Bude zákonom opätovne zbytočne zriadený úrad špeciálnej prokuratúry pod iným názvom?

        Bude zákonom opätovne zbytočne zriadený úrad špeciálnej prokuratúry pod iným názvom?

Koaliční poslanci predložili aktuálne do NR SR návrh zákona (celý návrh zákona je uvedený nižšie), ktorým navrhujú meniť nielen Trestný zákon a Trestný poriadok, ale aj zákon o prokuratúre.

Zaujímavá, a zbytočná, je zmena týkajúca sa zákona o prokuratúre, nakoľko návrh zákona počíta s tým, že organizačnou zložkou generálnej prokuratúry bude oddelenie závažnej kriminality.

Oddelenie závažnej kriminality bolo vytvorené na generálnej prokuratúre príkazom GP SR, ktorý sa týka organizačného poriadku prokuratúry a do určitej miery nahradilo zrušený úrad špeciálnej prokuratúry (spadajú pod neho trestné činy, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu a prokurátori tohto oddelenia vykonávajú aj prvostupňový dozor v prípravnom konaní). Oddelenie závažnej kriminality bolo teda zriadené príkazom generálneho prokurátora, t.j. vnútrorezortnou normou prokuratúry a môže byť kedykoľvek generálnym prokurátorom zrušené, či zlúčené s inou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry.

Aktuálny poslanecký návrh zákona počíta s tým, že toto oddelenie závažnej kriminality bude povinnou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry, nakoľko bude zriadené zákonom (podobne ako to bolo v prípade úradu špeciálnej prokuratúry) s tým, že z hľadiska zákonného vymedzenia kompetencií tohto oddelenia bude pod neho patriť najmä (teda nielen) ochrana finančných záujmov Európskej únie.

Myslím, že každému je jasné, že ak tento návrh zákona bude schválený, fakticky opätovne vznikne úrad špeciálnej prokuratúry a to s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov.

Návrh zákona je síce ohľadne zriadenia oddelenia závažnej kriminality formulovaný tak, že by malo ísť najmä o tzv. druhostupňovú prokuratúru, teda prokurátori tohto oddelenia by mali vykonávať činnosť hlavne vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, avšak návrh zákona obsahuje slovo „najmä“ z čoho je zrejmé, že toto oddelenie bude vykonávať aj prvostupňový dozor v trestných veciach, tak ako je tomu aj v súčasnosti, keď oddelenie závažnej kriminality funguje prakticky ako tzv. „malý“ úrad špeciálnej prokuratúry, avšak nie na podklade zákona.

Tak ako to bolo aj pri úrade špeciálnej prokuratúry, aj pri oddelení závažnej kriminality som názoru, že ide o právnu anomáliu. Generálna prokuratúra SR je vrcholový orgán prokuratúry a preto nemá vykonávať prvostupňovú agendu a nemá pôsobiť ako prvostupňový a zároveň aj ako druhostupňový, či nadriadený orgán. Je to podobné, akoby Najvyšší súd SR konal vo veci v prvom stupni a následne si aj sám rozhodoval opravné prostriedky (a to tak riadne ako aj mimoriadne), nakoľko mu nič iné nezostáva pretože už nemá nadriadený súd.

Každý orgán prokuratúry, ktorý vystupuje ako „prvostupňová“ dozorová prokuratúra by mal byť kontrolovaný nadriadenou prokuratúrou, teda inou prokuratúrou. Ide o poistku proti tomu, aby orgán verejnej moci „neuletel“ pri plnení svojich povinností, respektíve, aby nezačal viesť vyšetrovania len jedným želateľným smerom, prípadne aby nezačal trpieť komplexom dokonalosti a nedostatkom sebakritiky. Ak sa také niečo stane prokuratúre, potom je nutné, aby jej iná, nadriadená prokuratúra prostredníctvom vykonávania kontroly v prípravnom konaní vytýčila určité mantinely, ktoré by nemali byť prekročené (v konaní pred súdom tieto mantinely prokuratúre určuje súd). Nie je možné pripustiť, aby všetky riadne opravné prostriedky voči uzneseniam, na ktoré dal pokyn, či súhlas prokurátor, rozhodovala fakticky tá istá prokuratúra. Tak ako pre súd, musí byť takýto koncept rozhodovania neprijateľný aj pri prokuratúre, pretože nie je možné akceptovať, aby prvostupňová – dozorová prokuratúra v predprípravnom a prípravnom konaní kontrolovala samú seba a pôsobila ako uzatvorený orgán, kde sa všetko rozhoduje „na tej istej chodbe“.

