Ešte k prerušeniu premlčania trestného stíhania - tentoraz k pohľadu nového § 87 ods. 7 Tr. zák.

Ešte k prerušeniu premlčania trestného stíhania – tentoraz z pohľadu nového § 87 ods. 7 Tr. zák.

O rozdielnych výkladoch ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 87 ods. 3 Tr. zák. v otázke posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so zmenami v dobách premlčania trestného stíhania už boli na tomto webe zverejnené viaceré príspevky.

Len stručne zopakujem, že v tomto smere sa v súdnej praxi objavili dva protichodné názorové prúdy.

Prvý vychádza z názoru, že premlčacia doba, ktorá bola zákonne prerušená v minulosti vznesením obvinenia už neexistuje, nakoľko v zmysle § 87 ods. 4 Trestného zákona už plynie nová premlčacia doba a už neexistujúca premlčacia doba, ktorá plynula od spáchania skutku po vznesenie obvinenia, nemôže „obživnúť“ zmenou právnej úpravy. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona teda nemôže vymazať skutočnosť, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť od spáchania skutku a bola prerušená vznesením obvinenia už neexistuje, nakoľko od vznesenia obvinenia začala plynúť nová premlčacia doba a nová premlčacia doba začala plynúť následne po každom úkone orgánu činného v trestnom konaní a následne aj súdu smerujúcemu k trestnému stíhaniu obžalovaného a len na ňu (túto novú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku) sa vzťahuje Trestný zákon účinný od 6. augusta 2024, nakoľko vstúpil do účinnosti práve počas jej plynutia. Pokiaľ sa v tomto smere hovorí, že nová právna úprava ohľadne plynutia premlčacej doby pôsobí do budúcnosti, tak sa tým má na mysli, že pôsobí na koniec aktuálne plynúcej premlčacej doby, ktorú mení tak, že ju skracuje. Keďže ustanovenia § 87 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. sú hmotnoprávne ustanovenia, stále sa tento názor pohybuje v rovine trestného práva hmotného a jeho výklad nezasahuje do trestného práva procesného.

Druhý názor vychádza z toho, že zmeny ohľadne premlčania trestného stíhania, ktoré sú pre obžalovaného priaznivejšie je nutné aplikovať tak, že podstatným je, či bolo vznesené obvinenie v tejto novej, pre obžalovaného priaznivejšej premlčacej dobe a ak sa tak nestalo, je trestné stíhanie premlčané.

Stranou pozornosti zostalo doposiaľ nové ustanovenie § 87 ods. 7 Tr. zák., ktoré sa vyššie uvedenou problematikou taktiež čiastočne zaoberá.

Podľa § 87 ods. 7 Tr. zák., ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.

Toto nové ustanovenie vychádza z prvého vyššie prezentovaného názoru, pričom sa týka špecifických trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. Z predmetného ustanovenia by sa dalo vyvodzovať, že prvý vyššie uvedený názor sa týka iba trestných činov vymenovaných v ustanovení § 87 ods. 7 Tr. zák. To platí však len v prípade, ak došlo k skráteniu premlčacej doby zmenou Trestného zákona.

Slovné spojenie "ak sa zákonom skráti premlčacia doba..." uvedené v novom ustanovení § 87 ods. 7 Tr. zák. by sa malo vykladať tak, že sa týka iba prípadov, v ktorých zákonodarca zmenou Trestného zákona skráti premlčacie doby, ktoré sú uvedené v ustanovení § 87 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ však príde len k zmene právnej kvalifikácie skutku, napríklad v dôsledku zníženia trestných sadzieb, respektíve v dôsledku zvýšenia výšky spôsobenej škody alebo príde k zmene právnej kvalifikácie v dôsledku vykonaného dokazovania a týmto zmenám zodpovedá iná premlčacia doba, potom tieto prípady vôbec nepokrýva ustanovenie § 87 ods. 7 Tr. zák., pretože sa vyslovene týka iba skrátenia premlčacích dôb zákonom, teda skrátenia dôb uvedených v ustanovení § 87 ods. 1 Tr. zák.

Skutočnosť, že ustanovenie § 87 ods. 7 Tr. zák. sa týka iba prípadov, v ktorých dochádza k skráteniu premlčacích dôb zákonom, možno vyvodiť aj z dôvodovej správny k tomuto ustanoveniu, kde zákonodarca vyslovene hovorí iba o skracovaní premlčacích dôb zákonodarcom, avšak už nie aj o situáciách, kedy sa premlčacie lehoty vôbec zákonom neskracujú, ale ide iba o zmeny právnej kvalifikácie, prípadne zníženie trestných sadzieb, čomu zodpovedajú iné premlčacie doby.

V takýchto prípadoch je preto potrebné vychádzať z toho, že ustanovenie § 87 ods. 7 Tr. zák. nie je použiteľné pri výklade premlčania trestného stíhania a jeho prerušenia a z tohto dôvodu sa toto ustanovenie ani nespomína v rozhodnutiach predložených NS SR ohľadne podnetu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska ohľadne prerušenia premlčania trestného stíhania[1].

V prípadoch, v ktorých nepôjde o skrátenie premlčacích dôb zákonom je možné preto vychádzať z toho, že § 2 ods. 1 Tr. zák. nemaže procesné účinky už prerušenej premlčacej doby a to z dôvodov, ktoré už boli podrobne rozvedené v predchádzajúcich príspevkoch[2].

Prvý vyššie prezentovaný názor by sa mal preto uplatniť pri všetkých trestných činoch a to v prípadoch, v ktorých príde k zmenám v premlčacej dobe v dôsledku zmeny právnej kvalifikácie v dôvodu zníženia trestných sadzieb, v dôsledku zmien vo výške škody, respektíve v dôsledku vykonaného dokazovania.

Diskusia