K disciplinárnemu odsúdeniu bývalého predsedu ŠTS - JUDr. Jána Hrubalu

Mgr. Erika Krutková

           K disciplinárnemu odsúdeniu bývalého predsedu ŠTS – JUDr. Jána Hrubalu

Dňa 21.08.2024 sa na Ministerstve spravodlivosti SR uskutočnilo výberové konanie na predsedu Špecializovaného trestného súdu („ŠTS“). I keď vo výberovom konaní uspeli obaja uchádzači, komisia pomerom hlasov 4:1 odporučila do funkcie vymenovať sudcu JUDr. Michala Trubana. Nasledovali výzvy adresovaného ministrovi spravodlivosti na jeho nevymenovanie[1]. Dôvodom, pre takýto krok má byť disciplinárne odsúdenie sudcu JUDr. Michala Trubana uznesením Najvyššieho správneho súdu SR č. k. 32D/15/2021-318 z 08.03.2023[2], na tom skutkovom základe, že ako sudca pre prípravné konanie v trestnej veci sp. zn. 4Tp/14/2020 vedenej proti obvinenému Ing. N. B. a spol., pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR („ÚŠP“), na vzatie do väzby obvinených, porušil povinnosť oznámiť svoju zaujatosť podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Obsahom samotného disciplinárneho návrhu boli aj nekonzistentné vyjadrenia sudcu k okolnostiam tvrdeným svedkom o poskytnutí dotácie rodinným príslušníkom sudcu prevádzkujúcich penzión.

Samotnému podaniu disciplinárneho návrhu na sudcu JUDr. Michala Trubana predchádzali mediálne vystúpenia politikov, listy predsedu Súdnej rady SR adresované JUDr. Jánovi Hrubalovi najskôr ako predsedovi Sudcovskej rady ŠTS a následne ako už ako predsedovi ŠTS, pohovor sudcu u JUDr. Jána Hrubalu už ako novovymenovaného predsedu ŠTS a následne vypočutie pred osobitnou komisiou Súdnej rady SR a podanie disciplinárneho návrhu na sudcu.

Disciplinárnymi navrhovateľmi boli predseda Súdnej rady SR JUDr. Ján Mazák a predseda ŠTS JUDr. Ján Hrubala a v rámci svojho spoločného návrhu navrhovali, aby disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému sudcovi disciplinárne opatrenie, a to preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa. Nakoniec však disciplinárny senát uložil sudcovi disciplinárne opatrenie zníženia funkčného platu o 50% na obdobie šiestich mesiacov.

V rámci obhajobnej argumentácie sudcovi nepomohlo ani, že výpoveď svedka bola známa dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý jeho možnú zaujatosť nenamietal a rovnako jeho nestrannosť nespochybnil ani vo svojich rozhodnutiach najvyšší súd. K vylúčeniu sudcu z ďalšieho konania a rozhodovania došlo až v dôsledku jeho vypočutia v danej trestnej veci v procesnom postavení svedka. Operatívne záznamy, ktoré si proaktívne v tejto súvislosti zabezpečil v súvislosti s podaným disciplinárnym návrhom JUDr. Ján Hrubala, do dnešného dňa zostali len v operatívnej rovine a ich obsah nebol za viac ako štyri roky verifikovaný následne vykonávaným dokazovaním, ktoré by viedlo aspoň k začatiu trestného stíhania vo veci nieto ešte vzneseniu obvinenia sudcu pre akékoľvek protiprávne konanie.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/30/2020 z 09.07.2020, ktorým zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie, ktorým nevzal obvineného Ing. N. B. do väzby, vyvolalo nemalé nadšenie najmä mediálnym, pre súd neštandardným až populistickým vyhlásením o: „...odkrytí prípadu takej monštruóznej korupcie v našom štáte, že to nemá obdoby. Toto je megastroj obrovskej korupcie. Neskutočné. Niečo neuveriteľné ako to fungovalo, a to už od roku 2006“, ktoré najvyšší súd opakoval aj vo neskorších väzobných rozhodnutiach[3], rovnako ako konštatovanie, že: „s ohľadom na silu dôkaznej situácie je pre osobu obvineného v prípade jeho prepustenia na slobodu „kolúzne“ konanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu“, a takisto uviedol, že: „je potrebné si uvedomiť, že kauza Dobytkár patrí k najväčšej korupčnej kauze v dejinách Slovenska ako to viackrát bolo zmieňované aj médiami“, ktoré sa stalo predmetom ústavnej sťažnosti obvineného.

