát).
Prokurátor v podanej sťažnosti navrhoval vzatie obvinených do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom väzobný dôvod odôvodňoval tým, že obvinené osoby, ešte pred svojím obvinením, boli predvolané, aby vypovedali v procesnom postavení svedkov s tým, že obaja museli vtedy vedieť, že sú zo stíhanej trestnej činnosti podozriví, pričom jeden z obvinených sa ešte pred svojím výsluchom v procesnom postavení svedka zaujímal o trestnú vec, v ktorej mal ísť vypovedať a obaja obvinení (vtedy ešte podozriví), sa následne aj stretli, pričom prokurátor vyslovil podozrenie, že sa stretli preto, aby koordinovali svoje (vtedy ešte svedecké) výpovede.
Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť prokurátora, pričom uviedol nasledovné:
- najvyšší súd rozumie snahe OČTK „očistiť“ spoločnosť od potenciálne skorumpovaných sudcov, či prokurátorov, pripomína ale, že legitímny cieľ možno dosiahnuť len legálnymi, legitímnymi a proporcionálnymi prostriedkami, bez čo i len tieňa pochybnosti o zákonnom spôsobe objasňovania trestnej činnosti a o procesnom postupe OČTK,
- postup OČTK, keď zjavne podozrivé osoby vyšetrovateľ predvolal na výsluch ako svedkov a vypočul ich ako svedkov, pričom im kládol účelovo cielené otázky k podozreniu práve z ich údajnej trestnej činnosti a keď prokurátor v návrhu na vzatie do väzby i v sťažnosti argumentuje informáciami získanými z výpovedí neskôr obvinených osôb ešte v pozícii svedkov a okolnosťami, ktoré sa stali práve po ich výsluchoch ako svedkov, považuje najvyšší súd za účelovo – nátlakový, a tak odporujúci legálnemu a legitímnemu procesnému postupu na preukazovanie akejkoľvek skutočnosti,
- účelový výsluch zjavne podozrivej osoby v pozícii svedka v snahe získať informácie o trestnom čine, z ktorého spáchania je táto osoba podozrivá, je neprípustným nátlakom orgánov činných v trestnom konaní na vypočúvanú osobu. Informácie získané pri takomto výsluchu, nemožno v ďalšom konaní použiť proti nej, pretože tieto informácie sú kontaminované nátlakovým, úskočným a nefér postupom orgánov činných v trestnom konaní,
- procesné postavenie svedka je nezlučiteľné s procesným postavením obvineného v tej istej trestnej veci a preto svedecká výpoveď zjavne podozrivej osoby, ktorej bolo neskôr vznesené obvinenie pre skutok, ku ktorému vypovedala ako svedok nemá byť založená v spise a je celkom neprípustné, aby prokurátor argumentoval (dokazoval akúkoľvek skutočnosť) informáciami získanými z výpovede tejto osoby v pozícii svedka. Takýto postup odporuje základným princípom právneho štátu a právu na spravodlivý a fér proces,
- väzba nesmie slúžiť na uľahčenie práce OČTK. Jej úlohou nie je dosiahnuť, aby sa obvinený počas jej výkonu rozhodol pod tlakom spôsobeným stratou slobody a kontaktu s najbližšími spolupracovať a týmto spôsobom napomáhať OČTK trestnú činnosť odhaľovať a vyšetrovať. Postup OČTK v danej veci naznačuje, že práve to mohlo byť cieľom návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby.
Podrobnejšie dôvody uznesenia najvyššieho súdu si možno prečítať tu:
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.