Práve z tohto dôvodu (splynutie prvostupňovej a druhostupňovej prokuratúry v jeden celok) bol koncept na ktorom bol vystavaný úrad špeciálnej prokuratúry považovaný za právnu anomáliu a na rovnakom princípe je vybudované aj oddelenie závažnej kriminality.

Takéto fungovanie prokuratúry (ale prípadne aj súdu) je nutné odmietnuť a je potrebné bezvýhradne trvať na tom, aby prvostupňová prokuratúra mala svoju nadriadenú druhostupňovú prokuratúru, teda aby bola zachovaná dvojstupňová koncepcia rozhodovania prokuratúry (t. j. prvostupňovú okresnú prokuratúru kontroluje nadriadená krajská prokuratúra, prvostupňovú krajskú prokuratúru kontroluje nadriadená generálna prokuratúra s tým, že generálna prokuratúra už prvostupňovú agendu nevykonáva, nakoľko jej úloha je úplne iná, pretože má pôsobiť ako orgán, ktorý zjednocuje, či usmerňuje podriadené prokuratúry, vybavuje mimoriadne opravné prostriedky a podobne, teda ktorý pôsobí obdobne ako najvyšší súd).

Pokiaľ chce zákonodarca vytvoriť špecializáciu v špecializácii, ktorá by sa týkala ochrany finančných záujmov Európskej únie (už desaťročia fungujú na všetkých krajských prokuratúrach oddelenia, ktoré v prvom stupni dozorujú vybrané trestné veci), potom by to mohol urobiť tak, že by napríklad určil dve krajské prokuratúry (napríklad Krajská prokuratúra Trenčín a Krajská prokuratúra Prešov), ktoré by sa špecializovali na trestné činy týkajúce sa ochrany finančných záujmov Európskej únie a v týchto trestných činoch by vykonávali dozor v prípravnom a predprípravnom konaní a ako nadriadená prokuratúra by vo vzťahu k nim pôsobilo oddelenie závažnej kriminality generálnej prokuratúry.

Tak dúfam, že si nebude každá vláda vytvárať svoj vlastný úrad špeciálnej prokuratúry. Skôr by malo byť zákonom zakázané, aby akékoľvek organizačná zložka generálnej prokuratúry mohla pôsobiť ako prvostupňová prokuratúra.

Pomerne absurdne pôsobí aj návrh zmeny Trestného poriadku, ktorá spočíva v deklarovaní toho, že orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie. A na ochranu finančných záujmov fyzických osôb, právnických osôb, či štátu nemajú dbať?

Nasleduje poslanecký návrh zákona

NÁVRH

Z á k o n

z ... 2024,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 40 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Na účely zabezpečenia riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie, a to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, generálny prokurátor zriaďuje oddelenie závažnej kriminality ako organizačnú zložku generálnej prokuratúry.“.

Čl. II

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z., zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. sa mení takto:

V § 254 ods. 2 sa slová „vo väčšom rozsahu“ nahrádzajú slovami „v rozsahu najmenej 10 000 eur“.

Čl. III

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 2 sa dopĺňa odsekom 22, ktorý znie:

„(22) Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie.“.

Čl. IV

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z .z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 11/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2024 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 80 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Generálna prokuratúra zabezpečuje vzdelávanie prokurátorov najmä v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia

 

Diskusia