Menej záujmu už vyvolal nález Ústavného súdu SR[4], ktorý v týchto výrokoch senátov najvyššieho súdu videl porušenie prezumpcie neviny a pro futuro upozornil aj na konzekvencie vo vzťahu k otázke nestrannosti sudcov uvedeného senátu v ďalšej fáze trestného konania a potrebu ich vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci.

Z citovaného odôvodnenia disciplinárneho návrhu zaujme nasledujúca pasáž: „Akousi pridanou hodnotou posilňujúcou podozrenie voči neetickému správaniu sa sudcu je potom i spôsob jeho vysvetlenia vzťahov s JUDr. XY. Primerane zjednodušene, ale naozaj výstižne uvedené, ak by tento vzťah „bol v pohode“, jednoducho ho priznám už na začiatku a nebudem „zatĺkať“ spôsobom, ktorý naozaj nevzbudzuje mnoho dôvery. Je naozaj mnoho dôvodov sa domnievať, že tento vzťah bol oveľa intenzívnejší, než ho pripúšťa sudca.... v prípade disciplinárne obvineného ide o sudcu, ktorý dlhodobo popieral kontakty s advokátom JUDr. XY. a mal si uvedomovať, že klamať alebo zatajovať pravdu pred viacerými orgánmi verejnej moci napriek existencii dôkazov o tom, že nehovorí pravdu, resp. ju zatajuje sa bude považovať za vskutku vážnu diskvalifikáciu jeho osoby...ide o prípad, vo svojej podstate oveľa tragickejší, než nesprávne vyriešenie etickej dilemy keďže mnohé nasvedčuje tomu, že bagatelizácia situácie zo strany disciplinárne obvineného priam preukazuje malígny úmysel; sudca nemôže súdiť nielen vtedy, keď má nadkritický vzťah k niektorému z účastníkov konania, ale ani vtedy, keď má (hoc aj nepriamo vyvoditeľný) vzťah k výsledku veci; (vi) „Zdôveryhodnenie/nezdôveryhodnenie svedka musí byť pre sudcu, ktorého meno si tento svedok vzal do úst, problém. Právne postavenie sudcu je totiž v tomto kontexte i jeho povesť. Útok na povesť sudcu, hoc by bol i neoprávnený a hoc je vedený „len“ zo strany svedka, je potom okolnosť, ktorá nemôže ostať bez povšimnutia ... Problém má svoje „obligatórne“ riešenie - vylúčenie sa sudcu z prejednania veci.“ Je veľká škoda, že tak vysoké nároky na integritu sudcu, ako prezentoval v podanom disciplinárnom návrhu a v priebehu konania už bývalý predseda ŠTS, nekládol na všetkých rovnako a najmä na seba samého.

Medzitým došlo k viacerým zmenám nielen na politickej scéne ale aj na poste predsedu Súdnej rady SR a predsedu ŠTS. Predseda súdu JUDr. Ján Hrubala musel zaisťovanie operatívnych informácií vysvetľovať pred Súdnou radou SR[5], výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že predseda súdu nesmie na sudcu zháňať operatívne informácie od polície a tedanezákonnosti takéhoto postupu[6] a v konečnom dôsledku tento postup viedol k nedobrovoľnému vzdaniu sa funkcie predsedu súdu ŠTS po vyslovení nedôvery zo strany ministra spravodlivosti.

Disciplinárne odsúdený sudca podal voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu ústavnú sťažnosť a Ústavný súd SR rozhodol okrem prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a aj o odklade vykonateľnosti rozhodnutia z dôvodu ohrozeniach schopnosti sudcu splácať hypotekárny úver a možný výkon záložného práva.[7] A nie, ešte nepovedal, že by rozhodnutie disciplinárneho súdu nebolo správne[8]. Ako uviedol ústavný súd v bode 27 uznesenia: „Rozhodnutie vo veci odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia disciplinárneho senátu neprejudikuje meritórny záver ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa“. Na „nepresnosti“ niektorých novinárov nemá veľký zmysel reagovať. Veľa to však vypovedá o ich práci aj o nich samotných.

Disciplinárne odsúdenie JUDr. Jána Hrubalu

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti pripomeňme si a porovnajme okolnosti sprevádzajúce disciplinárne konanie a následné odsúdenie sudcu JUDr. Jána Hrubalu uznesením disciplinárneho senátu zo dňa 28.02.2008 sp. zn. 2Ds/11/2005 v spojení s uznesením odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 30.10.2008 sp. zn. 1Dso/1/2008.[9]

Skutkové okolnosti nehody

JUDr. Ján Hrubala pôsobil ako sudca Okresného súdu Banská Bystrica a neskôr podpredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z tejto funkcie bol v januári 1995 odvolaný ministrom spravodlivosti údajne z politických dôvodov. Napriek svojim vyhláseniam, že: „Do justície idú právnici z toho dôvodu, že chcú byť v prvom rade sudcovia a ambície sudcu by sa len výnimočne mali uberať smerom k prijatiu funkcie v štátnej správe súdov. Sudca nie je úradník a ja som bol a v najbližšom čase určite zostanem sudcom,“ sa už nasledujúci rok vzdal funkcie sudcu[10]. Málo úspešnú kariéru advokáta, ešte menej úspešnú politickú kariéru v Demokratickej strane[11] za ktorú z čísla 47 kandidoval v parlamentných voľbách v roku 1998 na kandidátke SDK, poslanca mestského zastupiteľstva Banská Bystrica a rovnako neúspešnú kandidatúru na post ombudsmana[12] vymenil za funkciu riaditeľa Odboru boja proti korupcii Úradu vlády, v prípade ktorej sa už dá hovoriť o politickej nominácii.

Práve z tejto naposledy menovanej politickej funkcie sa neskôr uchádzal o funkciu sudcu novovznikajúceho Špeciálneho súdu. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa s ním počítalo na funkciu predsedu súdu. Nikto však nepočítal s tým, že nezíska dostatočný počet hlasov po vypočutí na Súdnej rade SR. Iba 8 členovia boli za, 5 boli proti a 3 sa zdržali hlasovania. Celý proces výberového konania musel absolvovať opäť[13] a k jeho vymenovaniu za sudcu Špeciálneho súdu došlo až o pol roka neskôr.[14] Časový sklz však spôsobil, že JUDr. Ján Hrubala mohol byť menovaný len do funkcie podpredsedu Špeciálneho súdu, keďže povereným predsedom sa stal sudca JUDr. Igor Králik. V čase spáchania skutku tak JUDr. Ján Hrubala bol sudcom len dva mesiace.

Disciplinárneho previnenia sa sudca JUDr. Ján Hrubala dopustil a tom skutkovom základe, že:

Dňa 15.07.2005 po tom, čo ako vodič motorového vozidla zn. Renault Megane Scenic , spôsobil v smere Žiar nad Hronom – Zvolen, kde pri Šášovskom Podhradí na ceste I/50 v km 218,62, dopravnú nehodu, po zrážke pri vyšetrení príčin dopravnej nehody sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi a následne sa odmietol podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, na ktoré bol vyzvaný vyšetrujúcim príslušníkom policajného zboru.

Zatiaľ čo disciplinárne stíhanie JUDr. Michala Trubana sprevádzali mediálne vyjadrenia viacerých verejne činných osôb, v prípade JUDr. Jána Hrubalu to boli mediálne vyjadrenia samotného sudcu.[15] Podľa jeho verzie sa vracal z práce po celotýždennom strese domov. Na okolnosti po nehode si spomína len veľmi matne. V šoku po dopravnej nehode totiž ešte nebol a môžem len predpokladať, že príčinou jeho reakcií bol psychický a fyzický stav. Neurologickým nálezom je doložené, že po nehode utrpel šok a otras mozgu a kategoricky odmietol, že by pred nehodou požil alkohol.

Aj v tomto prípade bol podaný spoločný disciplinárny návrh, ktorí na JUDr. Jána Hrubalu podali vtedajší minister spravodlivosti JUDr. Daniel Lipšic a predseda Špeciálneho súdu JUDr. Igor Králik, v rámci ktorého navrhovali uloženie dvojročného zákazu šoférovania, zníženie platu o 15 percent na tri mesiace a pokutu 15-tisíc. O zákonnosti spoločných disciplinárnych návrhov podaných dvoma oprávnenými navrhovateľmi už vtedy vyslovili pochybnosti niektorí členovia Súdnej rady SR.

Iný názor mala Súdna rada SR, ktorá žiadala tvrdší trest. Počas vyšetrovania totiž zistila, že JUDr. Ján Hrubala má v karte vodiča niekoľko zahladených porušení dopravných predpisov. Okrem prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti mu bol vo februári 2001 zadržaný vodičský preukaz pre jazdu pod vplyvom alkoholu a uložená pokuta šesťtisíc slovenských korún. Problémom nebol ani tak samotný skutok ako fakt, že počas vypočutia pred Súdnou radou SR JUDr. Ján Hrubala priznal priestupok až potom, čo sa ho na túto skutočnosť spýtal jeden z členov Súdnej rady SR.[16]Nakoniec sa Súdna rada SR z pomedzi viacerých návrhov uzniesla, že v rámci disciplinárneho návrhu bude navrhovať preradenie na súd nižšieho stupňa alebo zníženie platu o 50% na dobu jedného roka a zákaz činnosti.[17]

V odôvodnení samotného disciplinárneho návrhu Súdna rada SR uviedla, že : „(...) vysvetlením, ktoré sudca Hrubala poskytol na jej zasadnutí sa preukázalo, že o svojej dopravnej nehode neuvádza úplnú pravdu, nakoľko vo vysvetlení odôvodňoval medzery v spomienkach na udalosť tak, že bol v zložitom psychickom rozpoložení, lebo po prvý raz v života dopravná polícia prejednávala jeho priestupok, avšak otázky členov súdnej rady ho primäli k zdráhavému priznaniu, že v roku 2001 mu dopravná polícia zdržala vodičský preukaz kvôli fúkaniu (...) Opodstatnenosť konania, ktorým dvakrát odmietol poslúchnuť pokyn policajta, sudca Hrubala nepreukázal jednoznačným spôsobom. Prostredníctvom masmédií poskytol vysvetlenie svojho správania, ktoré vyvolali rozpaky a pochybnosti o tom, či išlo o pravdivé a úplné vysvetlenia (...) Špeciálny súd po rade ťažkostí spätých so zriadením začal svoju činnosť 01.07.2005 a skôr, ako stihol zaznamenať prvé výsledky svojej práce sa stal predmetom verejného záujmu v súvislosti so správaním sa sudcu JUDr. Jána Hrubalu, ktorý poškodil dôveryhodnosť tejto dôležitej inštitúcie súdnej moci.“

V súvislosti s dopravnou nehodou vyvstala aj otázka bezpečnostnej previerky sudcu JUDr. Jána Hrubalu. Podľa v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy: „Na Špeciálny súd možno prideliť len sudcu, ktorý podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu podľa osobitného zákona je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Túto podmienku musel sudca spĺňať po celý čas výkonu funkcie na Špeciálnom súde. Pre pochybnosti o pravdivosti verejne prezentovaných tvrdení o okolnostiach súvisiacich s nehodou bol vyzývaný aj na absolvovanie detektora lži[18]. Národný bezpečnostný úrad v súvislosti s nehodou pozval sudcu JUDr. Jána Hrubalu na tzv. bezpečnostný pohovor[19] za účelom obhájiť svoje konanie po autonehode a odstrániť akékoľvek pochybnosti[20]. Jeho absolvovanie však JUDr. Ján Hrubala odmietol. Tento postoj sudcu vtedajšieho ministra spravodlivosti JUDr. Daniela Lipšica síce sklamal[21], ale asi nie dosť na to, aby mu to bránilo uchádzať sa v roku 2020 o funkciu predsedu ŠTS.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu

Samotné disciplinárne konanie trvalo takmer štyri roky a pravdepodobne ide o jediné disciplinárne konanie, v priebehu ktorého bol skúmaný duševný stav sudcu. JUDr. Daniela Lipšica vo funkcii ministra spravodlivosti vystriedal JUDr. Štefan Harabin, ktorý na rozdiel od svojho predchodcu, rovnako ako predseda Súdnej rady SR, žiadal v rámci odvolania uloženie disciplinárneho opatrenia - preloženie na súd nižšieho stupňa. Samotné konanie vo veci priestupku nakoniec disciplinárny senát zastavil pre premlčanie, keďže od spáchania skutky uplynula doba dvoch rokov, v ktorej je potrebné priestupok prejednať[22].

Disciplinárne opatrenie v podobe zníženia funkčného platu mu tak bolo uložené nie za samotný priestupok na úseku bezpečnosti cestnej premávky ale za konanie právne posúdené ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 30 ods. 1 zákona č. 385/2005 Z. z. o sudcoch a prísediacich (zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu zdržať v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, pri zvýšenej škodlivosti konania vzhľadom na priťažujúce okolnosti).

Obhajoba JUDr. Jána Hrubalu ako disciplinárne obvineného bola založená na tom, že v prípade opakovaného odmietnutia podrobiť sa skúške na alkohol po nehode u neho nešlo o úmysel a „chladný kalkul“ ale dôsledok amnézie vyvolanou postkomočným syndrómom[23]. Len ťažko si predstaviť, že by obvinený v trestnom konaní pre ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona uspel s obdobnou obhajobou. Pre tento typ obhajoby a argumentácie sa v určitých kruhoch justičného prostredia ujalo aj výstižné označenie „z ríše a teraz tú o červenej čiapočke“[24] a neuveril jej ani prvostupňový a ani odvolací disciplinárny senát.

Vykonaným dokazovaním boli vyvrátené tvrdenia sudcu JUDr. Hrubalu v tom smere, že by jeho správanie vykazovalo znaky nelogičnosti, či bolo konaním vymykajúcim sa zo štandardov normálneho správania. Práve naopak, JUDr. Hrubala konal vyslovene logicky, aj keď so zjavnými známkami stresu – okamžité telefonické privolanie manželky, podrobenie sa vyšetreniu zdravotného stavu, dvojnásobné logické zdôvodnenie odmietnutia podrobiť sa dychovej skuške, logická a pravdivá výpoveď pri podaní vysvetlenia, využitia možnosti na vyjadrenie ľútosti nad zavinení dopravnej nehody, ale pritom nevyužitie možnosti podrobiť sa skúške na alkohol v dychu. Príčetnosť sudcu v čase tesne po nehode bola v celom rozsahu zachovaná a ak bola znížená tak len v nevýznamnej miere. Svedkovia, ktorí priamo svojimi zmyslami vnímali a pozorovali správanie sudcu tesne po dopravnej nehode zhodne vypovedali, že sudca reagoval na všetky výzvy a pokyny s výnimkou výzvy na absolvovanie skúšky na prítomnosť alkoholu. Jeho správanie nesvedčilo o poškodení psychických funkcií, jeho správanie bolo racionálne, bez známok zmätenosti, dezorientácie alebo straty pamäte. Vyšetrením bol zistený otras mozgu ľahkého stupňa, ktorému pripisovali neistí chôdzu. Na otázky reagoval i keď oneskorene. Lekárskym vyšetrením sudcu neboli zistené žiadne zranenia sudcu predstavujúce relevantný dôvod pre odmietnutie skúšky na prítomnosť alkoholu. Z miesta nehody dva krát volal z mobilného telefónu svojej manželke. Dokazovaním nebol preukázaný mechanizmus nástupu príznakov postkomočného syndrómu, ktorý vo všeobecnosti konštatovali znalci. Záverom disciplinárny senát konštatoval, že sudca konal premyslene, bezdôvodne a opakovane, keď sa odmietol podrobiť skúške na prítomnosť alkoholu v dychu a v krvi.

Ak JUDr. Hrubala v priebehu svojej kandidatúry na funkciu predsedu ŠTS[25] zotrval na svojej verzii udalostí napriek tomu, že táto bola rozsiahlym dokazovaním vykonaným v priebehu disciplinárneho konania jednoznačne vyvrátená, potom si o jeho osobnostnej výbave a spôsobilosti vykonávať riadiacu funkciu môže spraviť svoj názor každý sám.

Takto pred pol rokom sa v diskusii[26] JUDr. Daniel Lipšic, LL.M sa vyjadril nasledovne: „Základný predpoklad pre sudcu je, že by mal snažiť hovoriť pravdu. Usvedčenie z klamstva je základná diskvalifikácia, či pre sudcu alebo člena Súdnej rady SR. Pokiaľ nemáme elementárnu úctu k pravde a úplne úmyselne klameme, notoricky, tak to asi nie je dobrá kvalifikácia pre sudcu alebo člena Súdnej rady“. Výnimočne si dovolím s vyjadrením bývalého špeciálneho prokurátora súhlasiť, to by však dnes neobliekali talár viacerí sudcovia ŠTS. Vysoké etické štandardy kladené na druhých, však už neplatia na „našich ľudí“.

Osobnostná výbava JUDr. Jána Hrubalu bola spochybnená už v rámci jeho opakovanej kandidatúry na post ombudsmana, keď bol časťou politického spektra obviňovaný z „chladného a účelového kalkulu“ a vedomého zatajenia politickej minulosti v priloženom životopise.

Po vyhlásení rozhodnutia disciplinárneho senátu, sudca JUDr. Michal Truban v rozhovore uviedol: „Asi by som to nenazval, že som zakrýval nejaké jeho disciplinárne veci, nerád by som aby to vyznelo, že on sa nejakého disciplinárneho konania dopustil. Toho, čo sa dopustil, za to disciplinárne právoplatne bol tak isto odsúdený. Bol už sudcom tohto súdu a pokiaľ ide o to, čo urobil tak, ak dovolíte, tak ja myslím si, že, tak viete, môžeme si myslieť, čo chceme ale ja teda zatiaľ o tejto veci by som nehovoril. Bol som prekvapený z toho, čo spravil pán Hrubala a považujem to osobne za vec charakteru, ale nechcem to zatiaľ bližšie rozoberať.“[27] Tí, ktorým sú dôverne známe pomery na ŠTS, veľmi dobre vedia, o čom hovoril.

Môžeme sa tváriť, že alkohol v justícii problémom nie je a z pocitu kolegiality a súcitu zatvárať pred tým oči, ignorovaním problému sa však samotný problém nevyrieši. Výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu je závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu[28] a len nedávno bola sudkyňa Krajského súdu v Košiciach odvolaná z funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie sudkyne pod vplyvom alkoholu[29].V prípade kandidáta na funkciu sudcu, ktorý v minulosti ako 21 ročný zavinil dopravnú nehodu s následkom ťažkého ublíženia na zdraví, bez zistenia prítomnosti alkoholu v dychu vodiča, postupoval vtedajší predseda Súdnej rady SR ešte prísnejšie, keď spochybnil jeho morálny štandard, integritu a vo výsledku spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti[30].

Je možno paradoxom, že v minulosti sa problému nadmerného požívania alkoholu sudcami venoval aj JUDr. Ľudovít Bradáč ako predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, čestný prezident Združenia sudcov Slovenska a bývalý člen Súdnej rady SR, a kriticky sa vyjadroval ak k vtedajšej rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov[31]. V prípade nehody svojho blízkeho kolegu JUDr. Hrubalu, už tak zhovorčivý nebol: „Všetko sú to dohady, ja o tej veci nič neviem.“[32] Sám neskôr v decembri 2023 zavinil dopravnú nehodu, keď motorovým vozidlom narazil do verejného zábradlia v Banskej Bystrici, pričom mu bola nameraná hladina alkoholu v krvi viac ako 1,7 promile.[33] Podané vysvetlenie o „krátkej lokálnej premiestňovacej jazde “ vyvoláva rovnaké rozpaky a pochybnosti ako v prípade JUDr. Hrubalu.

Do budúcna je vhodné, aby predtým, než verejne činné osoby začnú vyzývať na nevymenovanie ktorejkoľvek osoby do funkcie, sa minimálne rovnakou optikou pozrela na svojich kandidátov a nominantov a ich kvalitatívne kritéria a osobnostnú výbavu, a potom vyslovovali hodnotiace úsudky.

 

Diskusia